Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CoE-49-2022.pdf
PDF · 92.24 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoE/49/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocnencom: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. F., o vymoženie 4.386,77 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 5418/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6Er/465/2014-103 zo dňa 27. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, výrokom II. rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Rozhodnutie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 243d ods. 2, § 243f ods. 1, 3, 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“), § 39 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako i odkazom na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne dôvodil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04627/13 zo dňa 22.7.2013, pričom vymáhaný nárok vznikol zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 14.2.2012. Právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda absolútne neplatnú súd považuje rozhodcovskú zmluvu zo dňa 14.2.2012, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Keďže povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 39 a § 53 ods. 5 OZ. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a exekučný titul neúčinný. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. V časti o trovách exekúcie súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 9a ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, v dôsledku čoho ho zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva v článku II bod 1 uvádza, že zmluvné strany sa dohodli riešiť všetky spory vzniknuté zo zmlúv o úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou a oprávnený ju považuje za platnú, keďže nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má kedykoľvek právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Svoje argumenty podporil aj rozhodnutiami viacerých súdov. Oprávnený má za to, že predmetná rozhodcovská zmluva bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Bola uzavretá na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Zároveň povinný svojim podpisom vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a zároveň vyhlásil, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva preto nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
4. K odvolaniu oprávneného vyjadrenia neboli podané.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou - účastníkom (§ 37 ods. 1 EP), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
7. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v cit. znení. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Z dôvodu potreby vysporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné:
8. Oprávnený nespochybnil záver súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo dňa 14.2.2012 je podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 53 ods. 1 OZ v cit. znení nesmeli spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatilo okrem iného vtedy, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, čo musel dokázať dodávateľ (§ 53 ods. 3 OZ). Za takú neprijateľnú podmienku sa podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ považuje aj to, keď sa v rámci dojednanej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby svoje spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie sa síce doslovne vzťahuje len na rozhodcovské doložky, teda súčasti iných zmlúv (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy), ale podľa názoru odvolacieho súdu ho treba primerane použiť aj v prípadoch, kedy je uzatváraná samostatná rozhodcovská zmluva, ak je zrejmé, že obe zmluvy sú navzájom tak prepojené, že bez rozhodcovskej zmluvy by nevznikla ani zmluva o úvere. O taký prípad ide aj v prípade rozhodcovských zmlúv uzatváraných oprávneným so svojimi dlžníkmi.
9. V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14.2.2012, ktorá bola uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o úvere. Z formy a obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy v časti zmluvných dojednaní žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil. Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná. Odvolaciemu súdu je z množstva prejednávaných vecí, teda z úradnej činnosti známe, že tieto zmluvy sú uzatvárané v rovnaký deň ako samotná zmluva o úvere a spoločne s ňou. Súdu nie je z úradnej činnosti známy prípad, kedy by oprávnený uplatňovať nároky zo zmluvy o úvere na všeobecnom súde, teda kedy by dlžník odmietol zmluvu o úvere. Navyše, uzatváranie rozhodcovskej zmluvy v momente uzatvárania zmluvy o úvere vedie k tomu, že dlžník reálne nemá šancu sa slobodne rozhodnúť, či rozhodcovskú zmluvu akceptuje alebo nie. Je totiž celkom logické vychádzať z toho, že ak má veriteľ pripravený aj formulár rozhodcovskej zmluvy, bude sa dlžník cítiť zaviazaný ju uzavrieť, aby želaný úver dostal. To všetko vedie k tomu, že rozhodcovskú zmluvu medzi oprávneným a povinným treba taktiež podradiť pod ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Zároveň uvedené skutočnosti vylučujú záver o tom, že by ju bolo možné považovať za individuálne dojednanú v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní pritom spočíva na oprávnenom. Tento však v tomto smere v rámci podaného odvolania nepredložil žiadne dôkazy, ani netvrdil rozhodujúce skutočnosti, ktorými by preukazoval individuálnu dohodu s povinným na riešení sporov medzi nimi v rozhodcovskom konaní.
10. Pokiaľ ide o tvrdenú „alternatívnosť“ tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorou argumentoval oprávnený v podanom odvolaní, tá je v skutočnosti len zdanlivá. Iniciovanie akéhokoľvek súdneho konania prichádza do úvahy predovšetkým zo strany veriteľa (oprávneného), nie dlžníka (povinného). Znenie čl. II rozhodcovskej zmluvy umožňuje dodávateľovi (veriteľovi, oprávnenému) voliť si medzi štátnym súdom a rozhodcovským súdom. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde pritom automaticky vylučuje právomoc štátneho súdu, čo vyplýva zo znenia čl. II ods. 2 časti vety za bodkočiarkou rozhodcovskej zmluvy. Takáto rozhodcovská zmluva neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa tým, že veriteľovi (u ktorého hlavne prichádza do úvahy iniciovanie rozhodcovského konania) umožňuje voliť si taký rozhodcovský súd, aký najviac zodpovedá jeho potrebám. Takáto voľba, a tým aj znevýhodnenie spotrebiteľa, je pritom podľa súdu práve cieľom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený používa opakovane, čo z rozhodcovskej zmluvy v podstate bez ďalšieho robí neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ (porov. uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-342/13, Sebestyén proti Kővári, G. H., G. I. J. K. H.) a spôsobovalo by jej neplatnosť podľa § 53 ods. 5 OZ. Rozhodcovská zmluva dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
11. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.
12. V obdobnej veci Ústavný súd SR v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia EP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.
13. Vzhľadom na to je správny záver súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že rozhodcovská zmluva zo dňa 14.2.2012 medzi oprávneným a povinným je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ a ako taká je podľa ods. 5 cit. paragrafu neplatná. Keďže potom medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl. ZoRK, nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky - materiálne nevykonateľný. Exekučný titul je teda v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zastavenie exekučného konania súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2 ZoRK podľa § 45 ods. 1 písm. b), v spojení s § 40 ods. 1 písm. a) analogicky. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.
14. S poukazom na vyššie uvedené bolo dôvodným, aby súd prvej inštancie exekúciu s použitím § 57 ods. 1 písm. g) EP vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi kvôli ich neúčasti na odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).