Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-33-2013.pdf
PDF · 80.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci navrhovateľky: A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., F. XX, proti odporcovi: Q. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., N. XX, v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom pre konanie: H. H., pracovníčka P. súdu N. IV, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: D. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo A. C., rod. A., nar. XX.X.XXXX v A. a Q. C., nar. X.X.XXXX v R. - T. ľudová republika, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Súd zveruje maloletého D. C., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého sumu 200,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred navrhovateľke počnúc právoplatnosťou časti rozsudku o rozvode.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 7.2.2013, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa a na výzvu súdu doplneným dňa 7.3.2013, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že s ním nežije v spoločnej domácnosti, celé roky o ňom nepočula, nevie ani, kde sa zdržiava a na maloletého syna jej ničím neprispieva. Maloleté dieťa navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné od odporcu požadovala v sume 400,-€ mesačne.
Odporca sa v mieste trvalého prihlásenia k pobytu nezdržiava. Jeho súčasný pobyt sa nepodarilo zistiť ani vykonaným šetrením, preto mu bol ustanovený opatrovník pre konanie ako osobe neznámeho pobytu. Opatrovník odporcu sa k predmetu konania pre ospravedlnenú neúčasť na pojednávaní nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu manželov, rodného listu ich maloletého dieťaťa, mzdového listu navrhovateľky, daňového priznania navrhovateľky, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 23.3.2002 v Z.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé, navrhovateľka je slovenskej národnosti, odporca čínskej, obaja sú občania Slovenskej republiky. Ich posledné spoločné bydlisko bolo v Z. v roku 2003. Miesto súčasného pobytu odporcu známe nie je. Bydlisko navrhovateľky je v okrese Bratislava V, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v súlade s § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa D. C., nar. XX.X.XXXX.
Navrhovateľka vypovedala, že s odporcom sa zoznámila po skončení školy, keď prišla do Bratislavy brigádovať do čínskej reštaurácie, kde odporca pracoval. Po niekoľkých mesiacoch chodenia otehotnela a zvažovala, či si dieťa ponechá. Odporca nenamietal a syn sa im narodil ešte pred sobášom. Po narodení dieťaťa zostala s ním v Prešove a odporca za nimi chodieval, pritom pracoval v Bratislave v skladoch na S. ulici a mal aj svoju firmu. Sobáš urýchlil získanie slovenského štátneho občianstva odporcu. Odporca postupne chodieval za nimi čoraz zriedkavejšie, tvrdil, že veľa cestuje, až v roku 2005 s ňou prerušil kontakt, nijakým spôsobom sa odvtedy o syna nezaujíma a na jeho výživu ničím neprispieva. O odporcovi nemá žiadne informácie, hoci sa pokúšala získať ich, no čínska komunita je veľmi uzavretá a o svojich členoch informácie nepodáva. Výživné na maloletého navrhla určiť sumou 200,-€ mesačne.
Kolízny opatrovník maloletého sa v prípade rozvodu manželstva rodičov pripojil k návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
Podľa § 18 ods. 1 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázanú dôvodnosť podaného návrhu. Manželstvo účastníkov konania dlhodobo neplní svoje spoločenské funkcie, keď manželia spoločne nebývajú, odporca sa s navrhovateľkou nekontaktuje od roku 2005 a starostlivosť o ich spoločné dieťa ponechal výlučne na ňu. Tým sú dané dôvody pre rozvod manželstva v súlade s citovaným zákonným ustanovením (§ 23 ods. 1 Zák. o rodine).
Príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd videl v podstatne rozdielnom kultúrnom a spoločenskom prostredí, z ktorého obaja pochádzajú a v absolútnom nezáujme odporcu viesť s navrhovateľkou rodinný život a zabezpečovať spolu s ňou potreby ich maloletého dieťaťa.
Nakoľko manželstvo účastníkov je vážne a hlboko rozvrátené a obnovenie ich spolužitia nemožno očakávať s ohľadom na dlhoročný nezáujem odporcu o navrhovateľku a ich dieťa, súd návrhu vyhovel.
Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Navrhovateľka požiadala o zverenie maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, voči čomu kolízny opatrovník žiadne výhrady nemal, z tohto dôvodu súd tejto časti návrhu vyhovel. Zároveň navrhovateľku poveril tým, aby maloletého aj zastupovala a spravovala jeho majetok.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Maloletý syn účastníkov je vo veku dvanásť rokov, v septembri t.r. nastúpi do šiesteho ročníka základnej školy. Ako dyslektik a dysgrafik navštevuje súkromné centrum dysgrafikov.
Navrhovateľka má plat 950,-€ mesačne z pracovného pomeru vo firme B., a.s., zároveň má vyplácanú mesačnú odmenu 200,-€ za prácu naviac, a tiež má príjem z dohody o pracovnej činnosti 366,-€.
Súd výživné na maloletého určil sumou 200,-€ mesačne v zmysle pozmeneného návrhu, ktorú považoval za primeranú jeho veku a z neho plynúcim potrebám aj za situácie, že z objektívnych dôvodov nemohol zistiť, aké sú skutočné možnosti a schopnosti odporcu pre plnenie vyživovacej povinnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zák. o rodine).
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom (výživné) nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.