Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (40)Rozsudok_6C-198-2012.pdf
PDF · 128.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/198/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: EURO-PERSONAL, s. r. o., so sídlom Ľanová 6, 821 01 Bratislava, IČO: 35 977 817, proti odporcovi: G. J., L.. XX.XX.XXXX, L. J. G. XXXX/XXA, XXX XX Ž., toho času na neznámom mieste pobytu, štátny občan SR, o zaplatenie 704,79 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 704,79 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 704,79 eur od 09.06.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 42,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 12.07.2012 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 16.07.2012 sa navrhovateľ domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 704,79 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 704,79 eur od 09.06.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh skutkovo navrhovateľ odôvodnil tým, že je v zmysle platného výpisu z obchodného registra oprávnený vykonávať činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Dňa 09.02.2012 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu ako aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi s miestom výkonu práce u užívateľského zamestnávateľa - DHL EXEL Slovakia, areál Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava, na pracovnú pozíciu - vodič MV a VZV logistiky. Dňa 03.05.2012 ho požiadal odporca o skončenie pracovného pomeru dohodou, uplynutím dňa 30.04.2012. Listom zo dňa 03.05.2012 potvrdil navrhovateľ prevzatie podania odporcu, oznámil mu, že skončenie pracovného pomeru uplynutím dňa 30.04.2012 neakceptuje a jeho podanie považuje za výpoveď tak, ako je uvedené v žiadosti odporcu. Odporca však napriek tomu prestal chodiť do práce, a preto bol s ním ukončený pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny dňom 16.05.2012. Odporca jeho listy na adrese jeho trvalého bydliska nepreberá. Priemerná mesačná mzda odporcu je vyčíslená podľa ust. § 134 Zákonníka práce vo výške 704,79 eur. Na zaslaný pokus o zmier odporca v stanovenej lehote do uplynutia dňa 31.05.2012 nereagoval a jeho pohľadávku neuspokojil. Podľa ust. čl. V. bod 4 pracovnej zmluvy uzavretej medzi ním a odporcom dňa 09.02.2012 - ADZ (navrhovateľ) sa dohodla so zamestnancom (odporca), že ak zamestnanec (odporca) nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa (navrhovateľ), zamestnanec (odporca) zaplatí ADZ (navrhovateľ) peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku za jeden mesiac, najneskôr však ku dňu skončenia jeho pracovného pomeru. Uvedeným písomným dojednaním v pracovnej zmluve, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, bola splnená i požiadavka ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. V zmysle ust. § 517 ods. 1, dlžník ktorý nesplnil dlh riadne a včas je v omeškaní. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka, popri plnení, úroky z omeškania, pokiaľ podľa Občianskeho zákonníka nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ktorým je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu odporca pohľadávku navrhovateľa - peňažnej náhrady v sume priemerného mesačného zárobku za jeden mesiac neuspokojil.
Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 25Ro 204/2012-29 zo dňa 18.07.2012.
Vzhľadom k tomu, že odporcovi sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, súd uznesením č. k. 25Ro/204/2012-32 zo dňa 20.08.2012 podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil v celom rozsahu.
Súd vzhľadom k tomu, že sa mu nepodarilo zistiť miesto pobytu odporcu a ani mu nebolo možné ustanoviť opatrovníka z osôb uvedených v ust. § 29 ods. 6 O.s.p. uznesením č. k. 6C/198/2012-61 zo dňa 10.06.2013 rozhodol v zmysle ust. § 48 ods. 4 O.s.p., že odporcovi sa budú písomnosti v tomto konaní doručovať uložením v súdnom spise.
Návrh tak bol spolu s jeho prílohami doručený odporcovi uložením v súdnom spise, pričom odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 19.07.2013, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 10.07.2013.
Súd tak na základe účastníkmi produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
Podľa výpisu z obchodného registra navrhovateľa zo dňa 12.07.2012 tento má v predmete činnosti zapísanú aj činnosť agentúry dočasného zamestnávania.
Navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako zamestnanec uzavreli dňa 09.02.2012 pracovnú zmluvu. V tejto bolo dohodnuté, že odporca nastúpi do práce dňa 10.02.2012, druh práce vodič MV a VZV logistiky. Ako miesto výkonu práce bola dohodnutá prevádzka navrhovateľa a dočasné vysunuté pracovisko: DHL EXEL Slovakia, s. r. o. areál Voklswagen Slovakia, a. s. Bratislava. Pracovný pomer bol súčasne uzavretý na dobu určitú do skončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa. Taktiež boli dohodnuté mzdové náležitosti, a to základná mzda vo výške 567,60 eur brutto s ponížením o čiastku 22,- eur brutto pri nástupe do zamestnania počas doby školenia v školiacom centre spoločnosti. Taktiež bol v pracovnej zmluve uvedený pracovný čas 37,5 hod. týždenne, ďalej výmera dovolenky. Ďalej bolo v pracovnej zmluve (čl. V. bod 4) uvedené, že navrhovateľ sa dohodol s odporcom, že ak odporca nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u navrhovateľa, odporca zaplatí navrhovateľovi peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku za jeden mesiac, najneskôr však ku dňu skončenia jeho pracovného pomeru.
Dňa 09.02.2012 súčasne navrhovateľ ako zamestnávateľ s odporcom ako zamestnancom uzavreli dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Podľa tejto dohody mal byť odporca pridelený dočasne k užívateľskému zamestnávateľovi: DHL EXEL Slovakia, s. r. o. areál Voklswagen Slovakia, a. s. Bratislava s miestom výkonu práce: DHL EXEL Slovakia, s. r. o. areál Voklswagen Slovakia, a. s. Bratislava na pracovnú pozíciu vodič MV a VZV logistiky, a to dňom 10.02.2012 na dobu určitú do skončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa.
V pracovnej zmluve, ako aj dohode o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi mal odporca uvedené bydlisko: G. XXA, XXX XX Ž.. Z občianskeho preukazu odporcu vydaného dňa 07.01.2009 vyplýva, že tento mal v ňom uvedenú adresu trvalého pobytu: G. XXXX/ XXA, Ž.. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 18.02.2013 (č. l. 55 spisu) vyplýva, že odporca bol odo dňa 07.01.2009 ku dňu 18.02.2013 nepretržite prihlásený k trvalému pobytu na adrese: G. XXXX/XXA, Ž..
Listom zo dňa 03.05.2012 (na liste je zjavne nesprávne uvedený rok 1991) požiadal odporca navrhovateľa o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.04.2012 z dôvodu nevyhovujúcich podmienok, pričom v prípade neakceptovania jeho žiadosti o uzavretie dohody odporca žiadal navrhovateľa, aby považoval jeho žiadosť za výpoveď podľa ust. § 61 Zákonníka práce.
Navrhovateľ listom zo dňa 03.05.2012 odporcovi oznamoval, že potvrdzuje prijatie jeho listu zo dňa 03.05.2012 s tým, že jeho žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou neakceptuje a eviduje tak jeho podanie ako výpoveď podľa ust. § 61 Zákonníka práce. S poukazom na to, že jeho pracovný pomer u navrhovateľa trval menej ako jeden rok a s poukazom na ust. § 62 ods. 2 a 7 Zákonníka práce, navrhovateľ odporcovi oznámil, že v jeho prípade výpovedná doba je jeden mesiac, začína plynúť dňa 01.06.2012 a končí dňa 30.06.2012. Z navrhovateľom predloženej doručenky jeho listovej zásielky s doručenkou označenej ako G. J. - neakceptovanie dohody mal súd preukázané, že táto zásielka adresovaná odporcovi na adresu G. XXXX/XXA, XXX XX Ž. sa vrátila navrhovateľovi bez doručenia späť, keďže podľa oznámenia poštového doručovateľa je odporca na adrese doručovania neznámy.
Navrhovateľ listom zo dňa 11.05.2012 dal odporcovi okamžité skončenie pracovného pomeru s odkazom na ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že dňa 02.05.2012 odporca bez ospravedlnenia nenastúpil do práce u užívateľského zamestnávateľa DHL EXEL Slovakia, s. r. o. areál Voklswagen Slovakia, a. s. Bratislava. Neospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku vykazoval do 11.05.2012 a týmto konaním tak závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. S odkazom na ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce navrhovateľ napokon uviedol, že pracovný pomer odporcu končí dňom doručenia predmetnej písomnosti. Z navrhovateľom predloženej doručenky jeho listovej zásielky s doručenkou označenej ako Ok. Skonč. PP mal súd preukázané, že táto zásielka adresovaná odporcovi na adresu G. XXXX/XXA, XXX XX Ž. sa vrátila navrhovateľovi bez doručenia späť, keďže podľa oznámenia poštového doručovateľa je odporca na adrese doručovania neznámy. Z listiny predloženej navrhovateľom ďalej vyplýva, že táto zásielka bola vrátená poštovým doručovateľom z jeho pošty Žilina 15 späť navrhovateľovi dňa 16.05.2012.
Podľa mzdového listu odporcu za rok 2012 odporca v mesiaci február (v období od vzniku pracovného pomeru dňa 10.02.2012) odpracoval 14 dní s odpracovanou dobou 105 hodín + 4 hodiny nadčasy, pričom dosiahol mzdu vo výške 454,92 eur a v mesiaci marec odpracoval 21 dní s odpracovanou dobou 157,5 hod., pričom dosiahol mzdu (bez náhrady za dovolenku, keďže táto sa nepovažuje za mzdu podľa ust. § 118 ods. 2 veta druhá zákona č. 311/2011 Z. z. v platnom znení) vo výške 709,95 eur.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) v znení zákona č. 348/2007 Z. z., tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Podľa ust. § 1 ods. 4 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z., ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
Podľa ust. § 38 ods. 1 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z., písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
Podľa ust. § 38 ods. 2 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z., písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".
Podľa ust. § 38 ods. 3 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z., písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
Podľa ust. § 38 ods. 4 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z., povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Podľa ust. § 38 ods. 5 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z., pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 59 ods. 1 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z., pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa ust. § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa ust. § 60 ods. 2 veta prvá ZP, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne.
Podľa ust. § 61 ods. 1 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z., ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, výpovedná doba je jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 62 ods. 6 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace.
Podľa ust. § 62 ods. 7 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z., výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 62 ods. 8 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
Podľa ust. § 68 ods. 1 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z., zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ust. § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa ust. § 85 ods. 1 ZP, pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Podľa ust. § 85 ods. 5 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z., pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.
Podľa ust. § 85 ods. 8 ZP v znení účinnom do 31.12.2012, pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa odsekov 1, 5 až 7, je ustanovený týždenný pracovný čas.
Podľa ust. § 118 Ods. 2 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z., mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa ust. § 134 ods. 1 ZP v znení účinnom do 31.12.2012, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa ust. § 134 ods. 2 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z., rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 134 ods. 3 ZP, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Podľa ust. § 134 ods. 4 ZP v znení zákona č. 460/2008 Z. z., priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Podľa ust. § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Pokiaľ sa tak týka právnej kvalifikácie navrhovateľom žalovaného nároku, súd tento posúdil ako nárok zamestnávateľa podľa cit. ust. § 62 ods. 8 ZP. Toto ustanovenie kreuje právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby, pričom podmienkou uplatnenia tohto nároku je skutočnosť, že sa na peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o tejto peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Ak teda zamestnanec svojvoľne poruší pracovnoprávne predpisy tým, že nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, s ktorým uzavrel dohodu o peňažnej náhrade, zamestnávateľovi vzniká právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac. Pre zamestnávateľa je to určitá forma satisfakcie, kompenzácie, resp. paušálnej náhrady vzniknutej škody a pre zamestnanca motivácia pod hrozbou peňažnej sankcie riadne a včas splniť povinnosti súvisiace s končiacim sa pracovným pomerom. Zakotvenie práva zamestnávateľa na peňažnú náhradu súvisí s prípadmi v aplikačnej praxi, keď zamestnanci v rámci výpovednej doby odchádzajú na nové pracovné miesta, nehľadiac na doterajších zamestnávateľov, ktorým vzniká škoda napríklad z dôvodu, že nestihli zaškoliť nových zamestnancov na príslušné pracovné miesto. Navrhovateľ s odporcom uzavreli dohodu, ktorá je predpokladom vzniku nároku navrhovateľa podľa cit. ust. § 62 ods. 8 ZP (čl. V. bod 4 pracovnej zmluvy).
V ďalšom sa tak súd zaoberal otázkou, či zo strany odporcu ako zamestnanca došlo ku konaniu napĺňajúcemu hypotézu právnej normy - ust. § 62 ods. 8 ZP, resp. dohody obsiahnutej v ust. čl. V. bod 4 pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom.
Odporca navrhol navrhovateľovi skončenie pracovného pomeru dohodou podľa ust. § 60 ods. 1 ZP. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ neakceptoval návrhu odporcu na uzavretie dohody a ani tak nedošlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru v písomnej forme, súd v ďalšom vychádzal z toho, že odporca v liste zo dňa 03.05.2012 nepochybne vyjadril svoju vôľu, že v prípade neakceptácie jeho návrhu na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru navrhovateľom, je jeho list potrebné považovať navrhovateľom za výpoveď pracovného pomeru podľa ust. § 62 ods. 1 ZP.
Vzhľadom k tomu, že odporca tak dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru dňa 03.05.2012, výpovedná doba u odporcu vzhľadom na to, že jeho pracovný pomer u navrhovateľa trval menej ako jeden rok, bola podľa ust. § 62 ods. 2 ZP v trvaní jeden mesiac, pričom mala začať podľa ust. § 62 ods. 7 ZP plynúť dňa 01.06.2012a uplynúť dňom 30.06.2012.
Súd vychádzal v ďalšom z toho, že navrhovateľ platne (keďže z vykonaného dokazovania nevyšlo najavo, že by odporca bol v zákonnej lehote podľa ust. § 77 ZP podal na súde žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľom) ku dňu 16.05.2012, kedy poštový podnik vrátil navrhovateľovi jeho písomnosť - okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.05.2012 ako nedoručiteľnú (§ 38 ods. 4 ZP), skončil s odporcom pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 11.05.2012 podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP.
Pokiaľ tak pracovný pomer odporcu skončil ešte pred začiatkom plynutia výpovednej doby, a to na základe protiprávneho konania odporcu (závažného porušenia pracovnej disciplíny - neospravedlniteľnou neprítomnosťou v práci od 02.05.2012 do 11.05.2012), nemohla výpovedná doba začať plynúť. Odporca tak už nemal v ďalšom povinnosť aj skutočne počas plynutia výpovednej doby (od 01.06.2012 do 30.06.2012) zotrvať v pracovnom pomere s navrhovateľom, keďže tento pracovný pomer bol už pred tým skončený. Súd má za to, že na daný skutkový stav prejednávaného prípadu však nemožno aplikovať ust. § 62 ods. 8 ZP doslovne a izolovane od vyššie uvedeného zmyslu a účelu tejto právnej úpravy tým spôsobom, že vzhľadom k tomu, že odporca už nemal povinnosť, z dôvodu skončenia jeho pracovného pomeru u navrhovateľa ku dňu 16.05.2012 okamžitým skončením pracovného pomeru, počas doby od 01.06.2012 do 30.06.2012 zotrvať u navrhovateľa ako zamestnávateľa a tak navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok podľa ust. § 62 ods. 8 ZP. Súd sa priklonil k takému výkladu ust. § 62 ods. 8 ZP, ktorý podľa jeho názoru reflektuje zmysel a účel tohto ustanovenia, a to, že neexistenciu pracovného pomeru v čase, kedy mala plynúť výpovedná doba nemožno v prípade, ako bol prejednávaný, dávať na ťarchu zamestnávateľa, a to z dôvodu, že skoršie skončenie pracovného pomeru bolo zapríčinené porušením pracovných povinností odporcu ako zamestnanca. Inými slovami povedané sa súd s poukazom na účel právnej úpravy obsiahnutej v dotknutom ust. § 62 ods. 8 ZP priklonil k takému výkladu tejto právnej normy, že právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu vzniká aj vtedy, ak bola daná výpoveď a následne sa pracovný pomer skončil ešte pred začiatkom plynutia výpovednej doby, alebo pred jej uplynutím, a to z dôvodov porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom.
Súd tak považoval navrhovateľom uplatnený nárok čo do jeho základu za daný.
Pokiaľ sa týka výšky uplatneného nároku, v súlade s cit. ust. § 62 ods. 8 ZP si účastníci písomne dohodli peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku odporcu.
Súd tak s poukazom na cit. ust § 134 ZP vypočítal priemerný mesačný zárobok na pracovnoprávne účely nasledovným spôsobom:
V zmysle ust. § 134 ods. 1 a 2 ZP súd vychádzal z ako rozhodujúceho obdobia z 1. kalendárneho štvrťroka roku 2012. Odporca v tomto štvrťroku odpracoval celkovo 35 dní s počtom odpracovaných 266,5 hod. V tomto štvrťroku bola odporcovi zúčtovaná na výplatu mzda v celkovej výške 1.164,87 eur (súd v zmysle ust. § 118 ods. 2 veta druhá ZP, podľa ktorého sa za mzdu nepovažuje náhrada mzdy, nezohľadnil pri svojom výpočte náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku v rozsahu 1 dňa podľa ust. § 116 ods. 1 ZP zúčtovanú odporcovi navrhovateľom na výplatu za mesiac marec 2012 vo výške 23,62 eur). Na základe týchto hodnôt následne súd vypočítal priemerný hodinový zárobok podľa ust. § 134 ods. 4 ZP: 1.164,87 eur / 266,5 hod. = po zaokrúhlení na 4 desatinné miesta 4,3710 eur / hod.
Pokiaľ sa týka výpočtu priemerného mesačného zárobku, súd vypočítalo najskôr priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času odporcu 37,5 hod. nasledovne: priemerný počet dní v roku 365,25 súd vydelil počtom 7 dní v týždni, pričom týmto získal priemerný počet týždňov v roku: 365,25 / 7 = 52,179. Vychádzajúc z priemerného počtu týždňov v roku potom vypočítal priemerný počet týždňov v mesiaci: 52,179 / 12 = 4,348. Následne súčinom priemerného počtu týždňov v mesiaci a týždenného pracovného času odporcu 37,5 hod. súd vypočítal priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac: 4,348 x 37,5 = 163,05. Napokon tak súd súčinom priemerného hodinového zárobku odporcu v sume 4,3710 eur a priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac 163,05 hod. vypočítal priemerný mesačný zárobok na pracovnoprávne účely odporcu: 4,3710 eur x 163,05 = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor 712,70 eur.
Navrhovateľovi tak vznikol nárok podľa dohody účastníkov uzavretej v súlade s ust. § 62 ods. 8 ZP vo výške 712,70 eur.
Pokiaľ sa týka splatnosti peňažného záväzku odporcu uhradiť navrhovateľovi peňažnú náhradu vo výške 712,70 eur, účastníci si dohodli jeho splatnosť najneskôr v deň skončenia pracovného pomeru odporcu. Keďže pracovný pomer odporcu, ako bolo uvedené vyššie skončil okamžitým skončením ku dňu 16.05.2012, odporca mal povinnosť uhradiť navrhovateľovi peňažnú náhradu do tohto dňa. V zmysle ust. § 1 ods. 4 ZP v spojení s ust. § 517 ods. 1 OZ sa dostal odporca nasledujúcim dňom, t. j. dňom 17.05.2012 do omeškania, a to vzhľadom k tomu, že do rozhodnutia súdu, keďže nevyšiel najavo opak tohto skutkového tvrdenia navrhovateľa, svoj peňažný záväzok navrhovateľovi neuhradil.
S poukazom na uvedené v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. viazaný rozsahom uplatneného nároku, súd navrhovateľovi priznal voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 704,79 eur a návrhu tak v časti o zaplatenie istiny ako dôvodnému vyhovel.
Čo sa týka navrhovateľom uplatneného príslušenstva žalovanej pohľadávky, t. j. úrokov z omeškania, súd poukazuje na to, že navrhovateľovi vzniklo podľa ust. § 1 ods. 4 ZP v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ prvým dňom omeškania odporcu právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.12.2013. Súd má zo svojej činnosti (§ 121 O.s.p.) vedomosť, že ku dňu 17.05.2012 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %. S poukazom na uvedené tak navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 712,70 eur od 17.05.2012 do zaplatenia. Keďže si navrhovateľ uplatnil aj tento nárok v menšom rozsahu, súd opätovne viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.) navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania v len uplatnenom rozsahu, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 42,- eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 42,- eur. Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, a to trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 42,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).