Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-43-2013.pdf
PDF · 79.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/43/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., Klincová 37/B, 820 05 Bratislava, IČO: 36 862 657 proti žalovanej: D. bytom ul. N. XXX/X, XXX XX Z. zastúpená opatrovníčkou D. o zaplatenie 104,11 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 104,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 104,11 eur od 15.12.2011 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 58,16 eur na trovách právneho zastúpenia a 16,50 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdom poplatku, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 18.sepbembra 2012 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 104,11 Eur spolu s príslušenstvom, titulom neuhradenia debetného zostatku na účte zriadenom podľa Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 27.mája 2008.
Dňa 10.januára 2013 okresný súd vydal platobný rozkaz č.k. 6Ro/371/2012-41, ktorým súd žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 104,11 Eur spolu s príslušenstvom. Súd zrušil uznesením č.k. 6/371/2012-57 dňa 24.mája 2013 vzhľadom na to, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk.
Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej a na adrese známej súd sa nezdržuje, súd uznesením č.k. 14C/43/2013-62 zo dňa 26.júna 2013 ustanovil žalovanej opatrovníka v osobe D.Z dôvodu, že sa jedná o drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p. a vzhľadom na ust. § 115 ods. 2 O.s.p. nie je potrebné nariaďovať pojednávanie ani v drobných sporoch, konajúci súd v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez pojednávania dňa 19.júla 2013.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu najmä: Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 27.mája 2008, výzvou zo dňa 6.decembra 2010 na úhradu debetného zostatku, výpisom z účtu žalovanej č. 12 za obdobie od 1. do 4.decembra 2010, výpisom z Obchodného registra žalobcu, sadzobníkom poplatkov žalobcu platného od 1.decembra 2010, všeobecnými obchodnými podmienkami s platnosťou od 17.marca 2008, zmenou žalobného petitu zo 16.novembra 2012 a zistil nasledovné skutočnosti:
Účastníci konania uzavreli dňa 27.mája 2008 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len "zmluva"), predmetom ktorej bolo zriadenie účtu, návrh majiteľa účtu na uzavretie zmluvy na vydanie a používanie platobnej karty, zmluva o poskytovaní služby elektronického bankovníctva, zmluva o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte.
Zmluva o bežnom účte, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou v § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaná však uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, ide teda o zmluvu spotrebiteľskú, podriadenú navyše aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ).
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle článku V. bodu 2 zmluvy, zmluvné strany sú oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt/službu podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu zriadenú na základe zmluvy.
Oznámením zo dňa 6.decembra 2010 žalobca oznámil žalovanej, že odstupuje od zmluvy. Zároveň oznámil, že dňom doručenia tohto odstúpenia zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k zrušenému účtu a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných zmlúv. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku.
Súd má z listinných dôkazov za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Ďalej má súd za preukázané, že žalobca odstúpil od zmluvy oznámením zo dňa 6.decembra 2010, pričom na účte žalovanej evidoval debetný zostatok vo výške 104,11 €.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanej založil a viedol peňažný účet. Žalovaná nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Vzhľadom na oprávnenosť nároku súd zaviazal žalovanú k zaplateniu vykázanej istiny na účte vo výške 104,11 eur. Okrem toho žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania odo dňa vzniku povinnosti žalovanej na vrátenie debetného zostatku, t.j. 15.12.2010, v zákonnej výške 9% ročne, nakoľko podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka výšku úroku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Sankčný úrok vo výške 20% p.a., ktorý si žalobca uplatnil za nedodržanie zmluvných podmienok vyplýva len zo sadzobníka poplatkov žalobcu a nebol medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaný. Keďže v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na tento vzťah treba primárne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dojednanie o tzv. sankčnom úroku súd však považuje za obchádzanie zákona (§ 39 OZ), aby nemusel žalobca uplatňovať úrok z omeškania v limitovanej výške. Navyše zákon takýto pojem ani nepozná, skôr sa však charakterovo približuje k zmluvnej pokute, o ktorej dojednaní však
zákon vyžaduje písomnú formu. Na základe uvedeného súd žalobu v časti nároku na sankčný úrok z omeškania zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., v súlade s vyúčtovaním právneho zástupcu za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a za trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby 58,16 eur vrátane DPH (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby). Náhradu úkonu právnej služby špecifikovaného advokátom ako „pokus o zmier“ súd žalobcovi nepriznal, nakoľko v súdnom konaní sa k náhrade priznávajú právne úkony vykonané v priebehu súdneho konania a nie pred podaním žaloby, teda pred začiatkom súdneho konania. Účelom takéhoto podania je riešenie sporného právneho vzťahu inou ako súdnou cestou a nie je podmienkou uplatnenia práva žalobcu na súde a preto náklady spojené s týmto úkonom nie je možné považovať za účelne vynaložené v súvislosti s týmto konaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).