Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoKR-24-2013.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoKR/24/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: N.. N. X. - správca konkurznej podstaty úpadcu: N.. W. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, W., so sídlom M.R. P. XX, O., proti žalovanému: 1/ Z. L., nar. XX.X.XXXX, C. XX, W., 2/ T. L., nar. X.X.XXXX, C. XX, W., obaja zast. JUDr. Oľga Kmeťová, CSc., advokátka, Važecká 14, Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.3.2013, č.k. 30Cbi/32/2011-143 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovaným v 1/ a 2/ rade nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 3.6.2011 domáhal určenia, že právny úkon dlžníka, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 10.7.2008, na základe ktorej previedla úpadkyňa spolu s manželom do BSM žalovaných v 1./ a 2./ rade 3-izbový byt č.X na 4. poschodí obytného domu A. XX,XX,XX,XX, súpis.č. XXXX stojaceho na parc.reg. C XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu A. XX,XX,XX,XX, súpis.č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísané na LV č.XXXX, pre okres Košice II, obec W. - sídlisko W., k.ú. R. a spoluvlastnícky podiel na pozemku - parc.č. C XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 780 m2 vo veľkosti 1753/10000, zapísaných na LV č.XXXX, pre okres Košice II, obec W. - sídlisko W., k.ú. R. za kúpnu cenu 16.596,96 eur je voči konkurzným veriteľom úpadkyne právne neúčinný; právny úkon dlžníka, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 24.11.2008, na základe ktorej previedla úpadkyňa spolu s manželom do BSM žalovaných v 1./ a 2./ rade nehnuteľnosť - rozostavaná stavba stojaca na parc.č. 104/3 zapísaná na LV č. XX, okres T., obec W., k.ú. W. a na základe ktorej previedla úpadkyňa do X. žalovaných v 1/ a 2/ rade nehnuteľnosť parc. reg. C č.XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 95 m2, zapísané na LV č. 49, okres T., obec W., k.ú. W. za kúpnu cenu 3.319,39 eur je voči konkurzným veriteľom úpadkyne právne neúčinný.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že Okresný súd Košice I. uznesením zo dňa 10.1.2011 pod sp.zn. 32K 22/2010, vyhlásil na majetok dlžníka N.. W. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, W..
Úpadkyňa spolu s manželom ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - 3-izbového bytu č.X na 4. poschodí obytného domu A. XX,XX,XX,XX, súpis.č.XXXX stojaceho na parc.reg. C XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu A. XX,XX,XX,XX, súpis.č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísané na LV č.XXXX, pre okres Košice II, obec Košice - sídlisko W., k.ú. R. a spoluvlastnícky podiel na pozemku - parc.č. C XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 780 m2 vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísaných na LV č.XXXX, pre okres Košice II, obec Košice
- sídlisko W., k.ú. R., uzatvorili kúpnu zmluvu pred vyhlásením konkurzu dňa 17.10.2008 so žalovanými v 1/ a 2/ rade za kúpnu cenu 16.596,96 eur.
Taktiež uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 24.11.2008, na základe ktorej previedli úpadkyňa spolu s manželom do BSM žalovaných v 1/ a 2/ rade nehnuteľnosť - rozostavaná stavba stojaca na parc.č. 104/3 zapísaná na LV č. XX, okres T., obec W., k.ú. W. a na základe ktorej previedla úpadkyňa do BSM žalovaných v 1/ a 2/ rade nehnuteľnosť parc. reg. C č.XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 95 m2, zapísané na LV č. XX, okres T., obec W., k.ú. W. za kúpnu cenu 3.319,39 eur.
Súd v danom prípade riešil otázku odporovateľnosti právnych úkonov v nadväznosti na posúdenie, či žalovaní ako svokrovci úpadkyne sú jej blízkou osobou tak, ako to ustanovuje z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii určuje, kto sú spriaznené osoby a to má význam pri náležitostiach návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z tohto dôvodu dlžník pri návrhu na vyhlásenie konkurzu predložil zoznam spriaznených osôb, ale žalovaných za spriaznené osoby nepovažoval. Taktiež aj Občiansky zákonník za blízku osobu nepovažuje rodičov manžela, čo je aj dané v tomto prípade.
Taktiež v konaní sa nepreukázalo, že by žalovaní v 1/ a 2/ mohli byť považovaní za blízku osobu úpadkyne z dôvodu druhej vety § 116 OZ, kde za blízke osoby sa považujú „ iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu „ pretože v rámci ich výpovedí, sa preukázalo, že majú normálny vzťah medzi sebou. Žalovaní sa vystačia sami. Vzťahy žalovaných s úpadkyňou sú štandardné. Vo výpovediach žalovaní uviedli, že pomáhali synovi ak mu bolo potrebné pomôcť. A teda ak finančne pomohli, aj uzatvorením predmetných zmlúv, robili to v prvom rade v prospech syna - manžela úpadkyne a jeho deťom.
Z týchto dôvodov súd vyhodnotil skutkový stav tak, že vzťah medzi žalovanými a úpadkyňou sa nepovažuje za blízku osobu v zmysle ZKR a v danom prípade ak boli napadnuté kúpne zmluvy uzavreté v roku 2008 a konkurz na úpadkyňu bol vyhlásený až roku 2011, pričom konkurzné konanie začalo v decembri 2010 a podľa § 58 ods.3 ZKR možno odporovať len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania a preto súd žalobu zamietol.
Taktiež súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní z dôvodu, že by v zmysle § 60 ZKR „ právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy“ , tieto kúpne zmluvy boli vykonané s týmto úmyslom dlžníka a tento úmysel bol alebo musel byť žalovaným v 1/ a 2/ rade známy.
Z dôvodu, že súd nepovažuje žalovaných v zmysle ZKR za osobu spriaznenú s úpadkyňou, takýto úmysel bol povinný preukázať žalobca. Z výsluchu žalovaných však nevyplynulo preukázanie existencie úmyslu, žalovaní v 1/ a 2/ rade vôbec nevedeli o nejakých veriteľoch úpadkyne, len sa vyjadrili, že chceli pomôcť synovi - manželovi úpadkyne. Ak syn potreboval nejaké peniaze tak mu vždy pomohli. Ani z výpovede žalovanej v 2/ rade nevyplynula nejaká jej vedomosť o dlhoch syna a už vôbec nie o dlhoch úpadkyne. Súd výpovede žalovaných v 1/ a 2/ rade a ich jednotlivé vyjadrenia na otázky právneho zástupcu žalobcu vyhodnotil aj z ohľadom na ich vek (obidvaja cca 88 rokov) a schopnosť vôbec porozumieť špecifickým otázkam týkajúcich sa konkurzného konania a odporovateľnosti právnych úkonov.
Z vyššie uvedeného súd mal za to, že žalovaní úmysel ukrátiť veriteľa nepoznali, čo potvrdili aj čestným vyhlásením z 27.6.2012( čl. v spise 116 a 117 ) a preto aj z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ods. 2 cit. zákona, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Z dôvodu, že súd priznal náhradu trov konania žalovaným v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale právny zástupca žalovaných ich v zákonnej lehote nevyčíslil, súd tieto trovy žalovaným nepriznal.
Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu v sa žiadnom prípade nemôže stotožniť a považuje ich za nesprávne. Navrhovateľ má za to, že učineným predmetným právnym úkonom možno odporovať ako s poukazom na ust. § 58 tak aj s poukazom na ust. § 60 ZKR.
Pre úspešné odporovanie právnym úkonom podľa ust. § 58 ZKR, na základe ktorých boli do vlastníctva odporcom prevedené nehnuteľnosti z vlastníctva úpadcu a manžela, bolo v tomto konaní potrebné preukázať, že odporcovia ako svokrovci sú spriaznenými osobami úpadcu. Prvostupňový súd však odporcov za spriaznené osoby úpadcu nepovažoval a tento svoj názor oprel o viaceré skutočnosti. V prvom rade prvostupňový súd poukázal na to, že zoznam spriaznených osôb predložený pri návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka neobsahoval mená odporcov. Táto úvaha však v žiadnom prípade podľa názoru navrhovateľa nemôže obstáť. Zoznam spriaznených osôb je len listina, ktorá má správcovi uľahčiť postup pri uplatňovaní odporovacieho práva. V žiadnom prípade nemôže ísť o rigidný dokument, ktorý vymedzuje okruh osôb, ktorých právnym úkonom možno odporovať, pričom v prípade iných osôb uplatnenie odporovacieho práva nie je prípustné. Veď aj sám prvostupňový súd poukazuje na aplikáciu ust. § 116 Občianskeho zákonníka, ktorý pripúšťa aj ďalšie osoby, ktoré možno považovať za spriaznené. Z uvedeného dôvodu je tento argument súdu nesprávny.
V druhom rade súd v odôvodnení uvádza, že odporcov a úpadcu nie je možné považovať za blízke osoby s poukazom na ust. § 116 Občianskeho zákonníka, a preto ani z tohto dôvodu nemôže ísť o osoby spriaznené. V konaní sa totiž podľa názoru súdu nepreukázalo, že ujmu, ktorú utrpela jedna zo strán, by druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Navrhovateľ s názorom prvostupňového súdu nesúhlasí a má za to, že v konaní bol preukázaný pravý opak. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi úpadcom a odporcami ide o štandardný rodinný vzťah, títo sa navzájom navštevujú. Úpadca na pojednávaní uviedol, „máme veľmi dobrý vzťah, mám rada svokrovcov“. Z výpovedí úpadcu ako aj odporcov možno usúdiť, že medzi nimi za dobu 26 rokov vznikol vrelý rodinný vzťah, ktorý by sa dal prirovnať ku vzťahu rodičia - dcéra. Dôkazom vzájomných dobrých vzťahov a pocitu cudzej ujmy ako vlastnej je to, že odporcovia boli ochotní urobiť všetko pre záchranu majetku úpadcu a podstúpili proces „záchrany majetku“ bez ohľadu na to, čo im v budúcnosti môže hroziť, t.j. že budú účastníkmi súdneho konania.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporcov možno považovať za blízke osoby úpadcu, a preto, ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia (čo v konaní preukázané bolo) urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno takýmto úkonom odporovať ak boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Súd ďalej v odôvodnení napádaného rozsudku uvádza, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v konaní ani s poukazom na ust. § 60 ZKR, kde je potrebné preukázať, že úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov bol alebo musel byť druhej strane (odporcom) známy. Podľa názoru prvostupňového súdu bol úmysel a vedomosť o ňom povinný preukázať navrhovateľ a z vykonaného dokazovania nevyplynulo preukázanie
úmyslu a vedomosti, keďže odporcovia údajne nevedeli o žiadnych veriteľoch úpadcu, len sa vyjadrili, že chceli pomôcť synovi.
Navrhovateľ má za to, že tieto závery prvostupňového súdu absolútne nevyplynuli z vykonaného dokazovania, navyše súd sa nezaoberal a nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami, na ktoré navrhovateľ v konaní v tejto súvislosti poukazoval. Navrhovateľ od začiatku konania tvrdil hlavne to, že šlo o ukracujúci právny úkon, pričom prvostupňový súd sa tejto záležitosti venoval len okrajovo a takmer všetku svoju pozornosť upriamil v odôvodnení rozsudku iba na otázku spriaznenosti osôb rozoberanú vyššie.
Zásadnou skutočnosťou rozhodnou pre preukázanie existencie úmyslu je skutočnosť uvedená v podaní odporkyne 2/ zo dňa 6.7.2011, ktorým sa odporkyňa 2/ mienila odvolať proti vydanému predbežnému opatreniu (toto podanie je súčasťou súdneho spisu). V tomto podaní odporkyňa 2/ uviedla: „dôvodom odvolania proti rozsudku je skutočnosť, že kúpou nehnuteľnosti sme s manželom Z. L. prispeli k tomu, že bola vyrovnaná istina pohľadávky T. a.s. vo výške 14.000,- eur... N.. L. L. (manžel úpadcu) po vážnom ochorení a následnej hospitalizácii na JIS nebol schopný túto pohľadávku vyrovnať obvyklým spôsobom, rozhodli sme sa v spolupráci s advokátkou JUDr. O. W. kúpiť nehnuteľnosti v cene, ktorá bola dohodnutá a pokryla výšku istiny.“
Z tohto podania jednoznačne vyplýva, že odporcovia mali vedomosť, že úpadca spolu s manželom majú finančné problémy a že prevod majetku bol učinený účelovo. Toto tvrdenie podporujú aj výpovede odporcov ako aj úpadcu na pojednávaní konajúcom sa dňa 27.6.2012. Odporkyňa 2/ na tomto pojednávaní na otázku, prečo práve ona s manželom kupovali predmetné nehnuteľnosti uviedla: „preto, aby to zostalo v rodine.“ Úpadca Ing. L. zase na otázku, prečo nepredali nehnuteľnosti nejakej inej osobe uviedla: „nakoľko som chcela, aby tieto nehnuteľnosti ostali mojej rodine a mojim deťom.“
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporcovia museli mať vedomosť o dlhoch úpadcu a jej manžela a je irelevantné, že nemali bližšie informácie. Vedomosť o dlhoch preukázateľne existovala, čo vyplýva aj z podaní odporcov.
Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že navrhovateľ pri preukazovaní úmyslu a vedomosti odporcov o tomto úmysle, neuniesol dôkazné bremeno. Toto konštatovanie súdu však považuje navrhovateľ za nesprávne. Navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 21Cdo/1751/2001, podľa ktorého skutočnosť, že odporcovia tvrdia, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov nevedeli nepostačuje na vyvrátenie tvrdení, pretože odporcovia nepreukázali, že úmysle dlžníka ukrátiť odporovateľnými právnymi úkonmi nemohli rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti a že vyvinuli dostatočnú starostlivosť, aby to zistili. Odporcovia však v konaní svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali a s touto skutočnosťou sa nevysporiadal ani prvostupňový súd.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že napádaný rozsudok je nesprávny, nakoľko v konaní bola preukázaná spriaznenosť osôb. Napádaný rozsudok navrhovateľ taktiež považuje za nepreskúmateľný, nakoľko prvostupňový súd sa takmer v celom rozsudku venoval len vyvráteniu spriaznenosti osôb a okrem zmienky o neunesení dôkazného bremena s vôbec nevysporiadal s úmyslom úpadcu ukrátiť predmetnými právnymi úkonmi veriteľov a s tým, že o tom odporcovia mali, resp. museli mať vedomosť, keďže v rozhodnom čase mali vedomosť minimálne o dvoch záväzkoch úpadcu.
V intenciách vyššie uvedeného navrhovateľ navrhuje odvolaciemu súdu, aby v prípade ak sa stotožní s nepreskúmateľnosťou napádaného rozsudku, tento zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V prípade ak bude odvolací súd považovať napádaný rozsudok za preskúmateľný, navrhuje navrhovateľ odvolaciemu súdu, aby napádaný rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcov spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu vo výške 484,81 eur.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho zrušenie.
Žalobou podanou na Okresnom súde Košice I dňa 3.6.2011 sa žalobca domáhal určenia, že „právny úkon dlžníka, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 17.10.2008, na základe ktorej previedla úpadkyňa spolu s manželom do BSM odporcu 1 a odporcu 2/ 3-izbový byt č. 7 na 4. Poschodí obytného domu A. XX,XX,XX,XX súp.č. XXXX stojaceho na parc. ref. „C“ XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu A. XX,XX,XX,XX súp.č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísané na LV č. XXXX, pre okres Košice II, obec Košice - sídlisko W., k.ú. R. a spoluvlastnícky podiel na pozemku - parc. reg. „C“ XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 780 m2 vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, pre okres Košice II, obec Košice- sídlisko W., k.ú. R. za kúpnu cenu XX.XXX,XX eur je voči konkurzným veriteľom úpadkyne právne neúčinný;
„právny úkon dlžníka, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 24.11.2008, na základe ktorej previedla úpadkyňa spolu s manželom do BSM odporcu 1/ a odporcu 2/ nehnuteľnosť - rozostavaná stavba stojaca na parcele č. XXX/X momentálne zapísaná na LV č. XX, pre okres T., obec W., k.ú. W. a na základe ktorej previedla úpadkyňa do X. odporcu 1/ a odporcu 2/ nehnuteľnosť - parcelu reg. „C“ č.. - trvalé trávne porasty o výmere 395 m2, taktiež zapísaná na LV č. XX, pre okres T., obec W., k.ú. W. za kúpnu cenu 3.319,39 eur je voči konkurzným veriteľom úpadkyne právne neúčinný.“
Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalovaných v 1/ a 2/ rade nepovažuje za spriaznené osoby dlžníka a že žalovaní v 1/ a 2/ rade nepoznali úmysel ukrátiť veriteľa, čo potvrdili aj čestným vyhlásením.
Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza najmä z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a postupom súdu prvého stupňa bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistení skutkového zistenia.
Podľa § 9 ods. 2 ZKR, spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistí, že dlžník kúpnymi zmluvami zo dňa 17.10.2008 a 24.11.2008 previedol nehnuteľnosti na žalovaných v 1/ a 2/ rade - teda na svokrovcov, teda na osoby nepochybne spriaznené s dlžníkom. Záver súdu prvého stupňa, že sa nejedná o osoby spriaznené by bol v rozpore so samotným účelom zákona o možnosti odporovať právne úkony.
Podľa § 58 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený dňa 10.1.2011. K predaju nehnuteľnosti došlo dňa 17.10.2008 a 24.11.2008. Žaloba bola na súd podaná dňa 3.6.2011, teda v lehote podľa § 58 ods. 3 ZKR.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti - dlžník poskytol žalovaným v 1/ a 2/ rade plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako cena dohodnutá v kúpnych zmluvách.
Z obsahu výpovedí žalovaných nemožno pochybovať o tom, že tak ako to aj správne uviedol žalobca
- navrhovateľ, žalovaní v 1/ a 2/ rade mali nepochybne vedomosť, že úpadca spolu s manželkou majú finančné problémy a majetku sa zbavovali takým spôsobom, aby tento zostal v rodine.
Vychádzajúc z horeuvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, a preto odvolanie podané žalobcom je opodstatnené.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o trovách celého konania.
Podľa § 226 O.s.p. je pre Okresný súd Košice I, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie právny názor Krajského súdu v Košiciach záväzný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.