Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9T/26/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Dolný Kubín v zložení z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a z prísediacich PhDr. Oľgy Váňovej a Marty Varečkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.07.2013 v Dolnom Kubíne takto

rozhodol:

Obžalovaný

Q. Ť., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom M. E., Ul. Ľ.. Š. Č.. XXXX/X, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica

je vinný, že

v presne nezistený deň si nezisteným spôsobom zaobstaral umelohmotnú striekačku so zataveným špicom, v ktorej sa nachádzal biely kryštalický prášok v objeme 1,3 ml, o hmotnosti 980 mg, ktorý obsahoval 78,8% metamfetamínu (772 mg), ktorý je v zmysle zaradený v II. skupine psychotropných látok, čo zodpovedá 13 obvykle jednorazovým dávkam, a následne s touto striekačkou disponoval až do dňa 10.10.2009, kedy asi o 04:10 hod. bola injekčná striekačka s týmto obsahom nájdená a zaistená policajtmi OR PZ Dolný Kubín pri prehliadke motorového vozidla zn. S. XXX K., ev. č. M.-XXXAI, ktoré viedol obžalovaný a ktoré policajti zastavili v Dolnom Kubíne, na ceste č. I/70 medzi kruhovým objazdom a svetelnou križovatkou, pričom obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. zo dňa 09.03.2005, právoplatným dňa 02.08.2005, uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa , v znení platnom do 09.03.2005,

teda

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a už bol za taký čin odsúdený,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin „Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi“ podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák.

a za to mu súd

ukladá

podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák., súhrnný trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov.

Súd podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranný dohľad vo výmere dva roky.

Súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. ruší výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. zo dňa 17.01.2013, vrátane výroku o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 23.05.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. ruší výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. zo dňa 24.11.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. ruší výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. zo dňa 07.09.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 28.03.2012 voči obžalovanému obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 30.08.2012 a 16.10.2012 okresný súd vykonal dokazovanie, a následne vyhlásil voči obžalovanému oslobodzujúci rozsudok (č.l. 151). Krajský súd v Žiline však rozsudok okresného súdu na základe prokurátorom podaného odvolania dňa 15.01.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (č.l. 171).

Po vrátení veci okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 18.06.2013 a 19.07.2013 doplnil dokazovanie a vo veci opäť rozhodol, pričom vychádzal z dôkazov vykonaných v nasledovnom rozsahu:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 121) v zhode s prípravným konaním (č.l. 32) tvrdil, že svedkovi S. K. v tom čase robil šoféra na jeho vozidle S. XXX. Dva dni predtým, než ich zastavili policajti, bol spolu so K. v Dolnom Kubíne v miestnej herni, kde ich oslovili dvaja Česi, ktorí ich požiadali o odvoz do inej krčmy, pričom v aute im ponúkli marihuanu a pervitín. Priamo v aute obe drogy užili. Na druhý deň večer sa opäť obžalovaný stretol so K. v jeho aute, kde mu tento oznámil, že na druhý deň ráno potrebuje odvoz do Púchova. Za pomoc mu K. ponúkol striekačku s bielym práškom, ktorú mu v aute ukázal. Následne ráno okolo 04:00 hod. odchádzali z Dolného Kubína do Púchova, pričom auto šoféroval obžalovaný. V centre mesta ich zastavili policajti, hoci nespáchali žiaden dopravný priestupok. Obžalovaný uviedol, že funkčnosť osvetlenia na vozidle večer predtým skontroloval. Policajti ho napriek tomu vyzvali, aby im predložil doklady a aby z auta vystúpil za účelom vykonania dychovej skúšky. Pri vyberaní dokladov z náprsného vrecka mu tieto vypadli v aute na podlahu. Keď stál pri policajnom služobnom aute a podroboval sa dychovej skúške, videl ako druhý z policajtov obchádza okolo auta a svieti do jeho vnútra baterkou. Vtom počul ako tento policajt vyzýva K., ktorý sedel na mieste spolujazdca, aby z auta tiež vystúpil. Následne policajt cez otvorené dvere policajta svietil do vnútra vozidla a otvoril aj odkladaciu skrinku v palubnej doske. Vtedy policajt privolal druhého policajta a obaja sa pýtali svedka K., čo to je. Potom privolali aj obžalovaného a ukázali mu striekačku, ktorá bola na podlahe vozidla pred sedadlom spolujazdca vedľa prahu dverí. On im odvetil, že nevie čo to je, lebo v tej chvíli mu nenapadlo, že by to mohla byť tá striekačka, ktorú mu večer predtým ukazoval svedok K.. Neskôr na polícii to už tiež nespomínal, pretože ho o to žiadal svedok K., ktorý vravel, že jeho otec ako bývalý policajt to vybaví. Po cca 45 minútach prišli na miesto ďalší policajti a prehľadávali celé vozidlo. Na striekačke sa mohla nájsť jeho DNA, pretože tej striekačky sa asi večer predtým, keď mu ju ukazoval K. dotkol. Obžalovaný poukazoval na zvýhodnenie svedka K. zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktorý nebol v tejto veci nikdy obvinený, hoci skúška na prítomnosť omamných látok v moči bola u oboch pozitívna. Na týchto svojich vyjadreniach obžalovaný trval aj počas konfrontácie so svedkom K. (č.l. 35). Napokon však na hlavnom pojednávaní (č.l. 211, 213, 230) obžalovaný opakovane priznal, že striekačka nájdená v aute bola jeho a obsahovala pervitín určený pre jeho vlastnú potrebu. Z jedného kubíka (1 ml) prášku sa dalo vyrobiť 8-10 dávok drogy. V tom čase však bol závislým užívateľom tejto drogy, a preto jemu zaistené množstvo drogy postačovalo len na 3 až 5 dávok. Napriek priznaniu namietal nezákonnosť vykonanej prehliadky vozidla.

Svedok S. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 145) v zhode s prípravným konaním (č.l. 47) potvrdil, že v ten deň nad ránom ho obžalovaný viezol na vozidle, ktoré patrilo jeho mame, ale on mal jej súhlas na jeho užívanie. V meste Dolný Kubín ich zastavili policajti, ktorí uviedli, že im nesvieti zadné svetlo. Následne vyzvali obžalovaného ako vodiča, aby z auta vystúpil, pričom vtedy obžalovaný niečo hodil smerom k nemu. V aute bola vtedy tma a len počul niečo v aute klepnúť. Vzápätí policajti vyzvali aj svedka, aby z auta vystúpil a potom svietili do vnútra auta baterkou. Na podlahe auta našli striekačku s bielym práškom a pýtali sa ho, čo to je, ale on im nevedel uviesť. Po chvíli prišla na miesto ďalšia policajná hliadka, a následne ešte tretie služobné auto, pričom policajti auto prehľadávali aj so služobným psom. Uviedol, že nezaznamenal, že by policajti žiadali jeho súhlas s prehliadkou vozidla. Uviedol, že bol v šoku, a tak nevylučuje, že sa ho to mohli spýtať. V prípravnom konaní svedok s istotou uvádzal, že striekačku smerom k nemu hodil obžalovaný, zatiaľ čo na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že si tým nie je istý, keďže nemá dôkazy.

Svedkyňa Z. K. v prípravnom konaní (č.l. 49) potvrdila, že je majiteľkou motorového vozidla, ktoré v tom čase viedol obžalovaný, pričom vozidlo ústne zverila svojmu synovi S. do užívania.

Svedkovia A. Č. a P. M. v prípravnom konaní (č.l. 51, 53) potvrdili, že v tú noc vykonávali ako policajti OO PZ Dolný Kubín službu nočnej hliadky, pričom cez mesto zbadali okolo 04:00 hod. prechádzať vozidlo, ktorému nesvietilo zadné svetlo, preto sa rozhodli ho zastaviť a skontrolovať. Po zastavení vozidla vyzvali najskôr vodiča, aby predložil doklady a vystúpil z vozidla, za účelom vykonania dychovej skúšky. Následne vyzvali na preukázanie totožnosti aj spolujazdca, ktorý keď začal vystupovať z vozidla, tak si svedok Č. všimol v úložnom priestore na boku sedadla spolujazdca nejaký predmet, na ktorý keď zasvietil baterkou, zistil, že ide o striekačku s bielym práškom. Pýtali sa obžalovaného aj svedka K., čo sa v striekačke nachádza. Svedok K. mu povedal, že je v nej pervitín. Uviedol, že droga patrí obžalovanému, ktorý ju hodil smerom k svedkovi K. v čase, keď policajti zastavovali auto. Svedok Č. nevedel uviesť, ako bol vyriešený priestupok v súvislosti s nefunkčným zadným svetlom. Rovnako nevedel uviesť, či bol o vykonaní prehliadky vozidla vyrozumený prokurátor. Zdôraznil, že vozidlo nezastavovali z dôvodu pátrania po nejakej konkrétnej veci, ale v dôsledku spáchania dopravného priestupku.

Svedkovia Z. Š. a Z. N. v prípravnom konaní (č.l. 39, 45) potvrdili, že ako policajti OO PZ Dolný Kubín boli kolegami privolaní na zásah medzi križovatkami v centre mesta, kde kolegovia P. M. a A. Č. mali zastavené vozidlo a zadržané dve osoby. Svedkovia boli na miesto privolaní v záujme zabezpečenia stráženia zadržaných osôb, aby tieto z miesta neušli a zároveň, aby nemohli medzi sebou komunikovať. Dôvodom zadržania bola skutočnosť, že v zastavenom vozidle sa nachádzala podozrivá látka, ktorú im kolegovia ukázali tým, že na ňu posvietili baterkou.

Svedok Z. C. v prípravnom konaní (č.l. 42) uviedol, že v tú noc okolo 05:00 hod. bol spolu s kriminalistickým technikom vyslaný na realizáciu prípadu, ktorý súvisel s nájdenou striekačkou s podozrivou látkou. Po príchode na miesto sa rozhodol, že vykoná prehliadku bez súhlasu prokurátora, pretože vyžiadanie predchádzajúceho súhlasu by značne predĺžilo zaistenie tohto dôkazu. Podľa jeho názoru vec nezniesla odklad. Uvádzal, že v takom prípade by sa musel vrátiť späť do budovy polície a v miestnosti vyhradenej na písanie utajených podnetov by musel napísať príkaz na vykonanie prehliadky, s ktorým by šiel za prokurátorom a až následne by mohol prikročiť k vykonaniu prehliadky vozidla. Tieto úkony by trvali cca 2 hodiny a počas tejto doby by odstavené vozidlo bránilo riadnej cestnej premávke. Pokiaľ by však nedošlo k dopravnej nehode, nebolo by vykonanie dôkazu zmarené. Vozidlo bolo odstavené 50 metrov za kruhovým objazdom v úseku, kde sú dva jazdné pruhy v jednom smere, pričom rýchlosť je obmedzená na 50 km/hod. Prokurátora o vykonaní prehliadky informoval dodatočne telefonicky.

Znalkyňa pplk. Ing. P. Š.E. na hlavnom pojednávaní (č.l. 209) sa v celom rozsahu odvolala na ňou vypracovaný znalecký posudok KEÚ (č.l. 63) z ktorého vyplýva, že v striekačke s objemom 2 ml sa nachádzal metamfetamín hydrochlorid (pervitín) o hmotnosti 980 mg, v ktorom sa nachádzalo 772 mg (78,8 %) čistého metamfetamínu. Podľa vyjadrenia znalkyne takéto množstvo zodpovedalo 19 až 39 obvykle jednorazovým dávkam. Znalkyňa uviedla, že pri určení počtu obvykle jednorazových dávok vychádzala z pracovnej inštrukcie KEÚ platnej k aprílu 2010 (č.l. 200), v zmysle ktorej sa vychádzalo z predpokladu, že na výrobu jednej obvykle jednorazovej dávky pervitínu je potrebné množstvo 20 až 40 mg čistého metamfetamínu. Od apríla 2013 sa už riadia novou inštrukciou (č.l. 203), v zmysle ktorej je na výrobu jednej dávky postačujúce množstvo 10 až 40 mg čistého metamfetamínu. KEÚ pri vyslovovaní týchto záverov ohľadom množstva (objemu) obvykle jednorazovej dávky vychádzala

z údajov uvedených v odbornej literatúre a na základe vlastných zistení, ktoré každý rok štatisticky vyhodnocujú. Pri určovaní nezohľadňujú osobu konkrétneho páchateľa z hľadiska kvality zaistenej drogy sa považuje pervitín za kvalitný pokiaľ je prítomnosť metamfetamínu v objeme nad 70 %, pričom jeho najvyššia možná koncentrácia je 80,3 %.

Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:

Z pripojeného spisu KR PZ Žilina č. KRP-8/OVK-ZA-2010 mal súd preukázané, že motorové vozidlo, ktoré viedol obžalovaný bolo policajtmi zastavené o 04:10 hod. Prehliadka zastaveného motorového vozidla bola so súhlasom svedka K. ako oprávneného užívateľa vykonaná dňa 10.10.2009 v čase od 05:45 hod. do 06:15 hod (č.l .80), pričom následne o 06:25 hod. bol o jej vykonaní upovedomený prokurátor. Počas tejto prehliadky bola v odkladacom priestore na pravej strane sedadla spolujazdca nájdená injekčná striekačka s určeným objemom 2 ml so zataveným koncom s obsahom bieleho prášku v objeme 1,3 ml. Z pripojenej fotodokumentácie je preukázaný priebeh vykonávanej prehliadky, vrátane miesta nájdenia striekačky a objemu v nej prechovávanej drogy (fotografia č. 4 a 5 na č.l. 84). Priebeh zastavenia vozidla je opísaný v úradnom zázname zasahujúcich policajtov (č.l. 98 pripoj. spisu).

Zo znaleckého posudku KEÚ (č.l. 68 pripoj. spisu KR PZ Žilina) mal súd preukázané, že na striekačke nájdenej pri prehliadke motorového vozidla boli zistené stopy DNA obžalovaného. Stopy DNA svedka K. na striekačke neboli zistené.

Z výročnej správy Národného monitorovacieho centra pre drogy zriadeného pri Úrade vlády Slovenskej republiky vyplýva, že pri droge pervitín sa cena odvíja od tzv. čiary (dávky), pričom jeden kubík (1 ml) drogy zodpovedá desiatim čiaram (č.l. 207).

Z odborného vyjadrenia toxikologičky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (č.l. 91) vyplýva, že v moči obžalovaného bola zistená prítomnosť metamfetamínu, amfetamínu, kannabinoidných látok, pseudoefedrínu, nikotínu a kofeínu. V moči svedka K. bola zistená prítomnosť metamfetamínu, amfetamínu a nikotínu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že obžalovaný v septembri 2003 spáchal trestný čin „Nedovolené ozbrojovanie“ podľa a trestný čin „Nedovolená výroba a držba omamnej látky ...“ podľa , Za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6,5 roka. Z výkonu tohto trestu bol dňa 25.02.2007 podmienečne prepustený a obžalovanému plynula skúšobná doba 4 roky. Toto odsúdenie nie je zahladené.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že obžalovaný v marci 2011 spáchal prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu v spolupáchateľstve. Za to mu bol trestným rozkazom zo dňa 07.09.2011 uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov. Skúšobná doba bola určená v trvaní 17 mesiacov. Trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 07.09.2011 a v tento deň sa stal aj právoplatným.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že obžalovaný v marci 2010 spáchal prečin „Ublíženie na zdraví“ podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. d) Tr. zák. Za to mu bol rozsudkom zo dňa 24.11.2011 uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 10.12.2011. Trest uložený trestným rozkazom č. bol zrušený.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že obžalovaný v januári 2011 spáchal zločin „Vydieranie“ podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.05.2013 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka. Zároveň boli zrušené výroky o treste vo veci Okresného súdu Dolný Kubín č. a vo veci Okresného súdu Dolný Kubín č. . Takto uložený súhrnný trest obžalovaný t.č. vykonáva.

Zo správ o povesti obžalovaného (č.l. 215-228) mal súd preukázané, že tento bol mnohokrát odsúdený za páchanie rôznej trestnej činnosti a jeho konanie je opäť preverované v súvislosti s údajnou drogovou činnosťou (č.l. 226-228). Z lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný dlhodobo nikdy nikde riadne nepracoval (č.l. 225).

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.

Rozhodujúcim (usvedčujúcim) dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby bola nájdená injekčná striekačka obsahujúca biely prášok, ktorý bol neskôr identifikovaný ako omamná látka - pervitín. Tento dôkaz bol zaistený počas policajného zákroku v aute, ktorým sa prepravovali obžalovaný spolu so svedkom K..

Okresný súd po vrátení veci už takýto dôkaz vyhodnotil ako zákonný, získaný spôsobom, ktorý nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Okresný súd pritom vychádzal z názoru krajského súdu vysloveného v tejto veci, v zmysle ktorého zasahujúci policajti pri služobnom zákroku neprekročili rozsah svojich právomocí a plnili ním úlohy Policajného zboru SR. Policajti teda boli oprávnení v posudzovanom prípade zastaviť predmetné motorové vozidlo a podrobiť kontrole vodiča a jeho spolujazdca, vrátane následnej prehliadky vozidla. Motorové vozidlo ako hnuteľná vec nie je tzv. iným priestorom v zmysle 99 ods. 2 (). Odhliadnuc od toho však treba tiež uviesť, že v danom prípade bola prehliadka vozidla vykonaná vo vzťahu k osobám, ktoré boli pristihnuté pri páchaní trestného činu ( ). Predchádzajúci súhlas prokurátora na vykonanie takej prehliadky preto ani nebol potrebný.

Vzhľadom na tieto závery sú zákonnými a použiteľnými aj ďalšie dôkazy odvodené (vyplývajúce) od tohto dôkazu nájdeného pri prehliadke vozidla, napr. posudok KEÚ, znalecký posudok, výpovede obžalovaného a svedka K. ohľadom tohto dôkazu.

Niet pochýb, že nájdená striekačka s drogou patrila obžalovanému. Obžalovaný to síce spočiatku popieral, ale napokon už v konaní pred súdom opakovane priznal cieľavedomú držbu predmetnej striekačky. Priznal tiež, že vedel, čo je obsahom striekačky. Uviedol, že droga bola určená pre neho, keďže v tom čase bol jej závislým užívateľom. Svedok K. ako spolujazdec obžalovaného od začiatku popieral svoju účasť (podiel) na držbe striekačky s drogou. Na stenách striekačky sa našli len stopy DNA obžalovaného. DNA svedka K. sa na striekačke nenašla. Prechovávanie drogy zo strany obžalovaného bolo teda preukázané.

Otázkou významnou pre správnu právnu kvalifikáciu konania obžalovaného tak ostalo množstvo ním držanej omamnej látky. Súd v tomto smere neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, ktorý poukazoval na skutočnosť, že zaistené množstvo drogy, by jemu (ako závislému užívateľovi) postačovalo len na 3 - 4 dávky (č.l. 230), 4 - 5 dávok (č.l. 211).

V danom prípade treba dôsledne rozlišovať pojmy „jednorazová dávka“ a „denná dávka“. Je akceptovateľné, že pravidelný (dlhodobý) konzument spotrebuje (užije) za deň väčšie množstvo drogy, čo však znamená, že počas dňa spotrebuje (užije) viac obvykle jednorazových dávok (čiar). Slovné spojenie „obvykle jednorazová dávka“ ( Tr. zák.) pritom nemožno vykladať vo vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi, ale z objektívneho hľadiska. Pojem „obvyklosť“ sa predsa nachádza aj v iných ustanoveniach , pričom vždy je potrebné pri výklade tohto pojmu prihliadať na všeobecnú obvyklosť a nie na obvyklosť „in concreto“ (napr. ; ; ; Tr. zák.). Inak by dochádzalo k neprípustným rozdielom medzi trestnosťou konania prvokonzumenta a dlhodobého užívateľa drogy. Ak by takíto páchatelia prechovávali rovnaké množstvo omamnej látky, prvokonzument by tým istým konaním naplnil inú (prísnejšiu) skutkovú podstatu trestného činu, než závislý užívateľ (rozh. NS ČR č. Rt-46/2000). Rovnaký prístup je pritom aplikovaný aj v prípade trestných činov spáchaných pod vplyvom alkoholu na úseku dopravy. Ani vtedy sa nezisťuje aký vplyv malo konkrétne množstvo požitého alkoholu na správanie sa konkrétneho páchateľa, ale rozhodujúci je množstvový (tabuľkový) údaj o objeme požitého alkoholu.

V zmysle judikovaného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. Jtk-14/11 určovanie obvykle jednorazovej dávky na základe vyjadrenia obvineného nemožno pripustiť, pretože by sa mohlo stať, že páchateľ oznámi, že pre neho je jednorazová dávka napr. 1 kg marihuany, keďže on je taký závislý, že menšie množstvo mu „nezaberie“. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti teda nie je namieste určovať obvykle jednorazovú dávku marihuany podľa závislosti konzumenta. Rovnako však nemožno akceptovať ani štandardne používanú metodiku KEÚ pri určovaní počtu obvyklých jednorazových dávok akejkoľvek drogy podľa množstva (koncentrácie) účinnej látky, keďže táto metóda nie je najobjektívnejšia. Pri určovaní obvykle jednorazovej dávky je potrebné vychádzať z empirických poznatkov a z obvyklých

zvyklostí. Rozhodujúcim kritériom je kvantitatívne určenie, aký objem (hmotnosť) omamnej látky u jej konzumentov postačuje na výrobu (prípravu) obvyklej jednorazovej dávky. Údaj o koncentrácii účinnej látky v zaistenej droge, t.j. objektívny údaj o kvalite drogy, nemusí byť a spravidla ani nie je pre bežného užívateľa známy, keďže koncentrácia a obsah účinnej látky v droge, ktorá zodpovedá za jej psychoaktívne účinky, sa zisťuje špeciálnym laboratórnym vyšetrením za použitia kvalitnej prístrojovej techniky. Konzument drogy, ktorý si zo zadováženej drogy pripraví (oddelí) obvyklú dávku, však s veľkou pravdepodobnosťou takou technikou nedisponuje, a tak nevie, aké množstvo účinnej látky sa v jednej dávke nachádza. Každý konzument však dokáže určiť „veľkosť“ jednej dávky podľa jej hmotnosti alebo objemu. Z hľadiska subjektívneho pohľadu tak dealera, ako i konzumenta drogy, je obvykle jednorazová dávka vždy vyjadrená len kvantitatívne (hmotnostne, či objemovo), ale nikdy nie kvalitatívne (podľa obsahu účinnej látky). Konzumenti marihuany si preto sušinu tejto drogy zadovažujú podľa počtu gramov, a nie podľa koncentrácie THC. Počet obvykle jednorazovej dávky marihuany je teda potrebné určovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu, a nie od koncentrácie účinnej látky THC. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria je potrebné za obvykle jednorazovú dávku (joint) považovať množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg vysušenej konopy.

Vyššie uvedené úvahy možno aplikovať aj v aktuálne posudzovanej trestnej veci. Konzumenti pervitínu si túto drogu zadovažujú v práškovej forme podľa objemu v mililitroch, a nie podľa koncentrácie metamfetamínu. Objem drogy pre konečného spotrebiteľa je potom relatívne spoľahlivo a prakticky merateľný prostredníctvom distribúcie v maloobjemových zatavených injekčných striekačkách. Jedna dávka pervitínu (jedna čiara) predstavuje objem 0,1 ml. Hoci kvalita pervitínu na trhu kolíše, veľkosť obvykle jednorazovej dávky pre konečného užívateľa zostáva zachovaná bez ohľadu na množstvo (koncentráciu) účinnej látky, ako aj bez ohľadu na stupeň závislosti užívateľa. V tomto smere súd prihliadol aj na zverejnené zistenia Národného monitorovacieho centra pre drogy zriadeného pri Úrade vlády SR, z ktorého správy o stave drogových závislostí a kontroly drog v Slovenskej republike (č.l. 207) vyplýva, že jeden kubík (1 ml) pervitínu predstavuje 10 dávok (čiar). Takúto obvyklosť na drogovom trhu pritom potvrdil aj obžalovaný, ktorý uviedol, že z jedného kubíka je možné „vyrobiť“ 8 až 10 dávok (č.l. 211).

V danom prípade je zo zápisnice o prehliadke motorového vozidla (č.l. 79, 81 pripojeného spisu KR PZ Žilina č. KRP-8/OVK-ZA-2010), vrátane fotodokumentácie vyhotovenej počas prehliadky (č.l. 84), preukázané, že v injekčnej striekačke sa nachádzalo 1,3 ml pervitínu, teda množstvo postačujúce na 13 dávok (čiar). Držbu takého množstva drogy už nemožno považovať za jej prechovanie pre vlastnú potrebu v zmysle § 135 Tr. zák., a preto je namieste právna kvalifikácia konania obžalovaného podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

Zároveň však bol konaním obžalovaného naplnený aj osobitný kvalifikačný znak v zmysle § 172 ods. 2 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný už bol za takýto čin v minulosti odsúdený, pričom toto predchádzajúce odsúdenie nie je zahladené.

Ide o odsúdenie vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. , kde bol obžalovaný rozsudkom zo dňa 09.03.2005 o.i. uznaný vinným zo spáchania trestného činu „Nedovolená výroba a držba omamnej látky ...“ podľa , Porovnaním skutkovej podstaty tohto trestného činu zo skutkovými podstatami trestných činov obsiahnutých v osobitnej časti teraz platného možno konštatovať, že trestný čin, za ktorý bol obžalovaný odsúdený vo veci č. , by teraz zodpovedal trestnému činu podľa a Tr. zák. Aj vtedy obžalovaný prechovával pri sebe tú istú omamnú látku (pervitín), a to dokonca v dvojnásobne väčšom množstve, než v teraz posudzovanom prípade, t.j. opäť v množstve, ktoré by nebolo možné považovať za prechovávanie drog pre vlastnú spotrebu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), prihliadajúc pritom na riadne naplnenie účelu trestu. Súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal nielen na pomer, ale aj na mieru závažnosti všetkých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri skúmaní ich existencie vychádzal zo zásady, že na takúto okolnosť možno prihliadať len vtedy, ak jej existenciu možno konštatovať pri všetkých zbiehajúcich trestných činoch (rozh. KS ZA č. Jtk-7/11).

Na strane obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Oproti tomu súd zistil existenciu nižšie uvedených dvoch priťažujúcich okolností, na ktoré však nemožno prihliadať.

Obžalovaný síce spáchal viac (zbiehajúcich) trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.), ale kvôli tejto skutočnosti mu bol napokon ukladaný súhrnný trest zvýšený v zmysle tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.). Okolnosť, ktorá je dôvodom na zvýšenie trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. nemožno zároveň hodnotiť ako priťažujúcu podľa § 37 písm. h) Tr. zák., pretože by tak došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti a k duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody (rozh. KS ZA č. Jtk-13/10-III.).

V súvislosti s priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Tr. zák. treba uviesť, že obžalovaný už síce bol v minulosti odsúdený, ale na tzv. zbiehajúce odsúdenia, za ktoré mu bol týmto rozsudkom napokon uložený súhrnný trest, nemožno prihliadať. Okrem toho bol obžalovaný odsúdený už len v jednej, zatiaľ nezahladenej veci. Ide o odsúdenie vo veci sp. zn. , ktoré je však osobitným znakom skutkovej podstaty teraz posudzovaného obzvlášť závažného zločinu, a preto nemožno naň zároveň prihliadať aj ako na priťažujúcu okolnosť.

V danom prípade prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, pretože obžalovaný spáchal teraz posudzovaný obzvlášť závažný zločin skôr, než mu bol vo veci č. doručený trestný rozkaz, zároveň skôr, než bol vyhlásený rozsudok vo veci č. , a napokon skôr, než bol vo veci č. vyhlásený rozsudok. Súhrnný trest je teda ukladaný nielen za teraz posudzovaný obzvlášť závažný zločin, ale aj za ďalšie tri úmyselné trestné činy, a to za prečin „Krádež“ spáchaný vo veci č. , za prečin „Ublíženie na zdraví“ spáchaný vo veci č. a za zločin „Vydieranie“ spáchaný vo veci č. . Okresný súd Dolný Kubín preto zrušil všetky predchádzajúce výroky o trestoch uložených obžalovanému za všetky tie trestné činy, ktoré boli spáchané vo viacčinnom súbehu s teraz stíhaným obzvlášť závažným zločinom.

Výmeru trestu súd určoval podľa najprísnejšieho zo spáchaných trestných činov ( Tr. zák.), ktorého trestnú sadzbu určenú v osobitnej časti (10 až 15 rokov) súd upravil podľa Tr. zák. tak, že zvýšil jej hornú hranicu o jednu tretinu. Následne mohol súd uložiť trest v rámci celého takto upraveného rozpätia trestnej sadzby (10 až 20 rokov).

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici takto upravenej trestnej sadzby, keď prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu a správanie sa obžalovaného. Obžalovaný síce spáchal zločin súvisiaci s jeho drogovou činnosťou opätovne, ale táto skutočnosť je už zohľadnená prísnejšou právnou kvalifikáciou jeho konania. Ide síce o trest ukladaný za viaceré trestné činy (obzvlášť závažný zločin + zločin + dva prečiny), sú však splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu, ktorý zväčša je a má byť pre páchateľa výhodnejší oproti prípadu, ak by mu boli za jednotlivé trestné činy uložené samostatné tresty. Trest určený v tejto výmere sa preto javí byť spravodlivým trestom za všetky zbiehajúce trestné činy.

Súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, keďže ide o výkon trestu, ktorý bol uložený obžalovanému o.i. aj za spáchaný obzvlášť závažný zločin.

Napokon súd uložil obžalovanému aj tzv. obligatórny ochranný dohľad v trvaní dva roky. V tejto súvislosti súd obžalovanému pripomína, že v zmysle § 77 ods. 1 Tr. zák. je po prepustení z výkonu trestu povinný oznamovať a preukazovať súdu údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Plnenie týchto povinnosti bude kontrolovať probačný a mediačný úradník Okresného súdu Dolný Kubín.

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a už bol za taký čin odsúdený,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.