Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_24S-75-2013.pdf
PDF · 77.23 KB
No categories available
24S/75/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Miroslava Klátika v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 47 243 252, zast. spoločnosťou Bardač s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Búdková č.4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252 proti žalovanému: Obec Nemecká, so sídlom Hronská 37, 976 97 Nemecká o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou 26.04.2013 domáhal, aby súd zrušil prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 07.04.2013 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 275,94 Eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanému, ako povinnej osobe podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 211/2000 Z. z.“) zaslal e-mailom žiadosť podpísanú zaručeným elektronickým podpisom dňa 22.02.2013, v ktorej žiadal sprístupnenie informácií: údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012, rozloha obce, počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation). Žalovaný v zákonom stanovenej 8-dňovej lehote od doručenia žiadosti požadované informácie žalobcovi nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám, v dôsledku čoho došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného v zmysle § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z.. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie e-mailom dňa 21.03.2013 podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací orgán v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia odvolania o tomto nerozhodol, a preto došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (§ 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z.). Žalobca má za to, že napadnutými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a to tým, že žalovaný odmietol žalobcovi prístup k informáciám bez toho, aby mal na to zákonnú oporu. Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, ak došlo k odmietnutiu sprístupnenia informácií a tiež v dôsledku nepreskúmateľnosti fiktívneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Žalobca doručil súdu dňa 04.06.2013 podanie, v ktorom vzhľadom na to, že po podaní žaloby bolo žalobcovi e-mailom doručené rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.05.2013 č.k. 63/2013 Kr, spolu s listom
žalovaného, ktorým žalovaný sprístupnil žalobcovi informácie požadované v žiadosti o sprístupnenie informácií, v dôsledku čoho niet dôvodu, aby žalobca zotrvával na podanej žalobe, keďže sprístupnením požadovaných informácií sa odstránil stav žalobcu, v rámci ktorého bol žalobca ukrátený na svojich právach vyplývajúcich zo zák. č. 211/2000 Z. z.. Predmetné podanie súd posúdil ako späťvzatie žaloby. Žalobca poukázal na ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a ust. § 146 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorých, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania, ktorých výšku vyčíslil na 413,91 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Tvrdil, že pri podaní žaloby a v konaní žalobca musel byť zastúpený advokátom, keďže žalobca, resp. žiaden jeho člen nedisponuje vysokoškolským vzdelaním v odbore právo, pričom v danom prípade sa vyžaduje obligatórne zastúpenie advokátom. Žalobca navrhol konanie zastaviť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 413,91 Eur.
Z obsahu spisu, z podaní účastníkov konania a vyjadrenia žalovaného, vrátane príloh k podaniu žalovaného zo dňa 29.05.2013, mal súd za preukázané, že starosta obce Nemecká zrušil napadnuté fiktívne rozhodnutie rozhodnutím č. 63/2013 Kr zo dňa 29.05.2013 a listom č. 63/2013-1 Kr. z 29.05.2013 informácie, ktoré mal k dispozícii, žalobcovi sprístupnil. Tieto informácie boli žalobcovi zaslané prostredníctvom elektronickej pošty dňa 29.05.2013. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalobca zastúpený advokátom požiadal 495 obcí elektronickou žiadosťou so zaručeným elektronickým podpisom o poskytnutie informácií, hoci vedel, že obce v rámci Slovenskej republiky nie sú technicky vybavené, aby mohli otvoriť elektronickú poštu so zaručeným elektronickým podpisom. Obec Nemecká nie je technicky vybavená, aby mohla otvoriť elektronickú poštu s elektronickým podpisom, preto museli požiadať odborníka na výpočtovú techniku, aby technicky spracoval žiadosť žiadateľa tak, aby bola pre obec čitateľná. Žalovaný vyslovil názor, že zástupca tak urobil zámerne s cieľom získať finančné prostriedky na trovách konania od 495 obcí SR. Takéto konanie sa podľa žalovaného prieči dobrým mravom. Ďalej žalovaný uviedol, že všetky požadované informácie sú zverejnené na internetových stránkach.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Súd v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p..
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 250h ods. 2 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.
Podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ustanovenie § 146 O.s.p. upravuje náhradu trov konania podľa výsledku konania. Osobitne je riešená situácia, ak konanie bolo zastavené, keď platí všeobecná zásada, že v takomto prípade nemá právo na náhradu trov konania žiaden z účastníkov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Ust. § 146 ods.
2 O.s.p. upravuje prípad, kedy zastavenie konania zaviní účastník konania (veta prvá) a tiež prípad, ak pre správanie odporcu bolo potrebné zobrať späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne (veta druhá). Takto upravená náhrada trov konania je v tretej časti O.s.p., na aplikáciu ktorej v správnom súdnictve odkazuje ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Aj keď predmetné ustanovenie umožňuje aplikovať tretiu časť O.s.p. v správnom súdnictve, súd má za to, že v danom prípade je v piatej časti O.s.p. priamo upravená otázka náhrady trov konania v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby, preto na daný prípad nemožno primerane aplikovať ust. § 146 ods. 2 O.s.p. tak, ako sa domáha žalobca. Ust. § 250h ods. 2 O.s.p. upravuje, že v prípade späťvzatia žaloby, ak žalovanému vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Toto ustanovenie umožňuje súdu v konaní podľa piatej časti O.s.p. pri zastavení konania pre späťvzatie žaloby posudzovať aj okolnosti zavinenia niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, ako aj opodstatnenosť podania žaloby, avšak v súvislosti s rozhodovaním o trovách žalovaného. Žalovanému možno priznať trovy v prípade, ak by mu vznikli do rozhodnutia súdu o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby, a to po zohľadnení vyššie uvedených aspektov pri rozhodovaní o nich (§ 250h ods. 2 O.s.p.), pričom súd nemusí náhradu trov konania žalovanému vždy priznať. Osobitná právna úprava v piatej časti O.s.p. priamo neupravuje možnosť pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby priznať žalobcovi náhradu trov konania, avšak v prípade dôvodne podanej žaloby, kde by sa predpokladal úspech žalobcu a k späťvzatiu žaloby by došlo len pre správanie sa žalovaného, možno podľa názoru súdu analogicky aplikovať ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. a contrario) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy vznikli, resp. že by si nejaké trovy v súvislosti s podanou žalobou voči nemu uplatnil (§ 250h ods. 2 O.s.p.). Ani v prípade, ak by sa predpokladal úspech žalobcu v konaní (žaloba by bola podaná dôvodne) má súd za to, že je dôvod nepriznať žalobcovi náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 veta in fine O.s.p. a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ by súd aj pripustil na daný prípad možnosť aplikácie tretej časti O.s.p. a to ust. § 146 O.s.p., má za to, že ani v tomto prípade (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.) súd nemusí priznať náhradu trov konania z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa aplikujúc ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, spočívajú v okolnostiach daného prípadu, keď súd prihliadol najmä na skutočnosť, že žalobca požadoval sprístupnenie informácií u 495 obcí v banskobystrickom kraji takým spôsobom, že obce nie vždy boli schopné v lehote reagovať, nepreukázal snahu získať požadované informácie aj iným dostupnejším a efektívnejším spôsobom, čo značne spochybnilo skutočný úmysel žalobcu získať požadované informácie a naopak, podaním množstva žalôb proti obciam, kde žalobca uplatňuje v každom konaní náhradu trov konania v nie zanedbateľnej výške, svedčí skôr o tom, že žalobca mal väčší záujem na priznaní trov konania, ako na sprístupnení požadovaných informácií, ktoré sa navyše nachádzali na príslušných internetových stránkach. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 2 O.s.p., v zmysle ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, v piatich vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.