Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-190-2012.pdf
PDF · 112.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/190/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej veci navrhovateľa: LawyerPartners, a.s., Prievozská 37, 821 09 Bratislava, zastúpeného : Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., IČO 36866 733, so sídlom Pri starej prachárni č. 13, Bratislava proti odporkyni: D. J., Q. U. Y. XX, XXX XX Bratislava, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom: U.. G. Q., súdna tajomníčka Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie 2,32 eur, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 2,32 eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 26.7.2006 ( sp.zn. 21Ro 206/2010 ) v elektronickej podobe žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 70,-Sk /2,32eur / ktorá predstavuje nepremlčanú časť postúpenej pohľadávky ( celkový dlh predstavuje sumu 70Sk ) a na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 500,-Sk a z trov právneho zastúpenia v sume 1 964 ,-Sk to je v celkovej výške 2.464,- Sk, t. j. 81,80 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok mu bola postúpená pohľadávka Slovenského rozhlasu voči odporkyni vo výške 70,-Sk . S postúpením pohľadávky bola odporkyňa oboznámená zo strany Slovenského rozhlasu oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a zároveň bola zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaná na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov . Odporkyňa si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo Zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, s poukazom na § 3 ods. 3 a § 4a ods. 1 a ods. 2 Zákona o koncesionárskych poplatkoch bola povinná platiť koncesionársky poplatok za rozhlasový prijímač vždy do 15. dňa v mesiaci. V období od 1.9.1999 do 31.7.2003 vo výške 30,- Sk, v období od 1.8.2003 do 30.6.2005 vo výške 40,- Sk za používanie rozhlasových prijímačov, a to za každý prijímač. Podľa ust. § 8 ods. 3 Zákona o koncesionárskych poplatkoch ak je platiteľ koncesionárskych poplatkov v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyzve ho Slovenský rozhlas písomne na splnenie povinnosti podľa tohto zákona, čo aj Slovenský rozhlas urobil.
Vec bola dňa 11.10.2012 prevedená do oddelenia občianskoprávne veci pod sp.zn. 7C 190/2012.
Uznesením č.k. 7C 190/2012 - 19 zo dňa 03.12.2012 bol navrhovateľ vyzvaný na odstránenie vád návrhu na začatie konania tak, aby správne označil odporkyňu ( s diakritikou ) a uviedol jej identifikačné
údaje ako dátum narodenia resp. rodné číslo v súlade s údajmi vyplývajúcimi z registra obyvateľov a na založenie prihlášky rozhlasového prijímača.
Navrhovateľ reagoval podaním zo dňa 13.12.2012 doručeným súdu dňa 20.12.2012 s tým, že trvá na pôvodnom označení odporkyne : D. J., U. Y. XX, XXX XX Bratislava a prihláškou rozhlasového prijímača nedisponuje. Trval na prejednaní podaného návrhu s tým, že takýto návrh spĺňa formálne a aj materiálne podmienky v zmysle O.s.p..
Uznesením č.k. 7C 190/2012 - 21 zo dňa 12.02.2013 bola odporkyňa vyzvaná na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania. Predmetné uznesenie sa nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk a dňa 22.02.2013 sa zásielka súdu vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát je na adrese uvedenej v návrhu neznámy. Súd vykonal šetrenie pobytu odporkyne prostredníctvom lustrácie v Registri obyvateľov SR a Sociálnej poisťovni, avšak s negatívnym výsledkom. Na základe navrhovateľom poskytnutých údajov o odporkyni nie sú v systéme evidované žiadne pobyty. Inú adresu pobytu odporkyne sa súdu zistiť nepodarilo.
Uznesením č.k. 7C 190/2012-22 zo dňa 25.04.2013 ustanovil súd odporkyni v zmysle ust. § 29 O.s.p. opatrovníčku pre celé konania vedené na tunajšom súde pod spis. zn. 7C/190/2012.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 115a ods. 1, 2 O.s.p, na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1, 2 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov
z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti. Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 100 eur, konanie sa považuje za drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V súlade s ust. § 115a/ ods. 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 3 O.s.p. súd na vývesnej tabuli oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a v prejednávanej veci súd nenariadil ústne pojednávanie, nakoľko ide o drobný spor.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - s výzvou Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005 podpísanej v elektronickej podobe, potvrdením Slovenského rozhlasu, ktoré je podpísané v elektronickej podobe o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi - odporcu a zároveň, že zo strany Slovenského rozhlasu došlo k výzve na úhradu nedoplatkov prostredníctvom Slovenskej pošty, protokolom o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom o postúpení pohľadávok k realizačnej zmluve zo dňa 20.10.2005, Výpisom nedoplatkov žalovaného evidenčné číslo 8540050372, s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 7C 144/2006-326 a zistil nasledovný skutkový stav :
Súd v rámci citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ navrhol a rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré mal k dispozícií v súdnom spise.
Predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá vznikla voči odporcovi na základe zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Podľa ust. § 3 ods. 1,3,6 zákona č. 212/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, platiteľom poplatku je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve. Platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške stanovenej týmto zákonom do 15-teho dňa v mesiaci. Povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho potom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.
Podľa ust. § 3 ods. 8 zákona č. 212/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, platiteľ poplatkov podľa odsekov 1 až 4 je povinný vyberateľovi poplatkov oznámiť do 15 dní vznik povinnosti platiť poplatok, a to aj v prípade, ak mu táto povinnosť vznikla opäť po predchádzajúcom uplatnení zániku povinnosti platiť poplatok s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a dresy trvalého bydliska, právnické soby a samostatne zárobkov činné osoby presné označenie ich názvu , sídla, obchodného mena a identifikačného čísla.
Podľa ust. § 3 ods. 9 zákona č. 212/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, povinnosť platiť poplatok zaniká, ak sa prijímač zničí alebo je neopraviteľný, ak sa prijímač predá, daruje alebo zverí na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.
Podľa ust. § 4 os. 1 cit. zákona, príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač je Slovenský rozhlas. Z poplatku podľa § 3 je vyberateľ poplatkov oprávnený zrážať zmluvne dohodnutú províziu.
Podľa ust. § 4a ods. 1 cit. zákona, mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 40,- Sk. Podľa ods. 3 mesačná výška poplatku pre fyzickú osobu, ktorá je poberateľom dôchodku, ak nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným mesačným príjmom zo zárobkovej činnosti, je za používanie rozhlasových prijímačov 20 Sk.
Podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, každá fyzická osoba v Slovenskej republike a každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré nie sú platiteľmi poplatkov sú povinné vyberateľovi poplatkov na jeho výzvu preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu.
Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 144/2006-326 právoplatným rozsudkom zo dňa 20.10.2008 zamietol návrh Slovenského rozhlasu na určenie, že Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.7.2005 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom a na jej základe Realizačná zmluva č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 20.9.2005 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom a Realizačná zmluva č. 2 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.1.2006 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom sú neplatné. Zároveň určil, že právny vzťah založený Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 17.5.2005, Realizačnou zmluvou č. 1 uzavretou dňa 20.9.2005 a Realizačnou zmluvou č. 2 uzavretou dňa 27.1.2006 medzi účastníkmi (Slovenský rozhlas a LawyerPartners a.s.) naďalej trvá.
V zmysle vyššie popísaných ustanovení Zákona o koncesionárskych poplatkoch z tejto zákonnej povinnosti vzniklo oprávnenie prijímať koncesionárske poplatky Slovenskému rozhlasu. Z citovaného rozsudku tunajšieho súdu 7C 144/2006 vyplýva, že Slovenský rozhlas Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.5.2005 platne postúpil neuhradené splatné koncesionárske poplatky, ktoré v čase postúpenia reálne existovali a boli po lehote splatnosti na LawyerPartners a.s., t. j. na navrhovateľa. S poukazom na § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ je aktívne legitimovaným na podanie žaloby.
Z navrhovateľom predloženého Výpisu nedoplatkov vyplýva, že odporkyňa neuhradila Slovenskému rozhlasu koncesionárske poplatky za prijímač za júl 2003 v sume 30,- Sk, za august 2003 v sume 40,- Sk.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že odporkyňa je v konaní pasívne legitimovaná, vychádzajúc zo skutkového stavu, že v rozhodnom období bola držiteľom rozhlasového prijímača, pričom v období uvedenom vyššie neuhrádzala koncesionárske poplatky, čo vyplýva z výpisu nedoplatkov odporcu evidenčné číslo 8540050372. Pre úplnosť súd dodáva, že podľa ust. § 3 ods. 8 písm. b) citovaného zákona o koncesionárskych poplatkoch, je platiteľ poplatkov povinný oznámiť do 30 dní zmenu trvalého bydliska.
Povinnosť platiť koncesionársky poplatok zaniká, ak sa prijímač zničí alebo je neopraviteľný, ak sa predá, daruje alebo zverí na dlhodobé užívanie inej fyzickej osobe. Tieto skutočnosti však odporca v konaní nepreukázal.
Navrhovateľ preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní s poukazom na právoplatne skončené konanie vedené pred tunajším súdom č. k. 7C 144/2006 a vyššie popísané znenie právoplatného rozsudku, ktorým bolo určené, že právny vzťah založený Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 17.5.2005, Realizačnou zmluvou č. 1 uzavretou dňa 20.9.2005 a Realizačnou zmluvou č. 2 uzavretou dňa 27.1.2006 medzi účastníkmi (Slovenský rozhlas a LawyerPartners a.s.) naďalej trvá.
Súd na základe vykonaného dokazovania zaviazal odporkyňu s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 3 ods. 3 a ust. § 4a ods. 1 a ods. 2 Zákona o koncesionárskych poplatkoch č. 212/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, k úhrade žalovanej sumy, ktorá prepočtom na euro činí sumu 2,32eur za obdobie špecifikované navrhovateľom v návrhu.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet sporu 1000eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil náhradu trov konania vo výške 2464Sk ( ( t.j. súdny poplatok za návrh v sume 500Sk, trovy právneho zastúpenia v sume 1964Sk ). Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súdny poplatok za návrh splatný spolu s podaním návrhu na súd v zmysle zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov nikdy zo strany navrhovateľa zaplatený nebol. V tejto časti údajne zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 500Sk súd uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu trov konania považuje za nedôvodný, bezpredmetný. Právny zástupca si vyčíslil trovy navrhovateľa v návrhu na začatie konania.
S poukazom na citované ustanovenie § 150 ods. 1,2 O.s.p. v predmetnom súdnom spore je možné uplatniť výnimku, ktorá spočíva v možnosti nepriznania či zníženia náhrady trov konania prisudzovanej účastníkovi konania s plným či prevažným úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup, z ktorých prvou je práve povaha sporu (teda okolnosť, že ide o drobný spor a v danom spore je predmetom suma 2,32 eur) a druhou, že trovy konania (t.j. trovy, ktorých náhrada sa požaduje v sume 2464Sk čo je niekoľko násobne vyššie oproti uplatnenej istine) sú neprimerané voči pohľadávke.
Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia pritom zákon neupravuje, takže posúdenie splnenia podmienok pre postup podľa takejto úpravy je výlučne na úvahe súdu. Pre súd pritom nie je záväzná dôvodová správa k návrhu príslušného zákona (tu inak k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doručenému NR SR 29. mája 2008, parlamentná tlač č. 642), nakoľko tá môže slúžiť len ako jedno z východísk pre orientáciu pri ozrejmení úmyslu zákonodarcu (to samozrejme za stavu nedostatku podstatnej odchýlky prijatej úpravy od tej navrhovanej - keďže len návrh zákona a nie aj schválený zákon býva podložený i dôvodovou správou a nie je celkom zriedkavou prax takých zmien návrhu v legislatívnom procese, v dôsledku ktorých sa dôvodová správa stáva nepoužiteľnou).
Je nesporné, že od začiatku konania, t.j. od podania návrhu na začatie konania si navrhovateľ trovy konania, trovy právneho zastupovania uplatňoval. Súd má však možnosť aplikovať citované ustanovenie § 150 O.s.p. a dôležitým je len to, aby účastníka rozhodnutie neprekvapilo a aby na relevantné ustanovenie právneho predpisu mohol reagovať a v danom prípade sa nejedná o nepredvídateľné rozhodnutie, ktoré by mohlo mať za následok odňatie možnosti konať pred súdom a ktoré by mohlo tiež viesť až k záveru o porušení ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy).
Uvedené ustanovenie bolo do procesného kódexu doplnené novelou vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. účinnou od 15. októbra 2008 Z.z. a podľa prechodných ustanovení (§ 372p) na konania začaté pred 15. októbrom sa použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. sa žiadna výnimka z uvedeného intertemporálneho ustanovenia netýka. Čiže ide o procesné ustanovenie a na rozdiel od hmotného práva v procese platí v zásade, že sa postupuje podľa procesných predpisov účinných v čase úkonov súdu. Súd považuje práve predmetnú vec za takú, v ktorej je dôvodné aplikovať citované zmierňujúce ustanovenie § 150 O.s.p.
Určitú inšpiráciu (nie aplikáciu) treba vidieť aj v prístupe Európskej únie k týmto otázkam. Podľa čl. 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
Podania navrhovateľa na súdy vo veciach koncesionárskych poplatkov majú prvky štandardných až automatických postupov, kedy sa spravidla mení iba osoba povinnej osoby a výška poplatku. A to je na účely vypracovávania podaní viac-menej administratívna agenda, ktorá nevyžaduje žiadne sofistikované riešenia. Uplatňované trovy v pomere ku koncesionárskemu poplatku 2,32 eur ( pôvodne 70Sk ) sú viacnásobne vyššie a evokujú záver, že nejde ani tak o koncesionárske poplatky, ako o trovy právneho zastúpenia za agendu, ktorú by navrhovateľ vedel účelne zabezpečiť aj právnikom za neporovnateľne
citlivejšieho dopadu na pomerne široké vrstvy obyvateľstva, ktorých sa tieto poplatky dotýkajú.
Z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 150 ods. 2 O.s.p. súd musí u drobných sporov posudzovať aj ich primeranosť. Nakoľko v danom prípade predmet konania nepresahuje 1000eur, ide v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, pri ktorom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy aj možná aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v súčasnom znení, podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Legálnu definíciu toho, čo je to "neprimerané voči pohľadávke" zákon neuvádza, a tak je pri výklade tohto ustanovenia potrebné vychádzať aj z účelu tejto zákonnej úpravy.
Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. ohľadne ust. § 150 O.s.p., táto zákonná úprava vychádza z hore v odôvodnení uznesenia už opísaného nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007 o tom, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke. V dôvodovej správe sa poukazuje na to, že v týchto konaniach niekedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že "cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé". Takýto text dôvodovej správy skôr nasvedčuje tomu, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace.
Účelom takejto zákonnej úpravy bolo práve to, aby boli eliminované trovy právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach. Toto ustanovenie teda núti veriteľa (v predmetnom spore navrhovateľa ) a jeho splnomocneného zástupcu k hospodárnosti.
Súd prihliadol aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré navrhovateľa viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci. Odporkyňa predmetnú istinu neuhradila, o čom informoval navrhovateľ súd. Táto skutočnosť je nesporná, vyplýva z priložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.
Zo znenia ust. § 150 ods. 2 O. s. p. súd zistil najskôr pomer výšky požadovanej náhrady trov konania k výške uplatnenej pohľadávky a následne vyhodnotil stav neprimeranosti takýchto súm ( trovy : pohľadávka ).
V prejednávanej veci navrhovateľ vo veci samej požadoval od odporkyne zaplatenie sumy 2,32eur ( pôvodne 70Sk ), pričom trovy prvostupňového konania vzniknuté v súvislosti s uplatnením takejto pohľadávky vyčíslil spolu na sumu 2464Sk ( uplatnil si trovy za nezaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov ).
V danom prípade bolo treba prihliadnuť na stav neprimeranosti trov konania navrhovateľa voči pohľadávke a tu šlo práve o prípad niekoľkonásobného presahu náhrady nad pohľadávkou.
V prejednávanej veci súd zohľadnil aj tú okolnosť, že v danom prípade ide ( podľa vedomosti Okresného súdu Bratislava I z iných ním prejednávaných vecí toho istého navrhovateľa ) o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby (možnosť využitia na obdobné, resp. druhovo identické písomné podania adresované väčšiemu počtu osôb skôr vyhotovených predtlačí či vzorov podaní v elektronickej podobe) Právo navrhovateľovi na odborné právne zastúpenie (advokátom) síce zásadne nemožno upierať, na druhej strane však u právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť vo väčšom nemožno nevidieť aj ponúkajúcu sa (a podľa všetkého zrejme ekonomickejšiu) možnosť zabezpečenia si nevyhnutného právneho servisu aj z vlastných zdrojov ( pomocou na to povolaného zamestnanca či viacerých zamestnancov), pre ktorú sa nad otázkou ekonomiky vedenia sporov takýmito subjektmi treba zamýšľať osobitne. S poukazom na citované ustanovenie § 150 O.s.p. súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./