Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-83-2024.pdf
PDF · 77.92 KB
Case nature
Subarea
8Co/83/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie: E. XXXX, XXX XX B. - B., F. C., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: G. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX D., proti žalovanej: 1/ H. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. B. XX, I., 2/ C. A., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. B. XX, I., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na jej odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 11C/121/2023-83 z 13.02.2024, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a v nadväzujúcom výroku IV. v časti nároku žalovanej 1/ na náhradu trov konania potvrdzuje.
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. a v nadväzujúcom výroku IV. v časti nároku žalovanej 2/ na náhradu trov konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni nepriznáva.
Vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, ponecháva rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 129 ods. 1, 2, 3, 4 CSP návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby žalovaným uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s hnuteľnými vecami v jej výlučnom vlastníctve, vrátane ich vypratania, odloženia na iné miesto, zničenia, poškodenia a akejkoľvek svojvoľnej manipulácie, nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti – prístavbe rodinného domu súp. č. XX na CKN parc. č. 37 k. ú. I., odmietol (I.), návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa nakladania s prístavbou k rodinnému domu nachádzajúcej sa na predmetnej parcele, a to najmä spôsobom predaja, darovania, zamenenia, založenia, zaťaženia vecným bremenom, prenájmom, udelením súhlasu tretej osobe s užívaním nehnuteľnosti, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vo vzťahu k žalovanej 2/ odmietol (III.) a podľa ust. § 324 ods. 1,2,3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa nakladania s prístavbou k rodinnému domu súp. č. XX, postavenej na predmetnej parcele, a to najmä spôsobom predaja, darovania, zamenenia, založenia, zaťaženia vecným bremenom, prenájmom, udelením súhlasu tretej osobe s užívaním nehnuteľnosti, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, vo vzťahu k žalovanej 1/ zamietol (II.) a žalovanej 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV.). 2. Vychádzal z toho, že žalobkyňa ani na jeho výzvu obsiahnutú v uznesení sp. zn. 11C/121/2023 z 18.12.2023 v určenej lehote neodstránila vady svojho návrhu, pričom z dôvodu neodstrániteľných nedostatkov (riadneho označenia žalovanej 2/ - taká osoba ako ju označila žalobkyňa neexistuje – a tiež
riadneho označenia hnuteľných vecí, nakladania s ktorými sa majú žalované zdržať), nebolo možné v konaní o tomto návrhu pokračovať, a preto ho odmietol. Preskúmaním návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala žalovaným uložiť povinnosť zdržať sa nakladania s prístavbou k rodinnému domu, ako aj pripojených dôkazov dospel k záveru, že návrh vo vzťahu k žalovanej 1/ nie je dôvodný. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 17D/72/2008, Dnot 51/2008 zo 07.05.2008, výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. I., mal preukázané, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudla v zmysle uzavretej dohody o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi J. D. žalovaná 1/, sestra žalobkyne s povinnosťou vyplatiť každého zo súrodencov, a teda aj žalobkyňu, sumou 200.000,- korún najneskôr do 01.05.2018. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že by disponovala zo strany súčasnej vlastníčky, t. j. žalovanej 1/, oprávnením prístavbu užívať, mal za to, že chýba základná podmienka uvedená v § 326 CSP, a to osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku žalobkyne, ktorému má byť navrhovaným neodkladným opatrením vo vzťahu k žalovanej 1/ poskytnutá ochrana, z ktorého dôvodu jej návrh vo vzťahu k žalovanej 1/ podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, zamietol. Žalobkyňa pritom mala vedomosť o tom, kto je vlastníkom nehnuteľnosti minimálne odo dňa vydania osvedčenia o dedičstve, t. j. od 07.05.2008, nakoľko sama bola dedičského konania po svojom nebohom otcovi účastná, to znamená, že bola účastníčkou dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť žalovanej 2/ povinnosť zdržať sa nakladania s prístavbou k rodinnému domu odmietol, keďže na výzvu súdu obsiahnutú v uznesení 11C/121/2023 z 18.12.2023 v určenej lehote neodstránila vadu svojho návrhu spočívajúcu v nesprávnom označení žalovanej 2/ (taká osoba žalovanej 2/ ako ju žalobkyňa označila neexistuje), a preto nemohol pokračovať v konaní. Nárok na náhradu trov konania, ktorý by vzhľadom na plný úspech vo veci patril žalovaným (§ 255 ods. 1 CSP), im nepriznal, keďže im žiadne trovy konania nevznikli.
3. Proti výroku II., III. uvedeného uznesenia podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala ich zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmeniť a jej návrhu v tejto časti vyhovieť. Poukázala na to, že účastníci sú súrodenci. Na výstavbe prístavby sa podieľala s rodinou, a to manželom K. a synmi K. a I. s tým, že zostanú v prístavbe bývať až do svojej smrti, tak ako to bolo medzi súrodencami výslovne dohodnuté, keďže nehnuteľnosť bola ich jediným trvalým bydliskom, v ktorej im žalovaná 1/ zrušila trvalý pobyt. Jednalo sa o ústnu dohodu medzi žalobkyňou a jej sestrami, ale aj výslovnú rodinnú dohodu, ku ktorej boli sestry výslovne zaviazané na základe pokynu ich rodičov ako právnych predchodcov, že sa jedná o jej majetok, čo ich matka opakovane prehlásila pred svedkyňou K. I. G., čo ani jedna zo sestier pri osobnej konfrontácii nepoprela, ale naopak túto skutočnosť sestry potvrdili. Jedná sa o majetok, ktorý všetci považovali za jej, boli s tým uzrozumení a súhlasili s tým, aby ho užívala ako vlastný a za takýto ho aj považovala. Dôkazom je objektívna skutočnosť, že v riadnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti počas dlhých rokov nebola nikým rušená až do dňa, kedy sa ho bez právneho titulu, teda nezákonne, zmocnila žalovaná 2/. Teda sa jednalo o dobromyseľnú oprávnenú držbu po zákonom stanovenú 10-ročnú dobu, na základe čoho sa vlastníkom prístavby z titulu vydržania stala už v roku 2014 na základe uvedeného domnelého právneho titulu. Tým osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov za účelom zabránenia protiprávnemu a svojvoľnému konaniu zo strany žalovaných, ktoré priamymi fyzickými úkonmi (zrušenie trvalého pobytu, vypratávanie veci) vytvárajú vo svoj prospech a na jej úkor nezvratný stav, ktorý vedie k ťažko odstrániteľným následkom a k závažnej majetkovej ujme, vrátane rodiny, ktorá sa na zhodnotení prístavby dlhodobo spolupodieľala prácou a investíciami.
4. Žalovaná 1/ sa v odvolacím súdom stanovenej lehote k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
5. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadala uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi majúc za to, že neboli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa mala neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a nemá k nej ani žiadny zmluvný vzťah. K domnelému vydržaniu nemohlo dôjsť už v roku 2014, keďže na základe dedičskej dohody sa jej vlastníčkou stala žalovaná 1/ v roku 2008, z ktorej dedičskej dohody žalobkyni vyplýva iba oprávnenie na náhradu za jej dedičský podiel v sume 200.000,- Sk, čo však žalovanej 1/ znemožňuje neurčením platobného miesta (čísla účtu). Tvrdenie, že by žalovaná 1/ mohla previesť svoje vlastníctvo na ďalšiu osobu, je len jej špekuláciou.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a v naň nadväzujúcom výroku IV. v časti nároku žalovanej 1/ na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a vo výroku III., vrátane nadväzujúceho výroku IV. v časti nároku žalovanej 2/ na náhradu trov konania, ho podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, keďže dôvody, pre ktoré bolo vydané, pominuli a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. Odvolací súd preskúmaním výroku II. napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania žalobkyňa, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.
8. Na zdôraznenie správnosti tohto výroku krajský súd dopĺňa, že žalobkyňa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. vlastníckemu právu k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré mala nadobudnúť v roku 2014 vydržaním (vydržacia doba mala začať plynúť v roku 2004), neosvedčila, keďže oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnej veci, ak ju má nepretržite v držbe 10 rokov, pričom oprávneným držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti s vecou nakladá ako s vlastnou (§ 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 OZ).
9. Z listu K. I. G., adresovanom žalovanej 1/, ktorý mal preukázať oprávnenú držbu žalobkyne, vyplýva, že právni predchodcovia žalobkyne a žalovaných, t. j. ich matka a otec, len chceli predmetnú nehnuteľnosť na žalobkyňu prepísať, pričom sama žalobkyňa v dedičskom konaní v roku 2008 uzatvorila s ostatnými spoludedičmi, t. j. aj žalovanými, dedičskú dohodu, na základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou prístavby stala žalovaná 1/, ktorá sa zaviazala žalobkyni jej dedičský podiel vyplatiť, čoho sa následne aj domáhala, čo jej dobromyseľnosť vylučuje, keď užívanie nehnuteľnosti na základe inej právnej skutočnosti žalobkyňa nijak ani len neosvedčila. Preto správne súd prvej inštancie jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ zamietol.
10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobkyne v odvolaní, krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku žalovanej 1/ na náhradu trov konania.
11. Vo výroku III. a v naň nadväzujúcom výroku IV. v časti nároku žalovanej 2/ na náhradu trov konania odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, keďže žalobkyňa vytýkanú vadu návrhu v tejto časti v odvolacej lehote odstránila (§ 129 ods. 4 CSP), čím došlo k zániku dôvodu pre jeho vydanie. Pritom v ďalšom aj v súvislosti vo vzťahu k žalovanej 2/ odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v odseku 9. tohto rozhodnutia, ako aj na to, že jej žiadne oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou nepatrí, keďže nie je jej vlastníčkou.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej 1/ krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanej 1/ napriek jej úspechu v odvolacom konaní ho nepriznal, keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).