Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-297-2012.pdf
PDF · 88.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41P/297/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľa: Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, V. - Y., proti odporkyni: U. V. rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, V. pri Q., za účasti maloletého dieťaťa: Y. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa Y. V. s odporkyňou U. V., rod. V., uzavreté dňa X.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. pri Q., vo zväzku 6, ročník 2005, na strane 109, pod poradovým číslom 13, r o z v á d z a.
S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení :
Y. Y. V., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu mal. Y. V., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške 60 eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 8.11.2212 navrhovateľ žiadal , aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému Y. V., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode. Maloletého Y. žiadal zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať k plateniu výživného vo výške 50 eur mesačne.
Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že s odporkyňou žijú ako dve rozdielne osoby, majú rozdielne názory na spoločný život a výchovu detí. Ich vzťah je hlboko rozvrátený a sú medzi nimi veľké nezhody. Podľa navrhovateľa manželstvo neplní svoju funkciu a nie je predpoklad na nápravu, ako aj z dôvodu toho, že od mája 2011 nežijú v spoločnej domácnosti.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadrila v podaní doručenom dňa 26.4.2013. S návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Podľa odporkyne prvé hádky začali , keď navrhovateľ začal pracovať v bufete v Kostoľanoch nad Hornádom, keď pre navrhovateľa bolo normálne, že do práce
odišiel v pondelok ráno o piatej a vrátil sa späť v stredu o štvrtej ráno. Ďalej si našiel zamestnanie v bare v Kostoľanoch nad Hornádom, kde navrhovateľ pracoval od októbra 2007 do januára 2008 ako barman. Pracovný pomer s ním bol ukončený , nakoľko niekoľkokrát porušil pracovnú disciplínu , a to : hrával automaty a pil so zákazníkmi. V marci 2008 si cez agentúru vybavil prácu v Anglicku, kam odišiel v marci 2008. Zmluvu mal na šesť mesiacov. Keď pracoval cez agentúru, posielal domov aj peniaze. Od októbra 2008 začal pracovať na vlastnú päsť, viac nemal ako mal prácu, peniaze domov neposielal. Vrátil sa domov v apríli 2009 vďaka svojej matke, ktorá mu poslala peniaze na cestu domov. Po návrate domov na Slovensko začal zisťovať, či mu počas jeho pobytu v Anglicku bola verná a či nemala milenca. Neskôr ju začal podozrievať z nevery s kolegami z práce, čo vyústilo až k fyzickému napadnutiu. Po návrate z Anglicka bol viac ako rok nezamestnaný, nakoľko povedal, že za 300 eur pracovať nebude, čím sa netajil ani na verejnosti. Od januára do júla 2011 pracoval v krčme. V súčasnosti pracuje a privyrába si len počas víkendov na turistickej chate Lajoška Vyšný Klatov. Podľa odporkyne dôvodom rozvratu manželstva je alkohol, hracie automaty a nespoľahlivosť. Odporkyňa taktiež súhlasila so zverením mal. Y. do osobnej starostlivosti matky. Zároveň žiadala zaviazať otca k plateniu výživného na mal. Y. sumou 150 eur mesačne.
Uznesením sp.zn. 41P/297/2012 -59 zo dňa 12.4.2013 Okresný súd Košice II. ustanovil mal. Y. V., nar. XX.X.XXXX , za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.
Kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov zo dňa 13.5.2013 pre prípad rozvodu odporúčal zveriť maloletého do starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné vzhľadom k jeho príjmom, ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinným dôkazmi (návrhom na začatie konania, sobášnym listom, správou kolízneho opatrovníka, rodným listom dieťaťa , správami príslušných orgánov, ostatným spisovým materiálom ) , pričom zistil tento skutkový stav veci :
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 8.10.2005 , ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Družstevná pri Hornáde, vo zväzku 6, ročník 2005, na strane 109, pod por.č. 13. U navrhovateľa sa jedná o druhé manželstvo, u odporkyne ide o prvé manželstvo. Obaja sú občanmi Slovenskej republiky.
Z manželstva účastníkov konania pochádza mal. Y. V., nar. XX.X.XXXX.
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu na rozvod manželstva a úprave práv a povinností rodičov k mal. Y. na čas po rozvode. Maloletého Y. žiadal zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne a jeho zaviazať k plateniu výživného vo výške 50 eur mesačne. Uviedol, že s odporkyňou nežijú v spoločnej domácnosti a ani manželským životom dva roky. Dôvody rozvratu manželstva videl v oboch . Pokiaľ ide o neho, pil , domov chodil pod vplyvom alkoholu, preto jednou z príčin rozvratu manželstva je požívanie alkoholu z jeho strany. Nepracuje a je vedený na úrade práce asi 7-8 rokov. Pracuje len príležitostne, teraz 4-5 mesiacov nikde nepracoval, nakoľko je práceneschopný kvôli operovanej platničke. Navrhovateľ nebol ochotný obnoviť manželské spolužitie s odporkyňou.
Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva na pojednávaní dňa 19.7.2013 pripojila. S rozvodom manželstva a so zverením maloletého Martina do so svojej osobnej starostlivosti súhlasila. Príčinu rozvratu manželstva videla v požívaní alkoholu zo strany navrhovateľa.
Navrhovateľ je nezamestnaný asi 7-8 rokov. Ani v súčasnosti nepracuje a toho času nemá žiaden príjem. Okrem maloletého Y. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna E. , nar. XX.X.XXXX, z predchádzajúceho manželstva.
Odporkyňa je zamestnaná na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Kysaku na 5-hodinový pracovný úväzok ako upratovačka. Podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem odporkyne činí 227,07 eur. Okrem toho odporkyňa poberá prídavok na dve nezaopatrené deti v sume 46,20 eur mesačne a 40 eur bonus. Na dieťa z predchádzajúceho vzťahu poberá náhradné výživné vo výške 23,30 eur mesačne.
Podľa § 23 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V danom prípade mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a rozvrátené a manželstvo neplní svoju funkciu. . Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti , ani nežijú manželským životom dva roky. U účastníkov konania je teda evidentné, že úplne medzi nimi zlyhala komunikácia po všetkých stránkach, dôsledkom čoho sa manželia vzájomne odcudzili a ich vzájomné city ochladli . Navrhovateľ i odporkyňa zhodne udávajú jednu z príčin rozvratu manželstva, a to požívanie alkoholu zo strany navrhovateľa. Okrem toho odporkyňa príčinu rozvratu manželstva videla v hracích automatoch, ktorým navrhovateľ holdoval a v jeho nespoľahlivosti. Prvostupňový súd príčinu rozvratu manželstva videl v rozdielnych povahových vlastnostiach účastníkov konania, v rozdielnom pohľade na manželský a rodinný život a v problémoch finančného charakteru spôsobených navrhovateľom z dôvodu jeho dlhoročnej nezamestnanosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu a je len formálne. Keďže navrhovateľ na podanom návrhu na rozvod manželstva trval a nebol ochotný za žiadnych okolností obnoviť manželské spolužitie s odporkyňou a odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila , súd ich manželstvo rozviedol. V danom prípade súd nevidel ani perspektívu obnovenia manželského spolužitia, nakoľko účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti ani manželským životom dva roky, pričom navrhovateľ i odporkyňa odmietali pristúpiť k obnove manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1,3 zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4,5 zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods l zákona, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pokiaľ sa jedná o úpravu práv a povinností rodičov k mal. Y. V., nar. XX.X.XXXX, rodičia oznámili súdu , že uzavreli rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, ktorej obsah navrhli pojať do výroku rozsudku o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Obsahom rodičovskej dohody je zverenie mal. Y. do osobnej starostlivosti matky a záväzok otca prispievať na výživu mal. Y. mesačne sumou 60 eur.
Vzhľadom na to, že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k mal. Y., súd obsah tejto rodičovskej dohody pojal do výroku rozsudku a schválil ju, nakoľko rodičovská dohoda je v záujme a v prospech maloletého dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust. § 204 ods. l O.s.p. na Okresný súd Košice II. v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože tu sú ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.