Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NM-6Csp-118-2017.pdf
PDF · 147.69 KB
Case nature
Area
Subarea
NM-6Csp/118/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci žalobcu: A. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., zastúpeného Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1094/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO 51 147 688, proti žalovanému: 365.bank, a. s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenému: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iné, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 6989250387 z 09.07.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. II. Súd určuje, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. III. Súd určuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve. IV. Súd v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. 6989250387 uzavretej dňa 09.07.2012 žalobu zamieta. V. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2017, po pripustení zmeny žaloby uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6Csp/118/2017 z 10. júla 2018 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 6989250387 z 09.07.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Žiadal určiť, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. Ďalej sa domáhal určenia, že zmluva č. 6989250387 z 09.07.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitosti v úverovej zmluve. Tiež žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie. Súčasne s návrhom vo veci samej podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.07.2012 zo zmluvy č. 6989250387 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Neodkladným opatrením tiež žiadal uložiť povinnosť jeho zamestnávateľovi zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcovi. Uviedol, že žalovaný vyzval jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Žalobca na výzvu súdu zo dňa 12.07.2017 doplnil žalobu podaním
doručeným súdu dňa 27.07.2017, kde predložil kópiu zmluvy – Zmluva o úvere stavebný úver so sporením – číslo zmluvy 6989250387 zo dňa 09.07.2012, a to konkrétne v bode 4.8. Dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom žiadosť o realizáciu predmetnej dohody adresoval žalovaný svojmu zamestnávateľovi dňa 08.03.2017. Žalobca považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale je na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor Európskej únie, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Poukázal na § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jeho majetkom je tak koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. V podaní, ktorým doplnil svoju žalobu tvrdil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou Zmluvy o úvere č. 6989250387 z 09.07.2012, a to konkrétne v bode 4.8. Uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy z 08.03.2017 bola doručená len jeho zamestnávateľovi, ktorý ju na žiadosť vydal žalobcovi.
2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 6Csp/118/2017-27 z 15.08.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2017 a vykonateľnosť dňa 08.09.2017, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. 6989250387 z 09.07.2012, uzatvorenej v nadväznosti na Zmluvu o úvere stavebný úver so sporením č. 6989250387 zo dňa 09.07.2012, do právoplatného skončenia vo veci samej. Zároveň zaviazal zamestnávateľa žalobcu spoločnosť SLOVARM, a.s. so sídlom Ul. Dolná 1259/2, Myjava, IČO: 35 792 680, mzdové oddelenie k povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, ktoré realizuje na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. 6989250387 zo dňa 09.07.2012, uzatvorenej v nadväznosti na Zmluvu o úvere stavebný úver so sporením č. 6989250387 zo dňa 09.07.2012, do právoplatného skončenia vo veci samej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2017.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 18.09.2017 sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam namietaným žalobcom. Namietal nedostatok vecnej legitimácie. Vyslovil názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená riadne a platne a je dovolená v spotrebiteľských vzťahoch. Uviedol, že sa nemôže vyjadriť k tomu, ktoré zo zmluvných ustanovení majú povahu neprijateľnej podmienky, nakoľko žalobca neuvádza, napriek tomu, že namieta neprijateľné podmienky, ktoré konkrétne neprijateľné podmienky sú neplatné. Poukazoval na neurčitosť žalobcovho petitu o určení bezúročnosti úveru, neoprávnenosť nároku na finančné zadosťučinenie a namietal absenciu naliehavého právneho záujmu poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/112/2004 a Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 16.11.2016. Žiadal, aby súd zamietol žalobu v plnom rozsahu a zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 23.10.2017 uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a nestotožňuje sa s tvrdeniami žalovaného uvedeným v žalobe. Opätovne poukazoval na nedostatok vecnej legitimácie. Vyjadril sa k platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/5/2013 zo dňa 10.06.2013, podľa ktorého dohodu o zrážkach zo mzdy možno považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vo všeobecnosti zajal stanovisko k neprijateľným podmienkam v Zmluve o úvere, poukazoval na chýbajúce náležitosti v Zmluve o úvere sa vyjadril v nadväznosti na bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Vyjadril sa k Dohode o zrážkach zo mzdy a k neoprávnenosti nároku na finančné
zadosťučinenie, ako i k absencii naliehavého právneho záujmu poukazujúc na rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 24C/74/2016 zo dňa 28.09.2016. Uviedol, že zotrváva na ním uvedených skutočnostiach a podanej žalobe. Petit žaloby v tomto podaní zmenil, v nadväznosti na ktorú skutočnosť Okresný súd Nové Mesto nad Váhom Uznesením sp. zn. 6Csp/118/2017-54 zo dňa 10.07.2018 pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 19.10.2017, ktorý bol doručený súdu 23.10.2017.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 20.08.2018, ktoré bolo doručené súdu 21.08.2018 zotrval na tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená riadne a platne, poukazujúc na názor Okresného súdu Považská Bystrica, ktorý citoval vo svojom vyjadrení v bode 2. K čitateľnosti písma sa vyjadril v tom smere, že právna úprava neurčovala konkrétnu veľkosť písma, pričom s účinnosťou od 01.06.2010 sa do Občianskeho zákonníka zaviedla úprava, cieľom ktorej bolo regulovať veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách, pričom prvá úprava kodifikovaná v Občianskom zákonníku ustanovila, že predmet a cena nemôžu byť uvedené menším písmom ako iná časť zmluvy. Veľkosť písma bola zameraná na podstatné náležitosti zmluvy. S účinnosťou od 01.06.2014 bolo ustanovené, že veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve nesmie byť menšia ako ustanoví vykonávací predpis. Poukázal na skutočnosť, že požiadavky na veľkosť a čitateľnosť písma v čase uzatvorenia zmluvy neboli v zákone upravené. Veľkosť písma a jeho čitateľnosť spĺňajú požiadavku na veľkosť a čitateľnosť písma. Zaujal stanovisko k tvrdeným skutočnostiam žalobcu ohľadom RPMN a finančného zadosťučinenia a k rozhodcovskej doložke obsiahnutej v predmetnej zmluve.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s písomnými i do zápisnice súdu zaprotokolovanými stanoviskami a vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, so Zmluvou úvere, stavebný úver so sporením z 09.07.2012, Žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy z 08.03.2017, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného účinnými od 23.06.2012, a ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 09.07.2012 uzatvoria E. B., bytom F. G. XXX, E. ako dlžník, žalobca ako spoludlžník s žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere – stavebný úver so sporením č. 6989250387. Výška úveru bola dohodnutá na sumu 15.000,- eur, výška mesačnej splátky 204,24 eur, výška úrokovej sadzby 8,9 %, priemerné RPMN 12,55 %, RPMN 10,00 %, splatnosť splátky k 25. dňa v mesiaci, dátum 1. splátky dňa 25.08.2012, dátum konečnej splatnosti úveru ku dňu 25.07.2022, počet splátok 120.
8. Zo žiadosti žalovaného zo dňa 08.03.2017 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu - SLOVARM, a.s. so sídlom Ul. Dolná 1259/2, Myjava, IČO: 35 792 680 súd zistil, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu vo výške 203,- eur na úhradu úveru poskytnutého žalobcovi na základe zmluvy o úvere č. 6989250387 zo dňa 09.07.2012 poskytnutého vo výške 15.000,- eur.
9. Žalobca listom zo dňa 07.06.2017 požiadal svojho zamestnávateľa – spoločnosť SLOVARM, a.s. so sídlom Ul. Dolná 1259/2, Myjava, aby sa okamžite zdržal vykonávania zrážok z jeho mzdy v prospech žalobcu z dôvodu, že uvedená dohoda neexistovala a ani neexistuje a z dôvodu ohrozenia jeho výživy a výživy jeho maloletých detí.
10. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
15. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch“).
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15
a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).
19. Podľa § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy; proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
20. Podľa 76 C.s.p. samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
21. Podľa § 511 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. (2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. (3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
22. V nadväznosti na tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného súd sa najskôr vysporiadal s námietkou žalovaného týkajúcou sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu, že žalobu podal len žalobca, teda spoludlžník zo zmluvy o úvere a nie aj samotná dlžníčka E. B.. Každý zo solidárne žalovaných procesne koná sám za seba a jeho úkony nezaväzujú ostatných žalovaných. To vyplýva z povahy samotnej pasívnej solidarity, pre ktorú je charakteristická mnohosť samostatných právnych vzťahov (spojených totožnosťou plnenia), ktoré môžu mať rôznorodý a individuálny obsah. Rozsudok navyše bezprostredne zaväzuje iba konkrétneho účastníka konania, nemusí sa týkať všetkých solidárne zaviazaných osôb z hľadiska hmotného práva a veriteľ nie je povinný uplatniť svoj nárok proti všetkým solidárnym dlžníkom. Záver o samostatnom procesnom spoločenstve solidárnych dlžníkov (žalobca ako spoludlžník a E. B. ako dlžníka je relatívne ustálený aj v skoršej odbornej literatúre a judikatúre (k určitej modifikácii na účely konania o opravných prostriedkoch pozri R 4/2004). V prejednávanej veci má žalobca a E. B. postavenie solidárnych spoludlžníkov, pričom žalobca bol a je oprávnený v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Za týchto okolností teda na strane žalovaných nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, ale žalobca - spoludlžník a dlžníčka E. B. tvoria samostatné
procesné spoločenstvo. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 544/2015, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 203/2005. V prípade žalobcu – spoludlžníka a dlžníka ide o solidárny záväzok vyplývajúci z hmotného práva, potom je potrebné mať za to, že nejde o samostatné procesné spoločenstvo na ich strane. V danom prípade veriteľ samostatne pristúpil k uplatneniu svojej pohľadávky z dohody o zrážkach zo mzdy voči žalobcovi, keď požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalovaného je pokiaľ ide o nedostatok vecnej legitimácie žalobcu v spore nedôvodná.
23. Žalobca sa v petite I domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere č. 6989250387 zo dňa 09.07.2012, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a E. B. ako dlžníčkou a žalobcom ako spoludlžníkom a v bode II petitu žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy.
24. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby žalobcom, súd sa najskôr vysporiadal so skutočnosťou, či žalobca má naliehavý právny záujem na podaní žaloby určovacej. K otázke naliehavého právneho záujmu súd uvádza, že určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter – jej účelom je poskytnúť ochranu práva predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Je potrebné konštatovať, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od začiatku bez ohľadu na to, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia, že právny úkon je neplatný. Otázka absolútnej neplatnosti právneho úkonu môže byť riešená ako predbežná, alebo ako vec sama na základe žaloby o určenie neplatnosti. Zákon pre procesnú prístupnosť určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty navrhovateľa a preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Pokiaľ právna otázka – platnosť právneho úkonu, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, spravidla nie je, podľa ustálenej súdnej praxe, daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, pokiaľ možno žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu.
25. Súd však konštatuje, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, pretože takouto žalobou sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jej mzdy. Navyše určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorej vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je potom v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného realizovaným prostredníctvom jeho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu 18.09.2017, že žalobca na podanej určovacej žalobe nemá naliehavý právny záujem. V danom prípade sa na danú právnu vec vzťahujú zákonné ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa už zo samotného znenia žalobného petitu je podľa názoru súdu zrejmé, že rozhodnutím v predmetnej veci sa nielenže zlepší postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, ale odstráni sa, a to jednoznačne stav jeho právnej neistoty. Žalobca ako spotrebiteľ, vystupujúci v zmluve o úvere – stavebný úver so sporením ako spoludlžník bude tak jednoznačne vedieť, akú sumu má žalobcovi uhradiť, a to najmä pri určení neplatnosti zmluvy a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Jednoznačne sa rozhodnutím súdu odstráni i stav právnej neistoty, keď žalobca bude nesporne vedieť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a žalovaný na základ tejto dohody nebude môcť uplatňovať u zamestnávateľa zrážky zo mzdy. Petit II žaloby nadväzuje bezprostredne na petit I. žaloby a žalovanému tak zabezpečí rozhodnutie súdu o tomto petite, že žalovaný už nebude môcť vykonávať zrážky zo mzdy žalovaného u jeho zamestnávateľa. Súd sa tak odkloňuje od názoru žalovaného. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004, i tento konštatuje, že naliehavý záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, pričom s poukazom na vyššie uvedené, súd je toho názoru, že jednoznačne žalobca sa tiež v danom prípade nedomáha určenia iba neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Podľa názoru súdu daný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je možné bez ďalšieho aplikovať na
rozhodnutie súdu o podanej žalobe žalobcom. Keďže súd sa vysporiadava i s otázkou, že zmluva je neplatná a či úver je bezúročný a bez poplatkov, podľa názoru súdu táto určovacia žaloba slúži potrebám praktického života, rozhodnutím o nej sa odstráni spornosť vzťahov medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Je zrejmé, že pri vyslovení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca bude mať povinnosť zaplatiť žalovanému iba takú sumu, kú mu žalovaný poskytol. Ďalší spor by nasledoval ba v tom prípade, keby žalobca neuhradil žalovanému sumu, ktorá mu právom patrí. Z uvedených dôvodov sa súd odkloňuje od konštatovania Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/112/2004 „... a pravdepodobne by musel nasledovať ďalší spor, súdne konanie o plnenie.“ Ak by aj nasledovalo zo strany žalovaného podanie žaloby voči žalobcovi, v takomto prípade, pri vyriešení otázok nastolených podaním žaloby obsahujúcej predmetné žalobné petity, na akú sumu má žalovaný nárok. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu, Krajského súdu Trnava, uvedenými rozhodnutiami súd nie je viazaný. K uvedenému len dodáva, že spotrebiteľa nemusí zaujímať enormná preťaženosť súdov všetkých súdov, toto je otázkou iného orgánu.
26. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že účastníci uzatvorili dňa 09.07.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť E. B. ako dlžníkovi a žalobcovi ako spoludlžníkovi stavebný úver. Jedná sa o typovú, formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Išlo o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Citovaný zákon presne určuje aké majú byť podstatné náležitosti zmluvy, ktoré sú kogentne vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, 12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom. 12ce). Podľa odseku 5 citovaného zákona predávajúci zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil spotrebiteľovi porušením odseku 1.
29. Súd mal predloženými dôkazmi preukázané, že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.07.2012, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru E. B. ako dlžníkovi a žalobcovi ako spoludlžníkovi zo strany žalovaného vo výške 15.000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 8,90 % (výška dohodnutého úroku z úveru nepresahuje obvyklý rámec úroku). V zmluve bol ďalej uvedený počet splátok 120 mesiacov, termín konečnej splatnosti 25.07.2022, výška mesačnej splátky 204,24 eur, úrok vo výške 8,9 % ročne, priemerná RPMN vo výške 12,5 eur. RPMN uvádzaná v zmluve bola ťažšie čitateľná.
30. Súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (článok 4.8 spotrebiteľskej zmluvy), ktorú uzatvorili E. B., žalobca a žalovaný dňa 09.07.2012, pričom predmetom tejto dohody bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči E. B. ako dlžníkovi a žalobcovi ako spoludlžníkovi vzniknutej zo zmluvy o úvere – stavebný úver so sporením zo dňa 09.07.2012, a to konkrétne zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalovaného pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy dlžníka, spoludlžníka a vlastníka nehnuteľnosti, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov až do úplného zaplatenia pohľadávky žalovaného.
31. Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom pohľadávky, musia byť rešpektované a dodržané všeobecné ustanovenia v zmysle Občianskeho zákonníka. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
32. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred
hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické, až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
33. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP).
34. Z úverovej zmluvy a predtlačenej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že obsah dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemohla ovplyvniť, nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok.
35. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku, s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, navyše zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
36. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly, na čo musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie účinkov smernice 93/13/ EHS.
37. V spotrebiteľských právnych vzťahoch je potrebné klásť dôraz na primerané (v rozumovej sfére spotrebiteľa skutočne odzrkadlené) vysvetlenie právnych následkov uzavretia jednotlivých právnych úkonov, akým je napríklad aj dohoda o zrážkach zo mzdy, a to zohľadňujúc postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ktorá pri uzavieraní formulárových právnych úkonov neovplyvňuje ich obsah. Pre naplnenie tohto účelu však nepostačuje formulárové poučenie spotrebiteľa o právnych následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy preto odporuje zákonnému zneniu ust. § 5a ods. 1 spím. a) zákona č. 250/2007 Z z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
38. Súd považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neurčitú vzhľadom na vymedzenie výšky pohľadávky žalovaného ako dodávateľa, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy. Absolútna neurčitosť vymedzenia výšky pohľadávky dodávateľa voči spotrebiteľovi má za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navyše znemožňuje súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu prijateľnosti vymáhaných plnení. Za daného stavu preto nemožno ignorovať existujúce riziko vzniku vážnej ujmy spotrebiteľovi, v súvislosti s ďalším uplatňovaním dohody o zrážkach zo mzdy (viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/56/2018 z 13. 12. 2018).
39. Podmienkami prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy teda je vyhotovenie dohody na osobitnej listine, poučenie spotrebiteľa o jej dôsledkoch a možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť, čo však v danom prípade nebolo splnené, a preto súd vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom ako spoludlžníkom a žalovaným ako veriteľom.
40. S poukazom na uvedené skutočnosti súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy číslo zmluvy 6989250387 z 09.07.2012 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Keďže samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, žalovaný nie je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy, nakoľko k tomuto mu nevznikol žiaden nárok. Súd tak vyhovel žalobe žalobcu i v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy.
41. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy), ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
42. Žalobca petitom III sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy s poukazom na nečitateľné písmo, chýbajúce náležitosti v zmluve a tiež neprijateľné zmluvné podmienky spočívajúce v obsiahnutí dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej doložky k samotnej zmluve o úvere zo dňa 09.07.2012.
43. Súd sa zaoberal platnosťou Zmluvy o úvere zo dňa 09.07.2012 s aspektov a pohľadu jej čitateľnosti, ako i neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobcovi možno dať za pravdu, že predmetná zmluva o úvere je písaná a tiež predtlačená vo formulári menším písmom. Podľa názoru súdu, pokiaľ ide o obtiažnejšiu čitateľnosť, táto je skôr spôsobená z dôvodu žltého podkladu na predtlačenom formulári, nie celkom výrazným čiernym písmom, nie je však nečitateľná v rozsahu, aby jej „čitateľnosť“ spôsobila absolútnu neplatnosť zmluvy ako celku v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom čitateľnosť písma nie je ani v rozpore s ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy. Nebolo preukázané, že by žalovaný postupoval v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa spôsobom, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie súdu o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy. V nadväznosti na konkrétne tvrdenia žalobcu a ním požadované petity žaloby, o ktorých súd rozhodol je podľa názoru súdu jednoznačne ochrana žalobcu ako spotrebiteľa súdom zabezpečená a zrealizovaná. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti predmetnej zmluvy ako celku, zamietol.
44. Po preskúmaní predmetnej zmluvy i v nadväznosti na žalobcom požadované určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov súd konštatuje, že v danom prípade je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy), vzhľadom ku skutočnosti, že neobsahuje čitateľný údaj priemernej RPMN vo výške 12,29 % (vychádzajúc zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk na webovom sídle Ministerstva financií SR za 3. štvrťrok roku 2021), avšak zmluve bola uvedená nesprávna výška 12,55 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je smerodajná pre výpočet najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., je pravidelne v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zverejňovaná na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky, pod názvom Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk (za ten ktorý štvrťrok). V nadväznosti na uvedené súd vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti úveru a určenia, že úver je bez poplatkov.
45. Žalobca podanou žalobou sa domáhal nakoniec i uloženia povinnosti súdom nahradiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur. Súd konštatuje, že pre priznanie zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nepostačuje zistenie porušenia práva, ale je nevyhnutné, aby tu bola aj existencia nemajetkovej ujmy, ktorá v príčinnej súvislosti s porušením práva vznikla. Pre úspešné uplatnenie takejto nemajetkovej ujmy v súdnom konaní je potom nevyhnutné, aby bola jej existencia spotrebiteľom tvrdená a aby bola takáto ujma aj preukázaná ako skutočná. Výklad uvedeného ustanovenia priznávajúceho zadosťučinenie by mal zohľadňovať povahu priznaného nároku ako satisfakčného. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CoCsp/4/2021). Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.
46. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalobcu ako spotrebiteľa došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práv i povinností zo strany žalovaného ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, v dôsledku porušenia ktorých došlo k úspešnému uplatneniu práv žalobcu čo vyplýva z rozhodnutia súdu, ktorým súd vyhovel žalobe žalobcu v prevažnej časti ním uplatňovaných petitov žaloby. Na základe uvedeného súd považuje žiadané finančné zadosťučinenie za dôvodné a už v súčasnosti preukázané, z ktorých dôvodov súd aj v tejto časti vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur, ktorú považoval za primeranú.
47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Pomer úspechu žalobcu voči žalovanému bol vo výraznom nepomere oproti jeho neúspechu iba v časti jedného z piatich petitov, pričom žalobca bol naviac úspešný vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
50. Súd ponechal v platnosti neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu č.k. 6Csp/118/2017-29 zo dňa 15.08.2017, ktoré bude zrušené súdom samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, čím predchádza situácii, ku ktorej by mohlo dôjsť, a to, že v prípade jeho zrušenia a súčasne nenadobudnutia právoplatnosti rozsudku by nastalo právne vákuum, v rámci ktorého by mohol žalovaný opätovne pristúpiť k zrážkam zo mzdy.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).