Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-407-2012.pdf
PDF · 71.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/407/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu H. Z., nar. XX.X.L., bytom S., Y. XX, zast. JUDr. Martinou Hopferovou, advokátkou, Košice, Urbánkova 25, proti žalovanému X. F., nar. XX.X.L., bytom S., Y. XX, zast. JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou, Košice, Hlavná 40, v konaní o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 45C 56/2011-175 z 29.10.2012 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 39C 61/2011.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanému vypratať 1 - izbový byt č. XX s prísl. na Y. XX B. S. a žalovaný na pojednávaní 18.9.2012 navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 39C 61/2011 vo veci o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, v ktorej je žalobcom a H.. H. Z. (v tomto konaní žalobca) a jeho otec sú žalovanými. Dôvodil, že v uvedenom konaní je riešená otázka, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie v tomto konaní. Súd prvého stupňa vychádzajúc z § 109 ods. 2 písm. c) a § 111 ods. 1, 2 O.s.p. dospel k záveru, že nie sú dôvody na prerušenie konania, lebo aj keď posúdenie otázky platnosti či neplatnosti výpovede z nájmu bytu má súvis s predmetom konania, ide iba o jednu dielčiu otázku, ktorá v kontexte s ďalšími skutočnosťami a predbežnými otázkami riešenými v tomto konaní, nie je spôsobilá ovplyvniť výsledok sporu, najmä s poukazom na stanovisko žalobcu. Súčasne uviedol, že v tomto konaní nie je viazaný názorom súdu vo veci sp. zn. 39C 61/2011, v ktorom je riešená predbežná otázka týkajúca sa uzatvorenia nájomného vzťahu konkludentným spôsobom, lebo pre súd je záväzný iba výrok rozhodnutia iného súdu, a okrem toho prerušenie konania nie je hospodárne, preto návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a návrhu na prerušenie konania vyhovieť. Bol toho názoru, že v konaní došlo k vadám podľa § 205 písm. d) a f) O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že v oboch konaniach sa jedná o práva k tomu istému 1 - izbovému bytu č. XX s prísl. na 9. posch. obytného domu súp. č. L. na Y. XX B. S. vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, zapísaného na LV č. L. v kat. území I.. V konaní vedenom pod sp. zn. 39C 61/2011 je navrhovateľom, o neplatnosť výpovede z nájmu sporného bytu, je riešená otázka, ktorá má podstatný význam pre rozhodovanie aj v tomto konaní. Z dôvodu, aby nedochádzalo k tomu, že o dvoch obdobných základných otázkach sa bude rozhodovať v dvoch sporoch, mal za to, že jeho návrh na prerušenie tohto konania do právoplatného ukončenia konania sp. zn. 39C 61/2911 je dôvodný. Obranu uvádzanú žalobcom k jeho návrhu považoval za irelevantnú a účelovú, a uviedol, že žalobca spolu so svojim otcom podal svoj návrh 13.4.2011, a to z
dôvodu, že sám pochyboval o dôvodoch, pre ktoré tvrdil, že mu dal výpoveď, čo sa snaží neúspešne preukázať v konaní vedenom pod sp. zn. 39C 61/2011. Mal za to, že v danom prípade sú naplnené dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, nakoľko je nesporné, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Záver súdu o neodôvodnenosti prerušenia konania považoval za nesprávny, pričom namieste je aj odpoveď na otázku, či návrh na začatie tohto konania nie je podaný predčasne, avšak súd prvého stupňa sa touto otázkou vôbec nezaoberal.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil so záverom súdu, že nie je dôvod na prerušenie konania. Aj keď je pravdou, že v oboch prípadoch sa jedná o práva k bytu č. XX na Y. XX B. S., avšak žaloba v tomto konaní bola podaná skôr, ako návrh žalovaného na začatie konania o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorý bol podaný už len ako reakcia na jeho návrh o vypratanie nehnuteľnosti, pričom tvorí naozaj len dielčiu otázku, a podľa jeho názoru by táto mala byť posúdená ako predbežná otázka v tomto konaní.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
K prerušeniu konania podľa cit. ustanovenia pristúpi súd - pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, vtedy, keď prebieha iné konanie, alebo keď dal podnet na začatie iného konania, v ktorom sa rieši (má byť riešená) taká otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie a ktorú by si inak mohol riešiť sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Z ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. vyplýva, že prerušenie konania podľa tohto zákonného ustanovenia závisí od úvahy súdu a je v zákone upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť, čo znamená, že súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v § 109 ods. 1 písm. b/ prvá veta O.s.p., kedy súd je povinný prerušiť konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť) nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Pri úvahe, či konanie preruší alebo urobí iné vhodné opatrenia, postupuje súd podľa okolností konkrétneho prípadu. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania musí súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a spomedzi viacerých opatrení má použiť také opatrenie, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania a s prihliadnutím na túto zásadu prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a so správnym záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje taká prekážka, ktorá by mu bránila pokračovať v konaní, a to aj napriek prebiehajúcemu konaniu vedenému pod sp. zn. 39C 69/2011, v ktorom sa rieši otázka platnosti výpovede z nájmu bytu danej žalobcom žalovanému. Táto otázka nepochybne má význam pre rozhodnutie v tomto konaní, avšak súd prvého stupňa si ju v tomto konaní môže prejudiciálne vyriešiť sám, preto v tomto štádiu konania niet prekážky, pre ktorú by súd nemohol v konaní pokračovať a po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodnúť.
Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru súdu prvého stupňa, že nie sú dôvody na prerušenie konania. Prerušenie konania za daných okolností by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a s ústavným právom účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeným čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, preto z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.