Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-9-2013.pdf
PDF · 101.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici , ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danici Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa: T.. A. C., Q.., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. R. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Ľubomír Kaščák, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Horná č. 35, proti odporcovi: prof. T.. T. Y., R.., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J., J. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Jiří Machala, Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, J. Kozáčeka 328/3, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 21. 11. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/120/2011 - 110 zo dňa 04. 10. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 118,70 € na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Jiřiho Machalu, č. ú.: XXXXXXXXXX, vedený v E. banke, a. s., J., do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 1.500,- € zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume 474,82 € a to na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Jiřiho Machalu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo veci samej mal za preukázané, že navrhovateľ bol v roku 2008 zamestnancom E. F. vo J., V., odporca bol v tomto období dekanom V. fakulty E. univerzity J.. Súd z oznámenia rektora E. univerzity vo J. o vybavení sťažnosti listom zo dňa 24. 11. 2008 sp. zn. 10/2008/Sť zistil, že rektor technickej univerzity podanie navrhovateľa zo dňa 17. 10. 2008, označené ako odvolanie a stanovisko k výberovému konaniu namiesto odborného asistenta na KDNDV DF, ku ktorému dňa 28. 10. 2008 predložil ďalšiu súvisiacu korešpondenciu, a to žiadosť o komisionálne prešetrenie stavu na KDNDV, prešetril ako sťažnosť. Z oznámenia o vybavení sťažnosti súd zistil, že v rámci prešetrovania sťažnosti navrhovateľa, boli vyžiadané stanoviská dekana drevárskej fakulty, prodekana drevárskej fakulty a ďalších v odôvodnení rozsudku uvedených. Súd mal tiež za preukázané, že vyjadrenie dekana DF poukazuje tiež aj na to „že ste mali (navrhovateľ) problémy so začlenením do kolektívu a mali ste konflikty na pracovisku, čoho dôkazom je fyzické napadnutie T.. arch. M. L. dňa 24. 06. 2008". Súd z oznámenia o vybavení sťažnosti tiež zistil, že rektor technickej univerzity námietky navrhovateľa uvedené v sťažnosti považoval za neopodstatnené a sťažnosť za vybavenú. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že T.. arch. M. L. písomne oznámil vedúcemu katedry dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov E. univerzity J. a tiež dekanovi V. fakulty technickej univerzity J. - odporcovi, že „dňa 24. 06. 2008 v priestoroch KDNDV TUZVO v kancelárii pána T.. A. C., Q.. došlo k fyzickému napadnutiu - inzultácii mojej osoby pánom C., po slovnej výmene názorov o spôsobe vyhlasovania výsledkov prieskumu študentských prác.
V konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 12C/172/2011 v ktorom sa navrhovateľ domáhal ochrany osobnosti voči doc. O.. O. C., Q.., bol ako svedok vypočutý dňa 22. 12. 2012 T.. arch. M. L., pričom pred súdom vypovedal, že mal fyzický konflikt s navrhovateľom, bol to pracovný konflikt, ktorý vyústil do toho, že ho navrhovateľ udrel, zo začiatku to bol verbálny konflikt, verbálna hádka, vyústilo to do úderu, dal mu facku. V konaní bol opätovne vypočutý ako svedok T.. arch. M. L., ktorý vypovedal, že mal s navrhovateľom konflikt, pri ktorom ho navrhovateľ fyzicky napadol. On to oznámil vedúcemu katedry pánovi C. a dekanovi, to znamená odporcovi, písomne. V konaní vypočutý svedok T.. B. E. uviedol, že bol rektorom, riešil sťažnosť navrhovateľa, ktorú podpisoval. V materiáloch, ktoré boli spracované odporcom, ako dekanom, okrem iných bola zmienka aj o incidente, konkrétne detaily si s odstupom času nepamätá. Tvrdenie, že došlo k fyzickému útoku zo strany navrhovateľa na pána L. prevzal, podrobnejšie tieto okolnosti nepreveroval a neprešetroval. Domnieva sa, že malo existovať nejaké oznámenie, že k takémuto konfliktu došlo. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že odporca v rámci plnenia pracovných úloh, vypracoval vyjadrenie k skutočnostiam, ktoré namietal navrhovateľ, ako zamestnanec E. univerzity Zvolen vo svojich podaniach, adresovaných rektorovi technickej univerzity, ktorý jeho podania vyhodnotil ako sťažnosť. Odporca ako dekan V. fakulty, E. univerzity J. vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol k tvrdeniu navrhovateľa, že na pracovisku existuje „neporozumenie, intrigy, vyhrážky, psychologický nátlak čo spôsobuje v kolektíve pedagógov a zamestnancov KDNDV demotiváciu a nedôveru", svoj hodnotiaci úsudok, keď uviedol, že invektívy sťažovateľa t. j. navrhovateľa sa skôr vzťahujú na neho. Vo vyjadrení tiež odporca uviedol, že ďalším dôkazom správania navrhovateľa na pracovisku je oznámenie, ktoré dostal v písomnej podobe od T.. arch. M. L., a toto citoval. Súd teda mal za preukázané, že odporca na základe zápisu z komisionálneho hodnotenia a písomného oznámenia od T.. arch. M. L., vyhodnotil k tvrdeniam navrhovateľa v jeho sťažnosti o vzťahoch na pracovisku, že invektívy navrhovateľa sa vzťahujú skôr na neho, tento sa nevie začleniť do kolektívu, stále je s niekým v konflikte. S prihliadnutím teda na predmet sporu, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal toho, aby sa odporca ospravedlnil navrhovateľovi za to, že o ňom rozširoval nepravdivý výrok, že fyzicky napadol T.. arch. M. L., dňa 24. 06. 2008, pričom súd mal za preukázané zo svedeckej výpovede T.. arch. M. L. v tomto konaní, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/172/2011, že k fyzickému útoku zo strany navrhovateľa na T.. arch. M. L. došlo, nemožno vyjadrenie odporcu ako dekana v liste zo dňa 12. 11. 2008, ktorý adresoval rektorovi fakulty k vybaveniu sťažnosti navrhovateľa č. 10/2008/Sť, považovať za rozširovanie nepravdivého výroku, keďže on v tomto svojom písomnom vyjadrení uviedol svoj hodnotiaci úsudok a citoval písomné oznámenie T.. M. L., pričom existencia tohto písomného oznámenia v konaní pred súdom preukázaná bola. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, nemožno konštatovať, že by prejav odporcu bol spôsobilý zasiahnuť do práv navrhovateľa, a to s prihliadnutím už na hore uvedené. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, a keďže nepovažoval uplatnený nárok na ospravedlnenie za dôvodný, nemožno považovať za dôvodný ani nárok navrhovateľa v časti, pokiaľ sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.500,- eur. V tomto smere navyše okresný súd poukázal na premlčanie práva. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 PSP a § 151 ods. 1 OSP. V konaní úspešnému odporcovi, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania, priznal trovy konania za štyri úkony právnej služby.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Uviedol, že podstatou návrhu bolo tvrdenie a preukázanie, že odporca v konaní nepreveril nepravdivé informácie o fyzickom napadnutí T.. arch. M. L., tieto poskytol rektorovi, ktorý uvedené informácie použil ako pravdivé do svojho vyjadrenia dňa 24. 11. 2008, ktorým navrhovateľovi oznamoval výsledok vybavenia jeho sťažnosti. Súd v rámci dokazovania vychádzal len z nepriamych dôkazov, výpovedi svedkov, ktorí tvrdili, že „počuli, že malo dôjsť k fyzickému napadnutiu . . ." Samotné oznámenie tejto skutočnosti zo strany T.. arch. M. L. je tvrdením, ktoré nebolo preverené ani vedúcim katedry, ani samotným odporcom. Navrhovateľ v konaní tieto tvrdenia odmietol, pričom podľa výpovede svedka L., k útoku malo dôjsť bez prítomnosti tretej osoby. V tomto pohľade je tvrdenie p. L. len tvrdením proti tvrdeniu navrhovateľa o ktorom svedok L. vyhotovil zápis. Práve táto skutočnosť mala byť odporcom preverená, pretože jej pravdivosť v obidvoch vyššie uvedených konaniach spochybňoval samotný navrhovateľ. Bez preverenia takejto informácie odporca nebol oprávnený tvrdiť skutočnosť v liste ktorú zaslal navrhovateľovi. V liste nie je uvedené tvrdenie žiadnym hodnotiacim úsudkom, ale tvrdením skutku, ktorý sa mal stať. Odporcom použitá formulácia „. . . . čoho dôkazom je fyzické napadnutie T.. arch. M. L. dňa 24. 06. 2008 . . ." nie je hodnotením, ale tvrdením preukázané. Odporca v konaní predložil súdu aj
spis na základe ktorých bola preverená sťažnosť navrhovateľa. V tomto spise sa nenachádza žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že odporca k vyššie uvedenému tvrdeniu dospel na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov. V konečnom dôsledku list odporcu zasiahol spoločne s ďalšími neoverenými tvrdeniami, ktoré pred súdom vyjadrili svedkovia, do povesti a cti navrhovateľa. Neoverené tvrdenia a vyjadrenia sa stali negatívnym prvkom pri jeho hodnotení vo výberovom konaní, ale tiež prehĺbili narušené vzťahy v rámci katedry. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, návrhu vyhovieť v celom rozsahu a priznať náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania.
Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v časti písomného vyjadrenia na tú časť sťažnosti, v ktorej navrhovateľ uvádzal, že na pracovisku existuje neporozumenie, intrigy, vyhrážky, psychologický nátlak, čo malo podľa navrhovateľ a spôsobiť v kolektíve pedagógov a zamestnancov demotiváciu a nedôveru, adresovanom rektorovi, uviedol len svoj hodnotiaci úsudok, že navrhovateľ sa nevie začleniť do kolektívu, stále je s niekým v konflikte a tento svoj hodnotiaci úsudok podporil poukazom okrem iného, aj na list, ktorý dostal od T.. arch. L., ktorého obsah v doslovnom znení do písomného vyjadrenia uviedol. Formulácia „. . . čoho dôkazom je fyzické napadnutie T.. arch. M. L. dňa 24. 06. 2008 . . ." je formuláciou, ktorú odporca nikdy nepoužil, keďže žiadne tvrdenie o fyzickom napadnutí sa v jeho písomnom vyjadrení nenachádza. Odporca sa vyjadril len k atmosfére, aká podľa jeho názoru panuje na pracovisku navrhovateľa. Túto, navrhovateľom odporcovi vyčítanú formuláciu použil rektor vo svojom písomnom vyjadrení - oznámení o vybavení sťažnosti. Nepravdivé, ale aj zavádzajúce je tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že „v spise sa nenachádza žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že odporca k vyššie uvedenému tvrdeniu dospel na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov". Odporca nič o incidente navrhovateľa a T.. arch. L. netvrdil. Svedok T.. arch. L. incident tak, ako ho popísal v liste zo dňa 24. 06. 2008 potvrdil v postavení svedka, a to nielen v tomto konaní, ale aj v inom konaní pred Okresným súdom Zvolen. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že list odporcu sa mal spolu s ďalšími neoverenými tvrdeniami iných osôb stať negatívnym prvkom pri hodnotení navrhovateľa vo výberovom konaní, je to tvrdenie, ktoré je zrejme nepravdivé, pretože výberové konanie, ktorého sa navrhovateľ neúspešne zúčastnil, bolo ukončené dňa 20. 08. 2008, teda takmer tri mesiace predtým, ako odporca vo svojom liste zo dňa 12. 11. 2008 uviedol svoj hodnotiaci úsudok a citoval písomné oznámenie T.. arch. Licharda. Žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, priznať náhradu trov odvolacieho konania a to za jeden úkon právnej služby, spolu trovy odvolacieho konania v sume 118,70 €.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 212 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Odvolací súd o návrhu rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, predložených listinných dôkazov a vec správne právne posúdil.
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 213 ods. 1 OSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7. Navrhovateľ nenavrhol vykonanie dôkazov, ktoré prípadne odmietol vykonať okresný súd, prípadne nenavrhol nové dôkazy, ktoré nemohol navrhnúť v prvostupňovom konaní. Odvolací súd tak nemá podklad, a ani dôvod prehodnocovať dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a konštatovať iný skutkový stav. Právne posúdenie okresného súdu
je zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu. Okresnému súdu nie je možné vytýkať nesprávnosť hodnotenia dôkazov a teda, že z vykonaných dôkazov bolo možné vyvodiť aj iné skutkové závery, ktoré by mohli prípadne viesť k inému právnemu posúdeniu veci. Odvolateľ nespochybnil logiku úsudku súdu o tom, čo vyplynulo z vykonaných dôkazov, prípadne netvrdil, že súd z logicky správnych zistení urobil nesprávne (logicky vadné) skutkové závery. Judikatúra vyvodila, že záver o tom, čo vyplynulo z vykonaných dôkazov je nelogický, pokiaľ súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo pokiaľ naopak, nevzal do úvahy rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Logicky nesprávnymi sú skutkové závery vtedy, ak v hodnotení dôkazov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, je z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti logický rozpor alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 OSP. V tomto smere, ale rozhodnutiu okresného súdu nie je možné vytýkať žiadne pochybenie. Okresný súd vychádzal z vykonaného dokazovania, výsluchu účastníkov konania, svedkov, listinných dôkazov, zobral do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že odporca „napriek tomu, že nepreveril nepravdivé informácie o fyzickom napadnutí T.. arch. M. L., tieto poskytol rektorovi „. . . ktorý uvedené informácie použil ako pravdivé do svojho vyjadrenia zo dňa 24. 11. 2008 . . ." Uviedol, že odporca „. . . svojim neoprávneným výrokom a tvrdením, že žalobca fyzicky napadol T.. arch. M. L., ktoré tvrdenia, ako pravdivé oznámil rektorovi TU vo Zvolene, sa dopustil konania, ktoré nielen bolo spôsobilé poškodiť, ale aj reálne poškodilo osobnosť žalobcu, jeho dobré meno v odbornej verejnosti, ale aj povesti a občianskej cti vo vedení predchádzajúceho zamestnávateľa".
V prejednávanej veci išlo vo vzťahu k navrhovateľovi o aplikáciu ustanovenia § 11 a nasl. OZ. Podľa ust. § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ). Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy iba pri takých zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, resp. do dobrej povesti, ktoré sú neoprávnené (protiprávne). Neoprávnený je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, to znamená s právnym poriadkom. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa ust. § 13 OZ, musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniklou ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby.
K porušeniu práva na česť resp. dobrú povesť môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, či písmom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie, alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.
Na rozdiel od skutkového tvrdenia, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných subjektívnych (kritérií). Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či zásah do osobnostných práv je nevyhnutým sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie, či zneuctenie danej osoby.
Okresný súd správne uviedol, že odporca v písomnom vyjadrení uviedol svoj hodnotiaci úsudok, a citoval písomné oznámenie T.. arch. M. L., ktoré existuje a bolo v konaní pred súdom preukázané (č. l. 22 spisu). Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 12. 11. 2008 uviedol „ďalším dôkazom správania T.. C. na pracovisku je Oznámenie, ktoré som dostal v písomnej podobe od T.. arch. M. L., pracovníka KDNDV: „dňa 24. 06. 2008 v priestoroch KDNDV E., v kancelárii pána T.. A. C., O.. Došlo k fyzickému napadnutiu - inzultácii mojej osoby pánom C., po slovnej výmene názorov o spôsobe hlasovania výsledkov prieskumov študentských prác."( č. l. 101 spisu). Odporca len poukázal (citoval) oznámenie a jeho obsah; netvrdil ale pravdivosť obsahu oznámenia. Potom správne okresný súd konštatoval, že nedošlo k žiadnemu neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a nie je možné ani usúdiť, že prejav odporcu bol spôsobilý zasiahnuť do práv navrhovateľa.
Správne okresný súd mal za to, že pokiaľ uplatnený nárok na ospravedlnenie nepovažoval za dôvodný, nebolo možné považovať za dôvodný ani nárok navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.500,- €, aj v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so závermi okresného súdu.
Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 OSP, a to účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca mal vo veci úspech, žiadal priznať náhradu trov konania, tieto vyčíslil (§ 151 ods. 1 OSP). Aj v tejto časti okresný súd dostatočne a riadne odôvodnil svoje rozhodnutie. Uviedol, za ktoré úkony právnej služby priznal odporcovi náhradu trov konania a v akej sume. V tomto smere, ale odvolateľ v rámci podaného odvolania neuviedol žiadne dôvody v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu a čoho sa domáha. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu, je určená rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a tiež dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 205 a § 205a OSP; vychádzajúc z ust. § 153 ods. 2 a § 206 ods. 2 OSP.
Odvolací súd priznal v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby
- podanie vyjadrenia k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl.č . 655/2004 Z. z.) v sume 91,29 € plus režijný paušál v sume 7,63 € plus DPH v sume 19,78€, spolu trovy odvolacieho konania v sume 118,70€. Aj túto sumu je povinný navrhovateľ zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní od doručenia rozsudku krajského súdu.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.