Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-184-2013.pdf
PDF · 81.91 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/184/2013
Uznesenie
Okresný súd Čadca v právnej veci navrhovateľa: F.E.R.T. s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, IČO: 44 710 038, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. Michalom Durajom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, proti odporkyni: V. X., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX Č., štátnej príslušníčke Slovenskej republiky, o zaplatenie 70,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 10.12.2012, sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporkyne povinnosťou zaplatenia istiny 70,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 100,- eur od 08.9.2012 do 27.9.2012 a zo sumy 70,- eur od 28.9.2012 do zaplatenia, ako nezaplatenej časti pohľadávky na základe vyúčtovania spracovania dohody o úhrade dlhu v splátkach navrhovateľom odporkyni - faktúrou č. XXXX/XXX zo dňa 07.9.2011, vystavenou na sumu 100,- eur. V odôvodnení návrhu ďalej uviedol, že sa s odporkyňou dňa 07.9.2012 dohodol na úhrade dlhu v splátkach, pričom predmetom tejto dohody bolo aj uznanie dlhu v celkovej výške 100,- eur z právneho dôvodu odmeny spoločnosti navrhovateľa za spracovanie dohody o úhrade dlhu v splátkach. Na základe tzv. predžalobnej výzvy navrhovateľa odporkyňa dňa 27.9.2012 uznala svoj dlh v plnej výške 100,- eur a zaviazala sa dlžnú sumu uhradiť v splátkach v lehote od 27.9.2012 do 27.12.2012, z dlžnej sumy však uhradila len sumu 30,- eur dňa 27.9.2012.
Súd na základe návrhu navrhovateľa dňa 13.12.2012 pod sp. zn. 8RO/99/2012 vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa odpor podaním zo dňa 25.02.2013, namietajúc, že dlžnú sumu 70,- eur uhradila navrhovateľovi ešte 14.01.2013, skôr nemohla z dôvodu, že pracovala v zahraničí.
Na základe riadne a včas podaného odporu došlo zo zákona k zrušeniu cit. platobného rozkazu - za splnenia podmienok ust. § 174 ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“).
Podaním zo dňa 28.5.2013 navrhovateľ, reagujúc na cit. odpor odporkyne potvrdil úhradu sumy 72,29 eur odporkyňou dňa 14.01.2013, z ktorej sumy časť 70,- eur predstavuje zostatok istiny jej dlhu a 2,29 eur navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania do zaplatenia dlhu 14.01.2013. Poukázal ďalej na splatnosť svojej pohľadávky a skutočnosť, že návrh v tejto veci podal na súde dňa 10.12.2012, pričom odporkyňa svoj záväzok splnila až dňa 14.01.2013. Ak uviedol v závere, „trvá na vydaní platobného rozkazu v časti o zaplatenie príslušenstva pohľadávky a žiada, aby odporca uhradil
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 97,10 eur“.
Súd každé podanie účastníka konania, hoci i podané prostredníctvom právneho zástupcu, posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne označené (§ 41 ods.1,2 OSP). Z obsahu cit. podania navrhovateľa zo dňa 28.5.2013 takto vyvodil, že navrhovateľ ním svoj citovaný návrh na začatie konania vzal v celom jeho predmete (veci samej) späť. Pokiaľ za zostávajúci predmet konania ako príslušenstvo vydával výlučne vyčíslený nárok na náhradu trov konania, ide o samostatný nárok, nezávislý od predmetu konania (§ 79 ods.1 OSP - o ktorom súd rozhoduje rozhodnutím vo veci samej, spravidla rozsudkom podľa §§ 152 a nasl. OSP), o ktorom súd rozhoduje na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej končí (§§ 151 ods.1 a nasl. OSP).
Súčasťou dispozičného práva navrhovateľa vo vzťahu k jeho návrhu na začatie konania je i právo na jeho späťvzatie - úplne alebo čiastočne. Pretože navrhovateľ svoj návrh vo veci samej proti odporkyni vzal späť a to v celom rozsahu ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, v ktorom prípade sa súhlas odporkyne so späťvzatím návrhu nevyžaduje, súd konanie za splnenia podmienok podľa ust. § 96 ods.1, ods.3 OSP zastavil.
Navrhovateľ, ako už je uvedené, súčasne s citovaným späťvzatím návrhu uplatnil proti odporkyni riadne a včas, postupom podľa §§ 151 ods.1 a nasl. OSP právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v konaní - z titulu zaplateného súdneho poplatku z návrhu a ďalej z titulu právneho zastúpenia, ako tarifnú odmenu (á 16,60 eur za jeden úkon) a paušálnu náhradu režijných výdavkov (á 7,63 eur) v rozsahu troch úkonov právnych služieb, spolu 97,10 eur.
Súd, skúmajúc podmienky aplikácie zákonného ustanovenia § 146 ods.2 veta prvá resp. veta druhá OSP pre rozhodnutie o trovách konania na základe tzv. procesnej zodpovednosti za zastavenie konania konštatuje, že okolnosti späťvzatia návrhu navrhovateľom - po tom, ako odporkyňa návrhom vo veci samej nárokovanú dlžnú sumu navrhovateľovi zaplatila až v čase nasledujúcom po podaní návrhu v tejto veci na súde, nasvedčujú zodpovednosti odporkyne za vznik trov konania. Pre vyvodenie zodpovednosti strany sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania a mala by preto niesť zodpovednosť za trovy vzniknuté druhej strane sporu zákon v ust. § 146 ods.2 veta druhá OSP vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok: 1/ správanie odporkyne, pre ktoré navrhovateľ neskôr svoj návrh vzal späť (táto podmienka je splnená, pretože navrhovateľ preukázane svoj návrh v tejto veci, podaný na súde dňa 10.12.2012, vzal späť až po tom, ako odporkyňa ním uplatnený peňažný nárok uhradila už v priebehu súdneho konania, dňa 14.01.2013) a 2/ ide o návrh, v čase podania návrhu na súd podaný dôvodne.
Vo vzťahu k druhej vyššie uvedenej podmienke súd ďalej dodáva, že jej splnenie sa posudzuje podľa konkrétnych okolností každej veci i s prihliadnutím na skutočnosť, či návrh bol vzatý späť ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej (a začatím dokazovania podľa §§ 120 a nasl. OSP), alebo už v priebehu konania a po už v určitom rozsahu vykonanom dokazovaní. V prejednávanej veci i keď odporkyňa v cit. odpore namieta proti uplatnenému nároku vo veci samej, na druhej strane, možno prisvedčiť navrhovateľovi, neuvádza žiadne vecné dôvody voči tvrdeniam navrhovateľa o základe a výške jeho pohľadávky a ním v návrhu na začatie konania tvrdený skutkový stav (i vzhľadom na následné uspokojenie jeho pohľadávky odporkyňou v priebehu konania v plnej výške) preto možno medzi účastníkmi považovať za nesporný.
Podľa názoru súdu, ani vyššie uvedený stav v tejto konkrétnej veci súd nezbavujú povinnosti skúmať splnenie i druhej z podmienok pre prisúdenie náhrady trov konania podľa cit. ust. § 146 ods.2 veta druhá OSP a to v danom prípade na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov v prílohe jeho návrhu na začatie konania. Súd mal pritom pre spravodlivé usporiadanie práv a povinností účastníkov vyplývajúcich z ich účasti v konaní v tejto veci vzhľadom na zjavnú neprimeranosť uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu trov voči výške uplatnenej pohľadávky vo veci samej v drobnom spore (§ 200ea OSP) ďalej na zreteli (pre prípad preukázania splnenia podmienok podľa § 146 ods.2 veta druhá OSP)
i ust. § 150 ods.2 OSP, umožňujúce súdu v takomto prípade z tohto dôvodu náhradu trov účastníkovi, ktorému by inak patrila, znížiť alebo vôbec nepriznať.
Oboznámením sa s obsahom návrhu navrhovateľa v tejto veci a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že v čase podania návrhu vo veci samej na súd návrh nebol podaný dôvodne. Navrhovateľ listinnými dôkazmi, na ktoré sa v návrhu odvoláva, nepreukázal existenciu platného právneho vzťahu účastníkov, hodného poskytnutia súdnej ochrany, ktorej sa dožadoval. Predložil súdu dohodu o úhrade dlhu v splátkach, uzavretú na jednej strane medzi spoločnosťou PRIMADENT, s.r.o. so sídlom v Čadci ako veriteľom, v zastúpení spoločnosťou navrhovateľa, splnomocnenou veriteľom na všetky úkony spojené s vymáhaním pohľadávky voči odporkyni a na druhej strane odporkyňou ako dlžníčkou, ktorej predmetom bolo vyhlásenie dlžníčky o uznaní svojho dlhu voči veriteľovi vo výške 1.214,- eur z právneho dôvodu neuhradenej ceny stomatologického ošetrenia a vo výške 143,11 eur z právneho dôvodu úrokov z omeškania a nakoniec vo výške 242,80 eur z právneho dôvodu 20 % odmeny vymáhania spoločnosťou F.E.R.T. s.r.o. a záväzok odporkyne splatiť veriteľovi tento dlh v dohodnutých splátkach. Ďalej v predloženej dohode odporkyňa ako dlžníčka sa zaväzuje, že uhradí spoločnosti navrhovateľa 100,- eur za spracovanie dohody o úhrade splátok dlhu a to bezodkladne po podpise tejto dohody.
V nadväznosti základnej úpravy v ust. čl. 35 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky podľa ust. § 1 ods.3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) cit. zákona, za podmienok a spôsobom ustanoveným cit. zákonom. Odmeňovanie a náhradu hotových výdavkov súvisiacich s poskytovaním právnych služieb upravuje ako vykonávací predpis k cit. zákonu vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Spoločnosť navrhovateľa, ako vyplýva zo zápisu vo verejnom obchodnom registri, nie je spoločnosťou spĺňajúcou osobitné podmienky pre poskytovanie odplatných právnych služieb podľa cit. zákona v spojení s cit. vyhláškou. Zákon ju preto neoprávňuje na poskytovanie právnych služieb (spracovanie dohody o úhrade dlhu v splátkach medzi ne patrí), tobôž formou prijatia priameho záväzku dlžníka voči navrhovateľovi ako zástupcovi veriteľa popri záväzku voči veriteľovi na náhradu odmeny za „vymáhanie“ pohľadávky za odplatu vo výške presahujúcej maximálnu podielovú odmenu, ktorú cit. právna úprava poskytuje odborne (popri splnení ďalších zákonom predpísaných podmienok) spôsobilým osobám, oprávneným poskytovať právne služby (pod následkom zákonnej zodpovednosti za odbornosť ich poskytnutia !). Konanie navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni preto súd posudzuje ako výkon nedovoleného, tzv. pokútneho poskytovania právnych služieb a odporkyňou hoci prijaté záväzky z neho ako odporujúce zákonu (cit. právnej úprave o poskytovaní právnych služieb a odplate za ne) a preto absolútne neplatné podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) a z týchto dôvodov návrh navrhovateľa v tejto veci za v celom rozsahu nedôvodný.
Preto súd navrhovateľovi náhradu trov konania ani čiastočne nepriznal. Odporkyňa v priebehu konania nenavrhla zaviazať navrhovateľa náhradou trov konania, ako to vyžaduje ust. § 151 ods.1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní
odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené. Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia (§ 171 ods.1,2 a 3 OSP).