Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_18C-105-2013.pdf
PDF · 79.88 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/105/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: I. T., F.. XX.XX.XXXX, T. A. J. - T. XX, o zaplatenie 277,57 Eur prísl.,
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 12.10.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 29.10.2012, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 277,57 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúry, ktoré nezaplatil riadne a včas v lehote ich splatnosti.
Spolu s návrhom predložil vystavené faktúry.
Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011.
Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 19.07.2013, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporkyňa. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu a odporkyňu v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to faktúry.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodňoval zmluvou o pripojení, na základe čoho boli odporkyni vystavené faktúry za poskytnuté služby.
Navrhovateľ však predložil súdu iba vystavené faktúry. Zmluvu o pripojení, resp. dodatok j zmluve, na ktorú sa odvolával bez bližšej špecifikácie, teda nebol zrejmý ani deň vzniku zmluvného vzťahu, nepripojil.
Navrhovateľ ničím nepreukázal vznik zmluvného vzťahu, hoci na predloženie uvádzanej zmluvy a dodatkov, bol súdom riadne vyzvaný. Ani napriek výzve súdu zo dňa 14.11.2012, ktorú právny zástupca navrhovateľa riadne prevzal dňa 20.11.2012, nereagoval a zmluvu nepredložil.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
Odporca v danom konaní bol síce nečinný, ale to neznamená, že tvrdenia navrhovateľa sú nepochybne preukázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Navrhovateľ svoje tvrdenia preukázal iba predloženými listinami, ktoré tvoria obsah spisu, avšak týmito dôkazmi svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal, teda dané listinné dôkazy neviedli k preukázaniu jeho tvrdení. Vystavenie faktúr automaticky neznamená, že skutočne existoval s odporkyňou zmluvný vzťah.
Súd nepovažuje vystavenie faktúr za preukázanie zmluvného vzťahu, a to ani titulom zmluvy o pripojení, na ktorú sa navrhovateľ iba odvolával bez jej predloženia.
Navrhovateľ ničím nepreukázal vznik zmluvného vzťahu. Nestačí sa iba odvolávať na zmluvu o pripojení uzavretú v zmysle § 43 zák.č. 610/2003 Z.z., ktorú však nielen nepredložil, ale ani v návrhu nijako nekonkretizoval (dátum, predmet,....), a to ani na výzvu súdu.
Na základe uvedených skutočností súd žalobný návrh zamietol, keďže nebol preukázaný tvrdený stav navrhovateľa, na základe ktorého boli odporcovi vystavené faktúry, keďže nebol preukázaný ani len vznik zmluvného vzťahu a teda vôbec nebol preukázaný zmluvný vzťah, na základe ktorého boli vystavené faktúry. Samotné vystavenie faktúr bez preukázania zmluvného vzťahu nie je dostatočným dôkazom na jeho preukázanie a predloženie iba faktúr nevedie ku konštatovaniu, že skutočne došlo k vzniku zmluvného vzťahu a že odporkyňa skutočne odoberala služby poskytované navrhovateľom.
Súd zároveň poukazuje na to, že s veľkou pravdepodobnosťou ide o spotrebiteľský vzťah a je zároveň dôležité obdobie vzniku zmluvného vzťahu pre posúdenie ďalších skutočností, ak vôbec k vzniku vzťahu došlo.
Je zrejmé, že boli vystavené faktúry, avšak nie je zrejmé, či ich vystavenie bolo opodstatnené. Z predložených listín to nebolo zrejmé.
Opätovne súd poukazuje na to, že aj napriek zákonnej povinnosti navrhovateľa na predloženie a označenie dôkazov, navrhovateľ nepredložil žiadnu zmluvu o pripojení a ani inú listinu preukazujúcu vznik zmluvného vzťahu, hoci bol na jej predloženie súdom výslovne vyzvaný. Dokonca v označených dôkazoch v návrhu označil zmluvu o pripojení, ale bez ďalšej špecifikácie, ako napríklad číslo zmluvy, dátum uzavretia,....
S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na citované zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal vznik zmluvného vzťahu.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd žalobný návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov. Navrhovateľ predložil listiny, z ktorých však nevyplývali skutočnosti zakladajúce tento nárok navrhovateľa.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 08.07.2013 uviedol, že ak súd bude mať pochybnosti o významných skutočnostiach, tak aby pojednávanie odročil a zaslal navrhovateľovi vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach, pričom zároveň ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti, súd považoval takú žiadosť za alibistickú, nakoľko bol riadne predvolaný, dal súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a bolo jeho právo zúčastniť sa pojednávania, avšak toto právo z vlastnej vôle nevyužil. Súd nevyhovel žiadosti, pričom súd nie je povinný zasielať účastníkom vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach a predsa navrhovateľ predložil listiny, ktoré považoval za relevantné. Dokonca bol súdom vyzvaný na predloženie relevantných listín preukazujúcich, na základe čoho si uplatňuje žalovanú istinu, teda z akého právneho titulu boli vystavené faktúry. Na túto výzvu nereagoval, hoci bola to jeho povinnosť v zmysle § 120 O.s.p. aj bez výzvy súdu. Tým, že súd písomne vyzýval právneho zástupcu navrhovateľa na predloženie zmluvy, na ktorú sa odvolával, resp. dodatku, je evidentné, že navrhovateľ mal riadne a včas vedomosť o tom, čo je pre súd sporné.
Súd teda mal za to, že by sa priečilo zásadám súdneho konania, pokiaľ by odročil pojednávanie, keďže navrhovateľ pred pojednávaním v dostatočnom časovom odstupe vedel, ktoré skutočnosti súdu sú sporné vzhľadom na zasielanú výzvu zo dňa 13.11.2012 a napriek tomu nepredložil také listiny a neodstránil v rámci jeho dôkaznej povinnosti sporné skutočnosti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní bola úspešná odporkyňa.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa ako úspešná účastníčka v konaní, si neuplatnila náhradu trov konania, pričom súd nezistil ani žiadny vznik trov na jej strane, súd jej náhradu trov nepriznal.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.