Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-147-2013.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/147/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V , v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti O., X., nar. XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnychvecí a rodiny v Bratislave, deti rodičov: matky G.. Q. O., trvale bytom W., N. X, právne zastúpenej JUDr. Ivanou Zmekovou, so sídlom Zámocká 30, Bratislava a otca G.. G. O., trvale bytom W., L. XX, právne zastúpeného JUDr. Tijanou Ćećezovou, advokátkou, so sídlom Drieňová 76/17, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, Prokofievova 4, Bratislava, ex offo o uloženie výchovného opatrenia, takto, v konaní o nariadenie výchovného opatrenia vedenom z úradnej povinnosti takto
rozhodol:
Súd u k l a d á maloletým deťom X. O., nar. XX.XX.XXXX a M. O., nar. XX.XX.XXXX a ich rodičom G.. Q. O., nar. XX.XX.XXXX a G.. G. O., nar. XX.XX.XXXX v ý c h o v n é o p a t r e n i e , na základe ktorého s ú p o v i n n í podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení A. o.z., so sídlom Q. XX, XXX XX W..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 21.05.2013 začalo na tunajšom súde z úradnej povinnosti konanie o uloženie výchovného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X. a M. O., keď z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 20P 325/2012 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 8C 422/2009) a množstva ďalších konaní o nariadenie predbežných opatrení zo strán oboch rodičov bolo zistené, že rodičia majú aj po rozvode ich manželstva pretrvávajúce zásadné komunikačné problémy, ktoré sa negatívne vplývajú na ich maloleté deti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie predovšetkým oboznámením sa s obsahom spisov tunajšieho súdu č.k. 20P 325/2012, 20P 245/2012, 20P 410/2012 a 20P 134/2013.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na tunajšom súde je pod sp. zn. 20P 325/2012 (pôvodne vedené pod sp. zn. 8C 422/2009) vedené konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Rozsudok v predmetnej veci č.k. 8C 422/2009-94 zo dňa 28.05.2010 v časti rozvodu manželstva rodičov nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co 337/2010-198 zo dňa 08.02.2011. V časti úpravy rodičovských práv a povinností bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V merite veci nebolo doposiaľ rozhodnuté. Otec opakovane podáva návrhy na zverenie detí do svojej osobnej
starostlivosti, alternatívne na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na základe predbežných opatrení.
Uznesením č. k. 20P 410/12-27 z 04.12.2012 tunajší súd vyhovel čiastočne návrhu otca zo dňa 04.12.2012 a nariadil deti odovzdať do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Krajský súd v Bratislave na odvolanie matky napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia uznesením č. k. 11CoP 48/13-94 zo 26.02.2013 zamietol v plnom rozsahu. Citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.03.2013. V závere odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolací súd uviedol, že pri rozhodovaní v konaniach starostlivosti o maloleté deti je prvoradým hľadiskom záujem maloletých detí, a toto hľadisko sú súdy povinné zohľadňovať aj pri rozhodovaní o predbežných opatreniach. V danej konkrétnej veci to znamená zohľadniť, či je v záujme maloletých detí odovzdať deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na potrebe dočasnej úpravy vzhľadom k tomu, že tieto doposiaľ upravené neboli, pričom s poukazom na pozitívny vzťah detí k otcovi, skutočnosť, že obaja rodičia majú porovnateľné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o deti, ako aj zabezpečenie rovnakého práva oboch rodičov k deťom a práva detí na oboch rodičov dospel k záveru, že najvhodnejšou formou starostlivosti je práve striedavá starostlivosť. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k inému právnemu záveru, aj keď sa v zásade stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že doposiaľ neupravené právne vzťahy rodičov k deťom prinášajú so sebou mnohé negatíva, prameniace z narušených vzťahov medzi rodičmi a najmä rozdielneho názoru rodičov na zabezpečovanie formy starostlivosti o deti. Podľa obsahu spisu, ktorý mal odvolací súd k dispozícii, je zrejmé, že faktickú starostlivosť o deti po odchode matky s deťmi zo spoločnej domácnosti na L. ulici v W. zabezpečuje matka, otec sa s deťmi pravidelne stretáva každý druhý víkend a minimálne 2-krát v týždni, maloletá M. po skončení materskej dovolenky matky od 03.09.2012 navštevuje materskú školu L., maloletý X. od septembra 2011 navštevuje Základnú školu S.. Podľa vyjadrenia ako P. školy L., tak aj N. školy S., starostlivosť matky o deti je vzorná, fyzické, či psychické násilie zo strany rodičov, či starých rodičov nebolo zistené, deti v uvedených zariadeniach prospievajú, maloletý X. už ako žiak druhej triedy bol triednou učiteľkou hodnotený ako bezproblémový, s výbornými študijnými výsledkami, systematickou prípravou na vyučovanie, širokými záujmovými aktivitami... Na zaujatie objektívneho stanoviska k forme výkonu rodičovských práv a povinností, tak aby zohľadňovala ako záujmy maloletých detí, tak aj práva rodičov je v danej veci nevyhnutné vykonať náležité dokazovanie. Toto však neustále znemožňuje otec práve podávaním množstva návrhov na nariadenie predbežných opatrení, ktorými sa súdy musia zaoberať a o nich rozhodovať. Je preto v prvom rade na otcovi, aby dal priestor súdu na vykonanie dokazovania, ktorého sa naviac sám dožaduje, tak aby konečné rozhodnutie súdu zodpovedalo jednotlivým ustanoveniam ako Zákona o rodine, tak aj jednotlivým ustanoveniam príslušných Dohovorov, na ktoré otec vo svojich návrhom, ako aj podaniach poukazuje.
Otec vo svojich početných podaniach opakovane tvrdil, že dochádza k poškodzovaniu práv detí a otca a jeho rodiny, porušovaniu práv detí matkou a jej rodinou, psychickému týraniu detí matkou, k bráneniu v starostlivosti druhým rodičom, k obmedzovaniu slobody pobytu maloletých matkou atp.
Matka vo svojich vyjadreniach popierala tvrdenia otca, že ich popudzuje proti nemu, že starí rodičia majú nepriaznivý vplyv na deti. Naopak tvrdila, že sa otec snaží deti manipulovať proti nej, vnucuje im svoje názory. Poprela, tiež, že stretávanie otca s deťmi podmieňuje plnením vyživovacej povinnosti, alebo že by sa dopúšťala psychického týrania detí. Naopak sa vyjadrila tak, že otec svojim správaním týra ju a deti a to neustálymi útokmi na jej osobu, zaťahovaním detí do ich vzájomných problémov. Uviedla, že rodičia majú po rozvode problém komunikovať a otec po rozvode neúnosne zasahuje do jej života.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovných opatrení - okrem iných uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach (§ 37 ods. 2 písm. d) zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine).
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sa rodičia po ich rozchode nevedia dohodnúť v základných otázkach týkajúcich sa starostlivosti o deti. Napätie v ich vzájomných vzťahoch s istotou nepriaznivo vplýva na maloleté deti, ktoré sú vystavované tlaku z antagonistického postoja rodičov k sebe navzájom ako aj k forme starostlivosti o deti, resp. k zásadným otázkam týkajúcich sa maloletých detí (škola, bydlisko, lekárska starostlivosť atp.). Zásadné komunikačné problémy rodičov pretrvávajú, pričom následky vzájomných konfliktov rodičia prenášajú na maloleté deti, ktoré im slúžia ako nástroj boja proti druhému z rodičov. Nakoľko rodičia zjavne nedokážu komunikovať bez odbornej pomoci, ktorú po rozvode ich manželstva za účelom nasmerovania ku konštruktívnej komunikácii vo vzťahu k vyššie uvedeným otázkam týkajúcich sa maloletých detí z vlastnej iniciatívy nevyhľadali spoločne, je v záujme ochrany maloletých detí uložiť im a ich rodičom povinnosť podrobiť sa špeciálnemu odbornému, predovšetkým psychologického poradenstvu. Súd dospel k záveru, že práve takéto výchovné opatrenie môže rodičom pomôcť v otázkach úpravy ich rodičovských práv a povinností voči maloletým dospieť k takému modelu, ktorý uprednostní záujem detí a zároveň bude rešpektovať aj práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní a súčasne nebude poškodzovať záujmy a zdravý psychický vývin detí, resp. rešpektovať v budúcnosti súdne rozhodnutie o ďalšej forme starostlivosti o maloleté deti, pri ktorom bude súd vychádzať z uvedených kritérií.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.