Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (29)Rozsudok_5C-172-2012.pdf
PDF · 110.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/172/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa A. S. W. W..Y..R.., Ú. Č.. X, O., H. : XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni : Q. R., K.. XX.XX.J., O. B. Q., P. Č.. XXXX/X, o návrhu na zaplatenie istiny 76,32 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlý na tunajší súd dňa 13.8.2012 domáhal zaplatenia istiny 136,32 € s príslušenstvom odvolávajúc sa na zmluvu o úvere uzavretú dňa 28.2.2007 pod číslom XXXXXXXXXX na základe ktorej spoločnosť F. Q. U..W.., O. X, O. V. R. Ú. B. B. XXX,XX €., keď mala porušiť podmienky zmluvy nesplácaním pravidelných splátok riadne a včas, čím ostala neuhradené 496,32 € pozostávajúcej z istiny 412,88 € , riadneho úroku 35,-€, zmluvnej pokuty 31,84 €, poplatkov 16,60 €, ktorá pohľadávka takto bola postúpená na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009, medzi postupcom GE Money a.s., Bottova 7, Bratislava, ktorá nadobudla dňom 1.4.2006 na základe zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi predávajúcim F. Q. Q. S..W.. O. X, a postupníkom v tom vzťahu ako postupcom. V čase podania návrhu nedoplatok na úvere predstavoval sumu už len 136,32 € ktorá pozostávala z istiny 52,88 €, z úroku 35,-€ a zmluvnej pokuty 48,44 €. Navrhovateľ v časti na zaplatenie pohľadávky 60,-€ vzal návrh späť dňom 21.2.2013 a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Uznesením dňa 8.3.2013, bolo čiastočne zastavené konanie v dôsledku čoho mala byť neuhradená suma 70,32 €, ktorá predstavovala časť zmluvnej pokuty, a časť riadneho úroku.
Podľa § 115a ods. 2 Novely O.s.p., číslo 335/2012 účinné od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 cit. Zákona, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že rozhodovaniu vo veci došlo dňa 25.1.2013 a výška pohľadávky je do 1.000,-€, kde nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, súd rozhodol bez pojednávania, vyhlásil rozsudok.
Na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľom ako aj jeho doplneného vyjadrenia súd zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola dňa 16.2.2007 uzavretá zmluva o úvere pod číslom G. XXXXXXXXX, kde je opravené číslo na XXXXXXX a následne na Č. XXXXXXXXXX, kde odporkyňa vystupuje ako dlžník, pôvodný veriteľ z tohto dokumentu nevyplýva, keďže nie je identifikovaný. Mal poskytnúť odporkyni úver vo výške 30.000?-Sk, kde sa zaviazala odporkyňa vrátiť úver v počte 36 splátok po 1.200,-Sk, pôžička mailom, a splátky uhrádzať poštovou poukážkou. Z uvedenej zmluvy nie je zrejmá dojednaná výška úroku, ani ročná percentuálna miera nákladov. Navrhovateľ zdokladoval platobnú históriu od 28.2.2007 do 24.9.2009 o úhradách .
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka pltného od 1.4.2004 do 31.12.2007 definoval spotrebiteľské zmluvy ako kúpnu zmluvu, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strana dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka platného od 1.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka zakotvil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).
To neplatí, ak ide o predmet plnenia , cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu , inak je neplatná , pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h/ Zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu , v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny , variabilnej ročnej úrokovej sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu , ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. j tohto zákona musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. a/ - s/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať :
a/ obchodné meno , sídlo , identifikačné číslo veriteľa , ak ide o právnickú osobu alebo meno , priezvisko , miesto podnikania , alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa , ak ide o fyzickú osobu
b/ meno , priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
c/ identifikáciu osoby , ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom
d/ adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu , alebo sťažnosť , celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
f/ v prípade odloženej platby za tovar alebo služby , opis tovaru alebo služby , na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo poskytnutej služby
g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
h/ ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby , ako aj index alebo referenčnú sadzbu , ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu
i/ výšku , počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom , vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere , priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7 ods. 2 za príslušný kalendárny rok , platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok
l/ veriteľom vyžadované ručenie , alebo poistenie
m/ výpočet nákladov uvedených v § 2 , písm. c/ v 1. - 5. bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov , pričom sa uvedie výška týchto nákladov , spôsob výpočtu , alebo čo najpresnejší odhad
n/ oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
o/ upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru
p/ práva spotrebiteľa podľa § 7
q/ spôsob zániku záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
r/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
s/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
Podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008 pri nesplnení podmienok podľa odseku 1 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná , ak bol spotrebiteľovi na jej základe :
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba .
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/ b/ d/ - j/ , k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov .
Zákon spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo v inej právnej forme. Na posúdenie tejto okolnosti, či sa jedná o spotrebiteľský úver, zásadne je rozhodujúca otázka , akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, teda či je to pôžička, úver, nepomenovaná zmluva, ale dôležitá je kauza, t.j. že sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Takouto zmluvou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľský úver upravuje jednak zákon o spotrebiteľskom úvere, ktorý hovorí o poskytnutí úveru spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti, alebo povolania, a vo vzťahu Obchodným zákonníkom a účinky normy lex specialis a popri tejto špeciálnej norme požívajú výraznú ochranu spotrebitelia v normách neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, vrátane služieb na finančnom trhu, podľa § 53 Obč. zákonníka.
Náležitosti zmluvy vymedzuje zákon o spotrebiteľských úveroch § 4 ods. 1 a 2 a stanovuje sankciu neplatnosti v prípade nedodržania písomnej formy a v prípade neuvedenia úrokov a poplatkov spôsobom stanoveným v zákone do zmluvy nevzniká na ne nárok.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľov, najskôr v Zákone č. 634/l992 o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.l992 do 30.6.2007, kde jeho ustanovenie § 23a účinné v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa cit. Zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch , aký obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyňuje. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia , typová zmluva nesmie obsahovať za a/ neprijateľné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä prvej podmienky, ktoré sa viažu na predaj výrobku, na poskytnutie služby, na odobratie iného výrobku, alebo na prevzatie inej služby, 2./ podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu, b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Vychádzajúc z článku 3 bod 1 a 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.l993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bolo stanovené, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá , sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežnou formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje, uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje , že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keďže predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Z článku VI z bodu 1, tejto Smernice vyplýva, že členské štáty zabezpečia , aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorené so spotrebiteľom, zo strany predajcu, alebo dodávateľa, podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Právna úprava spotrebiteľských úveroch bola obsiahnutá prvýkrát v zákone č. 558/2001 Z.z. vyššie uvedenou Novelou Obč. zákonníka, ustanovenie § 809f ods. 3 až 4, uložilo spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 Zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej čas v časových úsekoch aj s ust. § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ust. § 57 tohto zákona, do troch mesiacov, odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súlade s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona, podľa odseku 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov, odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy, o práve užívať budovu, alebo jej čas v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná, do súladu s ust. § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy , a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Z ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ďalej len neprijateľné podmienky.
Pokiaľ ide o zmluvný úrok dojednanie bolo vo všeobecných zmluvných podmienkach spoločnosti GE Mony pred údajmi o poplatkoch, vyjadrený nezrozumiteľne pre spotrebiteľa tak, že tá závisí odzvoleného splátkového režimu, pričom len konkrétna výška RPMN bola uvedené v tabuľke, spôsob výpočtu úrokov z úveru tabuľka neobsahovala.. Ako vyššie, ktoré súd považoval v zmysle § 37 ods. 1 pre klienta nezrozumiteľné, keďže neurčuje percentuálnu ani inú pevnú čiastku, kde umožňuje navrhovateľovi tento úrok priebežne meniť bez čitateľného režimu. Vzhľadom na to, že súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v čase jej uzavretia v roku 2007 upravoval Zákon č. 258/2001 Z.z. , kde v § 4 ods.2 písm. h/ stanovoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi inými, aj ročnú úrokovú sadzbu, spôsob jej zmeny a s poukazom na ustanovenie § 53 ods.3 písm./a Obč.zák. mal spotrebiteľ plniť v tomto prípade úrok s výškou ktorého sa nemal možnosť riadne sa oboznámiť, ktorý bol uvedený vo všeobecných zmluvných podmienkach nejasne a spotrebiteľ nemal inú možnosť ako podpísať zmluvu alebo ju nepodpísať. Takto dojedané podmienky v zmluve nemôžu byť v neprospech spotrebiteľa, ktorý vždy vystupuje v zmluvnom vzťahu ako slabší článok, oproti veriteľovi, ktorý stanovuje podmienky zmluvy. V dôsledku nezrozumiteľnosti spôsobu stanovenia úroku z úveru, čo obmedzilo spotrebiteľa oboznámiť sa riadne s touto časťou zmluvy aj vzhľadom na veľmi drobné písmená obchodných podmienok, súd návrh zamietol s poukazom na § 37 Obč.zákona.
Podľa § 544 ods. 1 a 3 Obč. zákona, ak strany dojednanú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Účastníci konania si dojednali zmluvnú pokutu vo všeobecných obchodných podmienkach , ktoré sa mali stať súčasťou zmluvy . Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 až 3 jedná o podmienkach dojednaných s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky s tým, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Preto Všeobecné obchodné podmienky môžu byť jednak obchodné podmienky , ktoré sú všeobecne známe stranám, sú vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami pre jednotlivé druhy tovarov, a sú veľmi rozšírené, zaberajú určitú oblasť, činnosti, ako sú všeobecne zasielateľské podmienky vypracované príslušnými združeniami, zasielateľov, a zásadne sa predpokladá , že pre
podnikateľov sú tieto podmienky , kto podniká v tejto oblasti, a sa ho dotýkajú, sú všeobecne známe. Zákon predpokladá pred platnosť všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve v prípade takýchto podmienok. Nevyžaduje žiadne vyhlásenie strán zmluve, že všeobecné obchodné podmienky na ktoré sa odkazujú, sú im známe. Tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné obchodné podmienky , hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, preto aj iný režim záväznosti. Iné podmienky uvedené v odseku 1 cit. ustanovenia, nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú užšie vymedzenom prostredí. Preto odsek 1 vymedzuje podmienky, ich záväznosti prísnejšie, ako pri Všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranami uzavierajúcu zmluvu známe, alebo aby boli priložené v návrhu zmluvy. Preto tu ide o dva rôzne prípady. V prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky , napríklad také, ktoré vypracovala používa iba jedna zmluvná strana, môžu byť dobre známe aj druhej strane, vtedy ak medzi zmluvnými stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah. V taktom prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky odkáže, a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku v záväznosti požaduje ich priloženie k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá strana dostane na nahliadnutie. V prípade rozporov zákon predpokladá , a uprednostňuje zmluvné dojednania pred obchodnými podmienkami. Pretože obchodné podmienky , ako nepriame zmluvné dojednania majú vo vzťahu k priamemu zmluvnému dojednaniu subscidiárnu povahu, t.j. dispozitívny charakter, a zmluvné strany môžu toto interpetačné pravidlo vylúčiť. Výlučne v obchodnom styku sú stanovené zmluvné formuláre, ako typ tzv. diktovaných zmlúv, na ktoré odkazuje § 273 ods. 3, ktoré môže adresát len prijať, alebo tiež neprijať, pričom sa vystavuje riziku vzniku niektorých nepríjemných následkov, v dôsledku absencie zmluvného vzťahu. Zásadne platí, že kogentnými ustanoveniami sú ods. 1 § 273 a ostatné sú dispozitívne. Vychádzajúc z dikcie ust. § 544 ods. 2 Obč. zákona, ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach , ktoré by mali byť známe účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy , ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie zmluvnej pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané odporcom, nie je zrejmé, či sa nimi takto mohol riadne oboznámený, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných obchodných podmienok, ťažko čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami pri uzatváraní zmluvy, na ktoré už existujú rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú takéto zmluvy za neplatné. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve, súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie podmienok stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné podmienky odporkyňa nepodpísala.
V zmysle § 142 ods.2 O.s.p. súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keď jej pomer úspešnosti oproti úspechu navrhovateľa, keď pre správanie sa odporkyne vzal návrhu späť v časti 60,-€ a bol neúspešný vo zvyšku pohladávky 76,32€, pričom odporkyni týmto konaním trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).