Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-5-2012.pdf
PDF · 126.9 KB
No categories available
8C/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Martou Ďumbalovou, v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: Š. Ž., B. X. XXXX/XX, XXX XX B. A., v 2. rade: I. Ž., B. X. XXXX/XX, XXX XX B. A., zastúp.: JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom Račianska 62, 831 02 Bratislava 3 , za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov: I. Z. H. H. Q. O., D.: XXXXXXXX, Z.. E. X, XXX XX X., zastúp.: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, 089 01 Svidník, ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, proti odporcovi: PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35792752, zastúp.: JUDr. Ján Havlát, advokát, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o neplatnosť revolvingovej zmluvy, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu , sp. zn. 166/10/10, z 26.10.2010, vydaný rozhodcom F. Súd určuje , že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000062802, zo dňa 23.11.2006, uzavretá medzi žalobcami v 1. a v 2. rade a žalovaným je neplatná a žalovaný je povinný vydať žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne bezdôvodné obohatenie v sume 29,80 € , v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie v sume 153,24 € , v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 0 €, v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu žalobcov v 1. a v 2. rade zamieta.
Súd odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu , sp. zn. 166/10/10, zo dňa 26.10.2010 do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1. a 2.rade sa žalobou, doručenou súdu dňa 4.1.2011 domáhali, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, sp. zn. 166/10/2010, vydaný dňa 26.10.2010 rozhodcom F.. K. X. , aby určil, že rozhodcovská doložka uvedená v článku 18 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o. , ako súčasti revolvingovej zmluvy č. 8000062802, zo dňa 23.11.2006, uzavretej medzi žalobcami a žalovaným je neprijateľná, aby určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8000062802, zo dňa 23.11.2006 , uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným je neplatná a aby zaviazal žalovaného na
vydanie žalobcom bezdôvodného obohatenia 29,80 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že vydaním bezdôvodného obohatenia jednému zo žalobcov zaniká povinnosť žalovaného voči druhému žalobcovi a aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom primerané finančné zadosťučinenie 600 € s tým, že zaplatením primeraného finančného zadosťučinenia jednému zo žalobcov, zaniká povinnosť žalovaného voči druhému žalobcovi a aby súd zaviazal žalovaného aj zaplatiť žalobcom náhradu trov konania , ktorú žalobu spolu so žalobcami podpísal aj vedľajší účastník na strane žalobcov, čím vstúpil do konania na strane žalobcov. Ďalej v žalobe uviedli, že ako spotrebitelia so žalovaným uzavreli zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej im boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 672,77€ a na podpis im bola predložená zmluva s početnými neprijateľnými podmienkami, na čo ich až neskôr upozornil vedľajší účastník na ich strane, pričom v čase uzatvárania zmluvy neboli dobre zorientovaní a pre nich to bola zložitá vec, pričom zmluvu podpisovali v nepriaznivej finančnej situácii, čím bola daná aj ich finančná tieseň. Uviedli, že žalovanému uhradili sumu 702,57 €, napriek tomu tento žiada od nich zaplatenie ďalších 766,21 € s príslušenstvom, ktorú sumu mu medzičasom priznal aj rozhodca, ktorý však konal a rozhodoval na základe neplatnej-neprijateľnej zmluvnej podmienky
- rozhodcovskej doložky, nehovoriac o tom, že rozhodca nerešpektoval ani vnútroštátne a európske právo na ochranu spotrebiteľa. Uviedli, že sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, ako celku a keďže žalovanému už preplatili istinu o 29,80 € žiadajú vo veci samej súčasne aj vydanie tohto bezdôvodného obohatenia. Uviedli, že žalovaný sa voči nim dopustil vážnej nekalej obchodnej praktiky, použil veľmi drobné písmo a je problém súvisle čítať zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, pretože sa začínajú po pár odsekoch zle čítať riadky a bez technickej pomôcky / lupy/ sa ani nedajú riadne prečítať pri vynaložení úsilia, ktoré možno bežne vyžadovať , pričom nekalou obchodnou praktikou je vždy konanie bez odbornej starostlivosti a nekalé obchodné praktiky sú podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. zakázané .Uviedli, že žalovaný porušil ich spotrebiteľské práva ďalej tým, že použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré napĺňajú znaky ustanovené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a sú neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a to v otázke vzniku zmluvy v čl. 1 a ods. 1.3 a čl. 2 ods. 2.1 a 2.2 , sú typickým príkladom, ako dodávateľ dokáže v praxi na ujmu a v neprospech spotrebiteľa využiť svoju faktickú nadvládu v zmluvnom vzťahu, pričom takto koncipované podmienky spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a preto predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, pričom tieto zmluvné podmienky sú nezrozumiteľné a pre bežného spotrebiteľa nejasné - vzniká tak neprípustná neistota v otázke postavenia spotrebiteľa, konkrétne kedy vlastne vznikne zmluva, ďalej v ustanovení o RPMN, ktorá podľa čl. 2 ods. 2.2 zmluvy bude dlžníkovi oznámená a v bode 3.2 zmena RPMN- ktorá podmienka umožňuje zmenu RPMN, ktorá podmienka je neprijateľná, pretože RPMN je obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy / § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch/, nie je preto možné ujednanie o tom, že RPMN bude dlžníkovi oznámená neskôr, ako sa uzatvára zmluva, pretože je to ukazovateľ, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje o tom, či do zmluvného vzťahu vstúpi, alebo nie a je neakceptovateľné, aby RPMN jednostranne zmenil žalovaný v akceptácii návrhu zmluvy. Uviedol, že uvedené zmluvné podmienky je nutné vnímať aj v kontexte § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4, ide zároveň o neprijateľnú zmluvnú podmienku, podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, zmluvná podmienka je neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa , pričom hrubá nerovnováha v predmetnom ustanovení spočíva v tom, že spotrebiteľ je vystavený svojvoľnému konaniu dodávateľa pri súčasnom znemožnení uplatnenia jeho práva súhlasu so zmluvou. Podmienky upravujúce revolving, ako automatické navýšenie schváleného úveru o násobok schválenej mesačnej splátky úveru - pri začiatku právneho vzťahu dojednávať ďalšie úverové prostriedky, ktoré sa majú poskytnúť v priebehu úverového obdobia je pre spotrebiteľa značne znevýhodňujúce a pekvapujúce, veriteľ si tým istí budúceho klienta, ktorý v čase revolvingu už ani nemusí mať záujem o poskytnutie ďalších finančných prostriedkov , preto ide o neprimerané vnucovanie služby popri inej službe, obdobná neprijateľná podmienka je zakázaná v § 53 ods. 4 písm. n/ Občianskeho zákonníka. Uviedli, že súd v tomto prípade by mal prísnejšie posúdiť aj kauzu právneho úkonu, pretože spotrebiteľ nie je podnikateľom, ktorý berie revolving na opakované hradenie služieb, spotrebiteľ chce spravidla vždy len dočasne preklenúť určitú - konkrétne časovo vymedzenú finančnú tieseň, ako to bolo aj v prípade žalobcov. Podmienka, za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 zmluvy o revolvingovom úvere a je splatná ku dňu poskytnutia úveru, je neprijateľná, pretože síce ide o cenu, ktorá je vyňatá z posudzovania neprijateľnosti, ale je tak nejasne a nezrozumiteľne dojednaná že spotrebiteľ v čase, keď podpisuje žiadosť o úver, ešte jeho celkovú cenu nepozná a nie je jasné, či výška odmeny vstupuje
do výpočtu celkovej RPMN, keďže cena služby nie je vyjadrená jasne a zrozumiteľne, podlieha súdnej kontrole . Podmienka - zmluvná odmena za poskytnutie úveru /revolvingu/predstavuje úročenie úveru, pričom ročný úrok v percentuálnom vyjadrení je vypočítaný ako podiel budúcej hodnoty úveru /F/, a súčasnej hodnoty úveru /P/ umocnený hodnotou 1/T, pričom T vyjadruje pomer celkového počtu splátok poskytnutého úveru a počtu kalendárnych mesiacov v roku, budúca hodnota /F/, je s chválená výška úveru, súčasná hodnota /P/ je schválená výška úveru znížená o zmluvnú odmenu, je nejasná a nezrozumiteľná pre priemerného spotrebiteľa, preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podmienka, v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa zmluvy je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške O,2% z výšky splátky za každý deň omeškania, ide o neprimeranú sankciu podľa § 53 ods. 4 písm. k/ v spojení s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predstavuje až 73% ročne. Podmienka, v prípade akéhokoľvek porušenia tejto zmluvy špecifikovaného v č.l. 13.1 je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1 a 14.2 úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru, pričom akékoľvek porušenie zmluvy je veľmi vágny pojem a umožňuje veľký priestor na svojvoľný postup veriteľa, nič na tom nemení ani odkaz na jednotlivé ustanovenia zmluvy- tento odkaz skôr podmienku robí vnútorne rozpornou a nezrozumiteľnou a ide o zjavne neprimeranú sankciu podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , ktorá fakturovaná zmluvná pokuta 50 % z nominálnej hodnoty pôžičky bola priznaná aj rozhodcovským rozsudkom, , čím došlo k hrubému poškodzovaniu práv spotrebiteľov a k protiprávnemu stavu ,s ktorým sú späté aj nároky z bezdôvodného obohatenia. Podmienka, v prípade omeškania dlžníka s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa zmluvy má veriteľ právo zverejniť osobné údaje dlžníka v rozsahu mena a priezviska, adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla, identifikačného čísla spolu so skutočnosťou existencie ich záväzkov po splatnosti pre potrebu vymáhania svojich splatných nárokov k čomu dlžník podpisom zmluvy udeľuje svoj výslovný a neodvolateľný súhlas, je vážnou nekalou obchodnou praktikou podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože ide o neprimeraný zásah do osobnostnej sféry spotrebiteľa a je to dojednanie spôsobilé vážne zasiahnuť do súkromia spotrebiteľa. Podmienka, dlžník je oprávnený splatiť úver pred lehotou splatnosti ustanovenou v tejto zmluve iba spoločne so všetkými záväzkami voči veriteľovi vyplývajúcimi zo zmluvy, pokiaľ zaplatená čiastka nepostačuje k úhrade celej nominálnej hodnoty úveru, považuje sa a nakladá sa s ňou ako s preplatkom podľa čl. 8 ods. 8.6 tejto zmluvy , je neprijateľnou podmienkou upravujúcou uplatnenie práva spotrebiteľa predčasne splatiť úver , podľa zákona č. 258/2001 Z.z. aj 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedli, že pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienkach, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani zmluva ako celok a navrhli aplikovať ust. § 41 Občianskeho zákonníka v jeho eurokonformnom výklade a ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a aby súd aplikoval aj ust. § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vyhlásil nimi zmienené a prípadne aj ďalšie zmluvné podmienky za neprijateľné. Uviedli, že osobitne poukazujú na neprijateľnú zmluvnú podmienku článok 18 Riešenie sporov - rozhodcovská doložka v celosti, a to koncipovaná v ustanoveniach - akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením alebo neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto zmluvy , výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi, - akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy , s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov.... - rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou budú primerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, pretože takto koncipovaná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolá veriteľ a tým je spotrebiteľ odkázaný v týchto prípadoch riešiť spor len cez rozhodcu, čím je spotrebiteľ fakticky zbavený súdnej ochrany, naviac spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, rozhodcovský súd je pre spotrebiteľa nedostupný a dodávateľ počíta s tým, že uplatnenie práv na rozhodcovskom súde bude pre spotrebiteľa odradzujúce pre jeho vzdialenosť, pre ekonomickú nedostupnosť -vysoké poplatky, zatiaľ čo v súdnom konaní je od poplatkov oslobodený. Uviedli, že žiadajú, aby súd vo výroku rozsudku určil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a to z dôvodu, že dodávatelia často argumentujú, že doložka je samostatná a aj v prípade vyhlásenia neplatnosti zmluvy podľa nich nezdieľa osud neplatnosti úverovej zmluvy a na základe tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, bol vydaný aj rozhodcovský
rozsudok, ktorým rozhodca zaviazal žalovaných zaplatiť dlžnú čiastku 766,21 € vrátane neprimeranej zmluvnej pokuty pričom rozhodca rozhodol v prospech žalovaného, nezohľadniac vôbec právo na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, iba stroho konštatoval, že zmluva neprijateľné zmluvné podmienky neobsahuje. Uviedli, že rozhodcovský rozsudok je ničotným právnym úkonom rozhodcu, keďže bol vydaný na základe hrubo nemorálnej - neprijateľnej rozhodcovskej doložky a teda nemôže obstáť a tvoriť nový kvalifikovaný záväzok medzi stranami, preto sa domáhajú aj zrušenia rozhodcovského rozsudku, s odkazom na § 87 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Uviedli, že nakoľko žalovaný dosiahol exekučný titul , ktorý je v rozpore so zákonom a právna úprava rozhodcovského konania im ako spotrebiteľom ochranu v tomto štádiu neposkytuje, sú vystavení permanentnému stresu z toho, že každým dňom voči ním môže začať exekúcia na základe tohto ničotného úkonu a z tohto dôvodu požiadali súd o vydanie uznesenia, ktorým by odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uviedli, že s rodinou si vytrpeli vďaka porušovaniu ich spotrebiteľských práv veľa, znášali permanentný stav neistoty, obáv z výšky dlhu a jeho neustáleho narastania, trpeli stresom , keď žalovaný uplatňoval voči ním jednotlivé nemorálne zmluvné podmienky, už len oznam o zmluvnej pokute vo výške polovice ich úveru ich privádzal na hranicu ich nervového zrútenia a na strane druhej žalovaný neurobil nijaký krok, neprejavil dobrú vôľu, aby podmienky prehodnotil a aby ich nevystavil svojmu konaniu bez odbornej starostlivosti , práve naopak dostal ich ako manželov do kolobehu úverov vďaka zneužívajúcemu revolvingu, ktorého dojednania nemohli ovplyvniť a pritom chceli iba úver a preto žiadajú aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 €, ktoré však nenahradí ich doteraz utrpenú ujmu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi a na pojednávaní dňa 18.7.2013 konal v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov, ktorý termín pojednávania zobral na vedomie, na pojednávaní dňa 23.5.2013, prípisom z 8.7.2013 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní z dôvodu dlhodobo plánovanej zahraničnej cesty a zároveň požiadal o odročenie pojednávania, pričom súd zistil, že aj na pojednávaní dňa 23.5.2013 sa nezúčastnil pojednávania priamo právny zástupca žalobcov, ale jeho advokátsky koncipient , preto súd neospravedlnil neúčasť právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní a právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalobcov mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že súhlasí, aby sa rozhodlo bez pojednávania a právny zástupca žalovaného zobral termín pojednávania tiež na vedomie, na pojednávaní dňa 23.5.2013, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 10.10.2012 uviedol, že žalobcami uplatnený nárok považuje za neopodstatnený , pretože žalobcami tvrdené skutočnosti a skutkové okolnosti sú nepravdivé, nepresné, respektíve účelovo a skresľujúco interpretované a súčasne ním uvádzaná právna argumentácia a právne závery nemajú oporu v právnej úprave. Uviedli, že v súlade s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznášajú námietku premlčania nároku. Uviedol, že podstatou právneho vzťahu, ktorým je zmluva o úvere je právo dlžníka na poskytnutie peňažných prostriedkov , ktorému právu zodpovedá povinnosť tieto prostriedky poskytnúť a súčasne povinnosť dlžníka peňažné prostriedky vrátiť, ktorej povinnosti zodpovedá právo veriteľa na vrátenie peňažných prostriedkov a zaplatenie úrokov. Uviedol, že ani z jedného z ustanovení zmluvy nevyplýva taká úprava práv a povinností, ktorá by predstavovala akékoľvek znemožnenie uplatnenia nároku dlžníka /spotrebiteľa/, ktorý mu vyplýva zo zmluvy /právo dlžníka na poskytnutie úveru a poskytnutie revolvingu/, ktorá by akýmkoľvek spôsobom nedovoľovala alebo obmedzovala dlžníka v domáhaní sa nápravy už prijatého plnenia, respektíve ktorá by mu znemožňovala odstúpiť od zmluvy. Uviedol, že žalobcovia účelovo opomenuli, že aj napriek tomu, že s neprijateľnými podmienkami spája právny poriadok neplatnosť, ani neplatnosť jednej zo zmluvných podmienok nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pritom základným zmyslom a účelom neplatnosti neprijateľnej podmienky je to, aby sa spotrebiteľ mohol s úspechom voči dodávateľovi domáhať toho, v uplatnení čoho mu táto podmienka bránila. Uviedol, k namietanému článku 1 odsek 1.2 a odsek 1.3 zmluvy, že jedným zo zásadných a podstatných omylov, ktorý sa opakovane v žalobe prezentuje, je omyl ohľadne toho, kedy a akým spôsobom dochádza medzi veriteľom a dlžníkom k uzavretiu zmluvy, uviedol, že predpokladom vzniku zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu sú dva jednostranné právne úkony vzájomne adresované; návrh na uzavretie zmluvy / oferta v zmysle § 43 a/, 43 b/ Občianskeho zákonníka/ a prijatie návrhu / akcept v zmysle § 43 c Občianskeho zákonníka/, pričom v predmetnom prípade je ofertou žiadosť dlžníka o poskytnutie revolvingového úveru , formálne realizovaná jednak vyplnením a podpísaním formulára označeného
ako „žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru“ a následne doručením tejto žiadosti do sféry veriteľa a akceptom je súhlas veriteľa s poskytnutím revolvingového úveru , formálne realizovaný podpisom zmluvy a doručením podpísanej zmluvy dlžníkovi. Uviedol, že právu dlžníka uskutočniť návrh na uzavretie zmluvy na jednej strane zodpovedá právo veriteľa zmluvu neuzavrieť na strane druhej a z tohto pohľadu postráda aj žalobcami tvrdená zmena RPMN akúkoľvek právnu relevanciu, nakoľko v memente vyplnenia a podpísania žiadosti zo strany dlžníka ešte nie je žiadna zmluva uzavretá, preto majú za to, že citované ustanovenie zmluvy nemá povahu neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K namietanému ustanoveniu článku 2 odsek 2.1 zmluvy uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa a vyplnená žiadosť o poskytnutie tohto úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzavretie zmluvy a táto je uzavretá a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa, pričom dlžník vyplní do formulára žiadosti ním požadovanú výšku úveru a vyjadrí súhlas s tým, že veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5 žiadosti bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa. Uviedol, že vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu a dnes účinné znenie ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z tohto ustanovenia vyplývajúca povinnosť veriteľa s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, podstata a účel preverovania dlžníka tkvie v ochrane dlžníka a v predchádzaní situácií, ktoré by mohli viesť na strane dlžníka k úpadku v dôsledku jeho insolvencie. Uviedol, že ochrana dlžníka pred akýmikoľvek právnymi následkami ním uzatvorenej zmluvy, je v plnom rozsahu realizovaná prostredníctvom ust. článku 19 ods. 19.8 zmluvy, podľa ktorého je dlžník oprávnený od zmluvy písomne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do siedmich dní od jej uzatvorenia podľa článku 2, ods. 2.1 zmluvy, z čoho vyplýva, že dlžník je v nepomerne výhodnejšom postavení ako veriteľ. K namietanému ustanoveniu článku 3 odsek 3.1 zmluvy uviedol, že podľa predmetnom článku maximálna výška úveru má byť dlžníkovi oznámená v oznámení a je splatná v pravidelných splátkach, vo výške a v časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára. Uviedol, že exaktná výška RPMN je súčasťou zmluvných dojednaní a je presne špecifikovaná v bode 6. zmluvy, pričom výška RPMN je definovaná aj v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré je v zmysle článku 7 odek 7.1 písm. g/ zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Uviedol, že pokiaľ ide o rozhodovanie dlžníka na základe RPMN ako ukazovateľa, podľa ktorého sa rozhoduje či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie, potom s týmto ukazovateľom je oboznámený, v prípade jeho zmeny má však dlžník stále možnosť od zmluvy odstúpiť. K namietanému ustanoveniu článku 3 odsek 3.2 zmluvy v prípade, že sa počet splátok úveru požadovaných dlžníkom zmení na základe úpravy výšky a počtu splátok zo strany veriteľa, dlžník súhlasí so zvýšením resp. znížením RPMN a táto mu bude oznámená v oznámení veriteľa, poukázal na predchádzajúcu argumentáciu. K namietanému článku 4 odsek 4.1 a odsek 4.2 zmluvy uviedol, k argumentácii žalobcov, že pre dlžníka ako spotrebiteľa je značne znevýhodňujúce a prekvapujúce, ak sa už na začiatku právneho vzťahu dojednávajú ďalšie úverové prostriedky, ktoré sa majú poskytnúť v priebehu úverového obdobia, že podstatou právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom založeného zmluvou je práve poskytnutie revolvingového úveru, ktorý je na rozdiel od bežného úveru opakovaným poskytnutím úveru po tom, čo dlžník splní určité podmienky. K namietanému článku 5 odsek 5.2, odsek 5.3 a 5.4 uviedol, že cena plnenia nemôže byť v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Uviedol, že úprava konceptu odmeny a spôsobu jej výpočtu je zrozumiteľná pre priemerného spotrebiteľa a jej výška je jednoznačne a objektívne určiteľná, pretože ide o rozdiel medzi sumou schváleného úveru a sumou vyplatenou, ide teda o jednoduchý matematický výpočet a pri vypisovaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru je dlžníkovi jasné, aká je výška zmluvnej odmeny za ním požadovaný úver a v dôsledku toho, že výška resp. parametre požadovaného úveru nemusia byť po posúdení bonity dlžníka zhodné s výškou resp. parametrami schváleného úveru môže logicky dôjsť aj k zmene odmeny za poskytnutie úveru. K namietanému článku 14 odsek 14.1 zmluvy a to, že v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania uviedol, že tvrdenie žalobcov, že ide o neprimeranú sankciu podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka , lebo predstavuje až 73 % je skresľujúce a neúplné, lebo takáto výška sankcie by mohla nastať výlučne vtedy, ak by omeškanie dlžníka -teda porušenie základnej povinnosti dlžníka predstavujúcej podstatu zmluvného vzťahu - splniť v splátkach to, k čomu sa zaviazal trvalo 365 dní a teda argumentovať tým, že ročne by pokuta mohla byť 73 % je založené na jednoduchom a skresľujúcom predpoklade porušenia povinnosti splatiť splátku jeden rok, čiže zmyslom zmluvnej pokuty je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a tiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu mohla nesplnením zabezpečeného záväzku vzniknúť. Uviedol, že nárok na sankciu a jeho zvyšovanie v zmysle
odseku 14.1 je závislý výlučne od správania dlžníka - neplnenie zmluvných povinností, teda dlžník sám ovplyvní, či nárok vznikne a aká bude výška sankcie, uviedol, že v prípade sankcie podľa odseku 14.1 nejde o akúkoľvek povinnosť zo zmluvy, ale o takú, ktorá svojou povahou súvisí s existenciou a účelom celého zmluvného vzťahu. Uviedol, že denne predstavuje zmluvná pokuta podľa uvedeného ustanovenia 1/500 z výšky zabezpečenej povinnosti a preto namietané ustanovenie nevyžaduje plnenie neúmerne vysokej sankcie ako kompenzácie omeškania a 1/500 za deň omeškania v porovnaní s výškou splátky nepredstavuje ani popretie akéhokoľvek základného práva spotrebiteľa, uviedol, že akceptácia názoru žalobcov by znamenala, že pre dlžníka je výhodnejšie nesplniť splátky čím dlhšie, lebo vtedy bude zmluvná pokuta vyššia a teda zrejmý záver o jej neprimeranosti viac pravdepodobnejší, čo neguje zmysel vzniku a existencie právneho vzťahu zo zmluvy. K namietanému článku 14 odsek 14.4 zmluvy, čo do nároku na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru, nad rámec zmluvnej pokuty uviedol, že predpoklady uplatnenia tohto nároku sú presne definované, pričom ide o porušenie takých povinností, ktorých plnenie súvisí s existenciou zmluvného vzťahu ako takého, uviedol, že neprimeranosť sankcie nemožno posudzovať len z hľadiska vyčíslenia sankcie, ale v pomere k významu zabezpečenej povinnosti, k predpokladom vzniku nároku na sankciu a podobne . K namietanému článku 14 odsek 14.5 zmluvy a to v prípade omeškania dlžníka s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa zmluvy má veriteľ právo zverejniť osobné údaje dlžníka spolu so skutočnosťou existencie ich záväzkov po splatnosti pre potrebu vymáhania svojich splatných nárokov k čomu dlžník udeľuje výslovný súhlas, toto zverejnenie samo osebe nie je spôsobilé vyvolať neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, nakoľko podľa doktríny aj ustálenej judikatúry môže takýto zásah vyvolávať len nepravdivý údaj. K namietanému článku 17 odsek 17.1 zmluvy , že dlžník je oprávnený splatiť úver /vrátane revolvingu/ pred lehotou splatnosti iba spoločne so všetkými záväzkami voči veriteľovi vyplývajúcimi zo zmluvy a pokiaľ čiastka nepostačuje k úhrade celej nominálnej hodnoty úveru, považuje sa a nakladá sa s ňou ako s preplatkom , uviedol , že podstata predčasného splatenia úveru spočíva v tom, že dlžník splní všetky svoje záväzky, ktoré mu s poskytnutím úveru vznikli, nielen ich časť. K namietanému článku 18 ods. 18.1, 18.2 zmluvy uviedol čo do rozhodcovskej doložky, že citované ustanovenia zmluvy nemajú povahu rozhodcovskej doložky v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Preto sú akékoľvek závery žalobcu uvedené v žalobe právne irelevantné. K primeranému finančnému zadosťučineniu uviedol, že nie sú splnené podmienky na jeho priznanie, pretože finančné zadosťučinenie má reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená, teda predpokladom je, aby vznikla ujma, inak nie je čo reparovať , pričom žalobcovia nepreukázali ani vznik, ani rozsah a ani intenzitu ujmy a ani žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by v danom prípade vôbec prichádzalo do úvahy finančné zadosťučinenie. Vzhľadom k uvedenému navrhol aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu mu trov konania.
Podľa Zmluvy o revolvingovom úvere, č. 8000062802,uzavretej dňa 23.11.2006, medzi žalobcami v 1. a2.rade a žalovaným, žalobca v 1.rade ako dlžník a žalobkyňa v 2.rade ako spoludlžníčka uzavreli so žalovaným ako veriteľom túto zmluvu, na základe ktorej dlžníci požiadali veriteľa o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok, požiadali o výšku úveru 36 000,- Sk /ktorá predstavuje celkovú sumu úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy/, s počtom splátok 24, so splatnosťou splátok 22 dňa, s poskytnutou čiastkou 20 268,- Sk , s mesačnou splátkou vrátane úroku 1 500,- Sk, s RPMN 101,98 € a s poplatkom za uzatvorenie zmluvy 1 500,- Sk, pričom im bol schválený veriteľom tento úver, s RPMN 102,64 €.
Podľa Rozhodcovského rozsudku rozhodcu F.. K. X., sp. zn. 166/10/10, zo dňa 26.10.2010, žalobcovia ako dlžníci boli zaviazaní zaplatiť žalovanému ako veriteľovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia spoločne a nerozdielne sumu 766,21€, s 8,5 % úrokom z omeškania od 17.7.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania 49,79 € s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká zároveň v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého zo žalobcov a vo zvyšku čo do úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá. Tento rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcom dňa 22.12.2010 a bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000062802, na základe ktorej bol poskytnutý žalobcom úver vo výške 1 194,98 €, a podľa vyjadrenia žalovaného, žalobcovia splatili sumu 702,57 €, preto si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a dostali sa do omeškania so splácaním úveru, čím sa stali splatné všetky záväzky žalobcov a žalovanému vznikol nárok na dohodnuté sankcie, ktorá nesplatená istina predstavovala sumu 492,39 €, nesplatené zmluvné pokuty činili 625,11 €, pričom žalobca si zo zmluvnej pokuty vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru uplatnil len nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50 % z dlžnej istiny , teda 246,20 €, uplatnil si teda nárok na
zmluvné pokuty vo výške 273,82 € a tak celková pohľadávka činila 766,21 € a žalobca si uplatnil ročný úrok z omeškania vo výške 14,25 % a náhradu rozhodcovského konania, pričom na základe predložených dôkazov rozhodcovský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej vyhovel a preskúmal či zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcov, pričom žiadne ustanovenie nevyhodnotil ako značne nerovnovážne.
Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilá privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej forme.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000062802, uzavretá dňa 23.11.2006, nebola platne uzavretá medzi účastníkmi konania, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. a to neobsahuje počet a termíny splátok zvlášť istiny, zvlášť úrokov a zvlášť iných poplatkov, preto je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a je pre spotrebiteľa aj nejasná čo do udelenia v nej iba celkovej schválenej výšky úveru a uvedenia v nej iba celkovej výšky poskytnutej čiastky, preto v tejto časti súd vyhovel návrhu na určenie jej neplatnosti. Nakoľko žalobcovia v 1. a 2. rade podali včas žalobu v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý rozhodcovský rozsudok na základe takto neplatne uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere priznal žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na plnenie a to Rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. 166/10/10, zo dňa 26.10.2010, súd tento rozhodcovský rozsudok z uvedeného dôvodu pre neplatnosť zmluvy zrušil.
Súd zároveň na základe neplatnosti predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného na vrátenie žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, ako manželom, ktorí uzavreli ako dlžníci predmetnú zmluvu, sumy 29,80 €, pretože na
základe predmetnej zmluvy žalovaný poskytol žalobcom v 1. a 2. rade plnenie vo výške 672,77 € a žalobcovia v 1. a 2. rade mu vrátili sumu 702,57 €, čo vyplýva aj z predmetného rozhodcovského rozsudku a uviedol to aj žalovaný, takže táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi spornou, takže súd priznal žalobcom v 1. a 2. rade nárok na vrátenie rozdielu sumy, ktorý naviac vrátili žalobcovia žalovanému .
Súd nevyhovel návrhu žalobcov v 1. a 2. rade na určenie osobitne neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože táto neplatnosť tejto doložky je zahrnutá už v určení neplatnosti predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá rozhodcovská doložka bola súčasťou tejto zmluvy, a súd mal za to, že táto rozhodcovská doložka je aj nekalou obchodnou praktikou, preto je neplatná, pretože je v zmluvných dojednaniach, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy napísaná veľmi malým písmom, preto znemožňovala žalobcom v 1. a 2. rade riadne oboznámenie sa s ňou.
Súd nemal za to, že nárok žalobcov v 1. a 2. rade bol premlčaný, ako vzniesol námietku premlčania tohto nároku žalovaný, pretože si ho uplatnili v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v stanovenej lehote.
Súd priznal žalobcom v 1. a 2. rade v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie, vo výške 20%, t.j. v sume 153,24 € z priznaného plnenia žalovanému zo strany žalobcov v 1. a 2. rade rozhodcovským rozsudkom v celkovej sume 766,21 €, ktorý rozhodcovský rozsudok súd zrušil, pretože mal za to, že na základe predmetnej neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj na základe zrušeného rozhodcovského rozsudku, žalobcovia v 1. a 2. rade do vyhlásenia tohto rozsudku znášali po dlhšiu dobu stav právnej neistoty, po ktorú dobu sa obávali následkov z takto neplatne uzavretej zmluvy, neustálym narastaním ich dlhu a trpeli tým permanentným stresom, a vo zvyšku žalobu zamietol.
Súd zároveň v zmysle § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd na základe prevažnej úspešnosti žalobcov v 1. a 2. rade v spore rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko však vedľajší účastník na strane žalobcov v 1. a 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil a právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade si náhradu trov konania nevyčíslil, súd im túto náhradu priznal v sume 0 €, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l Občianskeho súdneho poriadku,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205 a Občianskeho súdneho poriadku/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľne súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.