Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/74/2019

Uznesenie

2

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX A., zast. Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, IČO: 00681156, 2/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00166073, 3/ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, so sídlom Hlboká cesta 2, 833 36 Bratislava, IČO: 00699021, 4/ Vláda Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

2

I. Správny súd v Bratislave zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. - 52 zo dňa 29.01.2020.

II. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

6

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.09.2019, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovaným 1/ až 4/ pokračovať v inom zásahu do jej práv, spočívajúcom v neprijatí účinných opatrení umožňujúcich poskytnutie finančného odškodnenia jej ako žalobkyni na základe rozhodnutia Výboru OSN na odstránenie diskriminácie žien č. D./B. zo dňa 07.11.2016. Zároveň žiadala, aby súd určil žalovaným 1/ až 4/ primeranú lehotu na splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu do jej práv v rozsahu prijatia účinných opatrení umožňujúcich poskytnutie finančného odškodnenia jej ako žalobkyni na základe rozhodnutia Výboru OSN na odstránenie diskriminácie žien č. D./B. zo dňa 07.11.2016 v lehote do 90 dní od právoplatnosti uznesenia. Ďalej žiadala, aby žalovaným 1/ až 4/ bola uložená povinnosť do 7 dní od uplynutia lehoty na splnenie zákazu oznámiť súdu písomne splnenie tejto povinnosti.

2. V žalobe dôvodila tým, že rozhodnutím Výboru OSN na odstránenie diskriminácie žien č. D./B. zo dňa 07.11.2016 bola Slovenská republika ako zmluvná strana Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien zaviazaná poskytnúť jej finančné odškodnenie za ušlú mzdu, nemajetkovú ujmu a trovy právneho zastúpenia súvisiace s vedenými súdnymi konaniami za porušenie jej práv podľa Medzinárodného dohovoru. Ku dňu podania žaloby žalovaní 1/ až 4/ neprijali žiadne

účinné opatrenia umožňujúce implementáciu rozhodnutí výborov OSN v časti poskytovania finančného odškodnenia a ani konkrétne vo vzťahu k nej neboli prijaté žiadne opatrenia umožňujúce poskytnutie finančného odškodnenia. Namietala, že nečinnosť žalovaných 1/ až 4/ vo vzťahu k jej odškodneniu za porušenie jej základných ľudských práv, konkrétne neprijatím účinných opatrení umožňujúcich implementáciu rozhodnutí výborov OSN, predstavuje iný zásah orgánu verejnej moci do jej práv. Podanou žalobou sa domáhala na správnom súde ochrany pred týmto iným zásahom orgánov verejnej správy.

3. Uznesením č. k. - 52 zo dňa 29.01.2020, vyššia súdna úradníčka, vyzvala žalobkyňu na odstránenie vád žaloby z dôvodu, že neobsahovala všetky zákonom ustanovené náležitosti podania. Z obsahu žaloby nemalo byť jednoznačne zrejmé, ktorý subjekt mal mať podľa žalobkyne postavenie žalovaného. Žalobkyňa neuviedla, ktorý orgán verejnej správy iný zásah vykonal resp. uvádzala na rôznych miestach žaloby rôzne subjekty. Zároveň zo žaloby nemalo byť jasné, čoho sa žalobkyňa predmetnou žalobou domáhala. Žiadala, spresniť, či sa žalobkyňa domáhala preskúmania konkrétneho rozhodnutia správneho orgánu, prípadne, či žaloba je návrhom proti nečinnosti, alebo ide o iný zásah orgánu verejnej správy.

4. Proti predmetnému uzneseniu žalobkyňa podala sťažnosť, v ktorej žiadala zrušiť napadnuté uznesenie. Dôvodila, že rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považovala za preukázané, že ňou podaná žaloba zo dňa 27.09.2019 spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti, tak ako sú stanovené v ustanovení a preto nebol dôvod na jej doplnenie.

5. Nakoľko zákonný sudca vzhliadol uznesenie vyššej súdne úradníčky na odstránenie vád za nedôvodné, dal pokyn na doručenie žaloby žalovaným 1/ až 4/ na vyjadrenie.

6. Vo vyjadrení k žalobe doručenému súdu dňa 11.04.2023 žalovaný 2/ namietal, že Stanoviská výborov OSN nie sú právne záväzné a predstavujú iba odporúčania pre zmluvné štáty, z ktorých nevyplýva žiaden konkrétny záväzok - žalovaným 1/ až 4/ neboli rozhodnutím CEDAW uložené žiadne právne povinnosti a záväzky, ktorých nedodržanie by priamo zasahovalo do práv a oprávnených záujmov žalobkyne. Podľa názoru žalovaného 2/ petit žaloby, tak ako je formulovaný, je zmätočný a nevykonateľný, pričom taktiež namietol svoju pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko problematika rodovej rovnosti nespadá do jeho pôsobnosti. V zmysle § 15 ods. 1 písm. h) Kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí a koordináciu štátnej politiky v danej oblasti je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

7. Žalovaný 4/, vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.04.2023, dôvodil, že návrh na začatie tohto konania je označený ako „žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy“, z jeho obsahu je však zrejmé, že sa jedná o domáhanie sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia a to uznesenia vlády SR. Zo skutkového stavu označeného v žalobe považoval za zrejmé, že vláda SR schválila uznesenie vlády SR č. 215 zo 3. mája 2017 k Odpovedi vlády Slovenskej republiky na stanovisko Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien z 7. novembra 2016 vo veci sťažnosti č. 66/2014 proti Slovenskej republike - v žalobe nie je označený žiadny iný úkon žalovaného 4/, z ktorého by sa dal odvodiť akýkoľvek „iný zásah“, ako schválenie predmetného uznesenia; zo žaloby nie je zrejmý žiadny postup žalovaného 4/, ktorý by sa dal označiť ako „iný zásah“. Tvrdil, že žalobca sa napriek označeniu žaloby domáha súdneho prieskumu spomínaného uznesenia, ktoré však nie je možné pokladať za rozhodnutie/opatrenie podliehajúce súdnemu prieskumu, pričom nedostatok právomoci správneho súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, ktorého následkom vo všeobecnosti je zastavenie súdneho konania. Navrhol žalobu odmietnuť, respektíve konanie zastaviť.

8. Žalovaný 3/ vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 13.04.2023, k podanej žalobe dôvodil, že Stanovisko Výboru CEDAW nie je právne záväzné pre Slovenskú republiku a nie je právnym titulom pre náhradu škody a ďalšie nároky žalobkyne.

9. K podanej žalobe sa vyjadril aj žalovaný 1/ podaním doručeným dňa 21.04.2023. Vo vyjadrení uviedol, že odporúčanie Výboru OSN nie je pre Slovenskú republiku právne záväzné, štátu vyplýva len povinnosť podať Výboru OSN správu, ako s odporúčaním naložil a

ako porušenie práv napravil. Konštatoval, že Výbor OSN nemôže nariadiť štátu napríklad vyplatenie odškodnenia sťažovateľovi alebo inej peňažnej náhrady, rušiť alebo meniť právne predpisy štátu alebo iným spôsobom zasahovať do právneho poriadku štátu. Záverom žiadal žalobu odmietnuť ako neprípustnú.

10. V zmysle písmena b) o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých , výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z dôvodu prechodu právomoci konať vo veciach Krajského súdu v Bratislave bola postúpená vec vedená pod sp. zn. (pôvodne sp. zn. ) na Správny súd v Bratislave.

11. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

14. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

15. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

16. Podľa ak je sťažnosť dôvodná, správny súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom správneho súdu.

17. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

18. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

19. Správny súd konštatuje, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. - 52 zo dňa 29.01.2020, vyššia súdna úradníčka, vyzvala žalobkyňu na odstránenie vád žaloby z dôvodu, že neobsahovala všetky zákonom ustanovené náležitosti podania (z obsahu žaloby nemalo byť jednoznačne zrejmé, ktorý subjekt mal mať podľa žalobkyne postavenie žalovaného; zo žaloby nemalo byť jasné, čoho sa žalobkyňa predmetnou žalobou domáhala; vyššia súdna úradníčka žiadala spresniť, či sa žalobkyňa domáhala preskúmania konkrétneho rozhodnutia správneho orgánu, prípadne či žaloba je návrhom proti nečinnosti, alebo ide o iný zásah orgánu verejnej správy).

20. Proti predmetnému uzneseniu žalobkyňa podala sťažnosť, v ktorej žiadala zrušiť napadnuté uznesenie. Dôvodila, že rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa tvrdila, že ňou podaná žaloba zo dňa 27.09.2019 spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti.

21. Správny súd uznesenie vyššej súdnej úradníčky č. k. - 52 zo dňa 29.01.2020 posúdil ako nedôvodné. Preskúmaním žaloby neboli zistené také vady aké boli vytýkané v uznesení na odstránenie vád. Správny súd posúdil sťažnosť žalobkyne ako dôvodnú a z tohto dôvodu napadnuté uznesenie zrušil.

22. Správny súd v súlade s ust. skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť.

23. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu vyplýva, že fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať je, či žalobkyňou v žalobe vymedzené konanie žalovaných 1/ až 4/ má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Právna úprava obsiahnutá v definuje pojem zásah v ustanovení (legálna definícia iného zásahu). V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Menovateľom definičného vymedzenia iného zásahu orgánu verejnej správy je priamy dotyk na právach právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie. Zároveň je ďalšou dôležitou skutočnosťou pri inom zásahu orgánu verejnej správy tá skutočnosť, že domnelý nezákonný zásah musí mať verejnoprávnu povahu, teda musí nastať pri výkone verejnej moci orgánom verejnej správy, kde orgán verejnej správy mocensky zasiahne do práv osoby. Ochrana práv a povinností spadajúcich do súkromnej sféry nie je takýmto spôsobom možná.

24. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovaným 1/ až 4/ pokračovať v inom zásahu do jej práv, spočívajúcom v neprijatí účinných opatrení umožňujúcich poskytnutie finančného odškodnenia jej ako žalobkyni na základe rozhodnutia Výboru OSN na odstránenie diskriminácie žien č. D./B. zo dňa 07.11.2016. Podľa názoru žalobkyne rozhodnutím Výboru OSN na odstránenie diskriminácie žien č. D./B. zo dňa 07.11.2016 bola Slovenská republika ako zmluvná strana Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien zaviazaná jej poskytnúť finančné odškodnenie za ušlú mzdu, nemajetkovú ujmu a trovy právneho zastúpenia súvisiace s vedenými súdnymi konaniami za porušenie jej práv podľa tohto Medzinárodného dohovoru.

25. Podstatou pre rozhodnutie veci je, že žalobkyňa sa domáha uloženia povinnosti na základe Stanoviska výborov OSN, ktoré nie sú právne záväzné pre Slovenskú republiku a predstavujú iba odporúčania pre zmluvné štáty, z ktorých nevyplýva žiaden konkrétny záväzok. Opčným protokolom k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (č. ) zverila Slovenská republika Výboru OSN právomoc prijímať a posudzovať individuálne oznámenia. Po posúdení oznámenia výbor v prípade, že prijme odporúčania, oznámi to dotknutým stranám a následne v zmysle čl. 7 ods. 4 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien: „Zmluvný štát náležite zváži stanovisko Výboru spolu s prijatými odporúčaniami a do šiestich mesiacov od prijatia zistení, pripomienok a odporúčaní Výboru predloží Výboru písomné stanovisko vrátane informácií o opatreniach, ktoré sa prijali so zreteľom na názory a odporúčania Výboru.“ Na tomto základe teda nie je možné akokoľvek sankcionovať žalovaných 1/ až 4/, prípadne štát, za neprijatie účinných opatrení umožňujúcich poskytnutie finančného odškodnenia žalobkyni, z dôvodu diskriminácie pre akéhokoľvek účastníka. Nekonanie žalovaných 1/ až 4/ v tomto prípade nie je zásahom do subjektívnych práv žalobkyne. Správny súd nemá kompetencie nariadiť žalovaným prijať účinné opatrenia umožňujúce poskytnutie finančného odškodnenia žalobkyni na základe rozhodnutia Výboru OSN na odstránenie diskriminácie

žien č. D./B. zo dňa 07.11.2016, pričom od nikoho nemožno vyžadovať splnenie povinnosti pokiaľ zákon resp. medzinárodný právny akt, ktorým je konkrétny subjekt viazaný, takúto povinnosť neukladá

- v danom prípade sa jedná len o odporúčací charakter.

26. Vzhľadom na to, že zmluvné orgány OSN nie sú súdne orgány, nevydávajú záväzné rozhodnutia, neexistuje teda ani žiaden mechanizmus, či už v dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien alebo jeho opčnom protokole, pre zabezpečenie vykonateľnosti rozhodnutí/stanovísk. Slovenská republika neuznala opčným protokolom právo výboru OSN priznávať nároky na odškodnenie a tieto nemožno založiť odporúčaním.

27. Neprijatie opatrení pre prípadné plnenie z odporúčaní orgánov OSN nespĺňa definičné znaky, na základe ktorých je možné toto „nekonanie“ posúdiť ako iný zásah orgánu verejnej správy zameraný voči žalobkyni. Ako vyplýva zo samotnej definície uvedenej v iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté a je výsledkom okamžitého a bezprostredného uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správny na mieste samom. Súčasne iným zásahom orgánu verejnej správy môže byť len jeho aktívny postup pri výkone verejnej správy a nie opomenutie takéhoto postupu alebo nečinnosť pri výkone verejnej správy.

28. Zároveň je ďalšou dôležitou skutočnosťou pri inom zásahu orgánu verejnej správy tá skutočnosť, že domnelý nezákonný zásah musí mať verejnoprávnu povahu, teda musí nastať pri výkone verejnej moci orgánom verejnej správy, kde orgán verejnej správy mocensky zasiahne do práv osoby. Ochrana práv a povinností spadajúcich do súkromnej sféry nie je takýmto spôsobom možná. Verejná správa je činnosťou, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou. Verejná správa neprijíma zákony, ale ich vykonáva. S právnym postavením orgánov štátu vykonávajúcich verejnú správu sa teda spája ich výkonný charakter (orgány výkonnej moci). Ide o základnú odlišnosť zákonodarnej moci a verejnej správy, na ktorej nič nemení skutočnosť, že verejná správa sa často podieľa na tvorbe zákonov, pri ktorej však v konečnom dôsledku je rozhodujúci prejav vôle Národnej rady Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o tvorbu práva, na ktorú sú orgány verejnej správy oprávnené v rámci ich pôsobnosti, nejde o výkon štátnej správy, ale o normotvorbu na základe zákona (na jeho vykonanie). Činnosť verejnej správy je teda svojou povahou činnosťou výkonnou, podzákonnou a nariaďovacou.

29. Nárok žalobkyne teda nie je možné chápať ako iný zásah orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy a rovnako nie je v právomoci správneho súdu uložiť orgánu verejnej správy povinnosť prijať opatrenia, spočívajúce v prijatí právneho predpisu, nakoľko toto oprávnenie patrí orgánom so zákonodarnou iniciatívou.

30. Správny súd sumarizujúc skutočnosti, preskúmaním podanej žaloby, vyjadrení žalovaných 1/ až 4/ a rozhodnutia Výboru OSN na odstránenie diskriminácie žien č. D./B. mal za preukázané, že podaná žaloba nespĺňa procesné podmienky za ktorých správny súd môže vo veci konať. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol správny súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. V danom prípade nejde o odstrániteľnosť vád procesných podmienok.

31. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany subjektívnych práv proti nezákonnému konaniu žalovaných 1/ až 4/, avšak správny súd musí konštatovať, že konanie resp. nekonanie, ktorého sa mali žalovaní dopustiť nespĺňa znaky konania proti inému zásahu orgánu verejnej správny. V prvom rade nejde o faktický postup žalovaných 1/ až 4/ pri výkone verejnej moci. Orgány verejnej moci vykonávajú činnosť pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, a teda nie sú zákonodarnou mocou ale výkonnou, preto nemôžu prijímať v prospech žalobkyne zákony na dosiahnutie cieľa žalobkyne. Nezanedbateľný je aj fakt, že rozhodnutie Výboru OSN na odstránenie diskriminácie žien č. D./B. zo dňa 07.11.2016 ktorým, bolo žalobkyni priznané finančné odškodnenie za ušlú mzdu, nemajetkovú ujmu a trovy právneho zastúpenia súvisiace s vedenými súdnymi konaniami za porušenie jej práv podľa Medzinárodného dohovoru nie je právne záväzným a priamo neukladá povinnosti – má len odporúčací charakter. Správny súd ani nemá právomoc nariadiť, aby žalovaní prípadne aj štát prijali účinné opatrenia umožňujúce

implementáciu rozhodnutí výborov OSN v časti poskytovania finančného odškodnenia a ani konkrétne vo vzťahu k žalobkyni. Ako už bolo povedané nie je možné akokoľvek sankcionovať žalovaných 1/ až 4/, prípadne štát za neposkytnutie finančnej náhrady z dôvodu diskriminácie pre akéhokoľvek účastníka. Nekonanie žalovaných 1/ až 4/ v tomto prípade nie je zásahom do subjektívnych práv žalobkyne. Od nikoho nemožno vyžadovať splnenie povinnosti pokiaľ zákon resp. medzinárodný právny akt, ktorým je konkrétny subjekt viazaný, takúto povinnosť neukladá.

32. Po zvážení a zohľadnený všetkých skutočností správny súd dospel k záveru, že predmetná žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nespĺňa základný predpoklad pre jej prijatie a rozhodovanie o veci, teda nespĺňa podmienky vyžadované zákonom. V danej veci neboli splnené predpoklady ako vyplývajú zo samotnej definície uvedenej v , a teda, že nejde o faktický postup žalovaných 1/ až 4/ pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Správny súd teda postupoval podľa v spojení s a žalobu odmietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu , nakoľko žalovaným 1/ až 4/ v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

2

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.