Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1799-2008.pdf
PDF · 71.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1799/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci oprávneného : Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, ul. Kuzmányho č. 26, Žilina, IČO : 00 7358 41 proti povinnému : S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Z. č. XXX/XX v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 33,19 Eur + trovy exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1Er/1799/2008 (pôvodná spisová značka 7Er/849/06) z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi, Exekútorský úrad Tvrdošín, Trojičné námestie č. 191 vo výške 42,96 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 11.04.2013 bol doručený na tunajší súd návrh súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča ml. na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ EP. Svoj návrh odôvodnil tým, že poverenie na vykonanie exekúcie mu bolo udelené Okresným súdom Dolný Kubín dňa 16.10.2006 pod č. 5503 019530 a exekučné konanie je vykonávané pod č. EX 646/2006. Podľa § 88 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenia. Lehota určená na zaplatenie pokuty uloženej exekučným titulom uplynula dňa 26.10.2004 a rozhodnutie bolo možné vykonať do 26.10.2007. V danom prípade ide o preklúziu práva, pretože rozhodnutie nebolo vykonané v zákonom stanovenej lehote.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ Zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov Exekučný poriadok ďalej len EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade došlo uplynutím času k neúčinnosti exekučného titulu, ktorý bol podkladom na exekúciu, súd potom rozhodol tak, že exekučné konanie v celom rozsahu zastavil.
Podľa ustanovenia § 196 Zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej už len „Exekučný poriadok“) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 1,2 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí, ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Odmenu a náhradu hotových výdavkov a súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). V danej veci súd aplikoval vyhlášku v znení účinnom do 30.04.2008, nakoľko v zmysle § 27a tejto vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi v exekučných konaniach začatých do 30.4.2008 odmena podľa doterajších predpisov.
Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/, a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b/ v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho komu bola povinnosť na náhradu trov exekúcie uložená.. Súd preto zastáva názor, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.
Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a/ preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (Rc 69/2007)
Podľa § 14, ods. 2 vyhlášky súd priznal odmenu súdnemu exekútorovi za 5 hodín (1 hod. á 6,64 €) účelne vynaložených na exekúciu vo výške 33,20 € a k tomu prináležiacu DPH 19 % vo výške 6,64 € v súlade s ustanovením § 196 EP, keď sa však plne nestotožnil s predloženou časovou špecifikáciou súdneho exekútora. Preto súd aplikujúc sčítaciu zásadu priznal súdnemu exekútorovi odmenu za tieto úkony - žiadosť o udelenie poverenia (30 min), upovedomenie o začatí exekúcie povinný (1h), výzva povinný (30 min), výzva povinný (30 min), súčinnosť SP (30 min) výzva + predvolanie povinný (30 min), návrh za stavenie exekúcie (1 hod).
Súd mu nepriznal odmenu za úkony prijatie návrhu a založenie spisu 1hod, vyúčtovanie trov 1 hod, zaevidovanie a zaviazanie spisu 1 hod, keďže v danom prípade sa jedná svojou povahou a podstatou o administratívne práce, keď podľa § 25 Vyhlášky, je náhrada za ne zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 9,96 € za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, keď predmetné úkony už súd priznal v súlade s ust. § 14 ods. 2 vyhlášky. V danom prípade by sa priznanie uplatňovanej paušálnej odmeny za uvedené úkony javilo ako duplicitné.
Podľa § 22 vyhlášky súd priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 2,60 € + 20 % DPH 0,52 € v súlade s ustanovením § 196 ods. 2 Veta prvá Exekučného poriadku. pozostávajúcich z poštovného, zisteného podľa preukázaných nákladov na doručovanie nachádzajúcich sa v spise.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 10,90 € za tzv. náklady za kancelársky materiál, telefonické hovory, archiváciu spisov, keď tieto uplatňované náklady na poštovné nemal súd zo spisu súdneho exekútora riadne a účelne preukázané a zdokladované.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).