Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4T-56-2022.pdf
PDF · 160.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom v trestnej veci proti obžalovanému A. B., narodenému XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. D. XX, E. C., stíhaného pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno a/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 10. júla 2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. D. XX, E. C.,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
od presne nezisteného času rok 2006 najneskôr do dňa 07.02.2021 v rodinnom dome v obci A. D. XX, E. C., spravidla pod vplyvom alkoholu sa v spoločnej domácnosti vulgárne a násilne správal voči svojmu synovi F. B., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že mu bezdôvodne vulgárne nadával, používal rôzne násilie ako údery, ohadzovanie rôznymi predmetmi, vystavoval ho pozeraniu sa na fyzické napádanie jeho matky F. B., v nočných hodinách ho odoberal o spánok, z dôvodu ktorého F. B. chodil do školy nevyspatý, a obdobným spôsobom sa správal aj k svojej manželke F. B. nar. XX.XX.XXXX, ktorej bezdôvodne vulgárne nadával a slovne ju ponižoval, zakazoval jej chodiť z domu, zamestnať sa, používal rôzne násilie, ako údery, kopy, ohadzovanie rôznymi predmetmi, škrtenie, brával jej mobilný telefón, čím boli obaja poškodení nútení si hľadať nové bývanie, aby ochránili sami seba, kde po tomto zistení obžalovaný reagoval slovami, že „neodídu, lebo im dôjde konca", čím takto svojim konaním vystavoval svoju manželku F. B. fyzickému ako aj psychickému utrpeniu, vyvolanú práve konaním obžalovaného, a takého konania sa voči svojej manželke F. B. dopustil aj dňa 01.02.2021 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v rodinnom dome v obci A. D. XX, E. C., po tom ako jej zazvonil mobilný telefón, prišiel k nej do spálne, chytil ju za vlasy a so slovami „nebudem ti nosiť tvoj mobilný telefón" jej začal udierať hlavu o skriňu, pričom opakovane kričal „dôjdem ti konca, zabijem ťa", kde toto konanie pokračovalo až do príchodu ich syna F. B., ktorý vstúpil do spálne a otca od mamy odtiahol, kde ale týmto konaním obžalovaný u menovanej poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom jej nebolo spôsobené zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, a takéto dlhodobé správanie voči obom poškodeným u F. B. vyvolalo posttraumatickú stresovú poruchu s ťažkým stupňom poškodenia jeho psychického zdravia s nutnosťou kombinácie psychologickej intervencie do jeho úplného uzdravenia, teda mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a tento skutok vykonal po dlhší čas,
t e d a
blízkym osobám spôsoboval fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním, spôsobil tak ťažkú ujmu na zdraví a závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno a/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.
Za to a za skutok z rozsudku Okresného súdu Bardejov spisová značka XX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, sa o d s u d z u j e :
Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a pri nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu súd ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, § 51 odsek 4 písmeno j/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, vo výroku o treste, ktorým mu bol podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu s určením skúšobnej doby v trvaní 3 roky a 2 mesiace, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal dňa XX.XX.XXXX na Okresnom súde Bardejov pod číslom Pv XX/XX/XXXX obžalobu zo dňa XX.XX.XXXX na obžalovaného A. B. v procesnom postavení obvineného, pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že „od presne nezisteného času rok 2006 najneskôr do dňa 07.02.2021 v rodinnom dome v obci A. D. G. XX, E. C., spravidla pod vplyvom alkoholu sa v spoločnej domácnosti vulgárne a násilne správal voči svojmu synovi F. B., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že mu bezdôvodne vulgárne nadával, používal rôzne násilie ako údery, kopy, ohadzovanie rôznymi predmetmi, škrtenie, brával mu jeho mobilný telefón, ktorý rozbil, vystavoval ho pozeraniu sa na fyzické napádanie jeho matky F. B., v nočných hodinách ho fyzicky a psychicky napádal, odoberal mu spánok, z dôvodu ktorého F. B. chodil do školy nevyspatý, a obdobným spôsobom sa správal aj k svojej manželke F. B. nar. XX.XX.XXXX, ktorej bezdôvodne vulgárne nadával a slovne ju ponižoval, zakazoval jej chodiť z domu, zamestnať sa, používal rôzne násilie, ako údery, kopy, ohadzovanie rôznymi predmetmi, škrtenie, brával jej mobilný telefón, ktorý rozbil, čím boli obaja poškodení nútení si hľadať nové bývanie, aby ochránili sami seba, kde po tomto zistení obvinený reagoval slovami, že „neodídu, lebo im dôjde konca", čím takto svojim konaním vystavoval svoju manželku F. B. fyzickému, ako aj psychickému utrpeniu, vyvolanú práve konaním obvineného, a takého konania sa voči svojej manželke F. B. dopustil aj dňa 01.02.2021 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v rodinnom dome v obci A. D. G.XX, okr. Bardejov, po tom ako jej zazvonil mobilný telefón, prišiel k nej do spálne, chytil ju za vlasy a so slovami „nebudem ti nosiť tvoj mobilný telefón" jej začal udierať hlavu o skriňu, pričom opakovane kričal „dôjdem ti konca, zabijem ťa", kde toto konanie pokračovalo až do príchodu ich syna F. B., ktorý vstúpil do spálne a otca od mamy odtiahol, kde ale týmto konaním obvinený u menovanej poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom jej nebolo spôsobené zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, a takéto dlhodobé správanie voči obom poškodeným u F. B. vyvolalo post traumatickú stresovú poruchu s ťažkým stupňom poškodenia jeho psychického zdravia s nutnosťou kombinácie psychologickej intervencie do jeho úplného uzdravenia, teda mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a tento skutok vykonal po dlhší čas.“ Skutok prokurátor právne posúdil ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno a/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.
Na prejednanie veci súd nariadil hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby prokurátorom, samosudca umožnil obžalovanému po zákonnom poučení o jeho procesných právach urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Na objasnenie skutku obžaloby súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného F. B., poškodenej F. B., svedkyne F. H. H. a čítaním výpovede svedkyne H. B.. Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD. k vypracovanému znaleckému posudku č. XX/ XXXX, a výsluchom znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Miriam Kubicovej MBA k vypracovaným znaleckým posudkom č. X/XXXX I. G. X/XXXX, a oboznámením a čítaním listinných dôkazov vrátane vypracovaných správ a charakteristík k osobe obžalovaného.
Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovné:
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní, po opätovnom zákonnom poučení o jeho procesných právach, vo svojej výpovedi poprel konanie a tvrdenia kladené mu za vinu v skutku obžalobného návrhu. Poškodeného F. B. nikdy nenapádal, neškrtil ho ani mu nerozbil mobilný telefón. Vzájomný vzťah s poškodeným, ktorý je jeho synom, opísal ako výborný, medzi sebou nemali žiadne konflikty. Vzťah k poškodenej F. B., ktorá je jeho manželkou, opísal ako bežný manželský vzťah s nezhodami a nedorozumeniami pričom pripustil, že občas sa aj pohádali. Tieto nedorozumenia a nezhody vznikli napríklad vtedy, keď obžalovaný došiel z práce domov a bol rozčúlený, nervózny. Ak poškodená v tej chvíli niečo od neho chcela, aby to obžalovaný urobil, tak poškodenej hovoril, aby mu dala trochu pokoj, kým si oddýchne. Nikdy poškodenú nebil, nebránil jej v tom, aby chodila do zamestnania alebo aby niekam chodila sama. Nežiadal od nej, aby mu dokladovala, že bola na vyšetrení u lekára. Dôvodom, prečo sa voči nemu vedie trestné stíhanie, je nezvládnutie tragickej udalosti, ktorá sa odohrala v ich rodine. Psychicky nezvládli smrť syna, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z výpovede obžalovaného ďalej plynie, že obaja poškodení sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti, pričom obžalovaný aj naďalej býva na adrese A. D. XX spoločne so svojou matkou a mladším bratom. Je nezamestnaný, poberá čiastočný invalidný dôchodok ako aj príspevok z úradu práce, nakoľko je v hmotnej núdzi. Vyhľadáva odbornú lekársku pomoc kardiológa a navštevuje aj psychiatrickú ambulanciu.
Poškodená F. B. na hlavnom pojednávaní v postavení svedkyne po zákonnom poučení ku skutku, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný uviedla, že skutok sa stal. S obžalovaným, ktorý je jej manželom, mali častejšie nezhody od roku 2006. Často požíval alkoholické nápoje a vtedy vznikali medzi nimi rozpory. Počas rozporov dochádzalo k fyzickým, ale aj k verbálnym útokom zo strany obžalovaného voči poškodenej najmä vtedy, keď obžalovaný prišiel domov z pracovného turnusu. Fyzické útoky zo strany obžalovaného vyvolávali bežné veci, vedeli ho rozhodiť maličkosti. Ak mu niečo nešlo, napríklad v garáži, bol nervózny, tak hádzal po poškodenej, čo bolo po ruke. Poškodená sa vyjadrila, že pri práci mu pomáhala dobrovoľne a nenútene. Po fyzických útokoch mala mať svedkyňa len modriny, ale nikdy s tým nešla k lekárovi, hanbila sa. Pri verbálnom napádaní používal obžalovaný vulgarizmy a slovné urážky. Obžalovaný bol žiarlivý. Po slovných urážkach dochádzalo aj k fyzickým útokom. Pri útokoch ju ťahal za vlasy, kopal, udieral päsťou a naposledy aj škrtil. Svedkom fyzických útokov nebol podľa poškodenej nikto. Ich spoločné deti to nepočuli ani nevideli, nakoľko sa obžalovaný snažil, aby tomu nebol nikto prítomný. Ich deti obžalovaný nenapádal. Vo výpovedi poškodená taktiež uviedla, že jej obžalovaný stále kontroloval mobilný telefón a zakazoval jej samej opúšťať dom. Pre rozpory výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, týkajúce sa spôsobu napádania obžalovaným, intenzity a dôvodov, a okolností napádania, boli na návrh prokurátora pre odstránenie rozporov čítane výpovede svedkyne - poškodenej z prípravného konania (zväzok číslo I vyšetrovacieho spisu čl. 97-107, 108-117, 120-124). Po prečítaní výpovedi poškodená udala, že to, čo bolo uvedené v zápisniciach z jej výpovedí z prípravného konania sa zakladá na pravde. Následne sa vyjadrila k poslednému útoku zo strany obžalovaného, ktorý sa odohral dňa 01.02.2021. Z jej výpovede na hlavnom pojednávaní a z výpovede z prípravného konania vyplýva, že dňa 01.02.2021 vo večerných hodinách bola napadnutá obžalovaným v spálni rodinného domu. Potom, ako jej zvonil mobilný telefón, obžalovaný prišiel k poškodenej do spálne, povedal jej, že jej zvonil mobilný telefón, že jej ho nebude nosiť. Došlo k hádke, obžalovaný ju začal škrtiť, hodil ňou o skriňu, otvorenými dlaňami oboch rúk ju niekoľkokrát udrel do oblasti tváre, chytil ju za krk a udieral jej hlavu o skriňu a pritom jej vulgárne nadával a opakovane sa vyhrážal zabitím (smrťou) a že jej dôjde konca. Pri danom incidente ju obžalovaný pohrýzol do zápästia pravej ruky. Opísaný útok počul a videl ich syn (poškodený) F. B., ktorý bol v tom čase doma. Tento po príchode do spálne videl, že poškodená je červená a že ju obžalovaný škrtil. K ostatným útokom, ku ktorým dochádzalo v minulosti (pred posledným incidentom) poškodená uviedla, že bola fyzický napádaná pätnásť rokov. Ako to plynie z jej výpovedí, napádaná bola údermi pästí do tváre aj iných časti tela, väčšinou do ramena, kopaním do nohy, či ťahaním za vlasy. K bitkám dochádzalo aj dvakrát do týždňa bez toho, aby mal na to obžalovaný dôvod. Pri napádaní jej obžalovaný držal ústa, aby nemohla kričať. Poškodená bola obžalovaným kontrolovaná, bolo jej bránené chodiť niekam samej bez jeho vedomia a bez jeho vedomia opúšťať dom. Vždy s ňou chodil obžalovaný, ak sa aj stalo, že niekam šla sama, napríklad k lekárovi, musela to preukázať potvrdením. Poškodená potvrdila, že obžalovaný napádal a bil aj ich spoločné deti. Z výpovedi vyplýva, že ich bil remeňom. Napádal aj jej syna F. B.. Keď deti vyrástli, snažili sa poškodenej počas konfliktov s obžalovaným zastať. Vtedy obžalovaný útočil aj na nich a v jednom prípade, čo potvrdila poškodená aj na hlavnom pojednávaní, zlomil obžalovaný staršiemu synovi (A.) ruku. Keď obžalovaný nemohol v noci spávať, chodil po dome a vykrikoval, robil hluk, na čo bol zo strany poškodenej upozorňovaný najmä kvôli deťom a ich spánku. Z výpovedi poškodenej z prípravného konania ďalej vyplýva, že po smrti staršieho syna A. sa s mladším synom F. rozhodli opustiť spoločnú domácnosť s obžalovaným. Obžalovaný mal na to reagovať vyhrážkami, že neodíde, lebo jej dôjde konca. Tieto vyhrážky poškodená na hlavnom pojednávaní nijako nespochybňovala. V súčasnosti poškodená z obžalovaného strach nemá, nakoľko sa od neho odsťahovala.
Poškodený F. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení ku skutku, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný uviedol, že medzi jeho rodičmi dochádzalo v minulosti k hádkam, ale tie neboli časté. Občas dochádzalo aj k fyzickým útokom. Približne štyrikrát svedok videl, ako dal obžalovaný facku matke (poškodenej F. B.). K útoku zo dňa 01.02.2021, pri ktorom mal byť osobne prítomný aj samotný poškodený, tento uviedol, že niečo začul z vedľajšej miestnosti, detail hádky si ale nepamätal iba to, že k nej došlo kvôli mobilnému telefónu. Vošiel do izby a jeho matka bola na zemi a obžalovaný bol pri nej. Obžalovaného následne poškodený od matky odtiahol. Matka bola v tej chvíli vystrašená a červenšia do tváre. Pre odstup času poškodený nevedel danú udalosť presne opísať. Ďalej poškodený udal, že nemal rád, keď sa obžalovaný hádal s jeho matkou a pil alkohol. Vzájomný vzťah s obžalovaným opísal poškodený nejasne, ako istý čas dobrý, inokedy horší. Keď bol poškodený menší a niečo vyviedol, tak dostal párkrát výprask remeňom po zadku alebo facku. Na návrh prokurátora boli na hlavnom pojednávaní čítané výpovede svedka - poškodeného z prípravného konania pre odstránenie rozporov s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní (zväzok číslo I vyšetrovacieho spisu čl. 131-134, 138-147, 135-137). Rozpory sa týkali opisu vzťahu obžalovaného a poškodenej F. B., dôvodov fyzického napádania a spôsobu napádania, ako ja samotného vzťahu poškodeného a obžalovaného. Po prečítaní výpovedí poškodený vyhýbavo uviedol, že si na detaily predchádzajúcich výpovedí, v ktorých obžalovaného priamo usvedčuje, pre odstup času nepamätá. Pre poškodeného sa jedná o udalosti, ktoré sa stali dávno a na mnohé veci zabudol. Vzhľadom na vyhýbavé vyjadrenie poškodeného, ktorý je príbuzným obžalovaného v priamom rade, súd v otázke preukázania viny obžalovaného vychádzal z poslednej výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa 22.11.2021. Poškodený výpoveď priamo nespochybňoval ani nepoprel.
Z výpovede poškodeného z prípravného konania plynie, že obžalovaný sa k poškodenému, jeho súrodencom a ich matke - poškodenej F. B. choval násilnícky. Jeho konanie bolo podmienené tým, že požíval alkoholické nápoje. Po požití alkoholu sa obžalovaný choval agresívne, a to najmä k poškodenej. Napádal ju fyzicky a to tak, že ju škrtil, udieral rukami a hocikedy hádzal v zlosti po nej, ako aj po nich (deťoch) rôzne náradie z garáže, kľúče a iné kovové predmety. Poškodenú často ponižoval a zakazoval jej opúšťať dom bez jeho vedomia, respektíve jeho prítomnosti. Keď poškodená niekam odišla, stále jej obžalovaný telefonoval a zisťoval, kde sa táto nachádza. Na poškodenej bolo často vidno, že má modriny, rôzne stopy po zápase, mávala rozbité pery alebo škrabance. Napádanie zo strany obžalovaného sa opakovalo skoro vždy, keď obžalovaný požil alkohol. Od obžalovaného dostával bitky aj poškodený, pričom útoky neboli až tak intenzívne ako voči poškodenej. Ak poškodený musel s obžalovaným pracovať, hocikedy aj do neskorej noci a obžalovanému sa v niečom nedarilo, tak tento na poškodeného kričal a ponižoval ho. Bol svedkom agresívneho správania sa obžalovaného voči poškodenej. Pre správanie sa obžalovaného poškodený často nespal, keďže sa bál, čo malo za následok, že v škole bol nevyspatý a ťažko sa mu sústredilo. Terajší vzťah s obžalovaným opísal poškodený ako lepší. Podľa poškodeného vidieť, že sa obžalovaný zmenil. Obžalovaný si uvedomuje vážnosť veci aj to, čo robil. Poškodený mu odpustil to, čo robil jeho matke – poškodenej. Z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní ako aj z prípravného konanie bolo zrejmé, že poškodený sa spoločne s matkou odsťahovali zo spoločnej domácnosti s obžalovaným.
Svedkyňa F. H. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vo veci vypovedala, že do jej osemnástich rokoch bývala v spoločnej domácnosti s obžalovaným, matkou a bratmi. Obžalovaný, ktorý je jej otcom, sa pod vplyvom alkoholu často správal agresívne. Svedkyňa potvrdila, že jej matke (poškodenej F. B.) obžalovaný vulgárne nadával a fyzicky ju napádal (týral). Prejavovalo sa to fackami, kopancami, údermi a stávalo sa, že matku aj škrtil. Toto napádanie vo vzťahu k matke trvalo odkedy si svedkyňa pamätá, avšak nebolo to dennodenne, ale bolo to vždy (vtedy), keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Rodičia sa hádali a to väčšinou pre maličkosti, napríklad keď sa obžalovanému niečo nedarilo opraviť v garáži, tak ho to vyprovokovalo, bol nervózny a vybíjal si to na matke (poškodenej). Konkrétne svedkyňa uviedla príklad z obdobia, keď ešte chodila na gymnázium. Počula krik, ktorý vychádzal z garáže. Pozrela von oknom a videla, ako matka leží a otec ju udiera päsťami rúk do hlavy. Pri iných incidentoch videla, ako obžalovaný dával matke facky. Pri hádkach sa obžalovaný snažil, aby boli s poškodenou sami. Nikdy sa nechceli hádať pred nimi, ako deťmi, aby ich to neovplyvňovalo. Podľa svedkyne obžalovaný nebránil poškodenej, aby sa táto zamestnala, ani jej nebránil odchádzať z domu. Nakoľko obžalovaný pracoval v zahraničí, chcel, aby sa poškodená starala o domácnosť, pracovala okolo domu a bola s deťmi. Svedkyňa priznala, že obžalovaný poškodenú kontroloval a to telefonicky približne každú hodinu. Poškodenej obžalovaný nebránil ani pri bežných činnostiach, ako sú nákupy alebo návšteva lekára, podľa svedkyne len chcel vedieť, kam poškodená ide a ako dlho tam bude. Nevhodne sa obžalovaný mal správať len k poškodenej. Svedkyňu ani jej bratov obžalovaný fyzicky ani psychicky nenapádal, ani sa im nevyhrážal. Pre odstránenie rozporov výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní bola na návrh prokurátora čítaná jej výpoveď z prípravného konania (zväzok číslo I vyšetrovacieho spisu čl. 153-165). Rozpory sa týkali výpovedi svedkyne v opise napádaniu poškodenej a kontroly poškodenej zo strany obžalovaného, a bráneniu poškodenej zamestnať sa a opustiť domácnosť, ako aj rozporov týkajúcich vzájomných vzťahov medzi obžalovaným, svedkyňou a jej súrodencami. Po prečítaní výpovede z prípravného konaní svedkyňa uviedla, že jej predchádzajúca výpoveď sa zakladá na pravde s tým, že k prečítanej výpovedi chce uviesť určité výhrady. Z pôvodnej výpovede svedkyne (okrem iného) vyplýva, že obžalovaný poškodenej popri fyzickom napádaní zakazoval nastúpiť do práce a táto musela byť doma, a bez obžalovaného nesmela nikam ísť. Na poškodenú obžalovaný žiarlil. Ak šla niekedy sama k lekárovi, tak obžalovaný po nej žiadal akúkoľvek dokumentáciu, aby mal prehľad o časoch, kedy, ako dlho tam bola a kedy prišla domov. Ak mu bolo niečo podozrivé, tak poškodenú zbil. Poškodenú zvykol biť tak, že ju chytil za vlasy a odtiahol ju do niektorej miestnosti domu tak, aby tam boli sami, kde jej svojou rukou zakrýval ústa, aby nemohla poškodená kričať a druhou rukou ju bil. Napriek tomu, že jej zakrýval ústa rukou, svedkyňa a jej bratia počuli že matku bije. Poškodená (matka) mala často po tele modriny, ktoré zakrývala mejkapom a oblečením. Nikdy nešla so žiadnym zranením k lekárovi. Obžalovaný sa poškodenej vyhrážal, že ak niekomu o bitkách povie alebo od neho odíde, tak si ju nájde a zabije. Z výpovede ďalej vyplýva, že obžalovaný bil a fyzicky napádal aj svedkyňu a jej bratov. V mladosti sa mu preto snažili vyhýbať. Dával im facky po tvári. Svedkyňa odmietla tvrdenia o tom, aby ich obžalovaný udieral päsťami ruky. Keď bola svedkyňa a jej bratia starší, snažili sa obžalovanému postaviť a to najmä vtedy, ak sa hádal a napádal poškodenú. Bola svedkom toho, ako obžalovaný bil jej bratov alebo ich provokoval tým, že dával facky ich matke, aby ho bratia napadli ako prví. Spontánne však obžalovaný bratov nenapádal a k potýčkam medzi nimi dochádzalo potom, ako sa títo zastali matky. Potom, čo sa matka a brat odsťahovali zo spoločnej domácnosti, všetko zo strany obžalovaného prestalo a vzťahy sa zlepšili.
So súhlasom prokurátora, obhajcu a obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedkyne H. B., ktorá v prípravnom konaní po zákonnom poučení odoprela vo veci vypovedať.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.
Znalkyňa MUDr. Miriam Kubicová MBA, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria pri výsluchu zotrvala na vypracovanom znaleckom posudku č. 09/2021 zo dňa 26.02.2021 a znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Na podané znalecké posudky sa znalkyňa odvolala, preto boli postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítané ich závery.
Z vypracovaného znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o duševnom stave poškodeného F. B. a jeho záverov vyplýva, že znalkyňa na základe odborného vyšetrenia a predloženej spisovej dokumentácie preukázala prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy u poškodeného F. B.. Rozvinuté príznaky posttraumatickej stresovej poruchy u poškodeného znalkyňa dáva do priamej príčinnej súvislosti s konaním a s činom obžalovaného A. B., pre ktorý je trestne stíhaný. V záveroch znalkyňa k zistenej postraumatickej stresovej poruche, ako ujme na zdraví konštatovala, že počas znaleckého vyšetrenia klinický obraz u poškodeného svedčil o posttraumatickú poruchu ťažkého stupňa, s nutnosťou kombinácie psychologickej intervencie v kombinácii s psychofarmakoterapiou s tým, že obdobie na plné uzdravenie sa nedá s presnosťou určiť. Pri následnom výsluchu znalkyňa potvrdila, že jediný príčinný a vyvolávajúci faktor posttraumatickej stresovej poruchy u poškodeného bolo konanie obžalovaného a poškodený to tak vnímal. Pripustila, že odsťahovaním sa od obžalovaného príčinná súvislosť vyvolávajúca poruchu pominula, avšak u poškodeného je nutná liečba a psychologická intervencia. V rámci liečby, ako to plynie z výpovede znalkyne, bude nutná psychofarmakoterapia, aby poškodený navštívil psychiatra. Z výpovede znalkyne taktiež plynie, že príčinou posttraumatickej stresovej poruchy u poškodeného bolo nielen konanie obžalovaného voči samotnému poškodenému, ale príčinou jej vzniku mohla byť aj udalosť, ktorej poškodený mohol byť svedkom. Znalkyňa pri tomto konštatovaní vychádzala zo skutočnosti, ktoré jej pri vyšetrení poškodený uvádzal. Ako príklad znalkyňa uviedla strach poškodeného z bitky, že veľakrát počul z vedľajšej izby, že obžalovaný dusil alebo ubližoval matke. U poškodeného znalkyňa poukázala na to, že tento má na detstvo veľmi negatívne spomienky a v týchto spomienkach bola zahrnutá celá rodina.
Z vypracovaného znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o duševnom stave poškodenej F. B. a jeho záverov súd zistil, že znalkyňa na základe odborného vyšetrenia a predloženej spisovej dokumentácie nepreukázala prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej F. B.. U poškodenej znalkyňa zistila vrodenú abnormnú variantu vývoja osobnosti, takzvanú vyhýbavú poruchu osobnosti, pričom na prehĺbení niektorých klinických príznakov tejto poruchy osobnosti mala vplyv aj manželská dysharmónia. Zo psychiatrického hľadiska vyhýbavá porucha osobnosti nenarúša intelekt ani sociálne fungovanie. Považuje sa to za ľahkú ujmu na zdraví s prvotnou liečbou psychoterapiou. Znalkyňa vo svojej výpovedi pred súdom opakovane zdôraznila, že u poškodenej stresovú poruchu vylúčila, nakoľko poškodená vôbec nejavila známky žiadnej úzkosti, sexuálne ani finančne týraná nebola.
Znalec doc. MUDr. Ivan Dóci, PhD. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý vyhotovil v mene znaleckej organizácie FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s r. o. znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zotrval na podanom znaleckom posudku a odvolal sa na jeho závery. Postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané závery podaného znaleckého posudku.
Z vypracovaného znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o vyšetrení duševného stavu obžalovaného A. J. vyplýva, že obžalovaný nie je duševne chorý v zmysle psychózy a tento je schopný chápať zmysel trestného konania. V čase vyšetrenia bol obžalovaný liečený u ambulantného psychiatra pre depresiu, pričom depresia a liečba antidepresívami nemajú v súvislosti so skutkom, pre ktorý je trestne stíhaný, žiadny forenzný význam. V čase spáchania skutku bol obžalovaný schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať. Znalec u obžalovaného zistil zmiešanú poruchu osobnosti. Nejedná sa o duševnú poruchu, ale jedná sa o odchýlku povahových vlastností, ktorá sa nedá liečebne ovplyvniť a u obvineného táto, v súvislosti so skutkom, pre ktorý je stíhaný, nemá žiadny forenzný význam. Z psychiatrického pohľadu obžalovaný nie je nebezpečný pre spoločnosť. Ochranné psychiatrické liečenie by nesplnilo svoj účel. Pri vyšetrení znalec nezistil u obžalovaného príznaky závislosti na alkohole. Ochranné protialkoholické liečenie by neplnilo svoj účel, keďže obžalovaný nie je závislý od alkoholu. Znalec doporučil uložiť obžalovanému zákaz užívania alkoholu doma aj na verejnosti vzhľadom k tomu, že pod vplyvom alkoholu by sa mohol dopúšťať protiprávneho konania. Obžalovaný je podrobivý a je veľký predpoklad, že sa v budúcnosti v triezvom stave nebude dopúšťať protiprávneho konania. Vo svojej výpovedi pred súdom, znalec pre vysvetlenie zmiešanej poruchy osobnosti u obžalovaného ako príklad uviedol, že jednou črtou jeho osobnosti bol veľmi výrazný záujem o to kontrolovať, čo robia ostatní rodinní príslušníci, ako trávia svoj voľný čas, kde práve v tej chvíli sú atď. Znalec konkretizoval, že obžalovaný si zo svojho pohľadu myslel, že je to správne, že robí dobre. Neuvedomoval si, že to môže obťažovať rodinných príslušníkov, ktorých sa to týkalo.
Z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku súd pre posúdenie otázky viny obžalovaného zistil, že trestné oznámenie na obžalovaného bolo na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bardejov podané do zápisnice dňa 07.02.2021 a to poškodenou F. B., z dôvodu neustáleho fyzického napádania zo strany jej manžela (obžalovaného). Zo zápisnice o prehliadke tela a príslušnej fotodokumentácie bolo zrejmé, že dňa 08.02.2021 bola na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bardejov vykonaná prehliadka tela poškodenej. Pri prehliadke boli zistené a fotograficky zdokumentované poranenia - stopy po uhryznutí na zápästí pravej ruky poškodenej.
Z oboznámených písomných správ a charakteristík o osobe a pomerom obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný má v odpise registra trestov vedený len jeden záznam pre odsúdenie za trestný čin. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu právne posúdeného ako zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu s určením skúšobnej doby 3 roky a 2 mesiace. Ako súčasť probačného dohľadu bola obžalovanému uložená aj primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Popri treste odňatia slobody bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci. V Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný evidované tri záznamy o prejednaní za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Za spáchané priestupky bol obžalovaný prejednavaný v blokovom konaní v rokoch 2017 a 2018 a sankcionovaný peňažnými pokutami, ktoré boli v plnej výške uhradené. Trvalý pobyt má nahlásený v obci A. D., okres C.. V správe podanej obcou A. D. bol obžalovaný hodnotený všeobecne, jeho správanie nebolo v minulosti prerokované v priestupkovom alebo inom konaní obce. Obecnému úradu sú z minulosti známe agresívne prejavy jeho osoby po požití alkoholu, o užívaní iných návykových látok obec nemá vedomie. Nedoplatky na miestnych dania a poplatkoch obec u obžalovaného neeviduje. Z výpisu z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky súd zistil, že voči obžalovanému boli vedené len dve trestné stíhania a v oboch prípadoch bola podaná obžaloba na súd. Posledný záznam sa týkal trestného stíhania a podania obžaloby prokurátorom v predmetnej trestnej spisová značka XX/XX/XXXX. Z výpisu z databázy súdov vyplýva, že voči obžalovanému bolo v minulosti vedené len jedno trestné konanie na Okresnom súde Bardejov spisová značka XX/XX/XXXX. Posledný záznam o trestnom konaní sa týka predmetného konania. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný bol naposledy zamestnaný v spoločnosti K. L. – F. s.r.o. v období od 01.07.2021 do 31.05.2022. Obžalovaný je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku.
Zo záznamu probačného a mediačného úradníka z 10. probácie zabezpečenej a oboznámenej z probačného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. XXX/XXX/XXXX vyplýva, že probačný dohľad uložený rozsudkom Okresného súdu Bardejov číslo konania XX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a probačný program si obžalovaný plní riadne. Obžalovaný si plní aj primeranú povinnosť uloženú v rámci probačného dohľadu a zúčastňuje sa na psychologickom poradenstve. Počas probácie obžalovaný vyhľadal aj odbornú lekársku pomoc psychiatra a užíva lieky na spánok a upokojenie. Podľa správy sa obžalovaný venuje najmä práci okolo domu, je nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce sociálnych veci a rodiny. Je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku. Od právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania.
Po vykonaní všetkých dôkazov súd v zmysle § 272 odsek 2 Trestného poriadku vyzval strany konania, či majú návrhy na doplnenie dokazovania. Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany prokurátora, obhajcu a obžalovaného neboli. Následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
Po vyhlásení dokazovania za skončené súd udelil slovo na záverečné reči. Prokurátor na základe vykonaného dokazovania v záverečnej reči navrhol obžalovaného uznať za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Keďže obžalovaný spáchal posudzovaný skutok pred vyhlásením rozsudku v inej jeho trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou XX/XX/XXXX, prokurátor navrhol obžalovanému uložiť súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovice trestnej sadzby a súčasne zrušiť výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom tunajšieho súdu spisová značka XX/XX/XXXX. Na výkon trestu odňatia slobody ho navrhol zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obhajca v záverečnej reči poukázal na vykonané dokazovanie, výpovede poškodených, svedkov a vykonané znalecké dokazovanie ako aj na postoj obžalovaného k posudzovanej veci, ktorý svoje konanie ľutuje. Podľa obhajoby bola právna kvalifikácia skutku, ktorý tvorí predmet obžaloby s poukázaním na vykonané dokazovanie, nadhodnotená. Z tohto dôvodu navrhol obhajca, aby súd vydal súhrnný trest vo výške trestu, ktorý bol obžalovanému pôvodne uložený v trestnej veci tunajšieho súdu spisová značka XX/XX/XXXX, ktorá je v súbehu s prejednávanou trestnou vecou. Navrhol uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu. Podmienečný trest odňatia slobody povedie, podľa obhajcu, k výchove a dobrému správaniu sa obžalovaného. Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že ľutuje všetko, čo sa stalo.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, ktorého sa dopustil obžalovaný, nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností a dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho či dôkazy obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
V zmysle platnej právnej úpravy môže súd rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a tvorí predmet obžaloby, pričom nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe. Skutok a jeho priebeh zahrňujúci protiprávne konanie páchateľa a následky takéhoto konania preskúmava súd na základe vykonaných dôkazov.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a na základe skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaných priamych a nepriamych dôkazov súd dospel k záveru, že skutok, ktorý tvorí predmet obžaloby, spáchal obžalovaný.
Vina obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného obžalobe bola preukázaná výpoveďami poškodenej F. B. na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania, poškodeného F. B. na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania, výpoveďou svedkyne H. H. na hlavnom pojednávaní a z prípravného konania, znaleckým dokazovaním a výsluchom znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria ako aj vykonanými listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa ku skutku uvedenom v obžalobe (zápisnica o prehliadke tela poškodenej a fotodokumentácie a iné).
Miesto a čas spáchania skutku vyplýva z výpovedí poškodenej F. B., poškodeného F. B. ako aj z výpovede svedkyne H. H. na hlavnom pojednávaní a z oboznámených listinných dôkazov a to z trestného oznámenia poškodenej. K protiprávnemu konania zo strany obžalovaného dochádzalo najneskôr od roku 2006, kedy sa, ako to plynie z výpovede poškodenej F. B., vyostrili útoky a agresívne správanie sa obžalovaného voči jej osobe a ich spoločným deťom. Útoky postupne naberali na intenzite a dochádzalo k ním častejšie. Stav navodený obžalovaným voči poškodeným ako členom jeho rodiny a agresívne správanie sa obžalovaného, obaja poškodení trpeli minimálne pätnásť rokov až do dňa 07.02.2021, teda do dňa podania trestného oznámenia poškodenou, čo preukazujú výpovede poškodenej F. B. ale aj výpovede svedkyne H. H.. Svedkyňa H. H. nevyberavé a agresívne správanie sa obžalovaného voči poškodeným vnímala dlhodobo, odkedy si dokázala na udalosti, ktoré sa diali v ich domácnosti, pamätať. Miestom páchania skutku a domáceho násilia zo strany obžalovaného voči poškodeným, ako členom jeho rodiny, bol najmä rodinný dom a k nemu prináležiace budovy nachádzajúci sa na adrese A. D. XX, E. C., kde v spoločnej domácnosti bývali obžalovaný ako aj obaja poškodení.
Výpovede poškodených a svedkyne H. H. preukazujú, že obžalovaný svojím necitlivým, vulgárnym a agresívnym správaním namiereným voči osobám blízkym a to najmä voči manželke - poškodenej F. B. a synovi - poškodenému F. B., týmto počas dlhšieho obdobia spôsoboval fyzické ale aj psychické utrpenie a svojím správaní ohrozil najmä fyzické ale aj psychické zdravie poškodených.
Z výpovedí oboch poškodených a výpovede svedkyne H. H. bolo preukázané protiprávne konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému F. B., ako aj k poškodenej F. B.. Z obsahu výpovedí plynie, že obžalovaný poškodenému F. B. v rozhodnom období vulgárne nadával, používal voči nemu násilie vo forme úderov, hádzal po ňom rôzne predmety, pričom dôvody k takémuto konaniu obžalovaného boli rôzne, napríklad ak sa mu nedarilo niečo opraviť. Navyše vystavoval poškodeného pozeraniu sa na napádanie jeho matky F. B., pričom k napádaniu dochádzalo aj v nočných hodinách. Napádanie matky poškodený F. B. ako aj svedkyňa H. H., ako deti, často počuli napriek tomu, že obžalovaný sa snažil fyzické útoky na ich matku - poškodenú F. B. skrývať tým, že ju zatiahol do inej izby, aby neboli nikým videní a počutí. Keďže k napádaniu, hádkam a k útokom na poškodenú F. B. dochádzalo zo strany obžalovaného aj v nočných hodinách, boli takýmto chovaním obžalovaného ich spoločné deti, teda aj poškodený F. B., odoberaní o potrebný spánok, čo viedlo k tomu, že do školy chodil poškodený nevyspatý.
Vo vzťahu k poškodenej F. B. sa obžalovaný v rozhodnom období správal podobne (obdobne). Vulgárne jej nadával a ponižoval ju, používal voči nej násilie vo forme úderov, kopov, škrtením, bitím a ohadzoval ju rôznymi predmetmi. To, ako obžalovaný škrtil poškodenú, pozorovala ešte ako dieťa a vo svojej výpovedi opísala napríklad svedkyňa H.. Svojím konaním obžalovaný poškodenej bránil zamestnať sa, zakazoval jej chodiť z domu a brával jej mobilný telefón, ktorý dokonca rozbil. V prípade, že poškodená dom opustila, bola telefonicky niekoľkokrát kontrolovaná obžalovaným, ten následne vyžadoval aj potvrdenie o tom, kde bola, napríklad potvrdenie od lekára ak poškodená šla na vyšetrenie. Bez prítomnosti obžalovaného mimo spoločnú domácnosť sa poškodená pohybovala len minimálne a ak sa aj pohybovala mimo dom, bola kontrolovaná zo strany obžalovaného, ktorý jej brával a kontroloval jej mobilný telefón.
Naposledy sa násilného konania obdobného charakteru k akému dochádzalo v rozhodnom období obžalovaný voči poškodenej dopustil dňa 01.02.2023, keď vo večerných hodinách v rodinnom dome potom, ako poškodenej zazvonil telefón, došiel obžalovaný do spálne k poškodenej, chytil ju za vlasy a povedal jej, že jej nebude nosiť jej mobilný telefón, potom jej začal udierať hlavu o skriňu, pričom sa jej vyhrážal zabitím, keď opakovane kričal „dôjdem ti konca, zabijem ťa“. V konaní pokračoval až do príchodu poškodeného F. B., ktorý otca od poškodenej odtiahol. Opis posledného útoku plynie z výpovede poškodenej F. B..
Za násilným a spoločensky neprijateľným správaním sa obžalovaného bolo vo väčšine prípadov požívanie alkoholu, ktorý podľa výpovedí poškodených a svedkyne bol v mnohých prípadoch spúšťačom jeho agresívneho správania. Správanie sa obžalovaného voči poškodeným viedlo následne k tomu, že poškodení sa rozhodli opustiť spoločnú domácnosť. Na zámer poškodených opustiť spoločnú domácnosť reagoval obžalovaný vyhrážaním sa zabitím a to slovami, že „neodídu lebo im dôjde konca“.
Vo vzťahu k poškodenému F. B. malo správanie sa obžalovaného aj zdravotné následky psychického charakteru. Zo záverov znaleckého dokazovania a výsluchu znalkyne MUDr. Miriam Kubicovej MBA z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria k vyšetreniu duševného stavu poškodeného F. B. bolo zrejmé, že znalkyňa u poškodeného konštatovala posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá bola vyvolaná v priamej súvislosti a násilným správaním sa obžalovaného voči poškodenej F. B., matke poškodeného, pričom podľa záverov sa u poškodeného jedná o ťažký stupeň poškodenia jeho psychického zdravia. Klinický obraz poškodeného o posttraumatickej stresovej poruche ťažkého stupňa si podľa znalkyne vyžaduje liečbu formou psychologickej intervencie v kombinácii s psychofarmakoterapiou, pričom obdobie potrebné na plné uzdravenie sa nedalo presne určiť. U poškodenej znalkyňa posttraumatickú stresovú poruchu na základe vyšetrenie nezistila. Konštatovala len vyhýbavú poruchu osobnosti poškodenej.
Na základe uvedeného mal súd v danej trestnej veci preukázané, že obžalovaný po objektívnej stránke svojim konaním naplnil všetky znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona, keď tento v rozhodnom období od roku 2006 najneskôr do dňa 07.02.2021 sa správal voči svojmu synovi poškodenému F. B. a manželke poškodenej F. B., ako osobám blízkym (v zmysle výkladového pravidla podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona), vulgárne a násilne. Jeho konanie spočívalo vo vulgárnom nadávaním, fyzickom napádaní a bití poškodených a to údermi, kopmi, ohadzovaním rôznymi predmetmi, odopieraním spánku, škrtením ako aj vystavovaním poškodeného F. B. pozeraniu sa na násilie voči jeho matke F. B.. Poškodenú obžalovaný obmedzoval v jej slobodnom pohybe a vyhrážal sa jej smrťou. U poškodeného F. B. viedlo konanie obžalovaného k vyvolaniu posstraumatickej stresovej poruchy. Následkom protiprávneho konania obžalovaného bolo spôsobenie fyzického a psychického utrpenia obom poškodeným.
Súd preskúmal, či je v konaní obžalovaného prítomný aj kvalifikačný predpoklad kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 208 odsek 3 písmeno a/, písmeno d/ Trestného zákona, teda, či obžalovaný svojím protiprávnym činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania. Z vykonaného znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria je preukázané, že konaním obžalovaného namiereným voči obom poškodeným došlo u poškodeného F. B. k vzniku posttraumatiskej stresovej poruchy, ktorej rozvinuté príznaky dala znalkyňa do priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Klinický obraz poškodeného svedčí o posttraumatickej stresovej poruche ťažkého stupňa s nutnosťou kombinácie psychologickej intervencie v kombinácii s psychofarmakoterapiou s tým že obdobie na plné uzdravenie sa nedá s presnosťou určiť. V intenciách záverov znaleckého dokazovania súd vyvolanie a prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy u poškodeného vyhodnotil ako ťažkú ujmu na zdraví poškodeného spôsobenú konaním obžalovaného, teda ako vážnu poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas (§ 123 odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona). Obžalovaný sa protiprávneho konania dopúšťal, respektíve čin páchal v rozhodnom období približne od roku 2006 najneskôr až do dňa 07.02.2021, čo činí obdobie približne pätnástich rokov. V zmysle výkladového pravidla uvedeného v § 138 písmeno b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Pojem páchanie trestného činu po dlhší čas Trestný zákon neupravuje, preto je nutné vychádzať z ustálenej judikatúry a súdnej praxe. Pod výkladom pojmu páchanie činu po dlhší čas sa v mysle ustálenej súdnej judikatúry rozumie pokračovanie v trestnej činnosti po dobu viacerých mesiacov, pričom súdna prax akceptuje časové obdobie spravidla 6 mesiacov. V predmetnej veci bol teda naplnení aj kvalifikačný predpoklad spáchania trestného činu závažnejším spôsobom konania.
V čase spáchania skutku obžalovaný konal ako spôsobilý subjekt, bol príčetný, netrpel žiadnou duševnou poruchou a tento nie je duševne chorý, čo vyplýva zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom doc. MUDr. Ivanom Dócim, PhD. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. V čase spáchania skutku bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania. Znalec u obžalovaného zistil zmiešanú poruchu osobnosti. Nejedná sa o duševnú poruchu, ale jedná sa o odchýlku povahových vlastností, ktorá sa nedá liečebne ovplyvniť a u obvineného táto v súvislosti so skutkom, pre ktorý je stíhaný, nemá žiadny forenzný význam. Pri vyšetrení znalec nezistil u obžalovaného príznaky závislosti na alkohole, preto nenavrhoval uloženie ochranného protialkoholického liečenia obžalovanému.
Po subjektívnej stránke súd vyhodnotil konania obžalovaného ako úmyselné zavinenie vo forme priameho úmyslu, keďže svojím konaním obžalovaný chcel ublížiť poškodeným. Úmysel obžalovaného pritom smeroval bezprostredne k spôsobeniu fyzického ale aj psychického utrpenia. Súd nemal na základe vykonaného dokazovania žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho konania, respektíve následkom na jednej strane a úmyselným zavinením na strane druhej.
Za daného stavu súd protiprávne konanie obžalovaného po formálnej stránke kvalifikoval ako zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.
V nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania súd upravil skutok kladený obžalovanému za vinu v opise jeho priebehu pri dodržaní zásady totožnosti skutku. Priebeh skutku tak, ako bol formulovaný v obžalobnom návrhu, bol preukázaný v celosti, teda bol preukázaný celý priebeh skutku aj s jeho následkami. Len v časti skutkových tvrdení bolo nutné vykonať úpravu popisu priebehu konania obžalovaného. Z opisu priebehu konania obžalovaného, ktorého sa mal obžalovaný dopúšťať voči poškodenému F. B., súd z popisu priebehu skutku vypustil konanie formou škrtenia, kopov, brávania a rozbitia mobilného telefónu poškodeného, nakoľko vykonaným dokazovaním mal súd dôvodné pochybnosti o takomto spôsobe konania obžalovaného voči poškodenému.
Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, na okolnosti prípadu, povahu spáchaného trestného činu, na priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a na doterajší spôsob vedenia života obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Na to, aby uložený trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Z oboznámených správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ iba raz súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Bardejov spisová značka XX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, pre druhovo odlišnú trestnú činnosť ako v posudzovanej trestnej veci. Pred odsúdením v trestnej veci XX/XX/XXXX obžalovaný súdne trestaný nebol. Zo správy obce, kde má nahlásený trvalý pobyt plynie, že obžalovaný nepožíva dobrú povesť, napriek tomu nebol orgánmi obce prejednávaný v priestupkovom konaní. Z priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré má obžalovaný evidované v registri priestupkov, nemožno konštatovať sklony obžalovaného k páchaniu protiprávnej činnosti. Nad obvineným sa vykonáva probačný dohľad s uloženými primeranými povinnosťami, ktorý si obžalovaný plní riadne a svedomito bez narušenia jeho výkonu. Obžalovaný je nezamestnaný a poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, je evidovaný na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, prejavuje snahu zamestnať sa a vykonávať prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu.
U obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť a taktiež súd nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť. Na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného Okresným súdom Bardejov vo veci spisová značka XX/XX/XXXX súd vzhľadom na jeho povahu neprihliadal. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ustálil v pomere 0:0.
Pretože obžalovaný spáchal trestný čin, a to zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno a/, písmeno d/ Trestného zákona skôr, ako bol vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov spisová značka XX/XX/XXXX vyhlásený odsudzujúci rozsudok, súd mu ukladal súhrnný trest. Pri ukladaní súhrnného trestu súd vychádzal z absorbčnej zásady zakotvenej v ustanovení § 41 odsek 1 Trestného zákona a obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, pretože zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, odsek 3 písmeno a/, písmeno d/ Trestného zákona je spomedzi všetkých zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestným.
Za zločin týrania blízkej a zverenej osoby v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona Trestný zákon v osobitnej časti stanovuje trest odňatia slobody na 7 (sedem) roky až 15 (pätnásť) rokov. Pri rovnováhe medzi priťažujúcimi okolnosťami a poľahčujúcimi okolnosťami v pomere 0:0 súd trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v § 208 odsek 3 Trestného zákona už neupravoval, t.j. nezvyšoval jeho dolnú hranicu ani neznižoval jeho hornú hranicu. Nakoľko bol obžalovanému ukladaný súhrnný trest za trestný čin - zločin týrania blízkej a zverenej osoby v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, za ktorý zákon v osobitnej časti stanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby prevyšuje päť rokov a neustanovuje iný druh trestu, súd preto musel v súlade s ustanovením § 34 odsek 6 Trestného zákona uložiť obžalovanému trest odňatia slobody.
Pri obžalovanom súd podľa § 39 Trestného zákona preskúmal a vzhliadol dôvod pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (§ 39 odsek 1 Trestného zákona). Vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre obžalovaného, ako páchateľa neprimerane prísne a súd je toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Obžalovaný prejavil v záverečnej reči ľútosť nad svojím konaním a zo správy probačného a mediačného úradníka vyplýva, že obžalovaný sa na slobode správa slušne dodržiava probačné sedenia a plní si súdom nariadené primerané povinnosti ako súčasť probačného dohľadu. Obžalovaný vyhľadal odbornú pomoc psychiatra a užíva predpísané lieky na depresiu. Napriek tomu, že obžalovaný je nezamestnaný a poberá čiastočný invalidný dôchodok, hľadá si aktívne zamestnanie a je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Poškodení sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti a tým skončilo agresívne konanie obžalovaného voči poškodeným. Reálna hrozba z násilia a jeho pokračovania pominula a v súčasnosti sa obžalovaný a poškodení snažia budovať vzájomné vzťahy nanovo. Z výsledkov znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie psychiatria k prognóze ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného vyplýva, že do budúcne by sa obžalovaný mohol dopúšťať protiprávneho konania na verejnosti pod vplyvom alkoholu. Požívanie alkoholu je ale možné eliminovať uložením primeranej povinnosti spočívajúcej v zákaze jeho užívania. Znalec taktiež konštatuje, že obžalovaný je podrobivý a je veľký predpoklad, že obžalovaný sa v budúcnosti v triezvom stave nebude dopúšťať protiprávneho konania. S použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona súd preto mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú zákonom stanovenú hranicu trestnej sadzby.
Pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému za spáchaný trestný čin súhrnný trest odňatia slobody v trvaní v trvaní 3 (troch) rokov. Výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu s určením skúšobnej doby v trvaní 5 (päť) rokov. Spolu s probačným dohľadom súd uložil obžalovanému aj primerané povinnosti a obmedzenia, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Výšku uloženého súhrnného trestu odňatia slobody súd vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho aktuálne osobné a sociálne pomery považoval za dostačujúcu. Uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov za súčasného uloženia probačneho dohľadu a určením maximálnej skúšobnej doby v trvaní 5 rokov, súd u obžalovaného A. B. pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska potreby docieliť nápravu obžalovaného, pre docielenie potreby viesť ho k vedeniu riadneho života v budúcnosti, na vyjadrenie jeho morálneho odsúdenia spoločnosťou ako aj na odradenie iných od páchania trestnej činnosti, považoval za postačujúci. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody súd u obžalovaného nepovažoval za nevyhnutný.
Zároveň s uložením súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Bardejov spisová značka XX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovanému uložený podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu s určením skúšobnej doby v trvaní 3 (tri) roky a 2 (dva) mesiace, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Ochranné opatrenia súd obžalovanému neukladal, nakoľko znalec z odboru psychiatria ich uloženie neodporučil. Poškodení si náhradu škody neuplatnili, preto súd o náhrade škody nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bardejov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.