Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/74/2012

Potvrdené rozhodnutím 10Co/496/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Erika Vargu a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom E., Z. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom Žilina, Vajanského 1/2765, proti odporcovi LKV, spol. s r.o., so sídlom Svederník 48, IČO 31 618154, o zaplatenie 5.539,86 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/74/2012-73 zo dňa 22.7.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/74/2012 - 84 zo dňa 4.9.2013 takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu odvolacieho konania."

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci navrhovateľa: V. N., I.. XX.X.XXXX, Z. Z. XXXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpený Advokátka kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., ulica Vajanského č. 1/2765, 010 01 Žilina, proti odporcovi: LVK, spol. s.r.o., so sídlom Svederník č. 48, IČO 31618154, o zaplatenie 5.539,86 Eur s prísl., takto:

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.4.2012 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.539,86 EUR s 9 %-ným úrokom z omeškania od podania návrhu až do zaplatenia a trov konania. Svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že bol vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B.Ý. H., zapísaných na LV č. 1890, parcela č. XXXX o výmere 2791 m2 v podiele 1/1, LV č. XXXX, parcela č. XXXX o výmere 3257 m2 v podiele 1/6 (542,83 m2), na LV č. XXXX, parcela č. XXXX o výmere 74 m2 v podiele 1/6 (12,33 m2) a na LV č. XXXX, parcela č. XXX o výmere 769 m2 v podiele 1/6 (128,17 m2). Na základe právneho úkonu došlo z navrhovateľa k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti na L. N., ktorá je v súčasnosti na predmetných LV zapísaná ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka. Navrhovateľ predmetným návrhom uplatňuje od odporcu finančné plnenie za odporcom užívané nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, za obdobie od 13.4.2010 (dvojročná subjektívna lehota do podania žalobného návrhu) do 24.10.2010 (dovtedy bol navrhovateľ vlastníkom). V lokalite, kde sa nachádzajú predmetné pozemky, je všeobecnou cenou nájmu na obdobné účely suma 3,-- EUR/m2. Odporca aj v minulosti užíval nehnuteľnosti, patriace navrhovateľovi vo výmere 3.474,33 m2, čo pri hodnote 3,-- EUR/m2 predstavuje bezdôvodné obohatenie 5.539,86 EUR. Navrhovateľ poukázal na to, že medzi ním a odporcom sa v minulosti uskutočnilo jednanie ohľadom prenájmu uvedených nehnuteľností, bola spracovaná zmluva o prenájme pôdy č. 610 zo dňa 1.1.2010. K podpísaniu tejto zmluvy zo strany navrhovateľa nedošlo z dôvodu neobjektívneho vyčíslenia hodnoty nehnuteľnosti v danej lokalite bežného nájmu pozemkov.

K podanému návrhu sa odporca vyjadril písomne podaním, doručeným súdu dňa 1.6.2012, v ktorom uviedol, že všetky nároky navrhovateľa považuje za nedôvodné. Poukazoval na to, že na pôde v katastrálnom území B. H. hospodári na časti poľnohospodárskej pôdy od 1.10.2003. Pôda bola spočiatku katastrofálne zaburinená, pasením a mulčovaním dali do poriadku aj parcely p. N., o ktoré v tom čase nejavil žiadny záujem. Bezdôvodne sa neobohacoval, nakoľko za neznámych vlastníkov a za vlastníkov, ktorí si pôdu nedokladovali, za nájom za užívanú pôdu platil Slovenskému pozemkovému fondu a okrem toho Mestu Žilina platí pravidelne daň z nehnuteľnosti z užívanej poľnohospodárskej pôdy. Navrhovateľ vlastní poľnohospodársku pôdu a priemerná cena ornej pôdy v katastri B. H. je 23.730,-- SKK za jeden ha, čo predstavuje 787,70 EUR. Navrhovateľovi ponúkol nájomné v zmysle zákona vo výške 2 %,

avšak navrhovateľ jeho ponuku odmietol. Pritom poukázal na ustanovenie o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, podľa ktorého vlastníkovi prináleží nájomné najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy, určenej podľa osobitného predpisu. Navrhovateľ začal na uvedených parcelách sám hospodáriť bez vytýčenia parciel geometrickým plánom. Uvedené parcely sú v pôvodných blokoch N. 8,25 ha, Y. 8,23 ha a Z. 15,11 ha, v hraničnej blízkosti susednej parcely navrhovateľ vysádza stromy orechov, ktoré budú hrubo zasahovať do užívateľských práv susedných parciel. Na niektoré parcely nemá prístupové cesty, takže prechádza aj cez odporcom prenajaté pozemky. Parcely navrhovateľa sú v blízkosti skládky smetí, z ktorej dochádza k pravidelnému úletu smetí do okolia a na parcelách býva často neznesiteľný zápach. Tieto okolnosti majú obmedzujúci vplyv na využitie poľnohospodárskej pôdy v tejto lokalite, ale sú objektívne dané, preto aj navrhovateľovi navrhli nájomné v zmysle zákona vo výške 2 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Navrhovateľ však v čase, keď odburiňovali parcelu N., zavolal na nich políciu, a preto museli prestať až do vyriešenia prípadu. Doposiaľ sa však nič nevyriešilo. Pre porovnanie poukazoval na to, že susediaci hon Y., ktorý neobhospodaruje, je v dezolátnom stave a je zaburinená. Odporca predložil súčasne so svojim vyjadrením nájomnú zmluvu č. XXXXXXX, ktorú mal uzatvorenú so Slovenským pozemkovým fondom, nájomnú zmluvu č. XXXXXXX, uzatvorenú so Slovenským pozemkovým fondom na katastre X., X., B. H. a č. XXXXXXX, ktorú má uzatvorenú so Slovenským pozemkovým fondom na katastre K. I. O., M., K. K..

Na pojednávaní dňa 22.7.2013 účastníci zotrvali na svojich písomných stanoviskách.

Právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá bola navrhovateľovi ustanovená rozhodnutím Centra právnej pomoci, uviedla, že navrhovateľ trvá na podanom návrh tak, ako bol súdu doručený, a pokiaľ ide o skutkové okolnosti, uvedené v návrhu, tvrdí, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu nehnuteľností, ku ktorým bol navrhovateľ v roku 2010 podielovým spoluvlastníkom a výlučným vlastníkom, odporca užíval a používal tak, aby mohol podnikať v premete činnosti svojej spoločnosti a používal ich na pasenie a chov hospodárskych zvierat. V tejto súvislosti poukázala aj na návrh zmluvy o prenájme č. XXX, ktorý odporca zaslal navrhovateľovi, ako aj na podmienky prenájmu, teda týmto návrhom nájomnej zmluvy odporca jednoznačne potvrdil, že predmetné pozemky užíva v podieloch, ktoré patrili navrhovateľovi. Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľovi nebolo doručené vyjadrenie k návrhu zo dňa 31.5.2012, a toto si vyžiadal až pri nahliadnutí do spisu, avšak neboli mu doručené prílohy, ktoré predložil odporca ako listinné dôkazy, a teda k námietkam, uvedeným v jeho vyjadrení, sa navrhovateľ nemôže v celom rozsahu dostatočne vyjadriť, nakoľko tieto dôkazy, ktoré boli predložené súdu navrhovateľovi neboli doručené.

Štatutárny zástupca odporcu poukazoval na to, že navrhovateľovi ponúkli uzatvorenie nájomnej zmluvy, nakoľko nájomných zmlúv s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy má okolo 600, od Z. až po B. H. a zároveň má nájomné zmluvy aj so Slovenským pozemkovým fondom, ktorý zastupuje neznámych vlastníkov a nemal v podstate problém ani s jednou nájomnou zmluvou. Navrhovateľ návrh nájomnej zmluvy neakceptoval a urobil si vlastné prepočty podľa ceny, ktorú vyplácala Diaľničná spoločnosť. Odporca mu aj ponúkol vyšší nájom, pokiaľ ide percentuálne, ako platí Slovenskému pozemkovému fondu, avšak navrhovateľ to neakceptoval. Od toho obdobia, ako navrhovateľ neprijal návrh nájomnej zmluvy, túto časť pozemkov, ktorá sa nachádza v troch veľkých honoch, kde si to sám navrhovateľ ohradil, odporca nevyužíva. Pozemky, ktoré neboli vytýčené geometrickým plánom, ale vykolíkované navrhovateľom, oplotili kolmi a natiahli ohradník, aby sa kravy nedostali k jeho pozemkom. Rešpektovali jeho vykolíkovanie a od roku 2010, tak, ako to oplotili, kravy na týchto pozemkoch nepasú. Pasú kravy na okolí, na ostatných okolitých pozemkoch, na ktorých majú urobené nájomné zmluvy či už so Slovenským pozemkovým fondom, s firmou T + T a so známymi vlastníkmi. Odporca uviedol, že sa zaoberá ekologickým poľnohospodárstvom a v zmysle zákona musí tieto pozemky udržiavať vykosením, vypasením alebo vymulčovaním, na toto sú prísne kontrolné kritériá, ktoré bývajú niekedy dva až tri krát do roka a boli aj v tom roku. Podľa tvrdenia odporcu, navrhovateľ si svoje pozemky užíva sám.

Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s:

- výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie B. H., žiadosť o zaslanie nájomnej zmluvy zo strany navrhovateľa, adresovanú odporcovi zo dňa 31.1.2010, odpoveď odporcu, adresovanú navrhovateľovi zo dňa 10.2.2010, list navrhovateľa, adresovaný odporcovi zo dňa 8.8.2011 z č. listu 10, návrh zmluvy o prenájme pôdy č.XXX, ktorý je podpísaný len odporcom, protinávrh navrhovateľa k návrhu nájomnej zmluvy č. XXX, Nájomná zmluva č. XXXXXXX zo dňa 23.11.2003, uzatvorená medzi prenajímateľom Slovenským pozemkovým fondom a odporcom, ktorej predmetom sú poľnohospodárske pozemky v okrese Žilina v katastrálnom území B. H. o celkovej výmere 79 ha, z toho vo vlastníctve s.r.o. v správe prenajímateľa 1 ha a neznámych vlastníkov vo výmere 78 ha, príloha č. 1 k uvedenej nájomnej zmluve, nájomná zmluva č. XXXXXXX zo dňa 3.5.2005, uzatvorená medzi prenajímateľom Slovenským pozemkovým fondom a odporcom, príloha č. 1 k uvedenej nájomnej zmluve, daňové priznanie k dani z nehnuteľností za rok 2004, daň z pozemkov, záznam o podaní vysvetlenia, spísaný na OR PZ Žilina dňa 13.1.2012 pod číslom ORP-P-1145/OPP- -2011 a celým spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ bol do 24.10.2010 vedený ako vlastník a podielový spoluvlastník nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. H., zapísaných na LV XXXX ako EKN parcela č. XXXX - orná pôda, o výmere 2791 m2 v podiele 1/1 na LV č. XXXX, ako EKN parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 74 m2 v podiele 1/6, na LV č. XXXX ako EKN parcela č. XXX - orná pôda o výmere 769 m2 v podiele 1/6, na LV č. XXXX ako EKN parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 3257 m2 v podiele 1/6.

Navrhovateľ listom zo dňa 31.1.2010 vyzval odporcu na zaslanie nájomnej zmluvy, s poukázaním na to, že už niekoľko rokov užíva jeho pozemky, parcelu EKN XXXX o výmere 2791 m2, parcelu č. EKN XXX o výmere 128,17 m2, parcelu EKN XXXX o výmere 542,83 m2 a parcelu EKN XXXX o výmere 12,3 m2 v katastrálnom území B. H., celkom užíva 3474,30 m2 na pasenie dobytka a zber sena. Cena týchto pozemkov sa pohybuje podľa znaleckých posudkov, vypracovaných pre Národnú diaľničnú spoločnosť v rozmedzí od 28,568 EUR do 37,84 EUR. Pri stanovení ceny nájmu žiadal o vzatie cien pozemkov do úvahy. Bežne sa cena nájmu stanovuje vo výške 10 % z ceny nehnuteľnosti. Zaslanie nájomnej zmluvy za uvedené pozemky žiadal za rok 2010, prípadne na viac rokov a nakoľko v minulých rokoch odporca užíval jeho pozemky bez nájomnej zmluvy, žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle .

Odporca na uvedený list navrhovateľovi odpovedal listom zo dňa 10.2.2010, v ktorom uviedol, že pri preberaní hospodárenia na časti poľnohospodárskej pôdy v katastri obce B. H. od PD L. obdržal aj zoznam nájomných zmlúv na ním obhospodarovanú pôdu. Okrem toho cez Urbariát v B. H. niekoľkokrát vyzýval vlastníkov pôdy, aby si listom vlastníctva dokladovali poľnohospodársku pôdu, na ktorej odporca hospodári. S každým, kto tak urobil, uzavrel nájomnú zmluvu a vypláca mu v zmysle zákona primerané nájomné a Mestu Žilina platí daň z nehnuteľnosti. Za pôdu, ktorú si vlastníci z vlastných dôvodov nedokladovali, vypláca nájomné Slovenskému pozemkovému fondu, takže sa bezdôvodne neobohacoval, ako to uvádza navrhovateľ vo svojom liste. Ďalej uviedol, že pôdu, ktorú obhospodaruje, udržiava v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. Parcela N., ktorá bola totálne zaburinená, je dnes v dobrom stave. Zároveň uviedol, že sú radi, že navrhovateľ poslal doklady o vlastníctve pôdy a na základe toho mu zaslal nájomnú zmluvu na podpis s tým, aby oslovil aj ostatných vlastníkov pôdy v B. H., aby si čo najskôr vydokladovali listom vlastníctva poľnohospodársku pôdu, ktorú odporca užíva s tým, že radšej vyplácajú nájom skutočným vlastníkom, ako pozemkovému fondu a okrem toho vlastníci pôdy nemusia platiť na ním prenajatú pôdu daň z nehnuteľnosti Mestu Žilina. Hodnota poľnohospodárskej pôdy sa určuje podľa bonity pôdy a nie podľa Diaľničnej spoločnosti. Zákon o najmä poľnohospodárskych pozemkoch stanovil výšku nájomného minimálne 1 % z ceny poľnohospodárskej pôdy, určenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky.

Z návrhu zmluvy o prenájme č. XXX súd zistil, že predmetom zmluvy bol prenájom poľnohospodárskej pôdy, uvedenej v prílohe č. 1 o celkovej výmere 0,3474 ha, s tým, že nájomné za prenájom poľnohospodárskej pôdy je stanovené v súlade s vo výške 2 % z ceny poľnohospodárskej pôdy, určenej podľa BPEJ. Užívateľ uhradí nájomné vždy do 31.12. bežného roka vlastníkovi, resp. zákonnému dedičovi v celkovej výške 5,47 EUR a splatnosť nájomného sa môže dohodnúť i v naturálnom plnení a nájomná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú.

Na uvedený návrh nájomnej zmluvy reagoval navrhovateľ protinávrhom, kde navrhoval nájomné za prenájom poľnohospodárskej pôdy v zmysle dohody vo výške 13.400,-/ha/rok, ktoré užívateľ uhradí v celkovej výške 4.655,16 EUR vopred s tým, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 1.1.2010 do 1.12.2010 s dodatkom, že v prípade, že odporca nemá záujem o prenájom jeho pozemkov za podmienok, uvedených v jeho protinávrhu nájomnej zmluvy, aby sa zdržal ich užívania a prechodu cez ne.

Z vyjadrenia obidvoch účastníkov súd zistil, že pozemky navrhovateľa sa nachádzajú v lokalitách nazývaných Z., N., Y., ktoré tvoria pôdne bloky.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy na jar v roku 2010 odporca pásol na pozemku 1751, ktorý sa nachádza v lokalite Z. kravy, pri pasení ktorých došlo k poškodeniu stromčekov, ktoré sa nachádzajú na tejto parcele, mal tam nasadených 18 orechov, z ktorých väčšina bola poškodených, preto hneď volal konateľovi odporcu, že došlo k poškodeniu týchto stromčekov. Nepožadoval náhradu, ale dohodli sa , že za poškodenie stromčekov mu poorú pozemky, ktoré sú v lokalite Y.. Nikdy nedal súhlas na to, že môžu pozemky užívať, ale napriek tomu pozemky užívajú a aj toho roku užívali nepetržite, a to tým spôsobom, že na jar keď narastie dostatočná tráva, tak tam pustia kravy, následne pozemky zo zbytkov pokosia, čiže tam mulčujú a v jeseni tam znova pustia kravy, keď tráva narastie. Kravy sa tam pasú 2x do roka, v jarnom a jesennom období, niekoľko dní, niekedy 3-4 dni, niekedy aj týždeň. Na ostatné pozemky, v ktorých je podielovým spoluvlastníkom na N. a na Y., má uzatvorenú dohodu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, nakoľko nepovažuje za platné nájomné zmluvy, ktoré uzatvoril odporca s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi. Na Y. mal vysadené stromky a pestuje tam zeleninu. Y. má oplotené, drevenými kolmi a oceľovým pletivom, oplotil ich v lete roku 2010, N. ani Z. nie sú oplotené. Na otázku, či pozemky má riadne zamerané, oddelené od susediacich pozemkov uviedol, že pozemky boli vytýčené, označené kolíkmi a odporca kolíky pri oraní a pasení odstránil. Na pozemkoch je tráva, niekde je burina. Snaží sa burinu odstrániť a začína tam sadiť stromky, nemá tam čo vysiať, pretože, keď tam odporca na začiatku roka pustí kravy sa to neujme, tým mu odporca bráni v užívaní pozemkov, pretože keď tam niečo nasadí tým pasením sa to zničí.

Z obsahu nájomnej zmluvy č. X XXXX XX medzi SPF a odporcom zistil, že na jej základe SPF ako prenajímateľ prenajal odporcovi ako nájomcovi nehnuteľnosti k. ú. B. H. o celkovej výmere 79 ha z toho 1 ha vo vlastníctve SR v správe prenajímateľa a 78 ha neznámych vlastníkov za účelom poľnohospodárskeho využívania prenajatých pozemkov, pestovaní poľnohospodárskych plodín a trvalé porasty na dobu určitú od 1.10.2003 do 31.12.2004 so stanovením nájomného vo výške 1 % ročne z hodnoty pôdy BPEJ vo výške 23.730 Sk / ha vrátane prílohy s výpočtom nájomného za rok 2003 od 1.10.2003 do 31.12.2003 vo výške 4.687 Sk a nájomného za rok 2004 vo výške 18.747 Sk. Podľa nájomnej zmluvy č. X XXXX XX medzi prenajímateľom SPF a nájomcom odporcom, prenajímateľ prenajal nájomcovi poľnohospodárske pozemky k.ú. X., X., B. H. o výmere 718,60 ha na dobu určitú od 1.1.2005 do 31.12.2010 s určením nájomného 1,5 % z hodnoty pôdy BPEJ za poľnohospodársku pôdu ostatné a vodné plochy vo výške 2,5 % z hodnoty BPEJ za prenajaté zastavané plochy a nádvoria vrátane prílohy č. 1 výpočtu k nájomnej zmluve nájomného za rok 2005, nájomnou zmluvou medzi prenajímateľom SPF a nájomcom LKV s.r.o. teda odporcom č. X XXXX XX bola prenajatá odporcovi poľnohospodárska pôda o výmere 84 ha so špecifikáciou podľa prílohy 1 na dobu určitú od 1.1.2005 do 31.12.2010.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa

(1) Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "vlastník") alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "užívateľ") je povinný

a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,

b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis 2b) neustanovuje inak,

c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí, 3)

d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri.

Podľa § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd v konaní postupoval podľa , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V konaní nebolo sporné, že odporca hospodári na časti pozemkov - poľnohospodárskej pôdy, nachádzajúcej sa v pôdnych blokoch v B.M. H. v lokalitách zvaných Y., N., Z., od roku 2003, na základe uzatvorených nájomných zmlúv s SPF, v ktorých blokoch sa nachádzajú aj nehnuteľnosti navrhovateľa a že k uzavretiu nájomnej zmluvy s navrhovateľom podľa návrhu zo dňa 10.2.2010 z dôvodu jej neakceptácie a protinávrhu navrhovateľom nedošlo. V konaní však nebolo preukázané, že odporca v rozhodnom období, za ktoré žiadal navrhovateľ priznať bezdôvodné obohatenie, užíval aj pozemky navrhovateľa.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že občiansko právne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania ( ). Okrem povinnosti tvrdenia, a majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. označiť dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Dôkazné bremeno v danom prípade bolo na navrhovateľovi, ktorý bol povinný preukázať užívanie nehnuteľností navrhovateľa odporcom v období od 13.4.2010 do 24.10.2010, za ktoré žiadal vydať bezdôvodné obohatenie, nie len takúto skutočnosť tvrdiť, keď navyše odporca užívanie v tomto období popieral, s poukázaním na to, že od doby kedy navrhovateľ odmietol uzatvoriť nájomnú zmluvu nehnuteľnosti neužíva, pričom rešpektuje vymedzenie pozemkov navrhovateľa, tak ako si ich sám vykolíkoval a pasie kravy na okolitých

pozemkoch. Od odporcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že pozemky neužíva. Navrhovateľ sám potvrdil, že pozemok nachádzajúci sa v lokalite Y. v roku 2010 oplotil a ďalšie pozemky v lokalitách N. a Z. vyznačil v teréne kolíkami, pričom odporca uviedol, že toto vyznačenie navrhovateľom akceptoval a po neuzatvorení nájomnej zmluvy takto vyznačené pozemky neužíval. Bolo na navrhovateľovi aby užívanie svojich pozemkov odporcom preukázal, alebo na preukázanie týchto tvrdení navrhol vykonať dokazovanie a neprenášal dôkazné bremeno za neužívanie pozemkov na odporcu. Návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa predniesli na pojednávaní a v ktorých žiadali aby odporca predložil dôkazy, preukazujúce či v roku 2010 zakúpil oplotenie a tým oddelil pozemky navrhovateľa a výsluchom neoznačených záhradkárov a vrátnikov firiem, ktoré sú oproti cez cestu a ktorí mohli vidieť, že sa tam pasú kravy, súd zamietol. Súd nepovažoval za potrebné vykonať uvedené dôkazy, nakoľko nesmerovali priamo k preukázaniu užívania pozemkov navrhovateľa odporcom, ktorý nie je povinný oplotiť pozemky navrhovateľa, podľa jeho vyznačenia. K navrhovaným bližšie neoznačeným svedkom ( vrátnici, záhradkári ) , súd uvádza, že okrem toho, že navrhovateľ tvrdil, že mohli vidieť , že v lokalite Z. a N. sa pásli kravy, čo odporca nepopieral, navrhovateľ netvrdil, že by svedkovia mohli potvrdiť, že kravy sa pásli priamo aj na jeho pozemkoch, navyše ak pozemky neboli v teréne jasne a jednoznačne odlíšené. Pod užívaním pozemku nemožno chápať náhodilú činnosť. Ak by aj takýmto spôsobom na časť pozemku vnikli pasené zvieratá, nemožno hovoriť o systematickom užívaní, ktoré by bolo spôsobilé prinášať zisk, ale o užívaní ktoré by mohlo spôsobiť škodu. Taktiež ak niekto vykoná údržbu pozemku, po skončení vegetačného obdobia, ktorá sa vykonáva kosením alebo mulčovaním, čo je zároveň povinnosť vlastníka, len preto aby zabránil vzniku škody rozrastaním invazívnych rastlín, pretože si vlastník pozemku takéto zákonné povinnosti neplní, nemožno hovoriť o systematickom užívaní, ibaže by takáto činnosť bola vykonávaná za účelom získania trávnatej hmoty za účelom kŕmenia, kompostovania a pod., čo navrhovateľ ani netvrdil. Takúto činnosť nemožno hodnotiť ani ako činnosť, ktorou by odporca bránil navrhovateľovi v užívaní jeho nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyšie cit. znenie ust. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Takýmto konaním by nanajvýš ten, kto vykonal kosbu alebo mulčovanie mohol vlastníkovi spôsobiť škodu. Takýto nárok si však navrhovateľ neuplatnil.

Na základe vyššie uvedených skutočností a vysloveného právneho názoru, súd návrh navrhovateľa ako skutkovo a právne nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočností, že by odporca užíval pôdu v jeho vlastníctve, že by na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie a že by sa obohatil na jeho úkor.

Záverom k námietkám právnej zástupkyne navrhovateľa, že navrhovateľovi nebolo doručené vyjadrenie odporcu a prílohy, ktoré odporca predložil ako dôkaz súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ osobne dňa 8.3.2013 bol nahliadnúť do predmetného spisu a na jeho požiadanie mu bolo vydané aj vyjadrenie odporcu. Listinné dôkazné prostriedky, ktoré odporca spolu s vyjadrením k veci súdu zaslal , okrem nájomných zmlúv uzatvorených so SPF, už boli predložené aj samotným navrhovateľom - odpoveď na výzvu list zo dňa 10.2.2010, návrh nájomnej zmluvy. Obsah nájomných zmlúv uzatvorených so SPF bol oboznamovaný na pojednávaní, súd preto nevidel dôvod poskytovať právnej zástupkyni dodatočnú lehotu na oboznámenie sa s týmito nájomnými zmluvami, za účelom vyjadrenia sa k nim, nakoľko predmetné nájomné zmluvy na právne posúdenie danej veci ani nemali vplyv a ich predmetom sú poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve SR v správe SPF a neznámych vlastníkov podľa § 16 ods. 1 písm. b),c), v pozemkoch navrhovateľa podľa výpisov z LV nemá SR žiadny podiel a nemajú podiely ani neznámy vlastníci.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s , o ktorých súd rozhoduje na návrh. Odporca bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania si však neuplatnil, preto súd o trovách konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.