Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-11C/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. ul. Republiky 5, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zast.: Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: X. F., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX Č., zast.: JUDr. Celestín Stehura, advokát, Advokátska kancelária Čadca, ul. Fraňa Kráľa 2080, o zaplatenie 1.120,05 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Návrh v celom rozsahu sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 268,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 779,- Eur na účet právneho zástupcu odporcu, do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania podaným dňa 03.03.2010 navrhovateľ domáhal sa proti odporcovi zaplatenia sumy 1.120,05 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodov, že odporca neoprávnene odobral zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste J. M. XXX/NO, Č.. Navrhovateľ vyúčtoval zbernou faktúrou č. XXXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2008 splatnou dňa 17.03.2008 neoprávnený odber odporcovi, ktorú odporca k podaniu návrhu neuhradil.

Súd na základe návrhu navrhovateľa a pripojených príloh vydal dňa 13.03.2010 pod sp. zn. vo veci platobný rozkaz, ktorým odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi žiadanú istinu spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania vo výške 230,01 Eur.

Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Čadca odporca dňa 28.04.2010 podal odpor, v ktorom žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že k neoprávnenému odberu z jeho strany nedošlo, nakoľko neoprávneným odberom v zmysle o energetike v znení neskorších predpisov je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Postupom v zmysle zo zákona platobný rozkaz bol zrušený v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi predloženými stranami konania (faktúra č. XXXXXXXXXXXXXXXX, protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 05.02.2008, fotodokumentácia, výpočet škody zo dňa 05.02.2008 a ďalším spisovým materiálom). Na základe vykonaného dokazovania, právneho posúdenia veci, rozsudkom sp. zn. zo dňa 03.11.2010 žalobnému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

V dôsledku podaného odvolania zo strany odporcu rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.05.2011 rozsudok Okresného súdu Čadca bol potvrdený, odporca bol zaviazaný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 81,66 Eur.

Odporca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal 29.06.2011 dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.10.2011 odmietnuté.

Proti rozsudku Okresného súdu Čadca a proti rozsudku Krajského súdu v Žiline Generálna prokuratúra SR podala mimoriadne dovolanie s návrhom napadnuté rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.01.2013 Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 19.05.2011 a rozsudok Okresného súdu Čadca z 03.11.2010 č.k. zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

Dňa 05.02.2008 bol navrhovateľom zistený neoprávnený odber na odbernom mieste Č., J. M. XXX zo strany odporcu. Na odbernom mieste boli povolené 2 preponky na fáze číslo 1, pričom bola nameraná záťaž 11,6 A a na fáze číslo 3, kde bola nameraná záťaž 20,2 A. Elektromer nezaregistroval odobratú elektrickú energiu. Odporca pri zistení neoprávneného odberu nebol prítomný. Na základe daného zistenia navrhovateľ faktúrou č. XXXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2008 splatnou 17.03.2008 vyúčtoval odporcovi škodu v sume 18.742,50 Sk, čo predstavuje 622,14Eur a zisťovací poplatok v sume 14.999,90 Sk (497,91 Eur), spolu 33.742,50 Sk (1.120,05 Eur). Výška škody bola vyčíslená v zmysle Vyhlášky č. 154/2005, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom v počte 35 dní pri dennej spotrebe 240 kWh (NT-5950, VT-1190).

Na základe fotodokumentácie predloženej navrhovateľom zo dňa 05.02.2008 odberného miesta J. M. XXX, Č., boli odpojené 2 napäťové preponky, pričom napriek takémuto zásahu na fáze 1 a fáze 3 bola zistená záťaž, ktorú elektromer nezaznamenával.

V konaní súd zistil, že zo strany pracovníkov navrhovateľa bola dňa 05.02.2008 vykonaná kontrola na odbernom mieste odporcu, na ktorom bol zistený neoprávnený odber elektriny zo strany odporcu, a to tým spôsobom, že boli povolené 2 napäťové preponky na fáze číslo 1 pri záťaži 1,6 A fáze číslo 3 pri záťaži 20,2 A. Teda elektromer neregistroval skutočne odobratú elektrickú energiu. Pri výpočte vzniknutej škody navrhovateľ vychádzal z posledného stop odpočtu, ktorý bol realizovaný 02.01.2008, kedy odberné miesto bolo v poriadku. Následnou kontrolou dňa 05.02.2008 bol zistený neoprávnený odber. Jednalo sa o 35 dní. Uplatnený nárok pozostával zo škody 622,14 Eur v súlade s Vyhláškou č. 154/2005, od ktorej sa odvíja zisťovací poplatok, v ktorom sú zahrnuté predpokladané náklady na zistenie neoprávneného odberu v zmysle § 1 ods. 5 cit. Vyhlášky. Pri výpočte navrhovateľ vychádzal podľa trojfázového ističa z výpočtu príkonu vynásobeného počtom fáz (230 V x 3 x 25 A), čo je 17 kWh. Výpočet dennej spotreby je x 12 hodín, teda 240 kWh za deň. Spotreba elektrickej energie stanovená nízkou je 170 kWh a vysoká tarifa je 34 kWh, ktorá sa násobí počtom dní, teda 35, čím sa získa celkový výsledok spotreby kWh za rozhodné obdobie. U nízkej tarify je to 5950 kWh, u vysokej tarify 1190 kWh, čo je spolu 7140 kWh, pričom podľa cenníka elektriny pre domácnosti pri sadzbe D37, kde paušálna náhrada mesačnej platby predstavuje 375,-Sk bez DPH, ktorá sa pri vysokej tarife násobí sumou bez DPH x 5 a u nízkej 2,15. Výška škody bola stanovená násobkom spotreby 5950 x 5 x 2,15 a 1.190 x 5.

Odporca tvrdil, že nebol prítomný pri kontrole na merači s tým, že celé toto zariadenie je zaplombované. Nijakým spôsobom sa do neho nedostane. Pokiaľ navrhovateľ vykonal kontrolu, nebol informovaný o

povolení napäťových preponiek. Nevedel akým spôsobom takýto neoprávnený odber mohol vzniknúť, keď do meracieho zariadenia nijakým spôsobom sa nedostane. Nemal vedomosť o zásahu tretej osoby do elektromeru. Bol toho názoru, že pokiaľ takáto skutočnosť bola zistená, mala byť ohlásená jemu, alebo polícii. Neoprávneného odberu nebol si vedomý. Kľúče od meracieho zariadenia sa nachádzali v schránke, ktorá sa nachádzala v dome. Pracovníci navrhovateľa si zo schránky zobrali kľúče, odomkli vonkajšie meracie zariadenie, ktoré je umiestnené na plote. Urobili fotodokumentáciu, zistili uvoľnenie preponiek, zamkli meracie zariadenie, kľúč vložili do schránky. Odporca namietal aj výpočet spotreby, nakoľko celý rok spotrebuje okolo 6000 kWh a navrhovateľ mu za 35 dní naúčtoval 5008 kWh. Takéto účtovanie považoval za rozpor so skutočným stavom.

Právny zástupca navrhovateľa ďalej v konaní poukázal na článok 5, bod 5.1 Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom. Nesporne došlo k zásahu do meradla, a to tým spôsobom, ktorý bol popísaný jednak v protokole o zistení neoprávneného odberu a jednak vo výpovedi svedkov, ktorí pri samotnom zistení neoprávneného odberu boli prítomní. Zistený neoprávnený odber spĺňal tak zákonné ustanovenia definície upravené v § 39 ods. 1 písm. b) Zákona o energetike, pretože k odberu elektrickej energie došlo v rozpore s uzatvorenou zmluvou o odbere elektrickej energie. K odberu elektrickej energie došlo bez určeného meradla, pretože zásahom do tohto meradla prestalo meradlo spĺňať charakter zákonného meradla. V tejto súvislosti poukázal na obchodné podmienky, ktoré odberateľ porušil, a to konkrétne článok 6, bod 6.4, v zmysle ktorého odberateľ elektriny je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave, čo evidentne splnené nebolo. Rovnako v rozpore s článkom 5, bod 5.2, písm. b) a c), v zmysle ktorého odberateľ je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave, a podľa ktorého odberateľ je povinný spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia k sústave stanovené platným prevádzkovým poriadkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Taktiež odberateľ porušil ustanovenia prevádzkového poriadku, a to prílohy 2, bod 3.3, podľa ktorého užívateľ je povinný starať sa o určené meradlo tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu, alebo krádeži a bodu 3.8, podľa ktorého užívateľ je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktoré zodpovedá technickým podmienkam SSED a platným STN. Rovnako porušil ustanovenia bodu 8.1 a 8.3 prevádzkového poriadku, podľa ktorého akýkoľvek zásah do určeného meradla inou osobou ako osobou poverenou je zakázaný. V danom prípade je daná objektívna zodpovednosť ex lege, na základe ktorej je potrebné vyporiadať sa s otázkou, že elektromer meral 1/3-inu skutočne odoberanej elektriny, v dôsledku čoho navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie.

Právny zástupca odporu návrh žiadal zamietnuť, nakoľko v danom prípade jedná sa o subjektívnu zodpovednosť a je vecou navrhovateľa, aby preukázal zavinenie na strane odporcu. Je nadbytočné zaoberať sa výškou škody znaleckým dokazovaním v danom štádiu konania.

Súd v konaní vykonal aj dokazovanie výsluchom svedkov, a to P. O., zamestnanca navrhovateľa, ktorý tvrdil, že na základe vykonanej kontroly odberu elektrickej energie 05.02.2008 v E. v F. F. T. bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie v dôsledku povolenej preponky. Konateľ družstva, teda odporca, prítomný nebol. Bolo preukázané, že zásah do elektromeru bol vykonaný za úplatu. Na základe lustrácie vykonali aj kontrolu ďalších odberných miest. Bolo zistené, že rozvádzač bol uzamknutý cudzím zámkom. Vošiel cez bránu k domu odporcu s tým, že zisťoval, či sa niekto nachádza doma. Na parapetnej doske našiel kľúč od zámku na rozvádzači. Medzitým ho kontaktoval odporca, pričom zapol hlasitý odposluch, ktorý uviedol, aby to nechali tak. Bol otvorený rozvádzač a natáčali to na video. Bolo zistené odpojenie napäťových preponiek a neregistrovanie 2/3-ín odberu elektrickej energie. Elektromer zaznamenával iba 1/3-inu skutočného odberu. Bolo zistené, že sa jedná o pracovníka navrhovateľa, ktorý takéto neoprávnené odbery realizoval. Bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie. Pracovník navrhovateľa pán O. vykonával takéto neoprávnené zásahy za úplatu. Škoda spôsobená odberom elektrickej energie bola vypočítaná v zmysle Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 a to za 35 dní neoprávneného odberu.

Svedok D. H., zamestnanec navrhovateľa tvrdil, že predmetom jeho činnosti bola kontrola odberných miest. Vykonávali kontrolu odberného miesta v E., pričom lustráciou zistili, že odporca mal viac takýchto odberných miest, na základe čoho pri rodinnom dome odporcu zistili, že sa doma nikto nenachádza. Na

parapetnej doske našli kľúč k rozvádzacej skrini. Po odblombovaní elektromera zistili, že tento nemôže byť funkčný, nakoľko 2 preponky, na ktoré je viazaný najvyšší odber elektrickej energie, boli uvoľnené. Kolega, ktorý bol prítomný pri vykonávaní kontroly, telefonoval s odporcom, ktorý tvrdil, aby z danej kontroly nebol vyvodzovaný žiaden záver, nakoľko sa jedná o pracovníka navrhovateľa, aby nemal problémy.

Svedok X. I., zať odporcu tvrdil, že v období, kedy bol u odporcu zistený neoprávnený odber elektrickej energie, pracoval u odporcu ako prevádzkar F. T. E.. Bol privolaný čašníčkou, ktorá tam pracovala s tým, že tam pobehujú nejakí ľudia. Boli to pracovníci navrhovateľa, ktorí mu oznámili, že nejaký drôtik na elektrickej skrinke bol spadnutý. Dali mu podpísať protokol o zistení neoprávneného odberu, ktorý aj podpísal. Bol prítomný pri tom, ako hodiny boli otvorené. Tieto otvoril na prevádzke F. T. X., kde neoprávnený odber zistený nebol.

Svedok P. Š., zamestnanec navrhovateľa tvrdil, že nebol prítomný na mieste samom a neoprávnený zásah do plomby spôsobil zamestnanec navrhovateľa F. O.. Každý pracovník mal pridelené samostatné číslo na ciachovanie plomb. F. O. pracoval u navrhovateľa, pričom mal vedomosť, že bol vykonaný určitý zásah do elektromera s tým, že toto mohol spôsobiť práve on. Pracovník môže zaplombovať neoprávnený odber aj z nepozornosti.

V konaní súd vypočul svedka F. O., ktorý pracoval u navrhovateľa v rokoch 1984 - 2008. Pracovný pomer bol u neho ukončený okamžite výpoveďou z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny a z dôvodu, že nekontroloval to, čo zaplomboval. Odporcu osobne nepoznal. Nevedel, že by nejaký neoprávnený zásah do rozvodu elektrickej energie u odporcu bol vykonaný. Nepamätal sa, či na odbernom mieste odporcu bol zistený neoprávnený odber. Zamestnávateľ mu predložil fotodokumentáciu o vykonaní plomby, na ktorom bolo vyznačené plombovanie jeho kliešťami, pretože fotodokumentácia zaznamenávala kryt svorkovnicu, na ktorej bolo zrejmé, že sa jedná o plombovacie kliešte svedka. V žiadnom vzťahu s odporcom nebol.

Podľa listiny označenej ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.02.2008 súd mal zistené, že so svedkom F. O. bol okamžite skončený pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že na odbernom mieste Č. XXXXXXX odberateľ X. F. vedome a neoprávnene zasiahol do určeného meradla elektrickej energie - elektromera. Prerušil 2 ks napäťových cievok, čo malo za následok, že určené meradlo meralo len 1/3-inu zo skutočne odoberanej elektrickej energie v neprospech dodávateľa elektrickej energie. Týmto vedome zrealizoval na spomínanom odbernom mieste neoprávnené odbery elektrickej energie.

Súd v konaní ako dôkaz vykonal aj oboznámenie sa s vyšetrovacím spisom Obvodného oddelenia PZ O. A. O. č.: Č.:E.-XXX/KK-I.-XXXX, z ktorého bolo zistené, že uznesením zo dňa 14.02.2012 bolo odložené trestné stíhanie vo veci podozrenia z trestného činu krádeže, ktorého skutku sa mali dopustiť X. F. a F. O. z dôvodu premlčania vo veci podozrenia z trestného činu krádeže.

Podľa , , o energetike v znení neskorších prepisov, neoprávneným odberom elektriny je odber

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraným meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

ods. 2 pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Vychádzajúc zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.01.2013 dospel súd k právnemu záveru, že zodpovednosť za škodu v prípade neoprávneného odberu elektriny s určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie, a to takým spôsobom popísaným navrhovateľom a aplikuje špecifický princíp objektívnej zodpovednosti. Súd mal za to, že aj pri tejto zodpovednosti za škodu musia byť naplnené znaky, a to existencia protiprávneho úkonu, teda neoprávnený zásah zo strany odberateľa, škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu odberateľa a škodou. Vzhľadom na zistený skutkový stav, najmä svedecké výpovede svedkov, pracovníkov navrhovateľa P. O., D. H. a v poslednom rade aj F. O., z ktorých výpovedí vyplýva, že dotknuté napäťové prepony boli uvoľnené tak, aby sa elektromer točil pomaly a registroval 2/3-iny odberu elektriny. Tieto povolené prepony boli pod riadnou plombou, kryt nad nimi bol riadne zaplombovaný a to pracovníkom navrhovateľa F. O.Š., ktorý použil pri plombovaní vlastné plombovacie kliešte. Zásah pracovníka navrhovateľa bol preukázaný aj na iných odberných miestach, v dôsledku ktorej skutočnosti navrhovateľ s ním 13.02.2008 okamžite skončil pracovný pomer. Z uvedeného nesporne vyplýva, že sa nejedná o neoprávnený odber v zmysle , o energetike, ale o škodu, ktorú navrhovateľovi spôsobil jeho zamestnanec, vo vzťahu ktorému takýto nárok mal navrhovateľ uplatniť. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. Práve tá skutočnosť, že do určeného meradla neoprávnene zasiahol zamestnanec navrhovateľa a nie odporca, a ktorá skutočnosť v konaní bola nesporne preukázaná, nalomila znaky objektívnej zodpovednosti, na základe ktorej navrhovateľ uplatnil si svoj nárok žalobným návrhom, znegovala tak princíp objektívnej zodpovednosti, na ktorú poukazoval navrhovateľ.

V prípade nenaplnenia predpokladov neoprávneného odberu v zmysle cit. o energetike, neexistuje ani príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom odberateľa ako odporcu a vzniknutou škodou. Neoprávnený zásah bol realizovaný zamestnancom navrhovateľa. V rovine ustáleného skutkového stavu a právneho posúdenia súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

V zmysle , a bol odporca plne úspešný, ako účastníkovi vzniklo mu právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Súd odporcovi priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej pomoci v zmysle Vyhlášky č. Pri hodnote úkonu 61,41Eur a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní 30.06.2010, 11.08.2010, 20.09.2010, 11.10.2011 (1/4-ina podľa v sume 15, Eur), účasť na pojednávaní 03.11.2010, režijné paušály v roku 2010 za 7 úkonov po 7, Eur, celkovo 50, Eur. Podnet na Generálnu prokuratúru 15.11.2011 vo výške 61,41 Eur, režijný paušál v roku 2011 7,41 Eur, účasť na pojednávaní dňa 27.05.2013 a 22.07.2013 po 61,41 Eur, 2x režijný paušál v roku 2013 po 7,81 Eur, vo výške 15,62 Eur, celkovo súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia bez DPH vo výške 649,17 Eur + 20 % DPH 129,83 Eur, celkovo súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 779,-Eur. Súd odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal za aplikácie aj náhradu trov na zaplatených súdnych poplatkoch a to za podaný odpor voči platobnému rozkazu vo výške 67,-Eur, za podané odvolanie voči rozsudku vo výške 67,- Eur a za dovolanie vo výške 134,- Eur, celkovo 268,- Eur. Súd odporcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon právnej pomoci, a to návrh na odklad exekúcie zo dňa 27.04.2012 v sume 30,70 Eur, nakoľko náhradu za daný úkon právnej pomoci odporca si mal uplatniť v rámci exekučného konania, ktoré doposiaľ nie je ukončené, a v rámci ktorého si navrhovateľ uplatnil uspokojenie pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorý už nemá právny základ v začatom exekučnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.