Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/407/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu H. Z., nar. XX.X.L., bytom S., Y. XX, zast. JUDr. Martinou Hopferovou, advokátkou, Košice, Urbánkova 25, proti žalovanému X. F., nar. XX.X.L., bytom S., Y. XX, zast. JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou, Košice, Hlavná 40, v konaní o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu -175 z 29.10.2012 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. .

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanému vypratať 1 - izbový byt č. XX s prísl. na Y. XX B. S. a žalovaný na pojednávaní 18.9.2012 navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. vo veci o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, v ktorej je žalobcom a H.. H. Z. (v tomto konaní žalobca) a jeho otec sú žalovanými. Dôvodil, že v uvedenom konaní je riešená otázka, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie v tomto konaní. Súd prvého stupňa vychádzajúc z a , dospel k záveru, že nie sú dôvody na prerušenie konania, lebo aj keď posúdenie otázky platnosti či neplatnosti výpovede z nájmu bytu má súvis s predmetom konania, ide iba o jednu dielčiu otázku, ktorá v kontexte s ďalšími skutočnosťami a predbežnými otázkami riešenými v tomto konaní, nie je spôsobilá ovplyvniť výsledok sporu, najmä s poukazom na stanovisko žalobcu. Súčasne uviedol, že v tomto konaní nie je viazaný názorom súdu vo veci sp. zn. , v ktorom je riešená predbežná otázka týkajúca sa uzatvorenia nájomného vzťahu konkludentným spôsobom, lebo pre súd je záväzný iba výrok rozhodnutia iného súdu, a okrem toho prerušenie konania nie je hospodárne, preto návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a návrhu na prerušenie konania vyhovieť. Bol toho názoru, že v konaní došlo k vadám podľa a , nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že v oboch konaniach sa jedná o práva k tomu istému 1 - izbovému bytu č. XX s prísl. na 9. posch. obytného domu súp. č. L. na Y. XX B. S. vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, zapísaného na LV č. L. v kat. území I.. V konaní vedenom pod sp. zn. je navrhovateľom, o neplatnosť výpovede z nájmu sporného bytu, je riešená otázka, ktorá má podstatný význam pre rozhodovanie aj v tomto konaní. Z dôvodu, aby nedochádzalo k tomu, že o dvoch obdobných základných otázkach sa bude rozhodovať v dvoch sporoch, mal za to, že jeho návrh na prerušenie tohto konania do právoplatného ukončenia konania sp. zn. je dôvodný. Obranu uvádzanú žalobcom k jeho návrhu považoval za irelevantnú a účelovú, a uviedol, že žalobca spolu so svojim otcom podal svoj návrh 13.4.2011, a to z

dôvodu, že sám pochyboval o dôvodoch, pre ktoré tvrdil, že mu dal výpoveď, čo sa snaží neúspešne preukázať v konaní vedenom pod sp. zn. . Mal za to, že v danom prípade sú naplnené dôvody na prerušenie konania podľa , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, nakoľko je nesporné, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Záver súdu o neodôvodnenosti prerušenia konania považoval za nesprávny, pričom namieste je aj odpoveď na otázku, či návrh na začatie tohto konania nie je podaný predčasne, avšak súd prvého stupňa sa touto otázkou vôbec nezaoberal.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil so záverom súdu, že nie je dôvod na prerušenie konania. Aj keď je pravdou, že v oboch prípadoch sa jedná o práva k bytu č. XX na Y. XX B. S., avšak žaloba v tomto konaní bola podaná skôr, ako návrh žalovaného na začatie konania o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorý bol podaný už len ako reakcia na jeho návrh o vypratanie nehnuteľnosti, pričom tvorí naozaj len dielčiu otázku, a podľa jeho názoru by táto mala byť posúdená ako predbežná otázka v tomto konaní.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa , potvrdil ako vecne správne.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

K prerušeniu konania podľa cit. ustanovenia pristúpi súd - pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, vtedy, keď prebieha iné konanie, alebo keď dal podnet na začatie iného konania, v ktorom sa rieši (má byť riešená) taká otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie a ktorú by si inak mohol riešiť sám ( ). Z ust. vyplýva, že prerušenie konania podľa tohto zákonného ustanovenia závisí od úvahy súdu a je v zákone upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť, čo znamená, že súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v prvá veta , kedy súd je povinný prerušiť konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť) nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Pri úvahe, či konanie preruší alebo urobí iné vhodné opatrenia, postupuje súd podľa okolností konkrétneho prípadu. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania musí súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní ( ) a spomedzi viacerých opatrení má použiť také opatrenie, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania a s prihliadnutím na túto zásadu prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia ( ) a so správnym záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje taká prekážka, ktorá by mu bránila pokračovať v konaní, a to aj napriek prebiehajúcemu konaniu vedenému pod sp. zn. , v ktorom sa rieši otázka platnosti výpovede z nájmu bytu danej žalobcom žalovanému. Táto otázka nepochybne má význam pre rozhodnutie v tomto konaní, avšak súd prvého stupňa si ju v tomto konaní môže prejudiciálne vyriešiť sám, preto v tomto štádiu konania niet prekážky, pre ktorú by súd nemohol v konaní pokračovať a po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodnúť.

Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru súdu prvého stupňa, že nie sú dôvody na prerušenie konania. Prerušenie konania za daných okolností by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a s ústavným právom účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeným čl. 48 ods.

2 , preto z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.