Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/146/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcov v 1. rade: Ľ. H., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade: Ing. I. H., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom H., I. T. X, obaja zastúpení advokátom: Mgr. Martin Jung, AK Bratislava, Bojnická 8 proti žalovaným v 1. rade: N. G., nar. X.X.XXXX, bytom Š. R. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Repák, AK Bratislava, Krížna 47, v 2. rade: N. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. R. XXX, zastúpená advokátom: Mgr. Milan Sadloň, AK Senica, V. Paulínyho- Tótha 80 o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Žaloba v časti primárneho žalobného petitu o určenie, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXXX/XX o výmere 481 m2, parcely č. XXXXX/XX o výmere 355 m2 , parcely č. XXXXX/XX o výmere 353 m2 , parcely č. XXXXX/XX o výmere 73 m2 , parcely č. XXXXX/X o výmere 1112 m2 , parcely č. XXXXX/X o výmere 312 m2 , parcely č. XXXXX/X o výmere 261 m2 , parcely č. XXXXX/XX o výmere 70 m2, pričom všetky parcely sú druhom pozemku ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra Senica pre k.ú. Š. R., sa zamieta.

Určuje sa, že nehnuteľnosti, a to parcela č. XXXXX/XX o výmere 481 m2, parcela č. XXXXX/XX o výmere 353 m2 , parcela č. XXXXX/XX o výmere 73 m2, pričom všetky parcely sú druhom pozemku ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra Senica pre k.ú. Š. R., v podiele 437095/2566656 z celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov a nehnuteľnosti, a to parcela č. XXXXX/X o výmere 1112 m2, parcela č. XXXXX/X o výmere 312 m2 , parcela č. XXXXX/ X o výmere 261 m2 , parcely č. XXXXX/XX o výmere 70 m2, parcela č. XXXXX/XX o výmere 355 m2, pričom všetky parcely sú druhom pozemku ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra Senica pre k.ú. Š. R., v podiele 853/4608 z celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.

Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v celkovej výške 1 676,86 €, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 € a cestovných nákladov vo výške 353,60 € k rukám žalobcov a trov právneho zastúpenia vo výške 1 223,76 € k rukám právneho zástupcu žalobcov, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vracia žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne preddavok na trovy svedeckého dokazovania vo výške 30 € a zároveň upravuje účtovníčku tunajšieho súdu, aby preddavok vo výške 30 € zložený na účet tunajšieho súdu pod položkou č. zaslala žalovaným do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX obsahujúcou tzv. eventuálny žalobný petit domáhali primárne určenia, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č.

XXXXX/XX o výmere 481 m2, parcely č. XXXXX/XX o výmere 355 m2 , parcely č. XXXXX/XX o výmere 353 m2 , parcely č. XXXXX/XX o výmere 73 m2 , parcely č. XXXXX/X o výmere 1112 m2 , parcely č. XXXXX/X o výmere 312 m2 , parcely č. XXXXX/X o výmere 261 m2 , parcely č. XXXXX/XX o výmere 70 m2 , pričom všetky parcely sú druhom pozemku ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra Senica pre k.ú. Š. R.. Eventuálne sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti, a to parcela č. XXXXX/XX o výmere 481 m2, parcela č. XXXXX/XX o výmere 353 m2 , parcela č. XXXXX/XX o výmere 73 m2, pričom všetky parcely sú druhom pozemku ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra Senica pre k.ú. Š. R., v podiele 437095/2566656 z celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov a nehnuteľnosti, a to parcela č. XXXXX/X o výmere 1112 m2, parcela č. XXXXX/X o výmere 312 m2 , parcela č. XXXXX/X o výmere 261 m2 , parcely č. XXXXX/XX o výmere 70 m2, parcela č. XXXXX/XX o výmere 355 m2, pričom všetky parcely sú druhom pozemku ostatná plocha, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra Senica pre k.ú. Š. R., v podiele 853/4608 z celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Zároveň požadovali náhradu trov konania. V žalobe uviedli, že žalobcovia sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nasledovných spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach:

- spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 437095/2566656 z celku na pozemku s parc. č. XXXXX, pôvodne o výmere 8 910 m2 (ďalej aj „pozemok 1“), v súčasnosti zapísaná výmera 8 003 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, zapísanom na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Senica pre k.ú. Š.Y. R. a

- spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 853/4608 z celku na pozemku s parc. č. XXXXX, pôvodne o výmere 7 316 m2 (ďalej aj „pozemok 2“), v súčasnosti zapísaná výmera 5 206 m2, druh pozemku lesné pozemky, zapísanom na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Senica pre k.ú Š. R. (ďalej aj „predmetné pozemky). Žalobcovia sa stali spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností na základe dvoch kúpnych zmlúv, uzavretých dňa XX.X.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX pod D.-XXXX/XX a X.X.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX pod D.-XXXX/XX. Pred podaním žaloby si žalobcovia všimli zmenšenie výmery predmetných pozemkov. Výmera pozemku 1 sa znížila z pôvodných 8 910 m2 na v súčasnosti evidovaných 8 003 m2, výmera pozemku 2 sa znížila z pôvodných 7 316 m2 na v súčasnosti evidovaných 5 206 m2. Celkovo sa teda výmera predmetných pozemkov znížila o 3 017 m2. Po preverení stavu v katastri nehnuteľností žalobcovia zistili, že z pozemku 1 boli odčlenené pozemky: parc. č. XXXXX/XX o výmere 481 m2, parc. č. XXXXX/XX o výmere 353 m2, parc. č. XXXXX/XX o výmere 73 m2 , z pozemku 2 boli odčlenené pozemky: parc. č. XXXXX/X o výmere 1112 m2 , parc. č. XXXXX/X o výmere 312 m2 , parc. č. XXXXX/X o výmere 261 m2 , parc. č. XXXXX/XX o výmere 70 m2, parc.č. XXXXX/XX o výmere 355 m2 (ďalej aj „sporné pozemky“), všetky zapísané ako ostatná plocha na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Senica pre k.ú. Šajdíkove Humence. Ako podieloví spoluvlastníci týchto pozemkov sú v LV zapísaní žalovaní, a to každý z nich v podiele 1 z celku. Sporné pozemky boli od pozemkov 1 a 2 odčlenené geometrickým plánom, vyhotoveným dňa X.X.XXXX geodetom Jozefom Vlasákom. Vlastnícke právo žalovaných k sporným pozemkom bolo do katastra nehnuteľností zapísané záznamom na podklade predloženého osvedčenia o vydržaní, spísaného formou notárskej zápisnice T. XXX/XX dňa XX.X.XXXX t.č. už nebohým notárom JUDr. Vladimírom Slezákom. V osvedčení vyhlásenia o vydržaní obaja žalovaní vyhlásili, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Podľa ich vyjadrení sa mali stať vlastníkmi sporných pozemkov titulom daru od ich matky, pani Z. G., ktorá mala byť ich neknihovanou vlastníčkou od roku 1975, kedy mala sporné pozemky zdediť po svojich rodičoch na základe rozhodnutí o dedičstve vydaných bývalý Štátnym notárstvom v konaní vedenom pod sp. zn. S. XXX/XX a S. XXX/XX. Právni predchodcovia matky žalovaných a matka žalovaných mali podľa osvedčenia vystupovať v dobrej viere - dobromyseľne a mali byť nerušenými užívateľmi sporných pozemkov v stave, ako bol zameraný vyššie uvedeným geometrickým plánom. Podľa osvedčenia nebola oprávnenosť držby a vlastnícke právo inými spochybnené a právna predchodkyňa žalovaných sa stala vlastníčkou pozemkov vydržaním najneskôr ku dňu X.X.XXXX, ku ktorému úspešne uplynula vydržacia doba. Vyššie uvedené skutočnosti

mala potvrdiť Obec Š. R., zastúpená vtedajšou starostkou I. H. a dotknuté osoby - C. G., C. G.Á., Z. G., S. G..

Žalobcovia majú za to, že tvrdenia žalovaných uvedené v osvedčení sú nepravdivé, majú za to, že neboli splnené všetky zákonom požadované predpoklady pre vydržanie. Matka žalovaných mala podľa tvrdenia žalovaných nadobudnúť vlastníctvo k sporným pozemkom ich zdedením po svojich rodičoch. Predmetom dedenia boli okrem spoluvlastníckych podielov na stavbách, výlučne spoluvlastnícke podiely na parc. č. XXXXX/X a na parc.č. XXXXX a XXXXX, ktoré boli v tom čase užívané tzv. socialistickým sektorom. Sporné pozemky neboli predmetom ani jedného z vyššie uvedených dedičských konaní, pretože rodičia matky žalovaných nikdy neboli ich vlastníkmi a ani ich nikdy neužívali. Predmetom dedenia môže byť len vlastnícke právo, ktoré v čase smrti poručiteľa existuje. Rodičia matky žalovaných užívali ako záhradu iba malú časť sporných pozemkov, a to vo výmere zhruba 500 m2, nachádzajúcu sa približne na parcele č. XXXXX/XX. O tomto pozemku ale vedeli, že nie je v ich vlastníctve, neboli dobromyseľní o tom, že im vec patrí. Oprávnená držba sa podľa žalobcov zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Omyl, spočívajúci v neznalosti alebo neúplnej znalosti jasne definovanej právnej normy nemôže byť omylom ospravedlniteľným. Preto držba nadobudnutá a udržiavaná na základe takého omylu nemôže byť oprávnená. Na to, aby mohlo dôjsť k vydržaniu vlastníctva, musia byť súčasne splnené tri predpoklady: 1. musí ísť o vec spôsobilú na vydržanie, 2. vec musí byť v oprávnenej držbe držiteľa a 3. musí uplynúť stanovená doba nepretržitej oprávnenej držby. Držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí, po celú vydržaciu dobu. Žalovaní nepreukázali nadobudnutie a existenciu vlastníctva k sporným pozemkom rodičmi matky žalovanej ani dobromyseľnosť ich matky o tom, že jej sporné pozemky patria. U matky žalovaných nenastala okolnosť odôvodňujúca začatie oprávnenej držby. Právna úprava upravujúca nadobúdania vlastníckeho práva dedením v čase úmrtia rodičov matky žalovaných bola jasná, úplná a zrozumiteľná. Pri obvyklej miere opatrnosti bolo teda možné vyhnúť sa právnemu omylu ohľadom vlastníckeho práva k pozemkom. Bez ohľadu na skutočnosť, že sporné pozemky neboli predmetom vyššie uvedených dedičských konaní, matka žalovaných si nemohla do vydržacej doby započítať dobu, po ktorú vraj mala sporné pozemky v nepretržitej držbe, mohla len požiadať o uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku na zriadenie záhradky max. v rozsahu 400 m2. Sporné pozemky do 31.12.1991 nie je možné považovať za predmet spôsobilý vydržania. Matke žalovaných nemohla uplynúť vydržacia doba k 1.1.1992, ako uvádzajú žalovaní v osvedčení o vydržaní. Možnosť započítať do vydržacej doby čas, po ktorý boli pozemky v nepretržitej držbe občana pred 1.1.1992, sa vzťahuje len na prípady, keď vydržacia doba neuplynula pred 1.1.1992 a len na pozemky, ku ktorým mohol občan nadobudnúť vlastnícke právo, v tom čase právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Z dôvodu, že matka žalovaných sporné pozemky ani nezdedila, ani nevydržala, nemohla ich darovaním previesť na žalovaných v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má on sám. A teda žalovaní nemohli nadobudnúť sporné pozemky ani pri existencii dobrej viery. Bez ohľadu na uvedené, žalovaní, ktorí uvádzajú, že sú vlastníkmi sporných pozemkov, by nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nim na základe darovacej zmluvy v rozpore so zásadou intabulácie, pričom intabulačný princíp je súčasťou nášho právneho poriadku minimálne od času, kedy údajne matka žalovaných na týchto previedla vlastníctvo k sporným pozemkom. Prevod vlastníctva darovaním je možné uskutočniť len písomnou zmluvou a na jej účinnosť je potrebný vklad do katastra nehnuteľností pred 1.1.1993 registrácia štátnym notárstvom). Predmetná darovacia zmluva preto ani v prípade, že by nebola neplatná, nemohla spôsobiť vecno-právne účinky vo vzťahu k prevodu vlastníctva k sporným pozemkom na žalovaných.

Čo sa týka notárskej zápisnice o vyhlásení o vydržaní, žalobcovia uviedli, že sporné pozemky v zmysle vyhlásenia mala vydržať matka žalovaných, ktorá však nebola účastníkom vyhlásenia o vydržaní, zaznamenaného v osvedčení vyhlásenia o vydržaní a nie je z neho zrejmé, že by žalovaní konali v zastúpení matky. Pritom notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania. K vyhláseniu je treba doložiť aj vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo, ak sú tieto známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Pozemky 1 a 2 boli ku dňu spísania notárskej zápisnice v podielovom spoluvlastníctve každý rádovo okolo 100 spoluvlastníkov, pričom vyjadrenia týchto spoluvlastníkov (vrátane vyjadrenia žalobcov, ktorých podiel na nehnuteľnostiach predstavuje cca 1/6 z celku) doložené neboli. Žalobcovia

pritom plnú moc na vyjadrenie v ich mene nikomu neudelili. Z týchto dôvodov, nakoľko osvedčenie o vydržaní nebolo notárom vydané v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi ustanoveniami Notárskeho poriadku, nie je možné notársku zápisnicu obsahujúcu vyhlásenie o vydržaní sporných pozemkov považovať za verejnú listinu.

Na zhrnutie svojich tvrdení žalobcovia uviedli, že:

- rodičia matky žalovaných nikdy neboli vlastníkmi ani držiteľmi sporných pozemkov

- sporné pozemky neboli predmetom dedičstva po rodičoch matky žalovaných

- matka žalovaných nemala sporné pozemky v držbe ani po smrti svojich rodičov

- neexistuje jediná skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že matka žalovaných sa mohla domnievať, že nadobudla sporné pozemky do svojho vlastníctva, t.j. neexistuje jediná okolnosť svedčiaca o jej dobromyseľnosti

- sporné pozemky neboli do 31.12.1991 predmetmi spôsobilými vydržania

- neexistuje jediná skutočnosť, ktorá by konkrétne nasvedčovala, že žalovaní nadobudli sporné pozemky do spoluvlastníctva darom od svojej matky

- predmetnú notársku zápisnicu nie je možné z vyššie uvedených dôvodov považovať za verejnú listinu so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, vrátane spôsobilosti takej listiny na zápis vlastníckeho práva záznamom v katastri nehnuteľností.

Znížením výmer predmetných pozemkov bolo žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom týchto pozemkov nezákonne zasiahnuté do ich vlastníckeho práva, čím preukazujú naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia žiadali, aby súd ich žalobe vyhovel.

V priebehu konania navrhli žalobcovia zmenu žaloby v časti druhého, tzv. eventuálneho petitu a to tak, že požadovali, aby súd určil neplatnosť osvedčenia vyhlásenia o vydržaní spísaného notárom JUDr. Slezákom dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. T. XXX/XX. Uvedenému súd nevyhovel. Zmenu žaloby súd nepripustil, nakoľko výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi žalobcu v 1. rade, žalovanej v 2. rade, vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkyne matky žalovaných Z. G., kúpnymi zmluvami zo dňa XX.X.XXXX a X.X.XXXX, listami vlastníctva č. XXX, XXX a XXXX pre k.ú. Š. R., geometrickým plánom č. XX/XXXX, pripojenými dedičskými spismi s dedičskými rozhodnutiami č.k. D XXX/XX - XX a D XXX/XX

- XX, notárskou zápisnicou č. T. XXX/XXXX a geometrickým plánom č. XX/XXXX, správami od Správy katastra Senica, darovacou zmluvou zo S. XX.X.XXXX a notárskou zápisnicou XXX/XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, notárskou zápisnicou č. T. XXX/XX, geometrickým plánom XXX-XXX-XXX- XX a fotografiami predloženými žalovanými a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca v 1. rade a jeho právny zástupca (ďalej len PZ) sa vo svojich vyjadreniach pridržiavali podanej žaloby, zopakovali skutočnosti podrobne uvedené v žalobe. Uviedli, že oni svoje spoluvlastnícke právo k predmetným pozemkom riadne preukázali a je povinnosťou žalovaných preukázať splnenie podmienok vydržania a existenciu platnej darovacej zmluvy. PZ žalobcov uviedol, že prevod pozemkov na pani N. N. nie je sporný, tento vyplýva aj z PKV, ale len v podiele 24/1152 ( čo je cca 350 m2), k čomu došlo v roku 1939. Nie je preto možné, aby niekto, kto následne zdedil 350 m2 pozemkov, sa domnieval, že má právo užívať takmer 10-násobne väčšiu plochu (ako je to v prípade matky žalovaných). Nie je možné hovoriť o dobromyseľnosti, na dobromyseľnosť držby možno usudzovať až posúdením všetkých okolností vzniku držby, na základe ktorých môže byť držiteľ presvedčený, že sa stal vlastníkom danej veci. Skutočnosť, že matka žalovaných nie je právnik a nerozumie údajom z dedičských rozhodnutí, nezakladá dobromyseľnosť jej držby. Čo sa týka notárskej zápisnice, katastrálny úrad posudzuje len splnenie formálnych náležitostí a preto otázku, či spĺňa aj zákonom dané obsahové náležitosti, či je teda vkladu schopnou listinou, je podľa názoru PZ otázka, ktorú môže zodpovedať súd.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade trval na tom, že žalovaní aj ich matka sporné pozemky užívali, a to dobromyseľne. Na preukázanie užívania pozemkov a dobromyseľnosti pri ich užívaní navrhli vypočuť svedkov, ako aj vykonať miestne ohliadku. PZ žalovaného v 1. rade uviedol, že vlastnícke právo k sporným pozemkom rodina žalovaných odvodzuje od vlastníckych práv rodiny Č.. Táto sa prisťahovala

do Š.X. R. v roku 1886, ich dcérou bola N. Č., vydatá N., ktorá spolu s manželom mala 6 detí, okrem iného aj matku žalobcu v 1. rade U. H., ako aj matku žalovaných Z. G.. Matka žalovaných nadobudla sporné pozemky v dedičských konaniach po svojich rodičoch, bola jej uložená povinnosť výplaty ostatných spoludedičov, ktorú si splnila. Matka žalovaných bola dobromyseľná v tom, že jej pozemky patria, nemá právnické vzdelanie a preto nemusela rozumieť výmerám pozemkov v dedičských rozhodnutiach. Pozemky v roku 2005 darovala svojim deťom, teda žalovaným. Darovacia zmluva doložená nebola. V roku 2005 nastali spory ohľadom vlastníctva sporných pozemkov, preto žalovaní navštívili notára a spísali notársku zápisnicu. Skutočnosť, či notárska zápisnica spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, neriešili, vzhľadom k tomu, že nemajú právnické vzdelanie, uvedené nedokázali posúdiť. A keďže na základe notárskej zápisnice bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľností, nie je podľa názoru PZ žalovaného v 1. rade možné v rámci súdneho konania túto otázku už skúmať. Podľa vyjadrenia PZ bol u notára prítomní aj žalobca v 1. rade, ktorý nemal žiadne námietky, svoju prítomnosť u notára ale žalobca v 1. rade poprel. Matka žalovaných bola podľa vyjadrenia PZ dobromyseľnou držiteľkou sporných pozemkov od roku 1975, pričom spočiatku sa jednalo o užívanie pozemkov v socialistickom sektore, ktoré bolo následne po novele s účinnosťou od 1.1.11992 priamo implementované do vlastníckeho práva. Dobromyseľná držba teda trvala najneskôr od 28.7.1975 (teda od právoplatnosti dedičských rozhodnutí) až do roku 2005, kedy sa začala riešiť spornosť vlastníctva.

Právny zástupca žalovanej v 2. rade najskôr uviedol, že matka žalovaných nadobudla vlastnícke právo k sporným pozemkom reálnym delením pozemkov v rokoch 1948 až 1949. Uviedol, že by mala existovať písomná darovacia zmluva, ktorou boli sporné pozemky prevedené na žalovaných od ich matky. Túto však súdu nepredložili. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, z akého dôvodu sa žalovaní dostavili k notárovi za účelom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, keď tvrdia, že sporné pozemky nadobudli darovacou zmluvou. Výsluchom žalovanej v 2. rade mal súd preukázané, že keď zomreli jej starí rodičia, mala dva roky. Vie, že sporné pozemky užívali, mali tam záhradu, chovali na nich nutrie, mali tam hojdačky a podobne. Keď sa objavili pochybnosti o ich vlastníckom práve k sporným pozemkom, navštívili notára, aby sa vec dala do poriadku. K uzavretiu darovacej zmluvy medzi jej matkou ako darkyňou a ňou a jej bratom ako obdarovanými prišlo niekedy v roku 2005. Uviedla, že u notára bol prítomní aj žalobca v 1. rade, ktorý nemal námietky proti vydržaniu, na čo PZ žalobcov uviedol, že prítomnosť žalobcu v 1. rade u notára je irelevantná, nakoľko žalobca súhlas s vydržaním nikdy neudelil a tento ani nebol žalovanými notárovi predložený.

Svedkyňa Z. G., matka žalovaných a zároveň teta žalobcu v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pozemky zdedila po svojich rodičoch v roku 1975, ostatných dedičov vyplatila. Myslela si, že pozemky jej patria, keď to vyplatila, a to všetky, záhrada aj všetko, čo užívajú okolo. Sporné pozemky užívali a obhospodarovali len ona s rodinou, vybudovali rybníček, chovali zvieratá. Postavili si záhradnú chatku. Až keď susedia na pozemkoch odstránili stromy, začali sa o vec viac zaujímať a dali si pozemky zamerať geodetom. Následne navštívili notára za účelom spísania darovacej zmluvy. Pri spisovaní notárskej zápisnice o vydržaní svedkyňa prítomná nebola. Svedkyňa uviedla, že nevie, akú výmeru pozemkov zdedila po rodičoch, nevie, ako je to v papieroch, o pozemky sa starali, aby to tam vyzeralo pekne. Všetko tam zveľadili. Pozemky boli geodetom zamerané tak, ako ich svedkyňa s rodinou aj skutočne užívali. Svedkyňa uviedla, že pozemky užívali, lebo ich neužíval nikto iný, aj susedia si tam prirobili kus záhrady, uviedla, že keď pozemky užívala len ona s rodinou a len oni sa o tieto starali, myslela si, že im patria. Keby pozemky neužívali, mali by pred domom smrad zo žumpy a bažiny, ktorá tam predtým bola.

K výpovedi svedkyne PZ žalobcov uviedol, že svedkyňa počas výsluchu neuviedla ani jednu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že mohla ako držiteľka sporných pozemkov objektívne považovať tieto za svoje vlastníctvo a na základe ktorej by bolo možné usudzovať, že jej presvedčenie ako dobromyseľnej držiteľky bolo po celú dobu držba dôvodné. PZ má za to, že jej výsluch preukázal pravý opak, teda že žiadna takáto skutočnosť neexistuje. Z dôvodu absencie dobromyseľnosti je vylúčené, aby došlo k nadobudnutiu vlastníctva k sporným pozemkom vydržaním. Tiež uviedol, že ak sa matka žalovaných domnievala, že na základe dedičstva zdedila celú parc. č. XXXXX, prečo potom neskôr od tejto parcely odčleňovala len sporné pozemky.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade v písomnom vyjadrení opakovane uviedol, že vlastnícke právo k sporným pozemkom žalovaní, resp. ich rodina odvodzujú od pána N. Č., ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol v roku XXXX. Dcéra N. Č. pani N. N., rodená Č. s manželom mali 6 detí, okrem iného aj Z. G., matku žalovaných. Pani N. Č. na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX (uvedenej nižšie)

nadobudla nehnuteľnosti v obci Š.Í. R. vrátane pozemku parc. č. XXXXX, ktorý bol evidovaný vo vložke XXX. Od uvedeného odvodzujú žalovaní právo užívať parcelu. č XXXXX v celosti. Nadobudnutia spoluvlastníckych podielov žalobcov na sporných pozemkoch považuje PZ žalovaného v 1. rade za nedostatočne preukázané. Pani N. N. zomrela XX.X.XXXX a jej manžel Š. N. nasledujúci deň, XX.X.XXXX. V čase smrti pozemky, ktoré sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti ich domu (ktorý bol postavený na parc. č. XXXXX/X, pôvodne XXXXX/X), užívali. V dedičských konaniach po poručiteľoch sa dedičia dohodli tak, že všetok nehnuteľný majetok po poručiteľoch pripadne pani Z. G., matke žalovaných s povinnosťou výplaty ostatných spoludedičov. Za okolnosti, ktoré osvedčujú existenciu dobrej viery, sa najčastejšie považujú skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci. Právna zástupkyňa uviedla, že v čase po smrti N. N. a jej manžela pani Z. G. s manželom užívali nehnuteľnosti, vrátane sporných pozemkov. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom darom od matky Z. G., ktorá vlastnícke právo k pozemkom nadobudla vydržaním. Vydržanie matka žalovaných odôvodnila tým, že sporné pozemky užívala a s týmito po nevyhnutnú dobu nakladala ako s vlastnými. Skutočnosť, že sporné pozemky boli skutočne užívané matkou žalovaných od roku 1975, potvrdili svedkovia I. H., C. G.Á., Z. G., S. G.. PZ považoval za nepravdivé tvrdenie žalobcov o tom, že sporné pozemky neboli predmetom dedičských konaní. Parc. č. XXXXX/XX je záhrada, ktorú N.T. N. s manželom ako záhradu užívali. Žalovaný v 1. rade zo správania svojich rodičov usúdil, že všetky sporné pozemky (vrátane uvedenej záhrady) sú vo vlastníctve jeho matky ako dedičstvo po jej rodičoch. Žalovaní ako aj ich právni predchodcovia sporné pozemky v nemalej miere zhodnotili, čo vyplýva aj z doloženej fotodokumentácie. Do nehnuteľností investovali s tým, že tieto im patria. Nemožno odôvodnene očakávať, že by vynaložili nemalé finančné prostriedky, úsilie a čas do zhodnotenia majetku, ktorí im nepatrí. Právny zástupca žalovaného uviedol, že najneskôr desať rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí o dedičstve po nebohej N. N. a Š. N. boli splnené podmienky vydržania, a to existencia držby - nakoľko Z. G. bola presvedčená, že nadobudla všetky pozemky, ktoré užívala, vrátane sporných nehnuteľností, uplynutie 10-ročnej vydržacej doby - vlastníctvo k ostatným nehnuteľnostiam nadobudla Z. G. na základe rozhodnutia o dedičstve dňa XX.X.XXXX, takže k 1.4.1984 ubehlo takmer 9 rokov, kedy lehota na vydržanie bola splnená 28.7.1985, spôsobilosť predmetu vydržania - vlastníctvo sporných pozemkov je spôsobilým predmetom vydržania. Matka žalovaných dňa XX.X.XXXX ako právna predchodkyňa žalovaných nadobudla právo, aby s ňou štát uzavrel dohodu o osobnom užívaní sporných nehnuteľností, ktoré užívala. Faktické vlastníctvo prešlo na štát. Následne podľa platného od 1.1.1992 nadobudla matka žalovaných vlastnícke právo s sporným nehnuteľnostiam v podiele ako tieto skutočne užívala 1/1 k celku. Nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom odvodzujú žalovaní od ich matky, ktorá s týmito nakladala po celý čas ako s vlastnými, tieto postupne zveľaďovali. PZ uviedol, že všetky skutočnosti preukazujú dobromyseľnosť držby matky žalovaných.

Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX pod D.-XXXX/XX a kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX pod D.-XXXX/XX mal súd preukázané, že na základe uvedených právnych úkonov sa žalobcovia stali bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov, teda spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach:

- spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 437095/2566656 z celku na pozemku s parc. č. XXXXX, pôvodne o výmere 8 910 m2, v súčasnosti zapísaná výmera 8 003 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, zapísanom na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Senica pre k.ú. Š. R. a

- spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 853/4608 z celku na pozemku s parc. č. XXXXX, pôvodne o výmere 7 316 m2, v súčasnosti zapísaná výmera 5 206 m2, druh pozemku lesné pozemky, zapísanom na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Senica pre k.Ú. Š. R.. Predávajúcimi v prípade prvej kúpnej zmluvy boli U. Ď. a D. I., v prípade druhej kúpnej zmluvy Š. G., J. I. a Z. Š..

Uvedené mal súd preukázané aj listami vlastníctva č. XXX a XXX pre k.ú. Š. R.. Z listov vlastníctva je zároveň zrejmé, že spoluvlastníkmi pozemku s parc. č. XXXXX sú aj žalovaní, žalovaný v 1. rade v podiele 451/14592 a žalovaná v 2. rade v podiele 451/29184 a taktiež pozemku s parc. č . XXXXX, a to žalovaný v 1. rade v podiele 27/2304 a žalovaná v 2. rade v podiele 27/4608, a to titulom darovacej zmluvy vloženej pod č. D. - XXXX/XX. Listom vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Š. R. mal súd preukázané, že žalovaní sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemkov parc. č. XXXXX/XX vo výmere 481 m2, parc.č. XXXXX/XX vo výmere 355 m2, parc.č. XXXXX/XX vo výmere 353 m2, parc.č. XXXXX/XX vo výmere 73 m2, parc.č. XXXXX/X vo výmere 1112 m2, parc.č. XXXXX/X vo výmere 312 m2, parc.č. XXXXX/X vo výmere 261 m2 a parc.č. XXXXX/XX vo výmere 70 m2, každý v 1, a to titulom osvedčenia T. XXX/XX.

Notárskou zápisnicou č. N XXX/XXXX spísanou JUDr. Vladimírom Slezákom dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že žalovaní požiadali notára o vydanie osvedčenia o prehlásení účastníkov o nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným pozemkom (viď. v predchádzajúcom odseku), zameraných geometrickým plánom č. XX/XXXX. Žalovaní pred notárom uviedli, že sporné pozemky získali titulom daru od svojej matky Z. G., ktorá bola ich neknihovanou vlastníčkou od roku XXXX, kedy tieto zdedila po svojich rodičoch. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o neknihované vlastníctvo právnych predchodcov matky žalovaných, tieto pozemky neboli zahrnuté do prejednávaného majetku. V zápisnici bolo uvedené, že matka žalovaných aj jej právni predchodcovia vystupovali v dobrej viere, že nehnuteľnosti im patria, ich držba nebola nikým spochybnená. Uvedené mala okrem iného potvrdiť aj S. G., a to za všetky dotknuté osoby zapísané v LV č. XXX a XXX. Ako dôkaz mala byť k notárskej zápisnici pripojená darovacia zmluva, potvrdenie obce, prehlásenia svedkov, vyjadrenie SPF. Na základe uvedeného notár osvedčil vlastnícke právo žalovaných. Pripojeným geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX boli od pôvodných pozemkov parc. č. XXXXX a XXXXX odčlenené pozemky parc. č. XXXXX/XX vo výmere 481 m2, parc.č. XXXXX/XX vo výmere 355 m2, parc.č. XXXXX/XX vo výmere 353 m2, parc.č. XXXXX/ XX vo výmere 73 m2, parc.č. XXXXX/X vo výmere 1112 m2, parc.č. XXXXX/X vo výmere 312 m2, parc.č. XXXXX/X vo výmere 261 m2 a parc.č. XXXXX/XX vo výmere 70 m2, pričom novými vlastníkmi týchto pozemkov mali byť matka žalovaných Z. G. a jej manžel N.T. G.. Darovacia zmluva sa v pripojených spisových materiáloch zo Správy katastra Senica nenachádzala. V priebehu konania sa PZ žalovaného v 1. rade vyjadrila v tom smere, že o vyššie uvedenej notárskej zápisnici žalovaní vedomosť nemajú.

Darovacia zmluva zo dňa XX.X.XXXX bola Správou katastra Senica doložená až následne spolu s ostatným spisovým materiálom. Z neho je zrejmé, že matka žalovaných ako darkyňa pôvodne žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade a jej manželovi mienila darovať nehnuteľnosti, a to pozemky parc. č XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/X sa XXXXX/X, zamerané geometrickým plánom č. XX/XXXX. V zmluve bolo uvedené, že matka žalovaných je vlastníčkou týchto nehnuteľností titulom osvedčenia o prehlásení účastníčky konania o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním spísaného notárom JUDr. Vladimírom Slezákom v notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX. Uvedenú darovaciu zmluvu v priebehu konania predložila aj žalovaná v 2. rade (avšak bez dodatku uvedeného nižšie). V spise sa nachádza aj uvedená notárska zápisnica, ktorá obsahuje osvedčenie o prehlásení matky žalovaných o vydržaní vyššie uvedených nehnuteľností. V notárskej zápisnici sa uvádza, že matka žalovaných nadobudla predmetné nehnuteľnosti titulom kúpy, zámeny a dedenia v rokoch 1975 až 1979, ďalej že kúpne zmluvy, príp. zámenné zmluvy nemali vkladu schopný charakter, ale kúpne ceny boli vyplatené. Následne bola dňa XX.X.XXXX spísaná opravná doložka k zápisnici, v zmysle ktorej boli z pôvodnej zápisnice vypustené vyššie uvedené nehnuteľnosti a tie boli nahradené inými, a to nehnuteľnosťami zapísanými v LV č. XXX Z.ko parc. č. XXXXX v podiele 1/384 a LV č. XXX ako parc. č XXXXX v podiele 1/384 (dovtedy zapísaná T. H. G., J. I., C. G., C. G., S. G. a Z. G.). V zmysle uvedenej opravnej doložky k notárskej zápisnici bol vypracovaný následne aj dodatok k darovacej zmluve, a to dňa XX.X.XXXX, ktorým sa zmenil predmet daru a matka žalovaných teda žalovaným a manželovi žalovanej v 2. rade darovala nehnuteľnosti uvedené v opravnej doložke k notárskej zápisnici, teda nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX Z.ko parc. č. XXXXX v podiele 324/5472 (ktorého vlastníčkou bola už pred spísaním notárskej zápisnice) a v podiele 1/384 a v LV č. XXX ako parc. č XXXXX, takisto v podiele 324/5472 a v podiele 1/384. Žalovanému v 1. rade darovala 1 z týchto nehnuteľností, žalovanej v 2. rade a jej manželovi každému 1. Správe katastra Senica bol zaslaný aj dodatok k návrhu na vklad v zmysle vyššie uvedených dodatkov a opráv, tento je takisto zo dňa XX.X.XXXX. Ako dodatok k darovacej zmluve, tak dodatok k návrhu na vklad bol podpísaný matkou žalovaných, žalovanými v 1. a 2. rade a manželom žalovanej v 2. rade. Darovacia zmluva bola vložená do katastra nehnuteľností dňa XX.X.XXXX. Ako je ale zrejmé, pozemky v zmysle opravy a dodatku nie sú pozemkami, ktoré by boli predmetom tohto konania.

Geometrickým plánom č. XX/XXXX vypracovaným dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že týmto plánom boli z pozemku 1, t.j. parc. č. XXXXX oddelené pozamky parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX a XXXXX/XX a z pozemku 2, t.j. parc. č. XXXXX pozemky parc. č. XXXXX/X Z. XXXXX/X, kde podľa geometrického plánu by sa vlastníkmi novovytvorených pozemkov parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/X a XXXXX/X I. stať matka žalovaných spolu so svojím manželom.

Pripojenými dedičskými spismi s dedičskými rozhodnutiami č.k. D XXX/XX - XX a D XXX/XX - XX mal súd preukázané, že dedičstvo po nebohej N. N. na základe dedičskej dohody nadobudla matka žalovaných Z. G., ktorá prebrala celý predmet dedičstva s povinnosťou výplaty všetkým ustupujúcim

spoludedičom. Jednalo sa o rodinné domy č. 174 a 175 postavené na parc. č. XXXXX/X bez pozemku, poľnohospodársku pôdu užívanú v tom čase socialistickým sektorom, a to parc.č. XXXXX v podiele 24/1152, zapísanú vo vl. č. XXX a parc.č. XXXXX v podiele 24/1152, zapísanú vo vl. č. XXX, všetko v 1 a ďalej parc.č. XXXXX/X v podiele 1/3. Dedičstvo po nebohom Š. N. na základe dedičskej dohody nadobudla matka žalovaných Z. G., ktorá prebrala celý predmet dedičstva s povinnosťou výplaty všetkým ustupujúcim spoludedičom. Jednalo sa o rodinné domy č. XXX a XXX postavené na parc. č. XXXXX/X bez pozemku, a to v 1 a ďalej parc. č. XXXXX/X v podiele 1/3.

Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že medzi R. Č. ako predávajúcou na jednej strane a N. N. ako kupujúcou na strane druhej bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej bolo z predávajúcej na kupujúcu prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parc. č. XXXXX/X zapísanej vo vl. č. XX, parc.č. XXXXX zapísanej vo vl. č. XXX a parc. č . XXXXX zapísanej vo vl. č. XXX obce Š. R..

Podľa údajov doručených Správou katastra Senica v PKV pôvodne č. XXX a XXX, v ktorých boli zapísané parcely č. XXXXX a XXXXX, sa nachádza poznámka o tom, že čo sa týka R. Č.J., táto bola vlastníčkou nehnuteľností v podiele 24/1152. Správa katastra Senica súdu tiež oznámila, že parc.č. XXXXX je vedená na LV č. XXX, kde pani Z. G. je vedená ako spoluvlastníčka tejto nehnuteľnosti v podiele 24/1152, a to titulom dedičstva D XXX/XX.

Fotografiami doloženými žalovaným v 1. rade mal súd preukázané, akým spôsobom bolo medzičasom nakladané so spornými pozemkami, k akým zmenám na pozemkoch prišlo.

Obec Š. R. v zastúpení vtedajšou starostkou I. H. na účely osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vydala dňa XX.X.XXXX potvrdenie o tom, že matka žalovaných spolu s manželom od roku 1975 po smrti rodičov matky žalovaných nepretržite užívajú a obhospodarujú záhradu parc. č. XXXXX Z. XXXXX v k.ú. Š. R..

Právny zástupca žalovaného v 1. rade predložil tiež notársku zápisnicu č. N XXX/XX a geometrický plán XXX-XXX-XXX-XX, ktoré však neboli použiteľné ako dôkazy v tomto konaní, nakoľko sa netýkali skutkovej podstaty prejednávanej veci.

V závere PZ žalobcov uviedol že žalovaní opakovane menili svoje tvrdenia ohľadom sporných pozemkov. V záverečnom vyjadrení uviedol, že parc.č. XXXXX a XXXXX sú dve rozdielne parcely, pričom matka žalovaných zdedila popri podiele na parc.č. XXXXX podiel na parc.č. XXXXX, a nie XXXXX, a preto nemala žiadne dôvod domnievať sa, že jej parc.č. XXXXX patrí. Pri reálnom rozdelení pozemkov by teda na matku žalovaných pripadol podiel cca vo výmere 152,42 m2, pričom vydržaním sa pokúsila nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom vo výmere cca 3 017 m2, čo je 19,79 x viac. Nepresvedčivé je aj tvrdenie, že vlastníctvo začali žalovaní riešiť v roku 2005, nakoľko prvý geometrický plán je už z roku 2004. Čo sa týka kúpnej zmluvy z roku XXXX uvedenej vyššie, ani v tejto nebolo uvedené, že by sa parc.č. XXXXX prevádzala v celosti, ale iba v rozsahu „všetko pod B““, pričom časť B v príslušných PKV tvorí zoznam spoluvlastníkov pozemku s uvedením výšky ich spoluvlastníckeho podielu. Uviedol tiež, že predložením darovacej zmluvy bez dodatku žalovaní predložili súdu dôkaz, o ktorom vedeli, že je pozmenený. Znovu zdôraznil tiež už vyššie uvedené nezrovnalosti nachádzajúce sa v notárskej zápisnici. Na základe notárskej zápisnice N XXX/XX v spojení s opravnou doložkou k nej a darovacej zmluvy v spojení s dodatkom k nej nemohli žalovaní nadobudnúť vlastnícke právo k sporným pozemkom, nakoľko tieto sa týkali iných pozemkov. Žalovaní vyhlásili, že čo sa týka notárskej zápisnice č. N XXX/XX, vyhlásenie v nej obsiahnuté neurobili a v tom prípade, aj keby takéto osvedčenie nemalo iné vady, ak ho neurobili osoby v ňom uvedené, je neplatné. V závere zhrnul, že žalovaní neoznačili jedinú okolnosť, na základe ktorej by bolo možné usudzovať na dobromyseľnosť matky žalovaných pri vstupe a počas trvania držby sporných pozemkov, ďalej že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní spísané v notárskej zápisnici č. N XXX/XX a darovacia zmluva zo dňa XX.X.XXXX v znení dodatku sa netýkali sporných pozemkov, vkladom pod č. V - XXXX/XX nedošlo k prevodu sporných pozemkov na žalovaných a že žalovaní sami vyhlásili, že neboli účastníkmi osvedčenia vyhlásenia o vydržaní spísanom v notárskej zápisnici N XXX/XX. Na základe uvedeného žalovaní nie sú vlastníkmi sporných pozemkov.

PZ žalovaného v 1. rade vo svojom záverečnom vyjadrení znovu uviedla, že žalovaní svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam odvodzujú z dôvodu darovania matkou, ktorá vlastnícke právo k sporným pozemkom nadobudla vydržaním. Sporné nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom vydržania. PZ uviedla, že matka žalovaných bola dobromyseľnou držiteľkou, čo vyplýva z toho, že

právni predchodcovia žalovaných sa správali tak, ako by boli vlastníkmi sporných nehnuteľností. Dobromyseľnosť je psychický stav človeka, ktorý nemožno dokázať priamo, preto sa skúma z vonkajších okolností, z toho, či objektívne mohol alebo nemohol mať držiteľ veci pochybnosť o tom, že vec, ktorú užíva, mu vlastnícky patrí. Matka žalovaných nadobudla po svojich rodičoch celý predmet dedičstva. V roku 2005 bolo zasiahnuté do nerušeného užívania sporných nehnuteľností, preto bola spísaná notárska zápisnica o vydržaní č. N XXX/XXXX. Následne matka žalovaných týmto sporné pozemky, teda tie časti parciel č. XXXXX a XXXXX, ktoré skutočne užívali, darovala. Žalovaní až do súdneho konania nemali vedomosť o existencii zápisnice č. N XXX/XXXX. Dodatok k darovacej zmluve ako aj opravnú doložku k notárskej zápisnici uvedené vyššie považujú žalovaní za absurdné. Žalovaný v 1. rade uviedol, že opravnú doložku a dodatok k darovacej zmluve neuzavrela jeho matka slobodne, tento právny úkon neurobila vážne a zrozumiteľne. Žalovaní sporné nehnuteľnosti za posledné roky značne zhodnotili, investovali do nich značné finančné prostriedky. Dobromyseľnosť držby navrhla PZ doplniť výsluchmi svedkov, ktorí by dosvedčili, že žalovaní a ich právni predchodcovia sporné nehnuteľnosti skutočne užívali ako vlastné, tiež ohliadkou na mieste samom a pripojením spisu, ktorého súčasťou je notárska zápisnica č. N XXX/XXXX. Následne navrhla žalobu zamietnuť.

PZ žalovanej v 2. rade sa pripojil k vyjadreniu PZ žalovaného v 1. rade, takisto navrhol doplniť dokazovanie tak ako PZ žalovaného v 1. rade.

Všetci účastníci požadovali tiež náhradu trov konania.

Podľa účinného od 1.4.1983 do 31.12.1991 kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

Podľa až 4 účinného od 1.4.1983 do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (). Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe () desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v . Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania. Takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. 1) Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. 1) Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa až 4 účinného od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa v zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1.1992 ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa (Notársky poriadok) v znení účinnom ku dňu spísania notárskej zápisnice z roku 2006, t.j. ku dňu 24.3.2006 v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, 6) najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

Podľa v znení účinnom ku dňu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcov na podanie určovacej žaloby a dospel k záveru, že pokiaľ ide o eventuálny petit žaloby, teda určenie vlastníckeho práva výlučne žalobcov k spoluvlastníckym podielom na sporných pozemkoch, žalobcovia sú aktívne legitimovanými subjektmi bez toho, že by účastníkmi konania museli byť i ostatní spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. Uvedené vyplýva okrem iného i z jedného z posledných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej otázke (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). V tomto rozhodnutí NS SR okrem iného konštatuje nasledovné: „Žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, treba považovať za určovaciu žalobu podľa Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo, je či nie je, má vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, nemajú výlučne len tí, ktorí sú účastníkmi sporného vzťahu alebo práva; prípustné je tiež určenie právneho vzťahu alebo práva, ktorých sa navrhovateľ z hľadiska hmotného práva nezúčastnil, ak sa takto právny vzťah alebo právo dotýka jeho právnej sféry a ním požadované určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Každá vec (teda aj nehnuteľnosť) môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb ( ). Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu ( ); výška spoluvlastníckeho podielu, pretože ide o právny vzťah len „ideálny“, nevyjadruje konkrétnu reálnu časť veci, ale mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Tento ideálny podiel na spoluvlastníctve, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle , má charakter samostatnej „veci“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), preto sa právny osud jednotlivých podielov posudzuje samostatne. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konania netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu ( ), ako nesprávne uvádza odvolací súdu, z čoho vyplýva, že účastníkmi konania o takomto návrhu nemusia byť všetci spoluvlastníci sporných nehnuteľností.“ Okresný súd ešte dopĺňa, že pokiaľ žalobu podávali výlučne žalobcovia, teda dvaja z viacerých podielových spoluvlastníkov sporných pozemkov, nemohli sa ani domáhať iného určenia, než určenia svojho spoluvlastníckeho práva ku spoluvlastníckym podielom. Nakoľko sa jedná o vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam, kde zmenu zápisu vlastníckeho práva a usporiadanie sporných práv nie je v zásade možné dosiahnuť inou než súdnou cestou, je nepochybne na tomto určení daný naliehavý právny záujem. Takýmto určením sa do budúcnosti predíde ďalším sporom medzi žalobcami a žalovanými.

Čo sa týka primárneho žalobného petitu, tak ako bol formulovaný, v danom prípade nebola podľa názoru súdu splnená podmienka existencie naliehavého právneho záujmu na určení, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov, nakoľko takéto určenie by jednoznačne neviedlo ku konečnému vyriešeniu sporných otázok ohľadom existencie vlastníckeho práva, nedeklarovalo by existenciu vlastníckeho práva žalobcov a v budúcnosti by vyvstala potreba ďalších jednaní, príp. súdnych konaní ohľadom určenia veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcov. Navyše, v danom prípade by súd zrejme nepovažoval okruh účastníkov konania za úplný, nakoľko rozhodnutie súdu v zmysle primárneho žalobného petitu by sa dotýkalo aj iných subjektov, než len účastníkov tohto konania. Primárny žalobný návrh bol ale zamietnutý práve z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení, čo je nevyhnutná procesná podmienka pre úspešnosť určovacej žaloby.

Z následne vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba v časti eventuálneho petitu bola podaná dôvodne. Súd mal za preukázané tvrdenia žalobcov. Žalobcovia jednoznačne a nepochybne preukázali svoje vlastnícke právo k predmetným pozemkom parc. č. XXXXX zapísaným v LV č. XXX a parc. č. XXXXX zapísanom v LV č. XXX pre k.ú. Š. R.. Zároveň preukázali aj tú skutočnosť, že prišlo k zmenšeniu pôvodnej výmery týchto pozemkov v dôsledku odčlenenia novovytvorených sporných pozemkov a ich následným zápisom do LV č. XXXX, kde ako spoluvlastníci novovytvorených pozemkov boli zapísaní žalovaní, každý z nich v 1. Ako právny titul nadobudnutia sporných pozemkov je v katastri nehnuteľností uvedená notárska zápisnica č. N XXX/XX. Jedná sa o notársku zápisnicu obsahujúcu osvedčenie vyhlásenia o vydržaní sporných pozemkov, pričom sporné pozemky mala vydržať matka žalovaných a tieto následne darovať svojim deťom, teda žalovaným. Matka žalovaných vlastnícke právo k sporným pozemkom podľa notárskej zápisnice nadobudla dedením po svojich rodičoch. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že matka žalovaných po svojich rodičoch zdedila len spoluvlastnícky podiel na spornom pozemku parc.č. XXXXX, a to podiel 24/1152, spoluvlastnícke podiely na ďalších nehnuteľnostiach, ktoré zdedila (rodinné domy č. XXX a XXX postavené na parc. č. XXXXX/X bez pozemku, parc.č. XXXXX, parc.č. XXXXX/X) neboli predmetom tohto sporu. Predmet dedičstva vrátane výmer pozemkov je v dedičských rozhodnutiach uvedený jasne, zrozumiteľne, bez akýchkoľvek pochybností. Matka žalovaných nemala teda žiaden dôvod domnievať sa, že je vlastníčkou celej parc. č. XXXXX, a neexistovala absolútne žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala domnienku matky žalovaných, že jej patrí parc. č. XXXXX (keďže ako bolo preukázané okrem iného aj listom zo správy katastra Senica, parc. č XXXXX a parc.č XXXXX sú dva odlišné pozemky, pričom matka žalovaných nezdedila žiadny podiel na parc.č. XXXXX). Žalovanými spomenutá kúpna zmluva, uzavretá dňa XX.X.XXXX medzi R. Č. ako predávajúcou na jednej strane a N. N., matkou matky žalovaných ako kupujúcou na strane druhej, taktiež neobsahuje ustanovenie, ktorým by došlo k prevodu pozemku parc.č. XXXXX, čo sa týka pozemku parc.č. XXXXX, kúpna zmluva neobsahuje ustanovenie o tom, že by sa tento prevádzal v celosti, ale iba v rozsahu „všetko pod B““, pričom časť B v príslušných PKV tvorí zoznam spoluvlastníkov pozemku s uvedením výšky ich spoluvlastníckeho podielu, z ktorého je jednoznačné, že sa jednalo len o spoluvlastnícky podiel na parc.č. XXXXX vo veľkosti 24/1152. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, musí byť zhodnotené objektívne, nepostačuje len zistenie subjektívnych predstáv držiteľa. V danom prípade neexistuje žiaden dôvod, žiadna okolnosť, na základe ktorej sa matka žalovaných mohla objektívne domnievať, že je vlastníčkou pozemkov parc.č XXXXX a XXXXX v celosti, resp. že je vlastníčkou častí týchto pozemkov, tak ako boli od pôvodných pozemkov odčlenené geometrickým plánom č. XX/XXXX. V danom prípade postačovalo vynaloženie minimálnej pozornosti na zistenie, že matke žalovaných patrí len podiel na nehnuteľnosti parc.č. XXXXX vo veľkosti 24/1152, a preto z dôvodu absencie dobromyseľnosti držiteľky nemohlo v žiadnom prípade prísť k vydržaniu sporných pozemkov a teda ani k ich následnému prevodu na ďalšie subjekty. Pokiaľ ide o vlastnícke právo žalovaných, neexistuje darovacia zmluva, ktorou by boli na žalovaných prevedené sporné pozemky. Darovacia zmluva, ktorá bola súdu doložená v spojení s dodatkom, sa týka úplne iných pozemkov, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. Taktiež notárska zápisnica č. N XXX/XXXX, na ktorú sa žalovaní odvolávali, nebola podkladom pre zápis vlastníckeho práva k sporným pozemkom do katastra nehnuteľností, takže je pre toto konanie irelevantná. Tvrdenia žalovaných, že až do súdneho konania v danej veci nemali vedomosť o existencii notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, ani o opravnej doložke k notárskej zápisnici č. XXX/XXXX či dodatku k darovacej zmluve, považoval súd za čisto účelové, už aj vzhľadom k tomu,

že k tomuto spochybňovaniu prišlo až v priebehu súdneho konania po tom, ako vyšli najavo dôkazy popierajúce tvrdenia žalovaných a matky žalovaných. Keďže neexistuje darovacia zmluva ani iný právny titul, na základe ktorého by žalovaní nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom, a vydržanie pozemkov žalovanými je vylúčené z dôvodu absencie ich dobromyseľnosti, nakoľko neexistuje žiadna okolnosť, na základe ktorej by sa mohli objektívne domnievať, že sú vlastníkmi sporných pozemkov, navyše v ich prípade ani neuplynula zákonnom stanovená vydržacia lehota, nemohli sa stať vlastníkmi sporných pozemkov. Treba uviesť, že dobromyseľnosť matky žalovaných nevyplýva dokonca ani z výpovede samotnej matky žalovaných. Z jej svedeckej výpovede vyplýva len to, že sporné pozemky ako rodina užívali, zveľaďovali, keďže sa o ne nestaral nikto iný a na základe toho sa mali domnievať, že im pozemky patria. Je teda jednoznačné, že k zníženiu pôvodnej výmery sporných pozemkov prišlo bez právneho dôvodu, a keďže žalobcovia sa domáhali určenia len svojho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vytvorené na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, súd žalobe v časti eventuálneho petitu vyhovel. Uvedené rozhodnutie sa netýka spoluvlastníckych práv ostatných spoluvlastníkov predmetných pozemkov. V dôsledku vyššie uvedeného nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími formálnymi nedostatkami notárskej zápisnice, ktorá bola titulom pre zápis zmien v katastri nehnuteľností, napriek tomu, že notársku zápisnicu tak, ako bola spísaná, rozhodne nemožno považovať za štandardný dokument. Taktiež nebolo potrebné skúmať spôsobilosť pozemkov byť predmetom vydržania. Pre rozhodnutie vo veci plne postačovali závery z vykonaného dokazovania, ďalšie navrhnuté dôkazy, teda výsluch svedkov, miestna ohliadka ani pripojenie spisu, obsahom ktorého bola zápisnica č. N XXX/XXXX, nepovažoval súd za účelné ani potrebné pre vedenie konania. Preto návrhu na doplnenie dokazovania súd nevyhovel. Žalobe bolo vyhovení z dôvodov uvedených vyššie.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle a žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovaným, ktorí vo veci úspech nemali. Je treba uviesť, že petit žaloby bol formulovaný ako eventuálny petit, nejednalo sa teda o konanie o viacerých samostatných nárokoch prejednávaných v jednom konaní. Preto v prípade zamietnutia primárneho žalobného petitu nie je možné hovoriť o miere úspechu či neúspechu žalobcov vo veci. Keďže žalobe v znení eventuálneho žalobnému petitu bolo v plnom rozsahu vyhovené, je možné skonštatovať plný úspech žalobcov v prejednávanej veci. Trovy konania v celkovej výške 1 676,86 € pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1 123,76 €, pozostávajúcich z desiatich úkonov právnej služby vo výške 764,31 € (prevzatie a príprava zastúpenia á 58,69 € + režijný paušál 7,63 €, písomné podanie žaloby zo dňa XX.X.XXXX á 58,69 €+ režijný paušál 7,63 €, účasť na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX á 58,69 €+ režijný paušál 7,63 €, účasť na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX á 60,08 €+ režijný paušál 7,81 €, účasť na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX á 60,08 € x 2 + režijný paušál 7,81 €, písomné vyjadrenie žalobcov zo dňa X.X.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX á 60,08 € + režijný paušál 7,81 €, účasť na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX á 60,08 € x 2 + režijný paušál 7,81 €, písomné vyjadrenie žalobcov zo dňa X.X.XXXX á 60,08 €+ režijný paušál 7,81 €, účasť na pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX á 60,08 €+ režijný paušál 7,81 € a účasť na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX konanom za účelom vyhlásenia rozsudku á 60,08 €+ režijný paušál 7,81 €) + náhrady za stratu času vo výške 453,90 € (za čas strávený na ceste na pojednávanie a späť dňa XX.XX.XXXX

- 12,72 € x 5 polhodín, za čas strávený na ceste na pojednávanie a späť dňa XX.X.XXXX - 13,01 € x 5 polhodín, za čas strávený na ceste na pojednávanie a späť dňa XX.X.XXXX - 13,01 € x 5 polhodín, za čas strávený na ceste na pojednávanie a späť dňa XX.X.XXXX - 13,01 € x 5 polhodín, za čas strávený na ceste na nahliadnutie do spisu a späť dňa XX.X.XXXX - 13,01 € x 5 polhodín, za čas strávený na ceste na pojednávanie a späť dňa X.X.XXXX - 13,01 € x 5 polhodín a za čas strávený na ceste na pojednávanie a späť S. XX.X.XXXX - 13,01 € x 5 polhodín) + poplatok za vyhotovenie kópií zo súdneho spisu vo výške 5,55 € + cestovné výdavky vo výške 353,60 € pri vzdialenosti Bratislava - Senica a späť 188 km a priemernej spotrebe paliva 6,20 l/100 km (za účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012 - 51,19 € (1,44 €/1l), za účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX - 51,19 € (1,43 €/1l), za účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX - 50,37 € (1,37 €/1l), za účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX - 50,30 € (1,364 €/1l), za účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX - 50,22 € (1,357 €/1l), za účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX

- 50,22 € (1,357 €/1l) a za účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX - 50,22 € (1,357 €/1l) + súdny poplatok vo výške 99,50 €.

Súd zároveň rozhodol o vrátení nespotrebovaného preddavku na trovy svedeckého dokazovania jeho zložiteľom, teda žalovaným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Senica ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia