Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-681-2012.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/681/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, Považská Bystrica, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Rubles s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 44 505 892, o vymoženie uloženej povinnosti, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 56Er/1635/2011 - 19 zo dňa 15.10.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 56Er/1635/2011 - 19 zo dňa 15.10.2012 v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekučného konania p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 56Er/1635/2011 a u súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., pod sp. zn. EX 1674/2011; oprávnenému a povinnému náhradu trov konania nepriznal a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 50,89 Eur, ktoré zaviazal zaplatiť oprávneného.
Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že dňa 14.09.2012 podal súdny exekútor na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že mu bol doručený návrh na zastavenie exekúcie od oprávneného, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“) a o trovách konania oprávneného a povinného rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Pokiaľ ide o trovy exekučného konania, súd prvého stupňa poukázal na ust. § 196 Ex. por., ako aj na ust. § 203 ods. 2, § 200 ods. 1 Ex. por. a zdôvodnil, že podľa ust. § 203 ods. 2 Ex. por. , ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd o trovách exekúcie rozhodol podľa Vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení Vyhlášky č. 141/2008 Z.z..
Poukázal na ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, podľa ktorej, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur. V tejto časti priznal súdnemu exekútorovi odmenu v predmetnej sume 33,19 Eur.
Ďalej súd prvého stupňa poukázal na ust. § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorej patrí exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za poštovné vo výške 6,80 Eur, bankový poplatok vo výške 0,15 Eur, spolu 6,95 Eur a podľa § 23 vyhlášky mu priznal odmenu vo výške 2,64 Eur. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvýšila sa jeho odmena a náhrady v zmysle ust. § 196 Ex. por. o túto daň vo výške 20%, teda o 8,56 Eur. Celkovo teda bola priznaná odmena súdnemu exekútorovi vo výške 50,89 Eur.
Proti tomuto uzneseniu sa v časti týkajúcej sa trov exekúcie v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Mal za to, že súdom priznané trovy exekúcie sú neprimerané vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor neuspokojil pohľadávku oprávneného ani čiastočne.
Oprávnený je toho názoru, že ust. § 203 ods. 1 a 2 Ex. por. ustanovuje taxatívne prípady, kedy je možné uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému. Toto ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy exekúcie sám. I v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, možno podľa názoru oprávneného, uložiť mu povinnosť nahradiť trovy exekúcie len ak je dané jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie, pričom procesné zavinenie nemožno založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na vykonanie exekúcie.
Zároveň oprávnený uviedol, že riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie a nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti, čo vyslovil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach č. I. ÚS 438/2008 zo dňa 17.12.2008, č. II. ÚS 272/08 zo dňa 22.10.2008.
S poukazom na uvedené navrhol, aby súd rozhodol o opravnom prostriedku, ktorým sa napadlo uznesenie v časti náhrady trov exekúcie tak, že odvolaniu oprávneného vyhovie a nezaviaže Sociálnu poisťovňu, pobočku Považská Bystrica, na náhradu trov exekúcie.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, zákon neobsahuje žiadnu zásadu, podľa ktorej by sa mal posudzovať rozsah trov, ktorých náhrada sa má priznať voči oprávnenému.
V súvislosti s odmenou exekútora treba súčasne povedať, že § 14 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, určuje výšku odmeny exekútora v prípade zastavenia exekúcie paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré sú zase taxatívne vymenované v § 15 cit. vyhlášky.
V zmysle tohto patrí exekútorovi za každý úkon exekučnej činnosti paušálna suma 3,32 Eura, resp. 4,98 Eura za ten úkon, ktorý exekútor vykonal v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod., alebo za deň pracovného pokoja alebo za deň pracovného voľna. Konečná odmena exekútora však musí byť minimálne 33,19 Eur. Medzi úkony exekučnej činnosti patrí získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Výpočet úkonov exekučnej činnosti je taxatívny, preto nie je možné priznať exekútorovi paušálnu odmenu za žiaden iný úkon, aj keby ho exekútor reálne urobil. Na druhej strane zase zrejme nie je možné považovať niektorý z taxatívne vymenovaných úkonov za úkon, ktorý by nebol nevyhnutný. O tom, či niektoré trovy exekúcie sú alebo nie sú nevyhnutné, možno zrejme uvažovať iba v súvislosti s hotovými výdavkami a stratami času.
Z obsahu spisu je zrejmé, že súdnemu exekútorovi boli priznané minimálne trovy exekúcie v zmysle cit. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a § 14 predmetnej vyhlášky.
Pokiaľ sa oprávnený odvoláva na príslušné rozhodnutia Ústavného súdu SR, odvolací súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
V tejto časti odvolací súd prisvedčil názoru oprávneného. Na druhej strane však odvolací súd poukazuje na to, že nemožno sa stotožniť s právnym záverom, že pri každom zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. t.j., keď dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, sa súdnemu exekútorovi nepriznajú trovy exekúcie, pretože súdny exekútor má monopolné postavenie v súvislosti s výkonom exekúcie a má, resp. je povinný niesť riziko. Odvolací súd má za to, že v danom prípade na takéto skutočnosti myslela aj samotná Vyhláška č. 288/1995 Z.z., a to konkrétne v ust. § 14, ktorý v prípade zastavenia exekúcie z uvedeného dôvodu, dáva možnosť priznať súdnemu exekútorovi iba paušálnu odmenu za jeden úkon exekučnej činnosti a konečná odmena exekútora musí byť minimálne 33,19 Eur. V danom prípade bola súdnemu exekútorovi priznaná iba táto minimálna odmena, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.