Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Er-1549-2013.pdf
PDF · 96.68 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-48Er/1549/2013
Uznesenie
Z. súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, proti povinnému: S. S., nar. X.XX.XXXX, bytom v P., E. č. 1490/3, o vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 336,16 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 5.6.2013, takto
rozhodol:
Z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Ľuboš Sidorják, so sídlom exekútorského úradu Murgašova č. 3, Košice, požiadal dňa 7.6.2013 tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vymoženie sumy 336,16 eura s príslušenstvom.
Oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka, so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého č. 793/21, sp. zn. RK-PC-361/13-EK zo dňa 22.2.2013, právoplatný dňa 16.3.2013 a vykonateľný dňa 20.3.2013, ktorým rozhodca zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 336,16 eura s príslušenstvom.
Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
Podľa § 45 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Exekučný súd na základe citovaných zákonných ustanovení z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že predmetný exekučný titul má vady z materiálnej stránky.
Exekučný titul sa skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma, či exekučný titul, v danom prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t. j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.
Pre posúdenie materiálnej stránky exekučného titulu súd skúmal Zmluvu o revolvingovom úvere a jej súčasť, Zmluvné dojednania.
Zároveň pri tomto preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že tento exekučný titul sa z nižšie špecifikovaných dôvodov vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah a jeho účastníci, uvedení aj v exekučnom titule, sú tzv. dodávateľ - veriteľ - oprávnený a spotrebiteľ - dlžník - povinný, preto sa použijú právne normy spotrebiteľského práva. Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto postupovať a rozhodnúť, pretože ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by takto postupovať a rozhodnúť nemohol.
Exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 336,16 eura spolu s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ako aj z ďalších listín súd zistil, že žalobca - oprávnený žiadal zaviazať žalovaného - povinného na zaplatenie uvedenej pohľadávky na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300037382 zo dňa 4.4.2011.
Oboznámením sa s obsahom tejto zmluvy, Zmluvnými dojednaniami, súd zistil, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300037382 zo dňa 4.4.2011, bol povinnému ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 510 eur / schválená výška úveru /, ktorý bol splatný v 18. mesačných splátkach vo výške 42,02 eura.
V exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku je uvedené, že v ňom priznaná istina 336,16 eura pozostáva zo sumy tvorenej nesplatenými splátkami podľa zmluvy.
Rozhodcovským rozsudkom priznané príslušenstvo je tvorené zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 2,525 % ročne podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka.
Súčasťou zmluvy sú aj Zmluvné dojednania, pričom podľa čl. 14 VOP, bod 14.1, sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je povinný v prípade omeškania s plnením splátky úveru alebo jej časti, uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z výšky dlžnej sumy za každý deň omeškania. V zmysle bodu 14.1 zmluvného dojednania, v prípade omeškania s plnením splátky o viac ako 3 mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1 písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa
tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Po posúdení danej veci súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo, a to z týchto dôvodov:
Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere ( § 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ ), pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete ( podľa výpisu z obchodného registra ) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžník
- povinný ( ďalej len dlžník - povinný ) je spotrebiteľom, a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 ZSÚ, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme ( podľa § 2 písm. a/ ZSÚ ).
Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - Zmluvných dojednaní je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania ( § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a to konkrétne zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t. j. ide o právne normy spotrebiteľského práva.
Súd zistil, že uvedená zmluva obsahuje neprimerané podmienky ( § 53 Občianskeho zákonníka ), a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách vo vyššie uvedenom článku 14 VOP, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ) a z tohto dôvodu exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka, aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.
Nie je možné v spotrebiteľskom práve kumulovať a nabaľovať sankcie a zabezpečenia za to isté porušenie zmluvy zo strany spotrebiteľa tak, že to má za následok platiť ako kompenzáciu tak vysoké sumy oproti sume reálne poskytnutého úveru, respektíve aj oproti sume pozostávajúcej z reálne poskytnutého úveru. Takýmto spôsobom ide o neprimerané podmienky, ktoré sú neplatné.
Ide o neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú hrubý nepomer a nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy a sú teda neplatné pre rozpor so zákonom, a to konkrétne § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka a okrem toho sú aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová“, teda uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t. j. bez ohľadu, či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah, ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom, a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadne na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „ neprijateľná podmienka“ ). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 ZSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady Európskej únie č. 93/13//EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V prílohe Smernice Rady Európskej únie, v bode 1 písm. e/ je stanovené, že nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Je potrebné uviesť, že takýto postup a chápanie v exekučných konaniach na základe rozhodcovských rozsudkov pri spotrebiteľských právnych vzťahov vyplýva aj judikatúry súdov Európskej únie, napríklad
z rozsudku Súdneho dvora, v prípade Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, číslo : C-40/08.
Za plnenie právom nedovolené sa teda považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z právneho úkonu ( napríklad zmluvy ), ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
V danom prípade výška zmluvných pokút nie je dohodnuté priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy, a to v Zmluvných dojednaniach predmetnej zmluvy. Tie sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie sú individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. Je potrebné ešte uviesť, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod, a to hlavne § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Preto tu právne nemá význam ani skutočnosť, že Zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Rovnako preto nemá význam, že oprávnený si v rozhodcovskom konaní uplatnil svoju pohľadávku ako pohľadávku zo zmenky vystavenej podľa zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, respektíve minimálne o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Uvedené ustanovenia sa totiž použijú vždy, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi spotrebiteľom
- dlžníkom a veriteľom. Treba pritom zdôrazniť, že tieto právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch v zákone o spotrebiteľských zmluvách a v Občianskom zákonníku sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak.
Okrem toho sú normy spotrebiteľského práva špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, a tu sa stále uplatní právna zásada, že sa použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou, t. j. lex specialis derogat lex generalis.
Uvedené znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe, okrem toho neznalosť zákona neospravedlňuje a preto aj oprávnený - dodávateľ mal vyhotovovať zmluvy a podmienky v nich v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním, respektíve nemal sa snažiť ich obísť cez rôzne zmluvné dojednania, napríklad neuvedenie úroku alebo cez absolútny obchod, dohodu o voľbe práva a podobne.
Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č. 93/13//EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to hlavne článkom 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V článku 3 ods. 2 smernice je uvedená negatívna definícia individuálne dojednanej podmienky a v prílohe smernice, bod 1, písm. e/ je stanovené, že nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Uvedená smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok a preto povinnosťou súdu je preskúmať ho a aj bez návrhu a zastaviť exekučné konanie, ak v ňom zistí nedostatky podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok v danom prípade zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právne nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi ( § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 citovaného zákona ).
Súd teda na základe vyššie uvedeného zamietol predmetnú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.