Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-84-2011.pdf
PDF · 111.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/84/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Stanislav Vojtko, vo veci žalobcu: L., zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie, ul. Kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti žalovanému: J. nar. XX.XX.XXXX, bytom Uralská XXX/X, Michalovce, zastúpeného JUDr. Petrom Jakubíkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie, Štefánikova 76, Michalovce, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyňa je povinná z a p l a t i ť žalovanej náhradu trov konania vo výške 736,76 € k rukám právneho zástupcu žalovanej, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 1.7.2011 proti žalovanej žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 22.9.2009, na základe ktorej žalobkyňa ako darkyňa v 1. rade previedla na žalovanú ako obdarovanú nehnuteľnosti vedené na LV č. XX., k.ú. R. a to parc. reg. B. zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.000 m2, parc. reg. C č.. záhrady o výmere 381 m2, parc. reg. C č.. . - záhrady o výmere 2.147 m2, a stavby rodinného domu s. č. 38 postavenej na parc. reg. C č. X, v.o výške podielu žalobkyne 1/3 z celku, je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa bola konaním žalovanej uvedená do omylu, nakoľko obe účastníčky sa dojednali, že za svoj podiel žalovaná vyplatí žalobkyni dojednanú kúpnu cenu, teda disimulovali kúpnopredajnú zmluvu. O vôli žalobkyne, že chcela svoj podiel žalovanej odpredať, a nie darovať, svedčí to, že žalobkyňa hneď na druhý deň po uzavretí darovacej zmluvy podala na Správu katastra Sobrance návrh na zrušenie návrhu na vklad vlastníckeho práva predmetnej darovacej zmluvy, a potom, ako Správa katastra Sobrance rozhodla o povolení vkladu, podala žalobkyňa dňa 3.11.2009 procesný návrh na zrušenie rozhodnutia Správy katastra Sobrance. Listami zo dňa 2.12.2009 a 15.12.2009 sa ešte žalobkyňa prostredníctvom katastrálnych úradov domáhala zrušenia povolenia vkladu a vrátenia svojho spoluvlastníckeho podielu. Obe účastníčky sa nakoniec dňa 23.6.2010 v mediačnom konaní pred mediátorkou dohodli, že žalovaná svoj podiel v 1/3 k predmetným nehnuteľnostiam žalobkyni vráti, avšak následne asi po 2 hodinách po skončení mediačného konania, žalovaná odstúpila od mediačnej dohody.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.9.2011 k žalobe uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí, nakoľko skutočnosti tvrdené v žalobe sú nepravdivé a prinajmenšom zavádzajúce. V dedičskom konaní po neb. D. otcovi oboch účastníčok, vedenom pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 5D/387/2007, notárom JUDr. Svätoslavom Nirodom ako súdnym komisárom, uzavreli dedičky zo zákona v 1. skupine, teda manželka a tri dcéry poručiteľa, dedičskú dohodu, podľa ktorej žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícka podiel vo výške 1/3 z celku a manželka sa zriekla svojho dedičského
podielu s tým, že dcéry poručiteľa jej poskytnú právo doživotného užívania v predmetných domových nehnuteľnostiach. Keďže rodinný dom si vyžadoval neodkladnú opravu, všetky tri dedičky sa po skončení dedičského konania dohodli, že všetky nutné stavebné práce vykoná žalovaná, a preto prevedú svoje spoluvlastnícke podiely na žalovanú. Z týchto dôvodov navrhla žalovaná žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
Na základe vyššie uvedenej žaloby súd skonštatoval, že na určení neplatnosti darovacej zmluvy je zo strany žalobkyne naliehavý právny záujem, nakoľko bez tohto určenia by bolo jej právo na finančné vyrovnanie za svoj spoluvlastnícky podiel na vyššie uvedených nehnuteľnostiach ohrozené.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, svedkyne I., ako aj prečítaním listinných dôkazov.
Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že po smrti otca sa žalobkyňa spolu so svojimi dvoma sestramO. dohadovali, čo urobia s rodinným domom, v ktorom bývala ich mama. Sestra I. sa vzdala akýchkoľvek nárokov na dom, avšak žalovaná povedala, že je ochotná vziať si úver a investovať do tohto domu. Žalobkyňa vtedy povedala, že ona nie je ochotná investovať do domu, avšak trvá na tom, aby bola z domu vyplatená. Následne na druhý deň po tejto porade sa strela žalobkyňa už iba so žalovanou v byte žalobkyne a to za prítomnosti manžela žalobkyne, manžela žalovanej, dcéry žalobkyne a jej snúbenca. Pri tejto porade žalobkyňa opäť tvrdila, že chce byť z domu vyplatená, avšak na presnej sume sa nedohodli. Neskôr po tejto porade žalovaná dala vypracovať darovaciu zmluvu. Ešte pred podpisom tejto zmluvy sa žalobkyňa po telefóne dohodla so žalovanou, že žalobkyňa chce byť vyplatená sumou 100.000 ,- Sk, načo jej žalovaná povedala, že v poriadku, že sa dohodnú, ale to ešte ona musí prebrať so svojím manželom. Potom o niekoľko dní sa všetky tri sestry stretli u notára, kde bola žalobkyni predložená táto darovacia zmluva, pričom žalobkyňa si prečítala iba prvú stranu tejto zmluvy a potom zmluvu podpísala. Žalobkyňa totiž verila, že žalovaná splní ústnu dohodu uzavretú medzi nimi a vyplatí ju sumou 100.000 ,- Sk. Následne po podpise zmluvy však žalovaná odmietla žalobkyňu vyplatiť, a z tohto dôvodu preto žalobkyňa žiadala na katastri zastavenie konania.
Žalovaná vypovedala tak, že spolu so svojimi dvoma sestrami I. a žalobkyňou L. sa rozprávali o tom, urobia s rodinným domom po smrti ich otca., nakoľko bolo potrebné tento dom rekonštruovať. Sestra I. S. uviedla, že ona nechce žiaden podiel z domu, a žalobkyňa povedala, že ona nechce podiel po matke, avšak chce podiel po otcovi. Na druhý deň sa potom stretla žalovaná a žalobkyňa u žalobkyne a to za prítomnosti manžela žalovanej a manžela žalobkyne, pričom sa opäť rozprávali, čo urobia s domom. Obe sa nakoniec dohodli, že dom zoberie na seba žalovaná a ona vykoná aj potrebnú rekonštrukciu, na ktorú si zoberie s manželom úver. Podmienkou, že dom bude na žalovanej bolo, že dom žalovaná nepredá. Žalovaná mala v zmysle dohody dať vypracovať darovaciu zmluvu, s čím žalobkyňa súhlasila. Pri dohode však nepadlo žiadne slovo o tom, žeby mala byť žalobkyňa vyplatená. Žalobkyňa potom dala vypracovať darovaciu zmluvu a potom sa stretli všetky tri sestry pred notárskym úradom, aby ju podpísali. Pred notárskym úradom ešte čakali na notára asi desať minút na chodbe, a vtedy dala žalovaná prečítať darovaciu zmluvu svojej sestre I. ako aj žalobkyni. Žalobkyňa si darovaciu zmluvu prečítala celú a potom na notárskom úrade zmluvu podpísala. Po podpise zmluvy potom žalobkyňa chcela od žalovanej, aby jej vyplatila sumu 100.000 ,- Sk. Žalovaná však ostala zarazená, nakoľko dovtedy sa spolu nebavili o žiadnej výplate peňazí, ani o žiadnej sume. Nie je pravdou, žeby so žalobkyňou pred podpisom zmluvy po telefóne rozprávala o tom, že jej má vyplatiť sumu 100.000 ,- Sk.
Svedkyňa I. pri výsluchu uviedla, že po smrti otca sa na jednej rodinnej oslave dohadovali spolu so svojimi sestrami - žalobkyňou a žalovanou, čo urobia so strechou na dome, kde bývala ich mama, nakoľko strecha si vyžadovala nutnú rekonštrukciu. Svedkyňa vtedy povedala, že ona sa svojho podielu na dome vzdáva v prospech žalovanej pod podmienkou, že dochová ich mamu. Žalobkyňa uviedla, že ona do domu investovať nebude žiadne peniaze. Svedkyňa potom z oslavy odišla domov a nevie, ako sa dohodli žalovaná so žalobkyňou. Potom neskôr o niekoľko dní jej však telefonovala žalovaná s tým, že so žalobkyňou sa dohodla a že dá vypracovať darovaciu zmluvu. Neskôr sa všetky tri sestry stretli pred notárskym úradom, kde žalovaná dala prečítať svedkyni ako aj žalobkyni darovaciu zmluvu. Svedkyňa si darovaciu zmluvu neprečítala, avšak žalobkyňa si darovaciu zmluvu prečítala dôkladne. Následne pred
notárkou svedkyňa zmluvu podpísala a odišla preč. Asi o polhodinu telefonovala svedkyni žalovaná, ktorá jej s plačom povedala, že žalobkyňa chce od nej peniaze.
Svedkyňa I. pri výsluchu uviedla, že na odpustovej slávnosti sa stretla so svojimi troma dcérami a povedala im, že je potrebné opraviť strechu na dome, kde bývala. Dcéra I. nato povedala, že ona investovať do domu nebude a že sa vzdáva tohto domu v prospech žalovanej. Žalobkyňa taktiež povedala, že do domu nechce nič investovať, a že sa chce dohodnúť so žalovanou. Uviedla tiež, že po matke nechce žiaden podiel, ale po otcovi chce podiel. Žalovaná bola ochotná investovať do rekonštrukcie domu. Neskôr svedkyni telefonovala žalovaná, a povedala jej že so žalobkyňou sa dohodli tak, že žalobkyňa nechce nič pod podmienkou, že dom sa nepredá a že žalovaná sa o svedkyňu postará.
Podľa darovacej zmluvy zo dňa 22.9.2009 uzavretej medzi darkyňami L. a obdarovanou J., darovali obe darkyne obdarovanej svoje spoluvlastnícke podiely v 1/3 na nehnuteľnostiach - rodinný dom vo Vyšných Remetoch č. XX, pozemok, na ktorom je dom postavený a priľahlé záhrady vedené na LV č. XX, k.ú. Vyšné Remety, p.č. X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1.000 m2, p.č. 7 - záhrada vo výmere 381 m2, a p.č. 8 - záhrada vo výmere 2.147 m2. Podľa bodu II. tejto zmluvy darkyne darujú predmet daru bezplatne bez akýchkoľvek ďalších podmienok s tým, že obdarovaná dar s vďakou prijíma.
Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 28.8.2007, sp. zn. 5D/387/2007, Dnot/110/2007- Ni, vydanom notárom JUDr. Svätoslavom Nirodom uzavreli dedičia zo zákona v 1. skupine po poručiteľovi Jánovi Žofčákovi, t.j. manželka Anna Žofčáková a dcéry L. dohodu, že rodinný dom vo R., pozemok, na ktorom je dom postavený a priľahlé záhrady vedené na LV č. XX, k.ú. Vyšné Remety, p.č. . 5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1.000 m2, p.č. 7 - záhrada vo výmere 381 m2, a p.č. 8 - záhrada vo výmere 2.147 m2, nadobudnú dcéry poručiteľa, každá po 1/3 bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu spoludedičku, t.j. svoju matku, avšak s povinnosťou poskytnúť právo doživotného bývania v predmetných domových nehnuteľnostiach pre svoju matku až do jej smrti.
Z návrhu žalobkyne zo dňa 23.9.2009 adresovanom na Správu katastra Sobrance vyplýva, že žalobkyňa sa týmto návrhom domáhala zrušenia návrhu na vklad vlastníckeho práva vo veci darovacej zmluvy zo dňa 22.9.2009 pre vlastníčku J. na nehnuteľnosť na LV č. XX, k.ú. Vyšné Remety, z . dôvodu, že zmluva nespĺňa dohodnuté podmienky darovania a preto od zmluvy odstupuje.
Rozhodnutím Správy katastra Sobrance zo dňa 23.10.2009, č. vkladu R., bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam -
- pozemok registra C KN, parc. M.astavané plochy a nádvoria, k.ú. Vyšné Remety v podiel 2/3 v prospech J.- pozemok registra C KN, parc. č. 7 - záhrada, k.ú. Vyšné Remety v podiel 2/3 v prospech Silvie Maťašovej,
- pozemok registra C KN, parc. M. - záhrada, k.ú. R.y v podiel 2/3 v prospech J.- stavba so súp. č. 38 na pozemku registra C KN, parc. č. 5 v podiel 2/3 v prospech Silvie Maťašovej,
na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi L. ako obdarovaná.
Z procesného návrhu žalobkyne zo dňa 3.11.2009 adresovanom Správe katastra Sobrance vyplýva, že žalobkyňa sa týmto návrhom domáhala zrušenia rozhodnutia správy katastra Sobrance zo dňa 23.10.2009 č. V 448/09 autoremedurou a to z dôvodu, že podmienkou darovacej zmluvy bolo finančné vyrovnanie, pričom žalovaná túto podmienku nesplnila.
Zo sťažnosti žalobkyne zo dňa 15.12.2009 adresovanej Katastrálnemu úradu Bratislava vyplýva, že žalobkyňa podala sťažnosť na JUDr. Máriu Vančíkovú, ktorá porušila svojím konaním jej zákonné a ústavné práva, keďže napriek jej návrhu na nepovolenie vkladu vlastníckeho práva, tento návrh neakceptovala a svojím rozhodnutím vklad povolila. Jedná sa o nehnuteľnosť, o ktorú žalobkyňa prišla darovacou zmluvou, ktorou bola uvedená do omylu. Žalobkyňa podpísala darovaciu zmluvu, v ktorej
neboli splnené podmienky, na ktorých sa pred podpisom ústne za prítomnosti svedkov dohodla so žalovanou. Žalovaná jej totiž zatajila skutočnosť, že v zmluve nie je uvedená podmienka, podľa ktorej žalobkyňa daruje žalovanej dar za určitú finančnú odmenu.
Podľa vyjadrenia mediátorky E. zo dňa 7.3.2011 žalobkyňa ju dňa 26.4.2010 oslovila vo veci dedičského sporu so žalovanou. Žalovaná sa dňa 4.5.2010 dostavila do jej kancelárie a vyjadrila sa, že sa chce so sestrou dohodnúť. Dňa 23.6.2010 sa obidve sestry dohodli na tom, že žalovaná vráti žalobkyni dar
- podiel 1/3 z celku nehnuteľností vedných na LV č. XX, k.ú. R. a to parc. reg. C č. 5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.000 m2, parc. reg. B. záhrady o výmere 381 m2, parc. reG. - záhrady o výmere 2.147 m2, a stavby rodinného domu s.č.. postavenej na parc. reg. C č. X. . Žalovaná najskôr na spoločnom sedení s dohodou súhlasila, ale následne asi do 2 hodín dohodu odmietla, nakoľko sa poradila s advokátom, ktorý jej odporučil, aby v tejto veci obdržala súdne rozhodnutie.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozsudkom zo dňa 2.12.2011 žalobu zamietol. Súd v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že v prípade žalobkyne išlo simulovaný právny úkon, t.j. pri podpise darovacej zmluvy išlo o vedomú nezhodu jej vôle a prejavu a preto je tento dvojstranný právny úkon pre nedostatok vážnosti absolútne neplatný. Nakoľko však v konaní nebolo dostatočne preukázané, že žalovaná považovala darovaciu zmluvu za zastretý právny úkon, nemohla sa žalobkyňa voči žalovanej domáhať neplatnosti tejto darovacej zmluvy.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.3.2013, sp. zn. 9Co/39/2012, bol vyššie uvedený rozsudok zrušený, a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že zmluva nemôže byť relatívne neplatná z dôvodu, že ide o simulovaný právny úkon a zároveň aj absolútne neplatná z dôvodu nezhody vôle žalobkyne s jej prejavom tak, ako to odôvodnil v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď vychádzal len z predpokladu pravdivosti tvrdenia žalobkyne o nezhode jej vôle s tým, ako ju prejavila. Súd prvého stupňa si musí zabezpečiť dostatočný skutkový podklad pre posúdenie toho, či zo strany žalobkyne pri uzatváraní darovacej zmluvy skutočne išlo o nezhodu jej vôle s tým, ako ju prejavila, alebo či išlo o simulovaný právny úkon. V tomto smere sa súd musí vysporiadať s rozpormi v tvrdeniach žalobkyne, či táto vedela alebo nevedela o tom, že darovacia zmluva neobsahuje záväzok žalovanej žalobkyni čokoľvek zaplatiť ako protihodnotu za poskytnutý dar.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie opätovným výsluchom žalobkyne a žalovanej, svedkov E. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že ešte na odpustovej slávnosti v rodičovskom dome povedala, že chce podiel po svojom otcovi vo výške 100.000 ,- Sk. Následne na druhý deň sa o tom rozprávala so žalovanou v kuchyni svojho bytu za prítomnosti svojej dcéry E. T.j, pričom žalobkyňa aj vtedy stále tvrdila, že chce z domu podiel po svojom otcovi vo výške 100.00 ,- Sk. Žalovaná jej vtedy povedala, že sa o tom ešte musí porozprávať so svojím manželom. Na notárskom úrade si žalobkyňa prečítala iba prvú stranu darovacej zmluvy, nakoľko jej sestra I. vtedy ponáhľala a žalobkyňa si navyše myslela, že zmluva bude ešte pred notárom prečítaná. Žalobkyňa uviedla, že ona nie je osobou znalou práva, avšak myslela si, že to má byť darovacia zmluva preto, lebo ňou daruje žalovanej podiel po svojej matke, za ktorý nechcela od žalovanej žiadne finančné vyrovnanie. Žalobkyňa si však myslela, že v tejto darovacej zmluve bude ešte nejaká klauzula o tom, že žalovaná ju vyplatí za podiel po jej otcovi. Žalobkyňa vychádzala aj z toho, že asi 2 týždne pred podpisom zmluvy sa telefonicky rozprávala so žalovanou, a táto jej hovorila, že so zmluvou to bude tak, ako sa dohodli, a že všetko bude vypracované tak, aby platili čo najmenej. Ak by si žalobkyňa prečítala celú zmluvu a zistila by, že tam nie je žiadna klauzula o jej finančnom vyrovnaní, určite by ju nepodpísala.
Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa ešte na odpustovej slávnosti tvrdila, že chce podiel po svojom otcovi, avšak o konkrétnej sume peňazí sa vtedy nerozprávali. Nasledujúci deň sa o tom rozprávali v kuchyni v byte žalobkyne, pričom prítomný mal byť aj manžel žalobkyne, manžel žalovanej, pričom dcéra žalobkyne tam vtedy nebola, ale fajčila na balkóne. Pri tomto rozhovore
povedala žalobkyňa žalovanej, že nech dom ostane žalovanej, ale nech sa nepredá. Zároveň sa obidve dohodli, že žalovaná dá vypracovať darovaciu zmluvu. Žalovaná taktiež uviedla, že žalobkyňa si pred podpisom darovaciu zmluvu prečítala celú, nakoľko nato mala čas asi 10 minút.
Svedkyňa E., dcéra žalobkyne, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že na odpustovej slávnosti hovorila jej mama, že sa svojho podielu po matke vzdáva, avšak po otcovi chce byť vyplatená, pričom sumu vtedy nespomínala. Na druhý deň v kuchyni v byte žalobkyne sa o tejto záležitosti rozprávali žalobkyňa a žalovaná za prítomnosti svedkyne, pričom žalobkyňa vtedy spomenula, že chce byť z domu vyplatená sumou 100.000 ,- Sk. Žalovaná s týmto nesúhlasila z dôvodu, že do domu bolo potrebné ešte veľa investovať. Nakoniec sa na ničom poriadne nedohodli.
Svedok E., manžel žalobkyne, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že u nich doma v byte v kuchyni sa rozprávala žalobkyňa so žalovanou ohľadne rodičovského domu, pričom prítomný bol aj svedok a manžel žalovanej. Svedok vtedy navrhol, aby bola žalobkyňa vyplatená sumou 100.000 ,- Sk, avšak manžel žalovanej s tým nesúhlasil. Túto sumu navrhol svedok už počas odpustovej slávnosti. Žalobkyňa sa so žalovanou potom pohádali, a žalovaná s manželom sa zobrali a odišli preč. Svedok nemá žiadnu vedomosť o tom, žeby sa žalobkyňa rozhodla prenechať svoj podiel na rodičovskom dome žalovanej bezodplatne.
Svedok E., manžel žalovanej, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že v byte žalobkyne v kuchyni sa rozprával on so žalovanou, žalobkyňou a jej manželom o tom, ako sa finančne vyporiadajú ohľadne rodičovského domu. Nakoniec sa všetci dohodli, že žalobkyňa daruje svoj podiel na dome žalovanej a zároveň sa dohodli aj na tom, kto vypracuje darovaciu zmluvu. S týmto súhlasila žalobkyňa, ako aj jej manžel. O žiadnej sume 100.000 ,- Sk svedok nič nevie.
Svedkyňa Q., pracovníčka notárskeho úradu notára JUDr. Svätoslava Nirodu, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že si nepamätá okolnosti, za ktorých došlo k overovaniu podpisov na notárskom úrade, pokiaľ ide o darovaciu zmluvu zo dňa 22.9.2009, ktorej účastníčkami mali byť žalobkyňa, žalovaná a I.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 41a ods. 2 O.z. ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Podľa § 49a O.z. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z dodatočného výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 24.6.2013 vyplynulo, že žalobkyňa podpisom darovacej zmluvy nemala v úmysle simulovať uzavretie kúpnej zmluvy, ale darovaciu zmluvu podpísala v domnení, že je v nej obsiahnutá klauzula o jej finančnom vyrovnaní vo výške 100.000 ,- Sk, o ktorom sa so žalovanou rozprávala v kuchyni svojho bytu. Žalobkyňa vychádzala z tohto predpokladu na základe toho, že asi 2 týždne pred podpisom zmluvy jej žalovaná telefonicky oznámila, že so zmluvou to bude tak, ako sa dohodli, a že všetko bude vypracované tak, aby platili čo najmenej. Žalobkyňa teda podpísala darovaciu zmluvu v omyle, pričom tento omyl vychádzal zo skutočnosti, ktorá bola pre uzavretie tejto zmluvy rozhodujúca. V prípade, ak žalobkyňa chcela od žalovanej finančné vyrovnanie, je prirodzené, že ak by v darovacej zmluve nebola klauzula o jej finančnom vyrovnaní, takúto zmluvu by nepodpísala.
Preto, aby mohla byť predmetná darovacia zmluva neplatná pre omyl žalobkyne, je však v zmysle § 49 a O.z. potrebné, aby žalovaná takýto omyl žalobkyne vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Ani jednu z týchto skutočností sa však žalobkyni v konaní nepodarilo dostatočne preukázať. Tvrdenie žalobkyne, že počas rozhovoru so žalovanou v kuchyni svojho bytu jednoznačne trvala na tom, že chce byť vyplatená po svojom otcovi sumou 100.000 ,- Sk, je síce podopreté výpoveďami svedkov E. avšak všetky tieto výpovede sú v ostrom rozpore s výpoveďou žalovanej a svedka E. ktorí naopak tvrdili, že práve počas tohto rozhovoru v byte žalobkyne sa žalovaná so žalobkyňou dohodli, že žalobkyňa daruje svoj podiel na rodinnom dome žalovanej bezodplatne, pričom žiadala iba to, aby sa dom nepredal.
Za takejto dôkaznej situácie nebolo možné jednoznačne uzavrieť, že sa žalobkyňa a žalovaná ústne dohodli, že žalovaná vyplatí žalobkyňu za podiel na rodičovskom dome sumou 100.000 ,- Sk. Na základe toho nebolo možné ani dospieť k záveru, žeby žalovaná vyvolala alebo vedela o omyle žalobkyne v tom zmysle, žeby žalobkyni v notárskej kancelárii predložila na podpis darovaciu zmluvu vediac, že táto neobsahuje klauzulu o finančnom vyrovnaní vo výške 100.000 ,- Sk napriek tomu, že sa na tom predtým dohodli.
Omyl žalobkyne navyše nemožno považovať za ospravedlniteľný, nakoľko žalobkyňa mala možnosť si predmetnú darovaciu zmluvu prečítať celú, a zistiť, aký je jej skutočný obsah. Nikto ju nenútil zmluvu podpísať bez toho, aby si ju prečítala, pričom zmluvu si mohla prečítať aj po vstupe do kancelárie notára, a takýmto spôsobom sa omylu vyhnúť. Neopatrnosť žalobkyne v tomto smere nemôže požívať právnu ochranu zvlášť, ak vezmeme do úvahy tú skutočnosť, že zmluva bola veľkými písmenami označená ako „darovacia“, pričom z prvej strany zmluvy nič nenasvedčovalo tomu, žeby mala zmluva obsahovať nejakú klauzulu o finančnom vyrovnaní.
Z týchto dôvodov teda omyl žalobkyne v tom, že pri uzatváraní darovacej zmluvy si myslela, že táto obsahuje klauzulu o jej finančnom vyrovnaní, nespôsobuje neplatnosť tejto darovacej zmluvy, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, priznal jej súd plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Petrom Jakubíkom vo výške 736,76 €.
Pri určovaní odmeny advokáta súd vychádzal z tarifnej hodnoty sporu, ktorou bola hodnota spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/3 na rodinnom dome a priľahlých pozemkoch. Vychádzajúc z hodnoty rodinného domu a priľahlých pozemkov určenej notárom JUDr. Svätoslavom Nirodom v osvedčení o dedičstve zo dňa 28.8.2007, sp. zn. 5D/387/2007, Dnot/110/2007, vo výške 400.000 ,- Sk (13.244,57 €), je tarifná hodnota sporu 4.425,86 €.
Súd priznal advokátovi odmenu za päť úkonov právnej služby:
- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon prevzatia a prípravy veci odmenu vo výške 161,01 €,
- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon účasti na pojednávaní dňa 24.6.2013 odmenu vo výške 161,01 €,
- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 4 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon ďalšej porady s klientom dňa 1.7.2013 odmenu vo výške 53,67 €,
- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon účasti na pojednávaní dňa 1.7.2013 odmenu vo výške 161,01 €,
- podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za úkon účasti na pojednávaní dňa 19.7.2013 odmenu vo výške 161,01 €,
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 5 úkonov po 7,81 € vo výške 39,05 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§ 251 ods. 1/.