Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/109/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: A. U., W.. XX.XX.XXXX, F. I. X, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Ľubošom Mahdoňom, advokátom s miestom výkonu činnosti Kysucká cesta 8405/16C, 010 01 Žilina, IČO: 10 956 808, proti odporcovi: S. U.Ý., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Marianom Ďuranom PhD., advokátkou s miestom výkonu činnosti Tajovského 5, 010 01 Žilina, IČO: 42 055 644, o zaplatenie 217,18 eur takto

rozhodol:

Návrh o zaplatenie sumy 217,18 eur z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 07.02.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 13.02.2013 sa navrhovateľka domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 217,18 eur a nahradiť jej trovy konania vo výške 16,50 eur.

Navrhovateľka návrh skutkovo odôvodnila tým, že dňa 29.10.2012 udelila plnú moc JUDr. Ľubošovi Mahdoňovi na svoje zastupovanie vo veci prejednania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. 49 ods. 1 písm. d) Dňa 30.10.2012 podala vysvetlenie k predmetnému priestupku podľa ust. na Obvodnom oddelení PZ v Žiline. Obvodný úrad Žilina ju následne ako obvinenú z priestupku predvolal na prejednanie predmetnej priestupkovej veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.12.2012. Obvodný úrad Žilina na základe vykonaného dokazovania rozhodnutím č. j.: ObÚ-ZA-OVVS3/A/2012/24154-4/2614/2KZ konanie voči nej zastavil, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenej z priestupku preukázané. Na základe uvedených skutočností podáva tento návrh o náhradu škody vo výške 217,18 eur, ktorá jej vznikla v súvislosti s prejednaním priestupku, zo spáchania ktorého bola obvinená. Predmetná škoda jej vznikla tým, že ju odporca lživo obvinil zo spáchania priestupku. V uvedenom priestupkovom konaní jej vznikli náklady na zabezpečenie právneho zastupovania a tieto žiada ako vzniknutú škodu od odporcu uhradiť. Uvedená škoda spočíva v nákladoch súvisiacich s právnym zastupovaním v celkovej výške 217,18 eur a pozostáva z nasledovných súm: vyúčtovanie trov právneho zastupovania ku dňu 08.02.2013 podľa ust. vyhlášky č. za poskytovanie právnych služieb: priestupok 1/24 výpočtového základu = 31,79 eur / úkon v roku 2012 a 32,54 eur / úkon v roku 2013, a to 1. 29.10.2012 - prevzatie a príprava zatupovania vrátane prvej porady vo výške 31,79 eur, 2. 30.10.2012 - účasť na úkonoch a pojednávaniach - účasť na výsluchu na OO PZ v Žiline vo výške 31,79 eur, 3. 10.12.2012 - ďalšia porada s klientom - príprava na výsluch v advokátskej kancelárii vo výške 10,59 eur, 4. 11.12.2012 - účasť na úkonoch a pojednávaniach - účasť na výsluchu na OÚ v Žiline vo výške 31,79 eur, 5. 07.02.2013

- podanie vo veci samej - žaloba o náhradu škody vo výške 32,54 eur a 6. 08.02.2013 - vypracovanie

listiny o právnom úkone - sumarizácia právnych úkonov vo výške 32,54 eur + režijný paušál: 4 x 7,63 eur a 2 x 7,81 eur.

Navrhovateľka ako dôkazy súdu predložila plnomocenstvo zo dňa 29.10.2012, kópiu záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 30.10.2012 a kópiu rozhodnutia Obvodného úradu Žilina č. j.: ObÚ-ZA-OVVS3/ A/2012/24154-4/2614/2KZ zo dňa 11.12.2012.

Okresný súd Žilina návrhu vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. -11 zo dňa 14.02.2012. Vzhľadom na to, že odporca podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor, došlo zo zákona podľa ust. k zrušeniu platobného rozkazu.

Odporca v podanom odpore zo dňa 28.03.2013 namietal, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí v plnom rozsahu. Dňa 22.10.2012 bol podať oznámenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý sa odohral tak, ako uviedol vo svojom oznámení. Nakoľko s navrhovateľkou majú dlhšie nezhody, chcel, aby jej konanie bolo i zaznamenané. Z hľadiska pravdivosti jeho oznámenia dokladá zdravotný záznam zo dňa 16.10.2012, ako i fotodokumentáciu. K zastaveniu konania nedošlo len a len z dôvodu, že uvedené dôkazy neuplatnil v priestupkovom konaní. Samotné priestupkové konanie sa však viedol na pravdivých skutočnostiach. Z hľadiska uplatneného nároku však poukazuje, že navrhovateľka uplatňuje nárok ako nárok na náhradu škody. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody sú porušenie právnej povinnosti, škoda, príčinná súvislosť a zavinenie. V tomto smere má za to, že nedošlo k naplneniu uvedených predpokladov stanovených zákonom. V prvom rade poukazuje na to, že nie je splnený primárny predpoklad, a to porušenie právnej povinnosti. Oznámenie priestupku, resp. oznámenie, že určité konanie napĺňa znaky priestupku je zákonným a základným ľudským právom každého občana. Využitie tohto práva nie je porušením právnej povinnosti. Rovnako nie je daná príčinná súvislosť medzi oznámením a trovami, ktoré si navrhovateľka uplatňuje. V priestupkovom konaní mohla vystupovať samostatne a nemusela využiť služby právneho zástupcu, najmä ak mala za to, že sa ničoho nedopustila. Z tohto pohľadu uvedené náklady boli vynaložené neúčelne a bez zavinenia odporcu. Rovnako poukazuje na to, že úkon na OO PZ bol úkonom za účelom podania vysvetlenia, kde bola vypočúvaná ako svedkyňa a nie ako osoba obvinená z priestupku. Rovnako s vecou nesúvisia úkony podanie návrhu a vypracovanie listiny o právnych úkonoch. Na základe uvedeného odporca žiadal návrh zamietnuť.

Odporca k podanému odporu pripojil záznam MUDr. L. M. zo dňa 16.10.2012 a fotografickú snímku.

Navrhovateľka sa k doručenému odporu vyjadrila podaním zo dňa 07.05.2013, v ktorom uviedla, že trvá na svojom návrhu v celom rozsahu a žiada návrhu vyhovieť.

Podľa ust. , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 19.07.2013, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 11.07.2013

Súd tak na základe účastníkmi produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

Dňa 30.10.2012 10.00 hod. podala navrhovateľka na Obvodnom oddelení PZ Žilina - Východ vysvetlenie podľa k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. O tomto bola vyhotovená zápisnica č. k. ORP-P-821/ OPP-V-2012 zo dňa 30.10.2012 (č. l. 6 spisu). Navrhovateľka vo svojom vysvetlení po poučení podľa ust. uviedla, že dňa 15.10.2012 okolo 20.30 hod. sa zdržiavala v mieste trvalého bydliska v Ž. W. G.. T. Č.. X spoločne s manželom - odporcom. Mali ten večer s ním konflikt kvôli náhradným kľúčom od kancelárie na L. G.. U. Ž., kde má ona toho času sídlo ako SZČO. Z dôvodu rozvodového konania sťahovala kanceláriu z ulice V. M., kde mali s manželom spoločné priestory

na podnikanie. Manžel si však do súčasnosti nevybavil náhradné priestory na svoje veci. prelo tieto presťahovala zároveň so svojimi vecami do nových priestorov, od ktorých jej zobral kľúče bez jej vedomia z kabelky a tieto jej doposiaľ odmieta vrátiť. Chcela mu jeho veci dať, ale on si ich odmieta prevziať a robí jej schválnosti. že jej novú kanceláriu navštevuje bez jej vedomia v čase, keď je ona služobne vzdialená, kde jej prezerá jej veci. Viackrát žiadala o vrátenie kľúčov, čo on odmietol. Dňa 15.10.2012 večer, keď opätovne žiadala vydanie kľúčov, manžel toto odmietol, že kľúče jej vydá. keď to bude sám pokladať za vhodné. Vtedy mu zobrala z pracovnej dosky v kuchyni jeho mobilný telefón s tým, že to komentovala slovami, že aj ona si pozrie jeho súkromné SMS, ako to aj on zvykne robievať jej, čo ho nahnevalo a fyzicky na ňu zaútočil, a to tak, že ju uchopil za pravú ruku, v ktorej držala mobil a snažil sa jej ju vykrútiť, aby jej ho mohol druhou rukou odobrať, pričom jej spôsobil veľkú bolesť. Voči jeho konaniu sa bránila tým, že voľnou rukou ho chcela odstrčiť, ale manželove fyzické danosti sú oproti jej fyzickej dispozícii neporovnateľné, tak ho nechtiac v obrane udrela do oblasti tváre, na čo ju on pustil a zobral si svoj mobil. Manžel sa jej už dávnejšie viackrát vyhrážal, že sa postará o to, aby sa s ňou porozprával niekto, kto ju uvedie na správnu mieru, čo si vysvetľovala ako niekoho z oblasti manželskej poradne, resp. sociálnej starostlivosti o deti, nakoľko sú v rozvodovom konaní. Teraz je jej jasné, že jeho konanie bolo cielené a pripravované, aby ju vyprovokoval a následne jej spôsobil ťažkosti s výsluchom na polícii. Hoci o incidente, ktorý sa stal, jej dcéra nevedela, manžel jej toto neskôr vyrozprával a celú situáciu zveličil, pričom ju v očiach ich dcéry očierňuje a dáva jej vinu za situáciu okolo rozvodu Celej situácii nevenovala pozornosť, nakoľko si myslela, že svojim konaním mu nespôsobila ani najmenšiu ujmu. práve naopak, ona mala modrinu na ruke a vzhľadom na to, že je pracovne vyťažená, lekárske ošetrenie nevyhľadala. Pri tomto podaní vysvetlenia bol podľa zápisnice prítomný aj právny zástupca navrhovateľky.

Obvodný úrad Žilina rozhodnutím č. j. ObÚ-ZA-OVVS3/A/2012/24154-4/2614/2KZ zo dňa 11.12.2012 rozhodol vo veci obvinenej - navrhovateľky zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. , ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 15.10.2012 okolo 20.30 hod. v Ž. W. G.. T. Č.. XXXX/X mala po predchádzajúcej hádke kvôli mobilnému telefónu fyzicky napadnúť svojho manžela - odporcu, a to tak, že ho mala poškriabať na ľavej ruke v oblasti ramena a dvakrát ho udrieť päsťou do oblasti tváre, pričom mu mala spôsobiť zranenie, ktoré si nevyžiadalo PN, a to hematómy so známkami po poškriabaní, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, zastavil z dôvodu podľa ust. , nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané. Správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že začal vo veci konať na základe predloženého priestupkového spisu OO PZ Žilina - východ č. p.: ORP-P-821/OPP-V-2012 zo dňa 30.10.2012 a správy o výsledku objasňovania o priestupku zo dňa zo dňa 30.10.2012, podľa ktorých sa navrhovateľka mala dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. na takom skutkovom základe, ako je uvedené v enunciáte rozhodnutia. Ďalej správny orgán v odôvodnení uviedol, že vychádzal z predloženého spisového materiálu, vychádzal z výpovede svedka - odporcu, z výpovede právneho zástupcu obvinenej JUDr. Ing. Ľuboša Mahdoňa, ako aj z výpovede obvinenej - navrhovateľky a dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne určiť, či došlo ku spáchaniu priestupku tak, ako je uvedené v enunciáte rozhodnutia. Poukázal na rozporné tvrdenia vo výpovedi svedka - odporcu na jednej strane a obvinenej - navrhovateľky na strane druhej. Obvinená uviedla, že fyzicky na ňu zaútočil ako prvý jej manžel - odporca tak, že ju uchopil za pravú ruku, v ktorej držala mobil a snažil sa jej ju vykrútiť, aby jej ho mohol druhou rukou odobrať, pričom jej spôsobil veľkú bolesť, nechtiac ho udrela, ale bolo to v obrane. Svedok - odporca uviedol, že on chcel incident len oznámiť a žiadal, aby ho správny orgán neprejednával, pričom vo výpovedi na OO PZ Žilina - východ uviedol, že dňa 15.10.2012 o 20.30 hod. v mieste trvalého bydliska po predchádzajúcej hádke nechcel dať manželke jej mobilný telefón a ona ho poškriabala na ľavú ruku a dvakrát ho udrela päsťou do oblasti tváre, na lekárskom ošetrení nebol a nepodal ani hlásenie úrazu. Zároveň správny orgán poukázal na skutočnosť, že ani po vykonanom dokazovaní nie je možné jednoznačne určiť, že došlo k spáchaniu predmetného priestupku obvinenou, nakoľko správnemu orgánu nie sú známi žiadni iní svedkovia priestupku, ani nejaký iný dôkaz, ktorý by jednoznačne potvrdil skutočnosť, že došlo k jeho spáchaniu obvinenou a hlavne akým spôsobom. Správny orgán nemal k dispozícii žiaden hodnoverný dôkaz, ktorý by potvrdil pravdivosť výpovede oznamovateľa - odporcu, nakoľko sám uviedol, že v čase incidentu s obvinenou dňa 15.10.2012 okolo 20.30 hod. na danom mieste svedkovia prítomní neboli. Na základe uvedených faktov správny orgán uplatnil v danom prípade voči obvinenej zásadu „in dubio pro reo", kedy v prípade pochybností o skutkovej otázke sa rozhodne v prospech obvinenej, pokiaľ o jej vine existujú pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť. Táto zásada vyplýva z prezumpcie neviny, ktorej

najvýznamnejším dôsledkom je vytvorenie špecifickej procesnej činnosti, označovanej ako dokazovanie, kde neexistuje dôkazné bremeno a je na správnom orgáne, aby preukázal všetky skutočnosti tak, aby o vine neexistovali dôvodné pochybnosti, a preto bolo vo veci priestupku potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené v enunciáte rozhodnutia.

Zo záznamu MUDr. L. M., všeobecného lekára zo dňa 16.10.2012 vyplýva, že odporca jej uviedol, že bol fyzicky napadnutý manželkou, hematom v rozsahu 2 cm, na ľavom ramene rezorbujúci sa hematom so známkami po poškriabaní, bez inflamácie, rozsah do 4 cm hematom. Doporučená zatiaľ len lokálna liečba.

Na fotografickej snímke predloženej odporcom je zobrazená pravá strana brady, krku a líca bližšie neidentifikovateľnej osoby zrejme mužského pohlavia. Pokiaľ ide o nejaké zranenia z tejto fotografickej snímky nie sú poznateľné.

Podľa ust. (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.01.1992, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. účinnom od 01.01.1992, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Pokiaľ sa týka právnej kvalifikácie navrhovateľkou uplatneného nároku, z opísania rozhodujúcich okolností navrhovateľkou v návrhu vyplýva, že navrhovateľka si v konaní uplatňovala voči odporcovi pohľadávku na zaplatenie náhrady škody, ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti s prejednaním dotknutého priestupku, zo spáchania ktorého bola obvinená, a to tým, že ju odporca lživo obvinil. Pokiaľ sa tak týka povinnosti odporcu, táto by mala vyplývať z jeho zodpovednosti za škodu podľa ust. .

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. je porušenie právnej povinnosti (uloženej právnym predpisom, príp. zmluvnej povinnosti) povinným subjektom, spôsobená škoda, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou a napokon zavinenie povinného subjektu.

Porušenie právnej povinnosti povinným subjektom spočíva v existencii konania, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť formou protiprávneho konania alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.

Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody.

Existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, je nutné v každom konkrétnom prípade bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - porušenia právnej povinnosti a následku - vzniku škody.

Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu, priameho alebo nepriameho alebo vo forme nedbanlivosti, vedomej alebo nevedomej. Pre splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Konštrukcia zodpovednosti za škodu podľa ust. vychádza z prezumpcie (predpokladu, vyvrátiteľnej právnej domnienky) zavinenia, pričom je na škodcovi, aby preukázal, že škodu nezavinil (exkulpácia, vyvinenie; ust. ). Nejde tak o objektívnu zodpovednosť. Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.

Splnenie všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti za vznik škody u škodcu je tak nevyhnutnou hmotno-právnou podmienkou vzniku jeho pasívnej legitimácie v súdnom konaní z titulu náhrady škody. Na druhej strane navrhovateľ musí pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody na súde preukázať naplnenie prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu podľa ust. , t. j. porušenie právnej povinnosti, spôsobenú škodu a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou. Pokiaľ nie je navrhovateľom v súdnom konaní preukázané naplnenie čo i len jedného z predpokladov, bez skúmania splnenia ďalších predpokladov neostáva súdu nič iné ako návrh zamietnuť.

Súd sa tak zaoberal tým, či navrhovateľka v konaní preukázala jednotlivé vyššie uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti podľa ust. .

Pokiaľ sa týka navrhovateľkou tvrdeného odporcovho protiprávneho konania, ktoré navrhovateľka v návrhu vymedzila ako lživé obvinenie zo spáchania priestupku. Súd konštatuje, že navrhovateľka v ďalšom neprodukovala žiadne skutkové tvrdenia, v čom mala spočívať lživosť jej obvinenia odporcom. V konaní súd považoval medzi účastníkmi za nesporné, že predmetné priestupkové konanie bolo začaté podľa ust. v spojení s ods. 2 na základe správy o výsledku objasňovania priestupku podanej OO PZ Žilina - východ: OO PZ Žilina - východ objasňoval priestupok na základe oznámenia odporcu. Pokiaľ odporca podal oznámenie o priestupku orgánu oprávnenému objasňovať priestupky (v danom prípade zrejme OO PZ Žilina - východ) a napokon bolo priestupkové konanie voči navrhovateľke ako obvinenej zastavené, nakoľko jej nebolo preukázané spáchanie skutku, nemožno bez ďalšieho takéto konanie odporcu považovať za protiprávne. Nemožno ani bezpochybne (ako to v zásade skonštatoval aj správny orgán v priestupkovom konaní) konštatovať, že skutkové okolnosti udávané odporcom počas priestupkového konania boli nepravdivé. Samotná navrhovateľka totiž nepreukázala ani pravdivosť svojej výpovede ako obvinenej v priestupkovom konaní, t. j. pravdivosť jej opisu, ako sa predmetná udalosť udiala. S poukazom na uvedené súd nemal preukázaný prvý predpoklad vzniku zodpovednosti odporu podľa ust. .

V ďalšom musel súd konštatovať s poukazom na vyššie uvedené vymedzenie škody, že navrhovateľka nepreukázala, že do rozhodnutia súdu jej vznikla ujma v jej majetkovej sfére, teda, že došlo u nej k zmenšeniu jej majetku. Navrhovateľka totiž nijakým spôsobom nepreukázala, že svojmu právnemu zástupcovi uhradila ňou tvrdené vzniknuté náklady na svoje zastúpenie v predmetnom priestupkovom konaní. Až vyplatením odmeny advokátovi mohol u nej nastať úbytok v jej majetkovej sfére a teda vznik škody. (na okraj súd poukazuje na to, že pokiaľ v čase prejednávania priestupku boli účastníci konania manželia, dá sa predpokladať, že ak by aj navrhovateľka bola skutočne uhradila svojmu právnemu zástupcovi odmenu a paušálne náhrady, tieto úhrady mohla realizovať z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a teda odporca by bol v zásade rovnako poškodený ako navrhovateľka, keďže aj na jeho majetku, v jeho spoluvlastníctve, by škoda vznikla) Pokiaľ sa týka časti uplatneného nároku, a to nákladov právneho zastupovania za ďalšiu poradu s klientom - príprava na výsluch v advokátskej kancelárii dňa 10.12.2012 a za vypracovanie listiny o právnom úkone

- sumarizácia právnych úkonov, teda nákladov spolu vo výške 58,57 eur, súd nemal ani preukázané, že by vôbec došlo k takýmto úkonom právnej služby. Pokiaľ sa týka úkonu vypracovanie listiny o právnom úkone - sumarizácia právnych úkonov dňa 08.02.2013 (čo by malo byť deň po tom, ako bol spísaný samotný návrh), súdu nie je vôbec zrejmé, o akú listinu by malo ísť, keďže takúto navrhovateľka ani neprodukovala. Napokon, ak ide o uplatnené náklady právneho zastúpenia vo výške 40,35 eur za podanie vo veci samej - žaloba o náhradu škody zo dňa 07.02.2013, ide o trovy prejednávanej veci. Navrhovateľka si mohla (a mala) právo na zaplatenie tejto sumy uplatňovať v rámci práva na náhradu trov tohto konania podľa ust. veta prvá , keďže ide o trovy tohto konania podľa ust.

Súd nemal v konaní v ďalšom za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi (navrhovateľkou tvrdeným protiprávnym) konaním odporcu a vznikom (navrhovateľkou tvrdenej, ale nepreukázanej) škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikne v dôsledku zavineného protiprávneho konania, teda ak protiprávne konanie a škoda sú vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká (uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 06.11.2003) V každom konkrétnom prípade však treba skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je daná len vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu (nie

o sprostredkovanú) príčinu. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. ) S poukazom na uvedený výklad je zrejmé, že medzi konaním odporcu a vznikom navrhovateľkou tvrdenej škody neexistuje priama príčinná súvislosť. Škoda navrhovateľke mohla vzniknúť výlučne v príčinnej súvislosti s tým, že či už orgán príslušný na objasňovanie priestupkov ( a ) alebo správny orgán prejednávajúci priestupok ( a ) vykonal voči navrhovateľke úkony a v súvislosti s týmito úkonmi orgánov verejnej moci navrhovateľka splnomocnila svojho právneho zástupcu na svoje zastupovanie. Nebyť tak uvedeného postupu uvedených orgánov verejnej moci, navrhovateľke by žiadne náklady na právne zastúpenie (ak by ich skutočne vynaložila) neboli mohli vzniknúť.

Na základe uvedeného, že súd nemal preukázanú existenciu prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu podľa ust. , návrh navrhovateľky bez ďalšieho zamietol.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. a veta prvá Odporcovi ako úspešnému účastníkovi vniklo právo požadovať od navrhovateľky náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným bránením práva proti navrhovateľke. Odporca si však právo na náhradu trov konania návrhom v súlade s ust. veta prvá neuplatnil, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.