Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-13-2013.pdf
PDF · 91.27 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletých D. nar. XX.T. XXXX. a N. nar. XX..J. XXXX, obaja bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov - matka: P. nar. XX.J. XXXX, bytom R. L. a otca D. nar. XX.R. XXXX,. bytom R. B. XXXX/XX, . o úprave práv a povinností k maloletým (zvýšenie výživného), takto
rozhodol:
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
Maloletého D. nar. XX.T. XXXX a maloletú N. nar. XX.J. XXXX . súd zveruje do výchovy a osobnej starostlivosti matky, s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých detí D. nar. XX.T. XXXX a N. nar. XX.J. XXXX je povinný prispievať na ich výživu mesačne sumou po 100 Eur na každé dieťa, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí počnúc dňom podania návrhu, t.j. 26.06.2013.
Súd úpravu styku otca s maloletými deťmi ponecháva na dohode rodičov.
Za obdobie od 26.6.2013 do 19.7.2013 otec dlh na zročnom výživnom u oboch detí má vo výške 155,91 €, ktorý dlh mu súd povoľuje uhrádzať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 26.júna 2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, v ktorom žiadala o úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté deti sa im narodili mimo manželstva, otcovstvo k maloletým bolo uznané na súd v júni 2013. S otcom maloletých
žili v spoločnej domácnosti do roku 2011, kedy prerušili ich spolužitie, nakoľko sa povahovo nezhodli. Otec sporadicky navštevuje deti, avšak na ich výživu neprispieva. Z uvedených dôvodov požiadala určiť výživné. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá, býva u svojich rodičov. Matka je t.č. nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom matky a otca maloletých ako aj zástupcu kolízneho opatrovníka a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: rodnými listami maloletých, správou Mestského úradu R. z 3.júla 2013 o majetkových a sociálnych pomeroch matky,
ako aj otca maloletých, s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 10Po/1/2013, správou ÚPSVaR Dunajská Streda o šetrení pomerov u matky maloletých z 8.júla 2013. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. vyhlásil na pojednávaní dňa 19.júla 2012 dokazovanie za skončené.
Na pojednávaní dňa 19. júla 2013 matka uviedla, že trvá na návrhu. Do januára roku 2011 obaja rodičia žili v spoločnej domácnosti, potom sa otec malol presťahoval k matke, zosobášený neboli. Matka poberá materskú spolu aj s rodinnými prídavkami vo výške 240 €. Deti sú zdravé majú len bežné choroby, nemá na ne zvýšené výdavky. Maloleté deti bývajú s ňou, otec na ne neprispieva a s deťmi udržiava kontakt len sporadicky. Doposiaľ výživné určené nebolo. Preto matka navrhla uzavrieť rodičovskú dohodu tak, aby súd maloleté deti zveril matke a oteca maloletých detí zaviazal prispieť na každé dieťa sumou 100,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu. Úpravu styku otca s maloletými deťmi nenavrhuje určiť, nakoľko sa obaja rodičia vedia dohodnúť v tomto smere.
Otec na pojednávaní uviedol, že je t.č. nezamestnaný. Príjmy súdu nevedel preukázať, avšak prisľúbil, že bude plniť výživné vo výške na akú sa dohodli s matkou maloletých. S návrhom matky súhlasí, chcel by uzavrieť rodičovskú dohodu v znení, ako ho podala matka.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že odporúča rodičovskú dohodu v znení, ako ho podala matka s tým, aby styk s maloletými s otcom nebol určený, nakoľko sa rodičia vedia v tomto smere dohodnúť. Zastáva názor, že návrh je opodstatnený podľa odôvodnených potrieb maloletých detí.
Zo správy o osobných pomeroch matky, ako aj otca, vystavenej Mestským úradom R. súd zistil, že matka aj otec je prihlásená k trvalému pobytu v R. a v k.ú. mesta nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine v znení neskorších prepisov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé a sú podmieňované schopnosťami a možnosťami oboch rodičov maloletého dieťaťa. Preto, ak možnosti rodičov sú obmedzené, sú odôvodnenými potrebami dieťaťa iba jeho základné a pre výživu nevyhnutné potreby, nepresahujúce obvyklú mieru. Ak sú možnosti a schopnosti rodičov lepšie, je možné odôvodnené potreby dieťaťa rozšíriť aj nad rámec základných potrieb dieťaťa a zohľadniť aj zvýšené náklady na šport, kultúru a iné aktivity tak, aby bola zachovaná úmernosť životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov. Potreby dieťaťa sú pritom závislé aj od jeho veku, fyzickej i duševnej vyspelosti, jeho zdravotného stavu, schopností, záujmov a spôsobu prípravy na budúce povolanie.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pričom zmenou pomerov sa rozumie závažná, výrazná a relatívne trvalá zmena pomerov tak z hľadiska potrieb dieťaťa ako aj z pohľadu možností a schopností rodičov prispievať na
výživu dieťaťa a tiež uplynutie určitej doby od poslednej úpravy. Musí ísť o zmenu pomerov a okolností, ktoré tu boli pri predchádzajúcej úprave a z ktorých sa pri tej úprave výživného vtedy vychádzalo. Dôležité je porovnať pomery a okolnosti v tom čase existujúce a pomery existujúce v čase nového rozhodovania. Musí ísť o takú zmenu súčasne na strane všetkých zúčastnených strán, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia či už zvýšením, alebo znížení výživného. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, svoj príspevok na uspokojovanie potrieb maloletého vyvažuje touto starostlivosťou o dieťa. Na strane maloletého je zmena pomerov preukázaná už len tým, že od minulej úpravy výživného uplynul dlhší čas, dieťa je fyzicky vyspelejšie, začalo študovať na vyššom stupni, resp. na strednej škole. Pri rozhodovaní o mene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania.
Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa mali matka a otec maloletej dohodnúť. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností. Keďže dohoda rodičov nahrádza rozhodnutie súdu, pre túto dohodu, ako aj pre rozhodovanie súdu o schválení tejto dohody platia rovnaké zásady ako pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, to okrem iného znamená, že rodičia sa musia dohodnúť najmä o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a tiež, ako má ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Subjektmi tejto dohody môžu byť len rodičia.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa vychádza najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, pričom správy o predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia sú podkladmi pre rozhodnutie alebo rozhodnutie o schválení dohody rodičov.
Pri rozhodnutí o zverení dieťaťa do výchovy rodičov súd sleduje predovšetkým záujem dieťaťa so zreteľom na jeho osobnosť, najmä vlohy, schopnosti a vývojové možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov. Dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi. Súd prihliadne aj na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovnú schopnosť a zodpovednosť rodiča, stabilitu budúceho výchovného prostredia, na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom, na citové väzby voči súrodencom, prarodičom a ďalším príbuzným, ako aj na hmotné zabezpečenie zo strany rodiča vrátane bytových pomerov. Súd vždy zoberie do úvahy, kto sa dosiaľ okrem riadnej starostlivosti o dieťa staral o jeho výchovu zo stránky citovej, rozumovej a mravnej.
Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli matka a otec maloletej, ako aj kolízna opatrovníčka maloletej. Pričom mal zistené, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, ako aj majú jednoznačný záujem o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. So zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti vyjadrili súhlas obaja rodičia, pričom aj kolízna opatrovníčka maloletej navrhla zverenie maloletej do striedanej starostlivosti. Súd vyhodnotil tieto skutočnosti, že je to v záujme maloletej a maloletá má lepšiu
možnosť zaistenia potrieb pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Schopnosť dohody rodičov súd zisťoval v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností. Komunikácia medzi oboma rodičmi je z pohľadu súdu na dobrej úrovni a je predpoklad, že sa vedia vopred dohodnúť v akých časových intervaloch si budú maloleté deti odovzdávať. Preto v tomto smere ponechal rodičovskú dohodu tak, že neurčil časové obdobie styku otca s maloletými deťmi.
Súd kladie však dôraz na rešpektovanie práva maloletých detí na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom a prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Pri zabezpečovaní takejto starostlivosti je nevyhnuté, aby rodičia intenzívne komunikovali a aby si udržali schopnosť dohodnúť sa tak, aby maloleté deti v tom smere nepociťovali nesvár alebo nepríjemnosti pri odovzdávaní dietí.
Vzhľadom na zistené skutočnosti, sledujúc záujmy maloletých detí, pričom doposiaľ nebolo určené výživné na deti, za prítomnosti kolízneho optrovníka maloletých detí, ktorá podporila rodičovskú dohodu v znení, ako ho predložila matka maloletých detí, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania, a preto v zmysle § 157 ods. 3 O. s. p. súd v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Súd však pokladal za dôležité výchovne pôsobiť aj týmto odôvodnením rozhodnutia na rodičov maloletých detí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva výslovne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)