Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-66-2013.pdf
PDF · 104.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/66/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v C., B. X/A, zastúpený advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., IČO: XXXXXXXX, E. XX, C. proti povinnému: N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v Q., G. XX, o vymoženie XXX,XX eura s prísl. vedenej pred súdnou exekútorkou Mgr. Janou Sitášovou, B. X/A, C., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu X. súdu Q. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. 4Er/1196/2012-19, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 30.11.2012, č.k. XEr/ XXXX/XXXX-XX (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa XX.XX.XXXX navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. vydaný v rozhodcovskom konaní pred rozhodcami JUDr. Helenou Markovičovou, JUDr. Marcelom Hudákom a Mgr. Štefanom Jakabom, sp. zn. BW-C/XXXX/XXXX (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Dňa XX.XX.XXXX doručila súdna exekútorka na súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Súd uviedol, že medzi Poštovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným bola dňa XX.X.XXXX uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške XXX,XX eura s úrokovou sadzbou XX % pri RPMN 29,33 %. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka bola upravená v čl. 9 bod 9.2 Obchodných podmienok, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: XX XXX XXX podľa jeho vnútorných predpisov. Súd prvého stupňa posúdil túto zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvnými stranami boli na jednej strane Poštová banka, a.s., ktorej predmetom činnosti je o.i. poskytovanie úverov, čiže konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej figuroval subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd ďalej uviedol, že návrh
zmluvy o úvere bol pripravený na predtlačenom tlačive, pričom spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Ustanovenie čl. 9 bod 9.2 zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť tohto dojednania. V závere uznesenia súd prvého stupňa skonštatoval, že nakoľko je právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / ďalej len „O.s.p.“), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citoval § 35 a § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté platí aj pre rozsudok rozhodcovského orgánu. Uviedol, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku súdu rozhodcovského. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ ide o úverové zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvody uvedené v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na samotné plnenie a nie na to, či zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Úverová zmluva, plnenie z ktorej je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá pôsobí v Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Oprávnený na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011, sp. zn. X M Cdo XX/XXXX a na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.12.2011, sp. zn. XCoE/XX/XXXX. Zároveň poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do obchodných podmienok si Poštová banka, a.s. splnila svoju povinnosť uloženú citovaným zákonom. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade s definíciou rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a ustálenou praxou. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná v zmysle zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX k odvolaniu súdna exekútorka citovala § 35, § 40 ZoRK, § 159 ods. 2 O.s.p. ako aj časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3MCdo XX/ XXXX a uviedla, že zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie predstavuje obmedzenie práva oprávneného domáhať sa svojho vlastníckeho práva. Oprávnený je totiž rozhodcovským rozsudkom v plnej miere viazaný so všetkými účinkami veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľnou prekážkou konania, ktorá bráni tomu, aby vec právoplatne rozhodnutá bola znova prejednávaná. Uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd spravil z reálneho práva oprávneného právo iluzórne, prázdne a bez možnosti ochrany. Súdna exekútorka sa plne stotožnila s tým, že konaním súdu bolo oprávnenému odňaté právo domáhať sa svojho práva na uspokojenie pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil rozhodnutie vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné, čím mu odoprel spravodlivosť. Ďalej súdna exekútorka poukázala na niektoré body odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríquez Nogueiraa § 45 ZoRK a uviedla, že napriek formulácii rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve medzi Poštovou bankou, a.s. a povinným sa rozhodnutie rozhodcovského súdu nemusí stať pre spotrebiteľa konečným. Tento postup je však otázkou záujmu a vôle spotrebiteľa. Rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora v konečnom dôsledku znamená nahradenie pasivity spotrebiteľa postupom ex offo. Argumentácia, že v mnohých prípadoch spotrebiteľ nemá potrebné vzdelanie, prehľad, informácie, skúsenosti či dokonca možnosti, je nedostatočne informovaný a tým je jeho postavenie oslabené, podľa jej názoru neobstojí. V súčasnej dobe existuje mnoho možností, ako sa k vzdelaniu, prehľadu či informáciám dostať. Zdôraznila, že poskytovateľ úveru v tomto prípade nie je nebanková spoločnosť, ale banka riadne pôsobiaca na území SR v súlade s právnymi predpismi na základe povolenia, ktorá poskytuje úvery za odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. V závere vyjadrenia súdna exekútorka zdôraznila, že predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku a nie okolnosti, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Skúmanie okolností je umožnené súdu len v základnom konaní pri podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Povinný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa X.X.XXXX uviedol, že je XX r.očný invalidný dôchodca, ktorý bol predtým zamestnancom Správy ciest. V roku XXXX si vzal úver od Poštovej banky, ktoré chcel použiť na opravu bytu. Následne na to ochorel a podstúpil liečbu, ktorá bola finančne náročná. Následkom týchto udalostí prišiel o zamestnanie a nevie si nájsť prácu. V súčasnej dobe poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eura, pričom býva v družstevnom byte, za ktorý platí XXX,XX eura. Nevlastní žiaden majetok ani finančnú hotovosť, avšak aj napriek tomu, že je jeho situácia zúfalá, by chcel svoje dlhy riešiť. Viac k tomu povinný nevedel nič dodať.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.
V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 20.7.2012, sp. zn. BW-C/ XXXX/XXXX, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom R. Bratislava, a to rozhodcami JUDr. Helenou Markovičovou, JUDr. Marcelom Hudákom a Mgr. Štefanom Jakabom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok rozhodcovský súd založil na rozhodcovskej doložke uvedenej v obchodných podmienkach pre úver, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 27..2008 uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného) a povinným. V zmysle tejto zmluvy Poštová banka, a.s. poskytla povinnému úver vo výške XXX,XX eura.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z
nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.
Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Povinnosť exekučného súdu preskúmať exekučný titul vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinná preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinná sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo X/XXXX, princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára XXXX, sp. zn. 3 L. 122/2011 konštatoval,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra XXXX, sp. zn. X Cdo XXX/XXXX uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo X/XXXX zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 11 bod 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2008), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa XX.X.XXXX.
Podľa čl. 11 bod 11.2 Obchodných podmienok pre úver, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: XX XXX XXX podľa jeho vnútorných predpisov.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z obchodných podmienok pre úver predložených oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade Poštovej banky, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinná nemala reálnu možnosť túto zmeniť, ale mala možnosť iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené v obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.
Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v obchodných podmienkach pre úver.
Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, obchodné podmienky pre úver, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú v zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. XCdo XXX/XXXX).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie uvedené v obchodných podmienkach pre úver bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.