Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/59/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu Mesto Rimavská Sobota, Svätoplukova 9, 979 80 Rimavská Sobota, IČO: 00 319 031 proti žalovanému Patrik Herceg, Ul. J. Wolkra 430/1, 984 01 Lučenec, IČO: 37 305 484, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec v konaní o zaplatenie 313,58 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu čo do zaplatenia 313,58 € s prísl. z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania v sume 87,32 Eur na jeho účet v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu Slovenskej republike na príjmový účet tunajšieho súdu vo výške 40,98 Eur na príjmový účet tunajšieho súdu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu Slovenskej republike vo výške 180,55 Eur na príjmový účet tunajšieho súdu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 2 002,76 Eur (60 335,- Sk) s príslušným úrokom z omeškania proti žalovanému na tom skutkovom základe, že Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. -286, IČS: 6607212857 zo dňa 18.11.2010 zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2 002,76 Eur s 13 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 571,82 Eur od 13.08.2003 do zaplatenia a 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 430,94 Eur od 13.08.2001 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 138,60 Eur. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania štátu - Slovenskej republike na príjmový účet okresného súdu vo výške 221,51 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2002, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov na N. C. Č.. X, a to suterénu o výmere XXX B. na parcele č. I. XX/X A. I.. Ú.. U. O.. Súčasťou prenájmu bol tiež hnuteľný majetok nachádzajúci sa v prenajatých priestoroch. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté nájomné a taktiež v čl. IV. ods. 2 bolo dohodnuté, že prevádzkové náklady spojené s užívaním priestorov hradí nájomca v plnom rozsahu, a to kúrenie prenajímateľovi mesačne zálohu vo výške 66,38 Eur. Uvedená nájomná zmluva sa uzavreli s účinnosťou od 01.11.2002 na dobu 5 rokov, t.j. do 01.11.2007. Žalobca dodal na základe uvedenej zmluvy žalovanému teplo do priestorov, ktoré mal žalovaný v nájme. Dodávku tepla žalovanému vyúčtoval faktúrami za vykurovacie obdobie rokov 2002, 2003, 2004, pričom žalovaný dodávku tepla zálohou uhradil čiastočne vo výške 531,10 Eur. Dodávku tepla vo výške 2 002,76 Eur s

prísl. (predmet sporu) neuhradil. V danej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré bolo doplnené v dodatku k znaleckému posudku. Znalec doplnením znaleckého dokazovania konštatoval, že žalobca vyúčtoval náklady spojené s užívaním nebytových priestorov, ktoré mal v užívaní za obdobie od 01.11.2002 do 30.04.2003, od 01.10.2003 do 30.04.2004 v správnej výške podľa rozúčtovania nákladov za dodávku tepla od svojho dodávateľa. V znaleckom posudku konštatoval, že vykurovaná plocha nebola o výmere 150 m2 ako to bolo dohodnuté v zmluve, ale o výmere 162,17 m2. Vo vypracovanom znaleckom posudku vychádzal z podkladov, ktoré mu predložil žalobca, najmä čo sa týka nákladových položiek, vzhľadom na odstup času sa nevedel vyjadriť, či výške vyúčtovanej odplaty za uvedené obdobie je primeraná. Ohľadom nárastu ceny tepla, na ktoré poukazoval žalovaný uviedol, že toto mohlo ovplyvniť najmä zvýšenie cien plynu v danom období. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, že vychádzal zo záverov znaleckého posudku a zároveň poukázal na to, že sporové strany si dohodli v zmluve, že konečné vyúčtovanie vykoná prenajímateľ po ukončení roka, resp. po obdržaní faktúry od dodávateľa. Znalec konštatoval, že tieto náklady boli rozúčtované správne. Okresný súd uviedol, že pri posúdení veci vychádzal zo zmluvy dohodnutého spôsobu vyúčtovania, záverov znaleckého posudku a mal za to, že právny nárok žalobcu na zaplatenie dlhovanej čiastky je dôvodný. Nakoľko zmluva bola účinná od 01.11.2002 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dodávky tepla od 01.11.2002 a žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Žalobcovi súčasne priznal uplatnený úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obch. zák. platného v čase vzniku sporu a náhradu trov konania vo výške 221,53 Eur.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení žalovaný. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru mal súd žalobu zamietnuť vzhľadom na skutočnosť, že žalobca od začiatku konania nepredložil súdu podklady na základe ktorých vykonal vyúčtovanie a tieto doložil len znalcovi na jeho urgenciu niekedy v čase ukončenia vypracovania znaleckého posudku, t.j. okolo 20.10.2010 a tieto podklady do tohoto času ani neboli súčasťou súdneho spisu. Podľa jeho názoru sa znalec nevysporiadal s jeho námietkami, ktorými namietla hodnovernosť vyúčtovania nákladov na kúrenie. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal podklad pre výpočet ceny za m2 kúrenia. Znalec pritom vychádzal z podkladov, ktoré predložil Mestský úrad Rimavská Sobota. Túto skutočnosť uviedol v prílohe č. 10 doplnku znaleckého posudku, kde sú uvedené jednotlivé vykurovacie plochy, ktoré sú následne spočítané a pritom dospel k veličine 2 454 m2, pričom na mieste samom túto plochu nepremeriaval. Znalec nezisťoval, či v týchto priestoroch sú nejaké ďalšie nebytové priestory určené na prenájom. Pokiaľ žalobca nepreukázal celkovú vykurovanú plochu, tak ani dodatok znaleckého posudku opätovne nepreukazuje výšku odplaty za 1 m2 v rozhodnom období, a preto podľa názoru odvolateľa sú žalobcom účtované sumy nepreukázané. Odvolateľ ďalej namietal skutočnosť, že počas trvania nájomnej zmluvy nepožadoval od žalobcu kúrenie v takej miere, ako ho poskytoval žalobca, pretože prenajaté priestory boli prekurované, pričom táto skutočnosť vyplýva aj zo svedeckej výpovede p. I., zamestnanca Mesta Rimavská Sobota (žalobcu). Podľa názoru odvolateľa uplatnenie nákladov za vykurovanie, ktoré nie je hospodárne sa dá považovať zo strany žalobcu za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto by takýto výkon práva ani nemal požívať právnu ochranu. V odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa neho bol nárast ceny za dodávku tepla za obdobie 1 roka je o viac ako 400 %. Pritom zo samotných faktúr za dodávku plynu vyplýva, že cena m3 plynu v roku 2002 bola vo výške 5,67 Sk, v roku 2003 vo výške 7,12 Sk a v roku 2004 vo výške 6,97 Sk. Ďalej namietal priznanie úrokov z omeškania, a to z toho dôvodu, že žalobca v podstate až k dátumu vypracovania doplnku k znaleckému posudku, t.j. k 20.10.2010 predložil znalcovi podklady na verifikáciu jeho výpočtov ohľadom vyúčtovania kúrenia. Vzhľadom k tomu, že doplnok znaleckého posudku č. 14/2010 opätovne nepreukazuje výšku odplaty za 1 m2, považuje žalobcom účtované sumy za nepreukázané. Odvolateľ ďalej uviedol, že nájomná zmluva č. C. XX/XXXX pred dňom jej podpisu (vyhotovenia v písomnej forme) neexistovala, nebola platne uzavretá, a preto ani nemohla byť účinná. Pokiaľ prvostupňový súd účinnosť nájomnej zmluvy uznal odo dňa 01.11.2002 riadil sa nesprávnym právnym názorom, a preto je nesprávne aj jeho rozhodnutie, ktorým ho zaviazal zaplatiť za kúrenie od 01.11.2002. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, a prizná mu náhradu trov konania vo výške, ktorú si uplatnil podaním zo dňa 15.11.2010.

Žalobca v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu uviedol, že trvá na všetkých doterajších ním uvedených skutočnostiach. Rozsudok okresného súdu považuje za správny k tvrdeniu žalovaného, že mu neposkytol kompletné podklady k vyúčtovaniu nákladov pre kúrenie uviedol, že toto tvrdenie žalovaného nie je pravdivé, pretože žalovaný ich stratil pri sťahovaní. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vec správne potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací v časti o zaplatenie 258,24 Eur a v časti o zaplatenie 1 430,94 Eur rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a v napadnutej časti o zaplatenie 313,58 Eur ho zrušil a veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že odvolanie žalovaného je dôvodné v časti o zaplatenie 313,58 Eur, ktorým si žalobca uplatnil zaplatenie prevádzkových nákladov za obdobie od 01.11.2002 do 31.12.2002 vo výške 313,58 Eur. V danom prípade vytkol prvostupňovému súdu skutočnosť, ktorú mu uložil zistiť, a to vysporiadať sa s otázkou účinnosti uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 30.12.2002 , ktorej účinnosť bola dohodnutá od 01.11.2002 s poukazom na znenie ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov, v zmysle ktorého nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia ak nejde o nájom na neurčitý čas, uvedenie času, na ktorý sa nájom uzaviera. Zároveň poukázal na znenie ustanovenia citovaného zákona, v zmysle ktorého ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3 je neplatná. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že účinnosť nájomnej zmluvy nie je možné určiť od 01.11.2002, pretože v tomto prípade absentuje zákonom uložená povinnosť jej vyhotovenia v písomnej forme. Z toho dôvodu odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušil, že súd prvého stupňa sa musí vysporiadať s námietkou žalovaného ohľadom účinnosti uzavretej nájomnej zmluvy. V prípade, že nájomná zmluva za namietané obdobie nie je platne uzavretá, zváži posúdenie tohoto nároku z titulu bezdôvodného obohatenia po preukázaní predpokladov pre priznanie nároku z tohoto titulu.

Na základe uvedeného súd po oboznámení sa so spisovým materiálom opätovne posúdil vec a dospel k tomu právnemu názoru, že zmluva nebola platne uzavretá od 01.11.2002 s poukazom na a tak ako to konštatoval odvolací súd vzhľadom na absenciu zákonom uloženej povinnosti vyhotovenia v písomnej forme. V ďalšom posudzoval vec z titulu vydania bezdôvodného obohatenia ako vyplýva aj z vyjadrenia samotného žalovaného, tento užíval nebytové priestory od 01.11.2002, čo tvrdil prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu na pojednávaní dňa 16.03.2009 (č.l. 115 spisu). Súd pri doplnení znaleckého dokazovania sa zaoberal touto otázkou, pričom znalec v doplnku znaleckého posudku uviedol, že žalobca faktúrami č. 2003166 a č. 2004275 vyúčtoval náklady spojené s užívaním nebytových priestorov, ktoré mal v užívaní žalovaný na základe nájomnej zmluvy, náklady na vykurovanie priestorov za obdobie od 01.11.2002 do 30.04.2003 a od 01.10.2003 do 30.04.2004 v správnej výške podľa rozúčtovania nákladov za dodávku tepla od svojho dodávateľa. Žalobca vychádzal z nákladových položiek od 01.11.2002 do 31.12.2002 a spolu vo výške 154 555,85 Sk, pričom tieto vynásobil celkovou plochou vykurovaných priestorov U. O. 150 m2, pričom znalec zistil, že celková plocha nie je o výmere 150 m2 a celková vykurovaná plocha je 162,17 m2, ktorá skutočnosť však išla na ťarchu žalobcu. Celkovo potom stanovil náklady podľa vyúčtovania na 1 m2 za obdobie od 01.11.2002 do 31.12.2002 ako náklady za služby vo výške 9 447,18 Sk, čo predstavuje výšku sumy, ktorá doteraz zostala predmetom sporu.

Na základe uvedeného súd mal za to, že žalobca od 01.11.2002 do 31.12.2002 poskytoval žalovanému plnenie, ktoré spočívalo v dodávkach energií. Samotný žalovaný nepopieral, že v uvedenom období užíval nebytové priestory, čo bolo v konaní preukázané, pričom znalec v doplnení znaleckého dokazovania vyčíslil hodnotu poskytnutého plnenia keď konštatoval, že táto bola zo strany žalobcu vyúčtovaná v správnej výške ako rozúčtované náklady na vykurovanie nebytových priestorov prepočítané na 1 m2.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie dlhovanej čiastky aj vo zvyšku čo sa týka poskytnutých služieb zo strany žalobcu za obdobie od 01.11.2002 do 31.12.2002.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. žalovaný. V odvolaní uviedol, že v konaní bolo nepochybné, že hneď od 01.11.2002 nebytové priestory nevyužíval na účely prevádzky, teda je zrejmé, že žalobca si vykuroval vlastné nebytové priestory, v ktorých v tom čase len vykonával rekonštrukčné a prípravné práce pre budúce užívanie. Teda bez právneho dôvodu neprijímal žiadne plnenie žalobcu (vykurovanie na účel, na ktorý bol so žalobcom dohodnutý, a preto ani nemá dôvod platiť za vykurovanie priestorov, ktoré si žalobca musel vykurovať aj bez ohľadu, či tieto užíval, resp. neužíval. V Rámci dokazovanie bolo totiž preukázané, že ním užívané

nebytové priestory sa nedali technicky odpojiť od centrálneho zdroja vykurovania, a teda žalobca v týchto priestoroch kúril aj v prípade, že neboli nikým užívané. Pokiaľ prvostupňový súd vyhodnotil skutkový stav vec za čas od 01.11.2002 do 31.12.2002 tak, prijímal od žalobcu plnenie bez právneho titulu, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti poukázal na ust. čl. VI bod 6 nájomnej zmluvy, ktorá podľa jeho názoru tiež potvrdzuje jeho výklad, že nemal povinnosť platiť za kúrenie do času platnosti nájomnej zmluvy. V tomto ustanovení bolo dojednané hoci neplatne, že jeho povinnosť platiť nájomné vzniká až dňom 01.12.2002. Z daného vyplýva, že sa v žiadnom prípade na úkor žalobcu neobohatil. So žalobcom bolo dojednané, že nebytové priestory bude užívať na dojednaný účel najskôr od 01.12.2002, a od toho času platiť nájomné. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca počas celého konania ani na pojednávaní dňa 23.01.2012 neuviedol akým právnym titulom uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 313,58 Eur a dokonca sa prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa 23.01.2012 vyjadril, že za obdobie, ktoré zostalo predmetom sporu nežiadali od žalovaného náklady za vykurovanie a to s poukazom na to, že faktúra, ktorá sa týkala žalovaného obdobia už bola čiastočne uhradená a táto úhrada pokryla obdobie od 01.11.2002 do uzavretia zmluvy. Uvedené tvrdenie žalobcu potvrdzuje, že žalobca voči žalovanému nemá žiadny nárok, a teda súd mu nárok naň nemal priznať. Pokiaľ prvostupňový súd priznal žalobcovi nárok, ktorý podľa samotného žalobcu neexistuje, napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoniec z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, a to z toho dôvodu, že žalobca podal žalobu o zaplatenie dlžnej sumy za vykurovanie (v čase podávania žaloby žaloval zaplatenie faktúr a nie vydanie bezdôvodného obohatenia) až dňa 22.03.2007. Žalobu titulom vydanie bezdôvodného obohatenia mohol podať dňa 31.12.2006. Predmetnú námietku vzniesol žalovaný až v rámci odvolania z dôvodu, že až do času vydanie napadnutého rozhodnutia nevedel, ako súd uplatňovaný nárok žalobcu vyhodnotí. Žalobca svoj nárok na pojednávaní dňa 23.02.2002 právne vyhodnotil ako nárok z vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uplatnený nárok v celom rozsahu zamietne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V danom prípade súd zistil, že žalovaný v odvolacom konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku posúdeného z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle a . V danom prípade bol nárok žalobcu posúdený po právnej stránke súdom prvého stupňa ako nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo tým, že žalobca od 01.11.2002 do 31.12.2002 poskytoval žalovanému plnenie, ktoré spočívalo v dodávkach energií. Žalovaný v odvolacom konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ktorá podľa jeho názoru začala plynúť 01.12.2002 a uplynula dňa 31.12.2006. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa sa v novom konaní musí vysporiadať s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným v rámci odvolacieho konania a opätovne vo veci rozhodnúť.

Súd sa opätovne oboznámil so spisovým materiálom a vypočul vo veci účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojich doterajších prednesoch. Zistil, že predmetom konania zostalo zaplatenie 313,58 Eur s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 313,58 Eur od 13.08.2003 do zaplatenia z titulu nákladov spočívajúcich v dodávkach energií, ktoré poskytoval žalobca žalovanému od 01.11.2002 do 31.12.2002.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa os. 1 , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmú preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa 387 ods. 1 ( ďalej ), právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Súd bol toho názoru, že predmetom posudzovanej veci je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 313,58 €, ktoré sa týka nákladov za obdobie od 01.11.2002 do 31.12.2002 a preto bol súd toho názoru, že právo sa mohlo uplatniť na súde prvýkrát od 01.01.2003, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 22.03.2007 na základe čoho súd mal za to, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenie je premlčaný a vzhľadom na námietku premlčania tento nárok žalobcovi nebolo možné priznať a žalobu v tejto časti bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd náhradu trov konania pomerne rozdelil, žalobca mal úspech v spore čo do 81,5 % hodnoty sporu a neúspech mal čo do 18,5 % preto mu patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 63 % z trov ktoré mu vznikli vo výške 138,60 Eur v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z návrhu a odvolania, čím mu patrí právo na náhradu trov konania vo výške 87,32 Eur.

Ďalej bolo rozhodnuté podľa v spojitosti s , pričom štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Štátu vznikli trovy konania v súvislosti s trovami znaleckého dokazovania vo výške 221,53 Eur z čoho 18,5 % predstavuje sumu 40,98 Eur na náhradu ktorej čiastky zaviazal žalobcu a 81,5 % predstavuje 180,55 Eur na náhradu ktorých zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa .

Podľa ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.