Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/1743/2012

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: mal. B. V., L.. XX. XX. XXXX, J. T. XX, XXX XX J. J., Š. M. D., v konaní zast. zákonným zástupcom D. V., L.. XX. XX. XXXX, J. T. XX, XXX XX J. J., Š. M. D., proti povinnému: W. A., L.. XX. XX. XXXX, J. T. XX, XXX XX J. J., Š. M. D., na vymoženie uloženej povinnosti - zameškané výživné za obdobie január 2012 až marec 2012 a za mesiac máj 2012 vo výške 360,00 Eur a bežné výživné počnúc mesiacom jún 2012 vo výške 90,00 Eur mesačne opakovane, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 1251/2012, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti vymáhania zameškaného výživného vo výške 1.200,00 Eur z a s t a v u j e .

Súd vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Oprávnený podal prostredníctvom zákonného zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti - zameškané výživné za obdobie január 2012 až marec 2012 a za mesiac máj 2012 vo výške 360,00 Eur a bežné výživné počnúc mesiacom jún 2012 vo výške 90,00 Eur mesačne opakovane, a to na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Banská Bystrica č.k. 1121555613 zo dňa 10. 08. 2011.

Poverením č. 5601 087035 zo dňa 18. 07. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1251/2012.

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 21. 12. 2012, súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu podanie povinného doručené mu dňa 11. 12. 2012, ktoré posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie.

Povinný v podaní doručenom súdnemu exekútorovi dňa 11. 12. 2012 žiada o znovuposúdenie exekučného konania, nakoľko bolo preukázané policajným šetrením, že údaje, ktoré poskytol oprávnený boli skreslené, čo sám potvrdil pri policajnom šetrení, na základe ktorého Okresná prokuratúra zastavila trestné stíhanie ako neopodstatnené. Z rovnakého dôvodu žiada aj o prehodnotenie výšky poplatkov ex. trov a následne ich zastavenie.

Povinný súdu počas výsluchu vykonaného dňa 28. 01. 2013 uviedol, že vyššie uvedeným podaním sa od súdneho exekútora domáhal vyjadrenia, na základe čoho mu zo mzdy boli strhávané sumy vyššie, ako je súdom stanovené výživné, i keď bolo policajným šetrením a následným rozhodnutím Okresnej prokuratúry rozhodnuté o zastavení trestného stíhania voči jeho osobe vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy oprávneného, nakoľko bolo zistené, že výživné bolo splatené, čo bolo v trestnom konaní aj preukázané. Z rozhodnutia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica spis. zn. -5 zo dňa 04. 10. 2012 má podľa vyjadrenia povinného vyplývať, že zameškané výživné vymáhané v tomto exekučnom konaní ako aj bežné výživné bolo z jeho strany uhradené. Preto žiada, aby táto exekúcia ako nedôvodná bola zastavená a zároveň žiada navýšenú čiastku vrátiť ako neopodstatnené navýšenie. Povinný potvrdil, že zameškané výživné za mesiace január až marec 2012 v lehote splatnosti zaplatené nemal, a to z dôvodu, že v tom čase bol nezamestnaný a bez príjmu. Bežné výživné v mesiacoch apríl, máj a jún 2012 zaplatil k rukám matky oprávneného, potvrdenie o prevzatí peňazí si nedal podpísať, nakoľko s oprávneným a jeho zákonným zástupcom - matkou žijú v spoločnej domácnosti. Za všetky tri mesiace matke oprávneného k rukám vyplatil sumu po 175,00 Eur, ktorá suma zahŕňala 90,00 Eur bežné výživné a úhradu za bývanie. Samotná matka oprávneného mala na polícii podľa vyjadrenia povinného potvrdiť úhradu zameškaného výživného v mesiaci jún 2012, a to výživného za mesiace január až jún 2012, na základe čoho bolo trestné stíhanie zastavené. Následne už počas exekučného konania výživné hradil tak, ako to vyplýva z pripojených kópií poštových poukážok, zároveň mu výživné bolo strhávané zo mzdy, tak ako to vyplýva z pripojených dokladov. V čase začatia exekučného konania mal podľa vlastného vyjadrenia celé výživné uhradené, a teda vymáhanie výživného v exekučnom konaní považuje za nedôvodné. Preto žiada, aby súd exekúciu zastavil. V súčasnosti má uhradené celé výživné aj za mesiac február 2013 v plnej výške, o čom svedčí potvrdenie - tuzemský platobný príkaz, podľa ktorého jeho zamestnávateľ poukázal dňa 04. 01. 2013 súdnemu exekútorovi sumu 172,00 Eur. Povinný súdu počas výsluchu zároveň predložil kópiu uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica spis. zn. -5 zo dňa 04. 10. 2012, kópiu poštových poukážok o úhradách zo dňa 19. 07. 2012 vo výške 90,00 Eur a 270,00 Eur bez uvedenia účelu platby a zo dňa 30. 08. 2012 vo výške 90,00 Eur s účelom platby výživné august a 270,00 Eur s účelom platby výživné jan, feb., marec na meno zákonného zástupcu oprávneného a tuzemské platobné príkazy preukazujúce úhrady zo dňa 19. 10. 2012 vo výške 162,00 Eur, zo dňa 05. 11. 2012 vo výške 164,00 Eur, zo dňa 06. 12. 2012 vo výške 162,00 Eur a zo dňa 04. 01. 2013 vo výške 172,00 Eur.

Dňa 11. 02. 2013 bola súdu zo strany povinného predložená kópia poštovej poukážky preukazujúca úhradu zo dňa 06. 02. 2013 vo výške 90,00 Eur na meno zákonného zástupcu oprávneného.

K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa podaním zo dňa 28. 02. 2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 01. 03. 2013, vyjadril zákonný zástupca oprávneného, ktorý uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, a to najmä z dôvodu opakovaného neplatenia výživného na maloletú oprávnenú, o čom svedčí skutočnosť, že už v roku 2011 bol na základe jej trestného oznámenia odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy a dlhuje na výživnom celkom 663,88 Eur, ktorú sumu do dňa vyhotovenia vyjadrenia nevyrovnal. Keďže povinný si povinnosť hradiť výživné naďalej neplnil, bola nútená dňa 11. 06. 2012 podať návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie dlžného výživného za obdobie január 2012 až marec 2012 a za mesiac máj 2012 vo výške 360,00 Eur (za mesiac apríl 2012 povinný výživné uhradil) a bežné výživné počnúc mesiacom jún 2012 vo výške 90,00 Eur. Vzhľadom na neuhradenie výživného zákonný zástupca oprávneného podal dňa 19. 06. 2012 trestné oznámenie. Za prvú úhradu výživného od povinného od podania predmetných návrhov sa dá považovať až úhrada prostredníctvom poštového poukazu dňa 19. 07. 2012 v sume 90,00 Eur. povinný jej v ten istý deň poslal poštovou poukážkou aj sumu 270,00 Eur, avšak táto suma mala byť za poplatky za byt, ktoré zákonnému zástupcovi oprávneného povinný dlhoval. Uvedenú skutočnosť mal potvrdiť samotný povinný, ktorý počas konfrontácie na polícii uviedol, že výživné uhradil „spolu s tromi mesiacmi za nájomné na apríl, máj a jún“ (viď fotokópia 8. listu zápisnice o konfrontácii zo dňa 31. 07. 2012). Povinný uhradil dňa 30. 08. 2012 poštovou poukážkou sumu 270,00 Eur zameškané výživné za mesiace január, február a marec 2012 a sumu 90,00 Eur bežné výživné (po splatnosti) za mesiac august 2012. Zákonný zástupca oprávneného poukázal aj na vyhlásenie povinného počas konfrontácie na polícii, že „dlžné čiastky som vyplatil na podnet trestného stíhania“ a taktiež na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol z jeho strany podaný ešte pred podaním trestného oznámenia, a teda z porovnania dátumov má vyplývať, že dlžná suma nemohla byť zo strany povinného vyplatená pred začatím exekučného konania.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Splnenie dlhu je spôsobom zániku záväzku a jemu zodpovedajúceho práva v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, resp. v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov.

Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora, pričom aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je rozhodovaním vo veci samej. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46 ods. 3 Exekučného poriadku) (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 13. 10. 2009).

Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku vykonateľné rozhodnutie súdu - rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -85 zo dňa 05. 10. 2010, ktorým bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu oprávneného zvýšeným výživným zo sumy 66,39 Eur (2.000,- Sk) na sumu 90,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 08. 2010.

Súd z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že ku dňu podania návrhu (11. 06. 2012) bol povinný podľa tvrdenia zákonného zástupcu oprávneného v omeškaní s úhradami výživného spolu vo výške 360,00 Eur za obdobie mesiacov január 2012, február 2012, marec 2012 a máj 2012. Z podaného návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že úhrada platby výživného za mesiac apríl 2012 už bola v návrhu na vykonanie exekúcie započítaná, uvedená suma nie je vymáhaná v tomto exekučnom konaní.

Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že výživné za mesiace apríl, máj a jún 2012 zaplatil k rukám zákonného zástupcu oprávneného, avšak potvrdenie o prevzatí peňazí si nedal podpísať. Zákonný zástupca oprávneného vo svojom vyjadrení potvrdil úhradu výživného za mesiac apríl 2012 zo strany povinného (nie je predmetom tohto exekučného konania), avšak úhrady za mesiace máj a jún 2012 poprel. Pokiaľ sa povinný vyjadril, že zákonný zástupca oprávneného mal na polícii potvrdiť úhradu zameškaného výživného za mesiace január až jún 2012, na základe čoho bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené, súd uvádza, že z uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica spis. zn. -5 zo dňa 04. 10. 2012, predloženého povinným, ktoré má túto skutočnosť preukazovať, takéto vyjadrenie nevyplýva, naopak, toto tvrdenie zákonný zástupca oprávneného poprel s tým, že mu boli zo strany povinného v danom čase vyplatené len úhrady za nájomné. Súd k tvrdeniam povinného v návrhu na zastavenie exekúcie zároveň dodáva, že exekučné konanie je samostatným konaním, ktorého účelom je vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom, ktorá nebola zo strany povinného splnená dobrovoľne, a to nezávisle od toho, či neplnením povinnosti uloženej exekučným titulom (v danom prípade vyživovacia povinnosť) povinný naplnil alebo nenaplnil skutkovú podstatu

trestného činu zanedbania povinnej výživy. Samotné uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodu zániku trestnosti činu bez ďalšieho teda v danom prípade nemôže byť relevantným dôkazom o splnení dlhu zo strany povinného v tomto exekučnom konaní. Na tomto mieste súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v exekúcii povinného (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2002, sp. zn. ). Čo sa však týka úhrad výživného za mesiace máj a jún 2012, povinný súdu okrem vlastných tvrdení nepredložil ani neoznačil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení. Preto pokiaľ súd nemá povinným preukázanú predmetnú úhradu a oprávnený uvedenú platbu popiera, povinný dôkazné bremeno o preukázaní čiastočného splnenia dlhu v exekučnom konaní neuniesol.

Povinný počas výsluchu uviedol, že v čase začatia exekučného konania mal podľa vlastného vyjadrenia celé výživné uhradené, a teda vymáhanie výživného v exekučnom konaní považuje za nedôvodné. Na druhej strane však potvrdil, že zameškané výživné za mesiace január až marec 2012 v lehote splatnosti zaplatené nemal, a to z dôvodu, že v tom čase bol nezamestnaný a bez príjmu. Zároveň uviedol, že počas exekučného konania výživné hradil tak, ako to vyplýva z ním predložených dôkazov, a to z kópií poštových poukážok zo dňa 19. 07. 2012 a 30. 08. 2012 a tuzemských platobných príkazov preukazujúcich úhrady zo dňa 19. 10. 2012, 05. 11. 2012, 06. 12. 2012 a 04. 01. 2013. Keďže však uvedené platby boli zo strany povinného realizované až po začatí exekučného konania a povinný ani čiastočnú úhradu vymáhanej pohľadávky pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, súd mal za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne.

V danom prípade súd na základe zhodných tvrdení povinného a zákonného zástupcu oprávneného a na základe nimi predložených dôkazov považuje za preukázané, že počas exekučného konania došlo k úhrade výživného vo výške spolu 1.200,00 Eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 540,00 Eur uhradenej zo strany povinného prostredníctvom poštových poukazov a vo výške spolu 660,00 Eur vymoženej zrážkami zo mzdy. Povinný v danej veci preukázal, že dňa 19. 07. 2012 uhradil prostredníctvom poštového poukazu na meno zákonného zástupcu oprávneného sumu 90,00 Eur, ktorá suma predstavuje podľa zhodných tvrdení zákonného zástupcu oprávneného a povinného bežné výživné za mesiac júl. V ten istý deň povinný uhradil prostredníctvom poštového poukazu na meno zákonného zástupcu oprávneného aj sumu 270,00 Eur, ktorá suma však podľa vyjadrenia zákonného zástupcu oprávneného predstavuje úhradu za nájomné, čo má preukazovať aj vyjadrenie povinného zaznamenané na 8. liste zápisnice z konfrontácie zo dňa 31. 07. 2012, ktorý tu uviedol, že vyššie uvedené úhrady predstavujú výživné spolu s tromi mesiacmi za nájomné na apríl, máj a jún. Z kópií ďalších poštových poukazov predložených povinným vyplýva, že povinný dňa 30. 08. 2012 uhradil na meno povinného sumu 270,00 Eur ako výživné za mesiace január, február a marec a sumu 90,00 Eur ako výživné za mesiac august a dňa 06. 02. 2013 sumu 90,00 Eur. Z ďalších dokladov predložených povinným (tuzemské platobné príkazy) súd považoval za preukázané, že počas exekučného konania došlo k vymoženiu sumy spolu 660,00 Eur zrážkami zo mzdy povinného, a to sumy 162,00 Eur zo dňa 19. 10. 2012, sumy 164,00 Eur zo dňa 05. 11. 2012, sumy 162,00 Eur zo dňa 06. 12. 2012 a sumy 172,00 Eur zo dňa 04. 01. 2013.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ním predložených dokladov považuje za preukázané, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané v časti 1.200,00 Eur, a to splnením zo strany povinného po dôvodnom začatí exekučného konania. Vzhľadom na uvedené na základe dôkazov predložených zo strany povinného súd podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že exekúciu v príslušnej časti zastavil.

Nakoľko dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v exekúcii povinného, pričom povinný nepredložil súdu taký dôkaz, ktorý by potvrdzoval zánik vymáhanej pohľadávky vo zvyšnej časti, súd vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súd má zároveň za to, že povinný v priebehu exekučného konania svojim konaním nedal záruku k tomu, že v budúcnosti výživné hradiť riadne a včas dobrovoľne. Povinný žiadnym spôsobom neprejavil iniciatívu pri uhrádzaní zameškaného výživného, ktoré čiastočne uhradil až v dôsledku hrozby trestného stíhania a výkonu exekúcie, všetky úhrady však nerealizoval včas (úhrada výživného za august 2012 splatného do 15. júla 2012 realizovaná dňa 30. 08. 2012). Ďalšie úhrady boli

následne vykonávané zamestnávateľom povinného na základe exekučného príkazu vydaného súdnym exekútorom. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že z návrhu povinného na zastavenie exekúcie a dokladov predložených povinným t. č. nevyplýva, že je možné dôvodne predpokladať, že povinný bude ďalej výživné plniť riadne a včas dobrovoľne. Preto mal súd za to, že v súčasnosti je jedinou zárukou riadneho a včasného uhrádzania výživného pokračovanie v exekúcii. Súd na záver dodáva, že prípadné ďalšie úhrady v prospech oprávneného na splnenie dlhu vymáhaného v predmetnom exekučnom konaní zohľadňuje súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie, pričom ich odpočítava od vymáhanej pohľadávky.

Vzhľadom na uvedené súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach ( ). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.