Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-20-2013.pdf
PDF · 85.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8C/20/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Cetelem Slovensko, a.s., IČO: 35 787 783, sídlom Bratislava, Panenská č. 7, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Martine, Hviezdoslavova č. 7 proti odporkyni: W. N., A.. XX.XX.XXXX, W. H., Q.. I. Č.. XX, N.. E. W.. M. P., N. S. X. o zaplatenie 509,01 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 509,01 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 492,06 Eur od 01.02.2010 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 30,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 101,95 Eur, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 28.12.2012 na tunajší súd proti odporkyni návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 509,01 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o úvere, ako aj náhrady trov konania.
V predmetnej veci pôvodne rozhodol Okresný súd Revúca platobným rozkazom č. k. 6Ro/557/2012-15 zo dňa 07.01.2013, ktorý bol z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporkyni do vlastných rúk zrušený uznesením tunajšieho súdu č.k. 6Ro/557/2012-37 zo dňa 22.04.2013.
Keďže sa navrhovateľ v predmetnej veci domáhal zaplatenia sumy 509,01 Eur, čo je menej ako 1.000 Eur, tento spor možno považovať za drobný v súlade s § 29 ods. 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) a § 200ea ods. 1 O.s.p..
Napriek vykonanému dokazovanou nebolo možné zistiť miesto súčasného pobytu odporkyne, ktorá sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava, preto jej súd v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil pre potreby konania opatrovníčku. Za opatrovníčku bola ustanovená zamestnankyňa tunajšieho súdu, keďže v danej veci ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v predmetnej veci ide o drobný spor, ktorý bolo možné rozhodnúť na základe preložených listinných dôkazov, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p..
Súd po prečítaní návrhu na začatie konania vo veci vykonal dokazovanie prečítaním predložených listinných dôkazov - zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 02.04.2009, odstúpenia
od zmluvy zo dňa 09.11.2009, doručenky, Všeobecných podmienok navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len všeobecné podmienky), oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 449,55 Eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokov 23,4 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov vo výške 26,09 %. Odporkyňa sa zaviazala úver vrátane úrokov splácať v 12 mesačných splátkach po 42,38 Eur, pričom prvá splátka mala byť splatná dňa 15.05.2009. Odporkyňa v zmluve vyhlásila, že sa oboznámila so všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrad.
Odporkyňa nesplácala dohodnuté mesačné splátky úveru riadne a včas, preto navrhovateľ odstúpil od zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ku dňu 31.12.2009 a vyzval odporkyňu na zaplatenie celej zosplatnenej dlžnej sumy vo výške 509,01 Eur, čo predstavuje dlžné mesačné splátky ku dňu odstúpenia vo výške 254,28 Eur, úverovú istinu splatnú ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 237,78 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 16,95 Eur. Odporkyňa dlžnú sumu neuhradila.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa čl. III.-4-1 všeobecných podmienok je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných splátok, ak nie je dohodnuté inak. Navrhovateľ splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov zverejneného navrhovateľom, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a príslušnej časti úverovej istiny.
Podľa čl. V.-3 prvá veta všeobecných podmienok ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac ako 30 dní.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že odporkyni boli na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 449,55 Eur. Odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátane úrokov, poplatkov a poistného splatiť v mesačných splátkach po 42,38 Eur. Odporkyňa si túto povinnosť riadne neplnila, preto navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Odporkyňa je tak povinná uhradiť navrhovateľovi dlžné mesačné splátky vo výške 254,28 Eur a úverovú istinu splatnú ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 237,78 Eur.
Keďže bola odporkyňa v omeškaní so zaplatením splátok viac ako 30 dní, navrhovateľovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu v dohodnutej výške 8% z každej dlžnej splátky. Odporkyňa bola v omeškaní so zaplatením 6 splátok v celkovej výške 254,28 Eur, zmluvná pokuta za omeškanie uhradenia týchto splátok predstavuje sumu 20,34 Eur. Navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu v nižšej výške 16,95 Eur. Na náhradu zmluvnej pokuty v uplatnenej výške má teda navrhovateľ nárok.
Celková dlžná suma tak predstavuje sumu 509,01 Eur (254,28 Eur + 237,78 Eur + 16,95 Eur). Súd mal teda za preukázané, že návrh navrhovateľa ohľadne uplatnenej dlžnej sumy je dôvodný, preto mu vyhovel a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 509,01 Eur.
Podľa § 768k zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení sa práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10b nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010, výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30. júna 2010.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 30.06.2010 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko dlh nebol riadne a včas uhradený, vzniklo navrhovateľovi právo na úrok z omeškania z dlžnej sumy v súlade s citovaným § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení do 31.01.2013 vo výške určenej vykonávacím predpisom, t.j. 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.
Navrhovateľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy. Výzvu navrhovateľ doručoval v súlade so všeobecnými podmienkami na poslednú známu adresu, pričom odporkyňa si zásielku nevyzdvihla v odbernej lehote. Výzva bola v súlade so všeobecnými podmienkami doručená odporkyni dňa 01.12.2009. Od 02.12.2009 bola teda odporkyňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania (02.12.2009) bola 1% ročne, a teda úrok z omeškania navrhovateľovi patrí vo výške 9% ročne. Navrhovateľ si teda uplatnil úroky z omeškania z istiny v správnej výške. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania až od 01.02.2010, v tento deň už bola odporkyňa preukázane v omeškaní so zaplatením celej dlžnej sumy. Súd má teda za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný i ohľadne uplatnených úrokov z omeškania. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 492,06 Eur od 01.02.2010 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyňa je povinná nahradiť procesne úspešnému navrhovateľovi trovy konania vo výške 30,50 Eur, čo predstavuje navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 101,95 Eur, ktoré pozostávajú v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby po 34,85 Eur, 2x režijného paušálu po 7,63 Eur a náhrady DPH vo výške 16,99 Eur.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu - Exekučného poriadku.