Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/188/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.7.2013 v Trenčíne samosudcom JUDr. Milanom Strakom takto

rozhodol:

Obžalovaný

Marián Z., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, trvale bytom SNP XXXX/XX, Dubnica nad Váhom,

j e v i n n ý, že

hoci je ako otec Michala Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Dubnica nad Váhom, SNP č. XXXX/XX povinný v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine a v zmysle rozsudku Okresného súdu v Trenčíne pod č. zo dňa 06.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.04.2009 prispievať na výživu Michala Z. sumou 83,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky Jany Z., trvale bytom Dubnica nad Váhom, SNP XXXX/XX, svoju vyživovaciu povinnosť si riadne neplní od dňa 24.02.2012 do 22.07.2013, čím mu vznikol dlh na výživnom za predmetné obdobie vo výške 1.411,- Eur a takto konal i napriek tej skutočnosti, že trestným rozkazom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 27.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2012 bol uznaný vinným z prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa , s poukazom na na trest odňatia slobody v trvaní dva roky, v uvedenom období nepoberal dávky v hmotnej núdzi, od mesiaca apríl 2012 na základe žiadosti obvineného zaniklo živnostenské oprávnenie a následne sa evidoval na Úrade práce, soc. vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, s ktorým riadne spolupracuje, o dieťa sa žiadnym spôsobom nezaujímal ani si inak vyživovaciu povinnosť neplnil,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s prihliadnutím na v spojení s na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa a sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Podľa v spojení s sa obžalovanému ukladá p o v i n n o s ť, aby počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia zaplatil popri bežnom výživnom zameškané výživné.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal dňa 10.11.2009 obžalobu na obvineného Mariana Z. pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona. Proti vydanému trestnému rozkazu obvinený podal včas odpor, preto súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Marián Z. sa bez riadneho ospravedlnenia nezúčastnil hlavného pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní. Preto za splnenia ostatných zákonných podmienok súd na návrh prokurátora oboznámil výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Z nej súd zistil, že obžalovaný si je vedomý neplatenia výživného na syna, ktorého občas navštevuje. Ako dôvod neplatenia uviedol nedostatok finančných prostriedkov, nakoľko je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce bez nároku na podporu a iné dávky a živí sa len občasnými brigádami.

Poškodená Jana Z., bývala manželka obžalovaného, uviedla, že obžalovaný výživné na syna naďalej neplatí, a to ani na prvého syna, za čo bol v minulosti odsúdený. Výživné nie je vymožené ani cez exekúciu. Obžalovaný je nezamestnaný, nezaujíma sa o deti a od ostatného hlavného pojednávania sa jej ani neozval. Na syna poberá náhradné výživné vo výške 83€. Ako zamestnaná poberá len minimálnu mzdu.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 6.4.2009 bolo okrem iného rozhodnuté na podklade dohody rodičov o vyživovacej povinnosti obžalovaného na syna Michala vo výške 83 € mesačne ( č. l. 13 a 14 ). V čase rozhodovania bol obžalovaný SZČO, aktuálne práceneschopný a bez príjmu. Rovnaká suma výživného bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 15.6.2009, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov dieťaťa ( č. l. 55 a 56 ).

Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 27.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2012, bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu - prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 a 3 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky s povinnosťou zaplatiť výživné v skúšobnej dobe ( č. l. 15 a 16 ).

Otcovstvo obžalovaného k maloletému Michalovi bolo preukázané rodným listom na č. l. 17.

Podľa správy ÚPSVaR v Trenčíne zo dňa 12.9.2012 je obžalovaný vedený ako nezamestnaný od 12.4.2012 bez nároku na dávky a príspevky v hmotnej núdzi ( č. l. 18, 21 a 54 ).

Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Trenčín zo dňa 11.9.2012 súd zistil, že obžalovaný ukončil podnikanie ku dňu 11.4.2012 ( č. l. 23 a 24 ).

Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne obžalovaný bol evidovaný ako platiteľ poistného do 31.5.2006 a nie je poberateľom dávky dôchodkového poistenia (č. l. 26, 48 a 49).

Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy odôvodňujú záver o vine obžalovaného, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z

nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol za taký čin v posledných 24 mesiacov odsúdený.

Z uvedených dôkazov je zrejmé, že obžalovaný ako otec mal. Michala má vyživovaciu povinnosť voči nemu vo výške určenej súdnym rozhodnutím, ktorú si neplní žiadnym spôsobom od právoplatnosti ostatného odsudzujúceho rozhodnutia súdu. O syna sa nezaujíma ani iným spôsobom. V priebehu konania neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by vo vzťahu k obžalovanému, ktorý je evidovaný ako nezamestnaný a bez príjmov zo strany štátu, svedčili o tom, že by sa reálne ( nie v podobe sľubov ) snažil nájsť spôsob čo i len na čiastočné plnenie svojej vyživovacej povinnosti. A práve v tejto jeho pasivite, ktorú potvrdila aj matka dieťaťa na hlavnom pojednávaní, kedy bol vyhlásený predmetný rozsudok, súd vzhliadol nedbanlivosť, ktorá zakladá jeho trestnú zodpovednosť.

S poukazom na uvedené, preto súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného v rozhodnom období od 24.2.2012 do vyhlásenia tohto rozsudku naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Zavinenie na strane obžalovaného súd ustálil na rozdiel od obžaloby s poukazom na zistené okolnosti ako nedbanlivostné, keď obžalovaný podľa svojich aktuálnym pomerov a možností vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, a to ani v symbolickej miere. Obžalovaný páchal tento trestný čin i napriek faktu, že bol za taký čin v posledných 24 mesiacov pred jeho spáchaním odsúdený.

Súd výšku dlhu na výživnom ku dňu rozhodovania ustálil na sumu 1.411,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný ako subjekt trestného činu zanedbania povinnej výživy naplnil skutkovú podstatu tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.

Pri rozhodovaní o výške trestu súd okrem iného prihliadol na spôsob spáchania činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd nemohol prihliadať na jeho predchádzajúce odsúdenie, ktoré bolo znakom skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, nakoľko by došlo k dvojnásobnému pričítaniu tej istej skutočnosti v neprospech obžalovaného. Súd ako poľahčujúcu okolnosť zohľadnil, že obžalovaný sa fakticky k trestnej činnosti priznal a prejavoval snahu dlžné výživné podľa možností uhradiť.

S poukazom na vyššie uvedené okolnosti a fakt, že ide len o nedbanlivostnú formu zavinenia, uložil súd obžalovanému výchovný trest v strede trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov a jeho výkon odložil na skúšobnú dobu 26 mesiacov, ktorá má slúžiť ako motivačná pre obžalovaného, ktorý bude musieť riadne hradiť nielen bežné, ale aj dlžné výživné počas planutia skúšobnej doby, inak súd môže rozhodnúť o nariadení výkonu trestu. Súd má za to, že takto uložený trest je spôsobilý splniť svoj účel najmä individuálnej prevencie a je spôsobilý prevychovať obžalovaného k riadnemu plneniu si svojich zákonných povinností. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trenčín do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.