Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22P/260/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. W., nar. XX.XX.XXXX a W. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K., Č. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom Staničné námestie 9 v Košiciach, na návrh otca: Q.Á. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., S. X, za účasti matky: J.. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., Č. XX, o návrhoch na zmenu výživného, takto

rozhodol:

Návrh na zníženie výživného z a m i e t a .

Z v y š u j e výživné na maloleté deti tak, že otec maloletých detí W. je povinný prispievať na výživu maloletého V. sumou 150,- EUR mesačne a na maloletého W. sumou 150,- EUR mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc dňom 25.01.2013, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 31.03.2009 č. k. -242 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.10.2009 č. k. -276.

Dlžné výživné, ktoré takto vzniklo za obdobie od 25.01.2013 do 31.07.2013 vo výške 107,20 EUR na maloletého V. a vo výške 107,20 EUR na maloletého W. je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 90 dní.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Pôvodným návrhom zo dňa 06.12.2010 otec maloletých detí navrhol znížiť výživné na každé dieťa na sumu 33,- EUR mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode do 06.12.2010 a počnúc dňom 06.12.2010 na každé dieťa na sumu 25,- EUR mesačne z dôvodu, že nemá preukázateľne finančné zdroje ani majetok na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 06.03.2009 sp. zn. , potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.10.2009 sp. zn. . O návrhu rozhodol súd rozsudkom zo dňa 25.10.2011 (-316) tak, že znížil výživné zo strany otca na obe maloleté deti od 01.01.2010 na sumu 66,39 Eur, čím zmenil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 31.03.2009 č. k. -242 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.10.2009 č. k. -276. Na základe podaných odvolaní oboch rodičov maloletých detí odvolací súd uznesením zo dňa 31.05.2012 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že súd dostatočne neskúmal, prečo sa otec naďalej venuje riskantnému a nevýnosnému obchodovaniu na burze cenných papierov, ak má podľa vlastného tvrdenia ponuky na výučbu anglického jazyka, eventuálne aj pracovať ako finančný poradca, napriek tomu sa venuje takej činnosti akou je obchodovanie na burze cenných papierov, že súd bez ďalšieho konštatoval, že otec nepreukázal, že

mu jeho zdravotný stav nedovoľuje mať príjem z inej zárobkovej činnosti, že konajúci súd si mal v rámci svojej povinnosti podľa vyžiadať od ošetrujúceho lekára odborné vyjadrenie, aké má otec zdravotné problémy, či a ako je nimi obmedzovaný v bežnom spôsobe života, resp. či mu bránia vykonávať určitý typ zamestnania. Tiež súd pochybil, ak neskúmal, či otec skutočne študuje právo na vysokej škole, a či je nevyhnutné, aby svoju energiu a čas vyčerpával na štúdium miesto toho, aby si našiel zamestnanie so stabilným príjmom, ďalej pochybil, pokiaľ sa spoľahol na vyjadrenie otca, že mu finančne vypomáhajú jeho rodičia bez toho, aby tvrdenie verifikoval a zistil, či je vôbec v ich možnostiach prispievať mu zo svojich príjmov 500,- Eur každý mesiac, ďalej nedostatočne ustálil, že došlo k zmene pomerov otca vo vzťahu k spoločnostiam, v ktorých má účasť, pretože inak by si všimol, že rovnaké negatívne výsledky hospodárenia mali tieto spoločnosti už v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Konajúci súd preto tým, že dôsledne nevykonal dokazovanie na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti, nesprávne vec právne posúdil a úlohou súdu v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané nedostatky, aktualizovať príjmové, osobné a majetkové pomery rodičov, podrobne sa zaoberať charakterom výdavkov otca, overiť si, aký je jeho zdravotný stav, či študuje na vysokej škole, aké príjmy majú jeho rodičia, prípadne vykonať dokazovanie v širšom rozsahu, výsledky dokazovania dôsledne vyhodnotiť aj z hľadiska potencionality príjmov a predovšetkým dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania, ustáliť, či je preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu výživného a nanovo rozhodnúť o návrhu a rozsudok odôvodniť tak, aby bol preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci. Rozsudkom Okresného súdu Košice I bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a na čas po rozvode boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletého V. sumou 132,78 EUR mesačne a maloletého W. sumou 132,78 EUR mesačne. Predmetný rozsudok čo do výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť 15.5.2009 a čo do ostatných výrokov nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2009, a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.10.2009 č.k. -276. Prvostupňový súd pri určení výživného zo strany otca na maloleté deti vychádzal zo zistenia, že matka maloletých detí pracuje ako živnostníčka a podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 jej príjmy zo živnosti predstavovali 303.492,- Sk, výdavky 134.067,- Sk, a že táto je súčasne konateľkou firmy W., s.r.o., Košice. Otec maloletých detí je konateľom spoločnosti Z., s.r.o., Košice a W..B., s.r.o., Košice, jeho príjem z prevodu cenných papierov podľa daňového priznania k daní z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 predstavoval sumu 19.000.802,- Sk, výdavky predstavovali sumu 18.634.474,- Sk; je vlastníkom bytu na S. Č.. X M. K. a spoluvlastníkom garáže spolu s matkou maloletých detí; kúpnou zmluvou zo 07.04.2008 previedol vlastnícke práva k jednoizbovému bytu č. 22, nachádzajúceho sa na S. L.. Č.. XX M. K. na svojich rodičov ako kupujúcich pri dohodnutej kúpnej cene 1.300.000,- Sk, ktorá bola zaplatená pri podpise zmluvy v hotovosti do rúk predávajúceho Q. W.; je držiteľom motorového vozidla Škoda Octavia combi s evidenčným číslom K. XXX E.. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku, s prihliadnutím na potreby maloletých detí vo veku 9 a 7 rokov a vyššiu životnú úroveň otca maloletých detí, ktorý je konateľom firiem W., s.r.o. a Z., s.r.o., vlastníkom bytu nachádzajúceho sa na S. Č.. X M. K., a ktorý previedol vlastnícke právo k jednoizbovému bytu na svojich rodičov a prevzal kúpnu cenu vo výške 1.300.000,- Sk, zaviazal otca maloletých detí prispievať na výživu maloletého V. sumou 132,78 Eur (4.000,- Sk) mesačne a na výživu maloletého W. sumou 132,78 Eur (4.000,- Sk) mesačne. Ako vyplýva z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach v časti stanoveného výživného č. k. -276, odvolací súd okrem iného vo svojom potvrdzujúcom rozsudku poukázal na to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že príjem otca dosahoval na základe výpisov z daňového priznania za roky 2007 a 2008 dostatočné až nadpriemerné finančné príjmy a to aj napriek výdavkom, ktoré uvádza v daňovom priznaní s tým, že otec maloletých detí je povinný si svoje výdavky prispôsobiť tak, aby si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom ako prvotnú mohol riadne a dostatočne plniť. Preto odvolací súd neuveril tvrdeniu odporcu, že jeho majetková a finančná situácia je mínusová. Z daňového priznania k dani z príjmov otca mal. detí za rok 2008 (zistené zo spisu tunajšieho súdu) vyplýva vykazovaný príjem 8.825.820,- Sk (z prevodu cenných papierov) a výdavky 9.813.025,- Sk. Matka maloletých detí predložila do spisu správu o poskytnutí detektívnej služby spoločnosťou WOLF GUARD, s.r.o., ktorej súčasťou je priložené CD s obrazovým záznamom zo dňa 14.11.2012, ktoré podľa jej názoru vyvracajú tvrdenia otca maloletých detí o jeho natoľko zlom zdravotnom stave, že

sa nemôže zamestnať, keďže na uvedenom CD je otec maloletých detí kamerou natočený ako hrá bedminton v cca 20 minútovom zázname počas ktorého sa mnohokrát bez problémov zohne po spadnutý košík, pričom dala do pozornosti to, že sa bez problémov pri tejto športovej aktivite pohybuje, behá, zohýna, naťahuje a teda rozhodne nepôsobí dojmom človeka, ktorému lekári pre problémy s chrbticou odporúčajú invalidný vozík. Mala teda za to, že tvrdenia otca o jeho zlom zdravotnom stave a problémoch s chrbticou sú účelové, aby mohol pred súdom pôsobiť dojmom chorého človeka, ktorý nie je schopný nájsť si zamestnanie a platiť výživné na deti. Otec maloletých detí na predmetný listinný doklad reagoval tak, že súdu už predtým uviedol, že športuje denne a to, že hrá bedminton, to uviedol matke maloletých detí. Na svoju obhajobu poukázal na to, že práve tento druh športu mu pomáha trénovať chrbticu, nabrať životnú silu a istotu v pohybe, pričom práve matka maloletých detí ním poskytnutú informáciu otočila proti nemu. Tiež zdôraznil, že získať pohybovú istotu je práve pri tomto druhu ochorenia dôležité a doplnil, že od septembra chodí pravidelne raz do týždňa bedminton hrávať. Poukázal na to, že on predsa nie je žiaden invalid, že tento šport je pre neho dôležitý aj z hľadiska psychického a zdôraznil, že on pracovať bude a bude mať aj príjem. V súvislosti so zdravotným stavom otca maloletých detí súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom V.. A. R.Á., ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 55/2013 so záverom, že otec maloletých detí trpí minimálne od roku 2008 chronickým degeneratívnym ochorením driekového segmentu chrbtice: spondylóza a spondylartróza driekovej oblasti chrbtice s poškodením medzistavcovej platničky medzi V. driekovým stavcom a krížovou kosťou. V danom prípade sa jedná o pokročilú degeneráciu medzistavcovej platničky medzi V. driekovým stavcom a krížovou kosťou so znížením výšky medzistavcovej platničky na cca polovicu - so stratou tekutého jadra medzistavcovej platničky. Otec maloletých detí minimálne od roku 2008 doteraz trpí recidivujúcimi atakmi bolesti v driekovej chrbtici, ktoré si opakovane vynútili odbornú pomoc (opakované ortopedické a neurologické vyšetrenie, liečebnú ambulantnú rehabilitáciu ...). V posudzovanom prípade je prognostické hľadisko relatívne priaznivé, menovaný je vo veľmi dobrej fyzickej kondícii, netrpí nadváhou, má atletickú stavbu tela s výborne vyvinutou muskulatúrou, RTG nález na driekovej chrbtici sa za posledných 5 rokov prakticky nezmenil, k progresii RTG nálezu od roku 2008 doteraz nedošlo, napriek týmto faktom je pozvoľná progresia subjektívnych ťažkostí a objektívneho klinického nálezu pravdepodobná až nevyhnutná, do budúcnosti sa pravdepodobne ataky bolesti v drieku budú opakovať a intervaly „relatívneho kľudu“ skracovať. Liečba menovaného doposiaľ prebiehala ambulantne, ani pri jednom z vyšetrení neboli zdokumentované príznaky tlaku poškodenej medzistavcovej platničky na miechové nervové korene, ktoré by si vynútili detailnejší diagnostický rozbor. Menovaný v súvislosti s posudzovaným ochorením chrbtice hospitalizovaný nebol, lieky pravidelne neužíva, v období medzi atakmi bolesti chrbtice má pri primeranom pohybovom režime len minimálne ťažkosti ... Obmedzenia obvyklého spôsobu života sa týkajú predovšetkým vylúčenia ťažkej fyzickej práce vo vlhku a chlade, dlhšej chôdze a státia, preťažovania panvy, chrbtice a váhonosných kĺbov nosením bremien, resp. výkonu iných fyzicky mimoriadne náročných činností. Pre bežné rekreačné športové, spoločenské a pracovné aktivity ochorenie driekovej chrbtice u menovaného predstavuje len minimálne obmedzenie. Matka maloletých detí vo vzťahu k znaleckému posudku zdôraznila a poukázala na jeho závery o relatívne priaznivej prognóze choroby otca maloletých detí s tým, že RTG nález sa prakticky nezmenil za posledných 5 rokov s konštatovaním, že v podstate nedošlo ani k progresii tejto choroby, a že znalec konštatuje veľmi dobrú fyzickú kondíciu otca maloletých detí. Zo záverov teda vyplýva, že pre bežné rekreačné športové, spoločenské ale aj pracovné aktivity ochorenie chrbtice u otca maloletých detí predstavuje len minimálne obmedzenie, pričom zdôraznila, že ide o aktuálny zdravotný stav otca maloletých detí. Otec maloletých detí v zásade k znaleckému posudku výhrady nemal z dôvodu, že znalec v podstate v ňom neuviedol nič nové. Zdôraznil, že jeho zdravotné problémy sú najčastejšou príčinou práceneschopnosti, že bolesť predstavuje dominantnú súčasť jeho života, že pre túto diagnózu je nevyhnutná fyzická činnosť a pokiaľ znalec uviedol, že obdobie kľudu sa bude skracovať, tak podotkol, že už sa toto obdobie kľudu skracuje. Uviedol, že pokiaľ nevyjde z tých všetkých súdnych konaní, nezlepší sa mu ani zdravotný stav a nebude môcť si nájsť zamestnanie. Vyslovil tiež názor, že znalec je indiferentný a iba veľmi všeobecným spôsobom vypracoval tento znalecký posudok, pričom vyšetrenie trvalo veľmi krátko a znalec v podstate sa vôbec nezaujímal o jeho vnútorný pocitový život. Zo mzdových listov matky maloletých detí za rok 2010 vyplýva priemerná čistá mzda vo výške 407,74 Eur mesačne, za rok 2011 vo výške 387,17 Eur mesačne, za rok 2012 vo výške 419,81 Eur mesačne a za január až jún 2013 vo výške 177,86 Eur mesačne s tým, že v mesiaci január až marec bol priemerný čistý príjem vo výške 288,75 Eur, v apríli čistá mzda matky maloletých detí predstavovala sumu 58,93 Eur, v máji vo výške 72,75 Eur a v júni vo výške 69,28 Eur.

Matka maloletých detí k vykazovanému príjmu za posledné tri z menovaných mesiacov uviedla, že k zníženiu mzdy došlo z dôvodu, že jedna zo spoločností, ktorá zabezpečovala F. ako jej zamestnávateľovi polovicu príjmov, vypovedala kontrakt, na základe čoho spoločnosť musela prispôsobiť svoje výdavky, a teda aj mzdy príjmom, ktoré sa na základe toho nepomerne znížili, avšak zdôraznila, že ide iba o dočasný stav, pretože ona ako súčasne konateľka sa snaží nájsť nového zákazníka. Súčasne uviedla, že v súčasnosti je to jej jediný príjem, pretože má dočasne pozastavenú živnosť, konkrétne naposledy od 01.07.2012 do 30.06.2015; predtým pozastavená živnosť od 01.7.2009 do 05.10.2011. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov matky maloletých detí ako fyzickej osoby za rok 2011 vyplýva čistý príjem vo výške 805,25 Eur, za rok 2012 vo výške 719,85 Eur. Matka maloletých detí uviedla, že vzhľadom na jej súčasné príjmové pomery jej finančne vypomáhajú rodičia. Svedkyňa V. M. - matka pani W. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 27.11.2012 potvrdila, že je majiteľkou firmy F. B..T..Y.. so sídlom v K., v ktorej je jej dcéra zamestnaná, a súčasne v ktorej vykonáva funkciu jedinej konateľky s tým, že jej príjem je stanovený na základe pracovnej zmluvy. K stanovenej výške mzdy svojich zamestnancov, teda vrátane svojej dcéry, uviedla, že mzdy sú nastavené podľa ziskov spoločnosti, pričom ona ako majiteľka spoločnosti nevie ovplyvniť túto výšku mzdy. Podotkla, že ona nie je podnikateľkou, ale iba majiteľkou firmy, takže nie ona podniká, ale priamo obchodná spoločnosť podniká a všetky účtovné otázky a otázky podnikania firmy sú záležitosťou konateľa firmy. Súčasne potvrdila, že spolu so svojim manželom prispievajú na výchovu a starostlivosť oboch maloletých detí. Matka maloletých detí návrhom zo dňa 25.01.2013 podala návrh na zvýšenie výživného s odôvodnením, že mladší syn W. mal v porovnaní s posledným právoplatne stanoveným výživným 11 rokov a starší syn bude mať v marci 13 rokov, pričom v čase poslednej úpravy mal mladší syn W. 7 rokov a starší syn V. 9 rokov, v porovnaní s predchádzajúcou úpravou v súčasnosti sú žiakmi na druhom stupni základnej školy. Ich potreby z dôvodu, že sú v pubertálnom veku odhliadnuc od toho vzrástli a výdavky na ich starostlivosť sú objektívne vyššie. Vzrastom sú obaja rovnako vysokí. Čo sa týka oblečenia a obuvi, detské veľkosti sú im už malé, a preto im musí kupovať najmenšie pánske veľkosti, čo oproti výdavkom na detské oblečenie a obuv drahšie. Keďže sú v pubertálnom veku, vzrástli aj výdavky na stravu. Obaja športujú a potrebujú výdatne a zdravo jesť. Majú aj rôzne záľuby a záujem zúčastňovať sa na mimoškolských aktivitách ako sú škola v prípade, lyžiarske zájazdy, letné tábory a podobne. Poukázala na to, že na financovaní takýchto aktivít sa otec maloletých detí nijako nepodieľa. Mladší syn chodí na tréningy vodného póla, za ktoré mesačne platí 30,- Eur a tri krát týždenne ho na tréningy vozí; starší syn trénuje taekwondo, za čo platí mesačne 20,- Eur a v súvislosti s tým mu musí zabezpečiť 2 krát týždenne dopravu mestskou hromadnou dopravou. V doplňujúcom podaní z 18.07.2013 ďalej uviedla, že napríklad len výdavky na výživu sa zvýšili z dôvodu, že napríklad deti každý deň vypijú cca 2 litre mlieka a takmer denne chcú jesť mäso. Obľubujú rôzne mliečne výrobky a tiež majú radi ovocie a zeleninu. Keďže má záujem o ich zdravý vývin, snaží sa plniť ich požiadavky na výživu a to znamená zvýšené výdavky na stravu. Od septembra 2013 nastupuje mladší syn Peter do prvého ročníka osemročného gymnázia na F. L. M. K., to znamená zvýšenie výdavkov na dopravu cca 10 až 12,- Eur mesačne. Počas letných prázdnin idú obaja synovia do letného tábora. Za oba tábory spolu zaplatila 275,- Eur, čo aj zdokladovala príslušnými listinnými dokladmi. Za obedy v škole platí cca 20,- Eur mesačne za dieťa; dáva im vreckové aspoň jedno euro každému dieťaťu na pracovný deň. Tým považovala návrh na zvýšenie z dôvodu zmeny pomerov od posledného stanovenia výšky výživného na strane maloletých detí za zjavné a preukázané, pričom požadovaná suma 150,- Eur mesačne na každé dieťa predstavuje 5,- Eur na deň na dieťa, hoci výdavky na starostlivosť o deti sú niekoľkonásobne vyššie. Súčasne upresnila, že zvýšenie požaduje odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživné, t. j. od 25.01.2013. Otec maloletých detí na pojednávaní konanom dňa 23.07.2013 uviedol, že je absolútne choré míňať peniaze napríklad na tábory pre deti nad rámec príjmov rodičov s poukazom na to, že deti majú žiť tak, aké majú možnosti ich rodičia. Súčasne poukázal na to, že deti majú počítače, majú kráľovský zariadený byt, a preto sa mu natískala otázka odkiaľ má ich matka na to peniaze. Súčasne si na to odpovedal spôsobom, že matka detí žije z peňazí cigána a tiež z peňazí, ktoré mu ukradla. Tiež vyslovil názor, že súd by mal brať do úvahy pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nielen na peňažné plnenia ale aj na nepeňažné plnenie, konkrétne v podobe jeho výuky anglického jazyka oboch maloletých detí, ktorú zhmotnil na 600,- Eur mesačne na každé dieťa. Tiež zdôraznil, že už 5 rokov nekúri, nepoužíva teplú vody, iba keď prídu deti, takisto v zásade nepoužíva elektriku s tým, že používa iba jedno denné svetlo plus internet a raz za čas práčku. Používa teda počítač, plyn na varenie, spotrebiče takmer vôbec. V tejto súvislosti teda uzavrel, že dokáže prežiť z 230,- Eur na mesiac. Ďalej uviedol, že nevychádza z domu práve v súvislosti so svojim zdravotným stavom, maximálne za účelom

športu alebo rehabilitácie. Tiež si kupuje výlučne akciové potraviny, žiaden iný tovar. Tým chcel poukázať na to, že rodič si má plniť vyživovaciu povinnosť podľa svojich možností. Otec maloletých detí ku svojim súčasným príjmom uviedol, že na úrade práce nemôže byť vedený, pretože stále figuruje ako konateľ v obchodnej spoločnosti, čiže je vedený ako podnikateľ. V súčasnosti vlastný príjem nemá a žije z peňazí svojich rodičov, ktorí mu finančne pomáhajú. V súčasnosti na burze s cennými papiermi neobchoduje, pretože tvrdí, že v podstate celá eurozóna aj americký trh aj japonský a čínsky vrátane je pred krachom. Poukázal na to, že pokiaľ by chcel byť poberateľom akejkoľvek sociálnej dávky, musel by sa zaevidovať na úrade práce a teda by musel zrušiť všetky firmy, v ktorých stále figuruje. Otec maloletých detí vo vzťahu k obchodným spoločnostiam, v ktorých stále figuruje ako konateľ alebo ako spoločník, uviedol, že sa nič nezmenilo a tieto spoločnosti sú bez akýchkoľvek príjmov, čo tiež potvrdila matka maloletých detí, ktorá v týchto obchodných spoločnostiach robí účtovníctvo. Otec maloletých detí súčasne podotkol, že on vidí veľkú perspektívu práve v existencii týchto obchodných spoločností z hľadiska budúcich možných príjmov, čo je dôvodom prečo tieto obchodné spoločnosti ponechal v právnom stave, pričom v súčasnosti tieto obchodné spoločnosti realizujú prieskumnú činnosť v tom zmysle, že firma vstúpi na trh vo vhodnú príležitosť, aby získala v budúcnosti zisk. K tvrdeniam otca maloletých detí o tom, že mu finančne vypomáhajú jeho rodičia súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka V. W. - rodiča otca maloletých detí, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi (č. l. 381 a nasledujúce spisu) uviedol, že poskytuje synovi financie a potravu výlučne na živobytie tak, že jeho syn má prístup k jeho účtu, z ktorého si môže vyberať peniaze. Keďže synovi plne dôveruje, nekontroluje zostatok na účte a ani nevie povedať, koľko mesačne takýmto spôsobom synovi prispieva. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že s manželkou vlastnia štyri byty: jeden v A. - 3-izbový v hodnote okolo 150 tisíc Eur, jeden 3-izbový v A., ďalší jednoizbový v A. a jednoizbový v K.. Okrem toho je spolu s manželkou vlastníkom štyroch garáži: dvoch v K. a dvoch v A.. Okrem toho má peňažné prostriedky, či už v hotovosti alebo na účte v celkovej čiastke okolo 100 tisíc Eur s odôvodnením, že s manželkou celý život pracovali, po celý čas šetrili a okrem toho jeho manželka od rodičov dostala väčší obnos peňazí; v súčasnosti sú na starobnom dôchodku s celkovým príjmom 800,- Eur mesačne. Okrem toho dostal väčší obnos peňazí tiež od príbuzných v Amerike. Svedok potvrdil, že svojmu synovi poskytol na obchodovanie na burze s cennými papiermi okolo 20 tisíc až 25 tisíc amerických dolárov, o čom bola spísaná tiež zmluva s tým, že tieto peniaze mu syn vráti, ak bude môcť. Z výpisu z účtu patriaceho menovanému svedkovi V. W. v Slovenskej sporiteľni za obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2012 v spojení s prednesom otca maloletých detí súd zistil, že z predmetného účtu patriaceho menovanému svedkovi otec maloletých detí realizuje úhrady na svoje výdavky: suma 46,069 Eur resp. 47,58 Eur predstavuje platbu zdravotného poistenia, keďže otec je dobrovoľne nezamestnaný, čiastka 16,60 Eur je výdavok na mobil Orange, suma 149,- Eur je platba za nájom na byt, čiastka 685,82 Eur predstavuje životné poistné otca maloletých detí, ktoré uhrádza raz do roka. Okrem toho v predmetnom období figuruje ako položka poplatok za podanie prihlášky na ochrannú známku vo výške 215,- Eur, ktorá slúži na ochranu názvu politickej strany, ktorú založil. Otec maloletých detí sa k položke

- príkaz na úhradu 84,- Eur nevedel vyjadriť, o tejto položke nemal vedomosť, avšak podotkol, že tento účet môže využívať aj jeho brat a využíva ho aj jeho otec, takže môže ísť o ich výdavky. V súvislosti s činnosťou otca maloletých detí, pokiaľ ide o obchodovanie na burze s cennými papiermi, tento predložil ako listinné doklady výpisy za roky 2009 až 2012, z ktorých súd zistil, že za rok 2010 je na účte vykazovaný úplný zisk vo výške 45,756,88 USD, strata vo výške 17,652,42 USD a zisk v čistom, t. j. rozdiel medzi týmito dvoma položkami vo výške 28,104,46 USD, pričom v predchádzajúcom období, t. j. za rok 2009 tento zisk v čistom predstavoval 25,520,92 USD (prior period), za rok 2011 čistý zisk vo výške 1.832,30 USD a za rok 2012 čistý zisk vo výške 1.171,15 USD, z čoho vyplýva, že v roku 2010 v porovnaní s predchádzajúcim kalendárnym rokom je vykazovaný zisk a v nasledujúce roky v porovnaní s predchádzajúcim rokom sú vykazované straty. Podľa výpisu z účtu otca maloletých detí za obdobie kalendárnych rokov 2009 až apríl 2013 (po telefonickom doplnení a objasnení určitých informácii zo strany zamestnanca banky) súd zistil, že v rozhodnom období, t. j. v roku 2010 je evidovaný pohyb na účte v súvislosti s exekučnou splátkou a v súvislosti s vedením účtu a za roky 2011 až 2012 je účet bez pohybu s konečným stavom účtu 0,- Eur. Otec maloletých detí k prípadnej možnosti zamestnať sa uviedol, že tieto možnosti sú veľmi malé, o čom svedčia aj štatistiky uvádzajúce nezamestnanosť. Za predpokladu, že by bol zdravý a mal šancu dostať sa k zamestnaniu, podľa jeho názoru by mohol dosahovať nejakých 300,- Eur s čím sa on nechce uspokojiť, on chce zarobiť oveľa viac. Poukázal tiež na to, že nikdy nebol zamestnaneckom pomere, celý život sa venoval iba finančníctvu, hoci vyštudoval stavebníctvo, v tomto obore nemá žiadnu prax a naopak v oblasti finančníctva je veľmi ťažké sa zamestnať. Osobne by chcel zarábať napríklad 1.000,- Eur, ale v dnešnej dobe je to veľmi ťažké. Na otázku, či si hľadá zamestnanie a akým spôsobom uviedol,

že možnosti zárobku si hľadá práve prostredníctvom internetu v oblasti globálneho finančníctva. Na preukázanie tvrdenia o tom, že si hľadá prácu a tým zárobok, poukázal na to, že jedným z dôkazov sú jeho grafické príspevky finančnoekonomického charakteru, ktorým sa venuje už jeden a pol roka, pričom na tieto jeho príspevky reagujú aj zahraniční analytici, na základe čoho si vytvára perspektívu určitej činnosti, ktorú by v budúcnosti mohol realizovať, a ktorá by mu mohla tak zabezpečiť zárobok. Zdôraznil, že tento proces nemôže urýchliť, trvá to určitý čas, pretože nikoho nemôže nútiť, aby mu ponúkol určitý biznis a podobne. Nevylučuje, že niekedy do budúcna by mohol teda sa venoval tvorbe počítačovej grafiky, prípadne novinárskej činnosti, keďže aj v súčasnosti ho oslovujú novinári v súvislosti s jeho príspevkami ako zakladateľa politickej strany. Doplnil, že denne sa venuje tejto práci 8 hodín. Pri tvorbe počítačovej grafiky a pri písaní politických príspevkov v tejto činnosti ho zatiaľ jeho zdravotný stav neobmedzuje a ako dôkaz o realizácii tejto činnosti označil stránku www.facebook.com/odvaha <http://www.facebook.com/odvaha>, z ktorej je zrejmé ako často a v akom rozsahu prispieva svojimi príspevkami nielen v textovej ale aj v grafickej podobe, čím sa vzdeláva a rozvíja túto činnosť aj do budúcna. Tiež upresnil, že on právo študuje iba ako samouk, t.z. že nie je študentom žiadnej vysokej školy. Kolízny opatrovník navrhoval návrh na zníženie výživného zamietnuť s poukazom na závery znaleckého posudku, ku ktorému výhrady nemal s tým, že otec maloletých detí nevyužil možnosti a schopnosti, ktoré má a ktoré v podstate aj sám prezentuje, na to, aby určitým spôsobom si zabezpečil pravidelný stabilný príjem tak, aby mohol zabezpečovať výživu maloletých detí, keď navyše ani nevyužil možnosť zamestnať sa za použitia , t. j. využívanie domáckej práce. Vo vzťahu k návrhu na zvýšenie výživného navrhol rozhodnúť podľa možností a schopností otca maloletých detí s prihliadnutím na odôvodnené potreby a vek maloletých detí a tiež s prihliadnutím na majetkové pomery otca maloletých detí, ktoré je vlastníkom bytu, a ktorému v rámci BSM patria ďalšie nehnuteľnosti - garáž a záhrada, chodí na dovolenky do zahraničia a používa motorové vozidlo. Matka maloletých detí v súlade s vykonaným dokazovaním navrhovala prihliadať na princíp potencionality podľa Zákona o rodine, ktorý je potrebné brať na zreteľ na strane povinnej osoby, čiže otca maloletých detí s poukazom aj na závery prvého znaleckého posudku vypracovaného v súvislosti s rozvodovým konaním, v ktorom znalec konštatoval, že na strane otca sú psychologické predpoklady na to, aby sa zamestnal, aby dosahoval určitý stabilný príjem, a teda v tomto smere poukázala na fyzické aj psychické predpoklady otca maloletých detí príjem dosahovať. Poukázala tiež na skutočnosť, že otec maloletých detí po celú dobu konania súd zavádzal a predlžoval toto konanie, keď jej osobne povedal, že nebude platiť cez výživné na maloleté deti na jej osobu, a teda nebude platiť na deti, aby sa ona mala lepšie. Sama chápe takéto počínanie otca maloletých detí ako osobnú pomstu za skrachovaný vzťah. Okrem toho sa domnieva, že súd by mal brať na zreteľ a do úvahy jej mieru starostlivosti o deti v tom zmysle, že všetky výdavky v zásade znáša a zabezpečuje výlučne sama. Otec mal. detí ku celému konania uviedol, že matka detí ho nielen okradla o všetko čo mal, ale chce ho obrať aj o byt, aby deti nemali k nemu kde chodiť a v tomto ju podporuje tiež kolízna opatrovníčka, čo považoval za nemorálne a čo ho donúti k tomu, aby zobral spravodlivosť do vlastných rúk podľa SR. Podľa ust. až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. , Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predmetom tohto konania sú návrhy rodičov mal. detí na zmenu súdneho rozhodnutia upravujúceho vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k maloletým deťom. Základnú právnu takéhoto konania poskytuje ust. § 78 zákona o rodine, ktorej základným predpokladom je zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvajú, nie len prechodnú. Preto je v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného; ide o ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a ak rodičia žijú spolu, prihliada aj na starostlivosť rodičov o domácnosť, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, okrem toho sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného.

Riadiac sa vyššie uvedenými zásadami v súlade s vykonaným dokazovaním možno konštatovať, že tak na strane povinného, t. j. otca ako na strane oprávnených osôb, t. j. maloletých detí nedošlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného naposledy určeného rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 06.03.2009 sp. zn. . V tejto súvislosti súd vychádza predovšetkým zo zásady potencionality zakotvenej v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Aj Krajský súd v Košiciach vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 31.05.2012 (č. k. -350) pripomenul prvostupňovému súdu, že zo znaleckého posudku V.. A. A. podaného v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode odvolací súd nepresvedčilo tvrdenie otca, ktorým sa snažil navodiť dojem, že mu jeho vzdelanie a zdravotný stav nedovoľujú zarábať viac ako 400,- Eur mesačne, koľko priemerný zarába občan so stredoškolským vzdelaním, pričom podľa záverov znalca, podľa ktorých otec disponuje takými intelektuálovými schopnosťami a praktickými skúsenosťami (je sčítaný, dominujú spoločenské vedy, rád vyhľadáva nie bežné informácie o kvantovej fyzike, jeho videnie sveta je sýtené bohatou vedomostnou základňou a fyzickými dispozíciami), na základe ktorých nie je ani v tomto štádiu konania možné, za absencie iných relevantných skutočností, osvojiť si jeho tvrdenia, že nie je v jeho reálnych možnostiach zaobstarať si dostatok finančných prostriedkov na to, aby aj naďalej prispieval na výživu maloletých detí v doterajšom rozsahu. Sám otec maloletých detí sa prezentoval počas celého konania ako osoba schopná a spôsobilá zarobiť dostatok finančných prostriedkov za súčasného zdôraznenia, že on nebude pracovať za 300,- Eur. Výsledkom tohto prístupu otca maloletých detí je skutočnosť, že otec je bez preukázaného príjmu, nechá sa finančne zabezpečovať svojimi rodičmi, znížil svoje životné náklady na minimum v snahe presvedčiť súd o tom, že jeho životnú úroveň majú zdieľať tiež jeho deti. V tomto smere súd poukazuje na článok 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého dieťaťa na životnú úroveň, nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa nesú v rámci svojich schopností a možností rodičia, resp. iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú. Aj keď súd nespochybňuje, že životná úroveň každého z rodičov je smerodajná pre určenie výšky vyživovacej povinnosti, nemožno túto zásadu vykladať spôsobom, akým to urobil otec maloletých detí. Navyše k nákladom otca súd poukazuje na to, že popri tvrdených minimálnych výdavkoch otec "neľutoval" vynaložiť výdavok na ochrannú známku v súvislosti so založenou politickou stranou (je pritom bezpredmetné, že si na to požičal od rodičov), z ktorej podľa jeho slov nemá žiaden príjem a že medzi jeho náklady patrí tiež životné poistenie, pričom ani v týchto prípadoch nemožno opomenúť dikciu zákona, podľa ktorej výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a tiež, že súd neprihliada na tie výdavky povinnej osoby, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (minimálne sa to týka výdavku na ochrannú známku).

Ani otcom prezentovaný zdravotný stav a s tým spojené tvrdenia o nemožnosti a neschopnosti získať zárobok nebol v konaní preukázaný, naopak, zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní znalcom V.. A. R. vyplýva na strane jednej síce potvrdenie existencie chronického degeneratívneho ochorenia driekového segmentu chrbtice: spondylóza a spondylartróza driekovej oblasti chrbtice s poškodením medzistavcovej platničky u otca, na strane druhej súčasne vyplýva

konštatácia, že u otca v dôsledku jeho ochorenia chrbtice obvyklý spôsob života je obmedzovaný predovšetkým vylúčením ťažkej fyzickej práce vo vlhku a chlade, dlhšej chôdze a státia, preťažovania panvy, chrbtice a váhonosných kĺbov, nosením bremien, resp. výkonu iných fyzicky mimoriadne náročných činností, pričom pre bežné rekreačné športové, spoločenské a pracovné aktivity jeho ochorenie predstavuje len minimálne obmedzenie. Znalcom konštatované zistenie pritom plne korešponduje aj so zistením toho, že otec maloletých detí je pravidelne športovo aktívny, napríklad raz do týždňa hráva bedminton.

Súd preto neuveril tvrdeniam otca o tom, že jeho zdravotný stav mu bráni vykonávať pracovnú činnosť inak, než iba poležiačky, resp. že mu bráni vykonávať pracovnú činnosť, ktorou by si zabezpečoval adekvátny resp. akýkoľvek zárobok, na základe čoho by potom mohol zabezpečovať a plniť si vyživovaciu povinnosť voči deťom (napr. keď tvrdil, že musel odmietnuť ponuku na výučbu anglického jazyka). Takéto tvrdenia súd považuje iba za účelové.

Tiež za nepresvedčivé a tendenčné súd považuje tvrdenia otca o vyhľadávaní pracovnej činnosti, resp. zárobku, pričom je nemysliteľné, aby deti nemali zabezpečenú vyživovaciu povinnosť zo strany otca iba kvôli tomu, že “zatiaľ“ iba čaká na vhodný zárobok, pričom v tomto smere vyvíja činnosť podľa vlastných slov 8 hodín denne už jeden a pol roka.

Na základe uvedeného nebolo možné vyhovieť návrhu otca na zníženie výživného a preto súd tento návrh zamietol.

Rovnaké závery a hodnotiace úsudky súd zohľadnil aj pri posúdení návrhu matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti, k čomu súd dopĺňa, že od poslednej úpravy ubehlo 3 a pol roka roka (v čase podania návrhu 3 roky) - v súčasnosti má starší syn 13 a mladší syn 11 rokov, deti na rozdiel od poslednej úpravy sa stali medzičasom žiakmi druhého stupňa základnej školy, t.j. deti sú v pubertálnom veku, rýchlo rastú a vyvíjajú sa , športujú a preto pre ich zdravý vývoj v súčasnosti ešte neukončený, je potrebné zvlášť dbať najmä o primeranú a vyváženú stravu, ale aj o rozvoj ich osobnosti, to znamená, že na strane maloletých detí ako oprávnených osôb došlo k objektívnej zmene pomerov, čo je dôvodom na zvýšenie výživného. Súd iba pripomína, že navrhované zvýšenie výživného na 150 Eur na každé dieťa mesačne predstavuje 5,- Eur na deň na dieťa zohľadňujúce len základnú mieru nevyhnutných potrieb, t. j. stravu, hygienické potreby, náklady bývania, oblečenie, obuv a školské pomôcky, pričom pre všestranný rozvoj oboch detí sú nevyhnutné aj ďalšie náklady, napr. na kultúrne vyžitie, športové aktivity, záľuby a koníčky, školské akcie a podobne. Súd už iba pripomína, že je síce chvályhodné, že otec sa snaží minimalizovať svoje náklady, ich zníženie však nemožno pripísať na ťarchu detí v tom zmysle, že aj oni takýmto spôsobom majú prispôsobiť svoje výdavky. Išlo by o veľmi zjednodušený výklad zásady, že deti majú zdieľať životnú úroveň svojich rodičov, pretože životnú úroveň rodičov nemožno posudzovať izolovane, ale vždy v kontexte s ich možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi. Pri stanovení výšky zvýšeného výživného súd neprihliadol na tvrdenie otca o plnení vyživovacej povinnosti na mal. deti cez ich výučbu cudzieho jazyka, pretože túto aktivitu otca súd považuje za súčasť starostlivosti o deti v čase realizovanej úpravy styku, keď v súčasnosti ovládanie cudzích jazykov patrí medzi bežný štandard, nie je ničím výnimočný, naopak predstavuje čo do budúceho pracovného uplatnenia nevyhnutnosť. V ostatnom platí to, čo bolo uvedené k návrhu na zníženie výživného.

Na základe uvedeného súd zvýšil výživné na každé dieťa mesačne na sumu 150 Eur mesačne od návrhu, t.j. od 25.1.2013 so stanovením splatnosti a spôsobu platenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Súčasne vzhľadom na zmenu rozhodnutia za obdobie od 25.1.2013 do 31.7.2013 došlo na strane odporcu k vzniku dlžného výživného vo výške 107,20 Eur na každé dieťa (rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným za uvedené obdobie), na zaplatenie ktorého súd určil lehotu 90 dní od právoplatnosti rozsudku podľa , ktorú súd považuje za dostatočnú na zabezpečenie finančnej hotovosti otcom a zároveň strpenie plnenia na strane mal. detí ako oprávnenými osobami.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. , podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa mohlo začať konanie aj bez návrhu. O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s ust.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (205 ods. 2 ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( ).