Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_6CoE-48-2013.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/48/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. , so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom AK v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnej P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E., X. XXX/ XXX, vedenej pod sp. zn. EX 1104/05-2 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom 960 01 Zvolen, Borovianska 17, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 119,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/904/2005-20 zo dňa 18.10.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučného poriadku), a to s poukazom na to, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnej, nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože nespĺňa požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a vznikla na základe neplatnej dohody o plnomocenstve (§ 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len Občiansky zákonník). Zároveň súd podľa § 196, § 200 ods. 1, 2/ Exekučného poriadku rozhodol o tom, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V prvom rade namietal, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného súdny exekútor požiadal Okresný súd Zvolen o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu, udelené. Notárska zápisnica teda bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za „súladný“, preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení udelené plnomocenstvo odvolať, pričom tak neurobil. Oprávnený tiež nesúhlasil s tvrdením súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal svojich práv na uznanie záväzku, pretože tento len rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa a plané právne predpisy mu nebránili, aby záväzok uznal dobrovoľne sám, pričom jeho výška mu bola známa. Okrem toho oprávnený pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Formulácia uvedená v plnomocenstve je určitá a z právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania záväzku presným číselným vyjadrením. V tomto smere tiež oprávnený poukázal na to, že predmetným uznesením, ktorým sa exekúcia vyhlásila za neprípustnú a zastavila, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už
bude premlčaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
Exekučným titulom v danej veci je Notárska zápisnica sp. zn. N 365/2005, NZ 2897/2005 zo dňa 23.01.2005, spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom. Na základe tejto notárskej zápisnice uznal Mgr. Tomáš Kušnír, splnomocnený konať v mene povinnej osoby, dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 227,15 Eur.
Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1, 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul (a to akýkoľvek, ktorý pripúšťa ustanovenie § 41 ods. 1 a 2/ Exekučného poriadku) počas celého exekučného konania (na návrh účastníka alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorom je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas splnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Pri notárskych zápisniciach sa vykonateľnosť skúma rovnako ako pri iných vykonateľných rozhodnutiach, ktoré sú spôsobilými exekučnými titulmi. Formálna stránka spočíva v dodržaní náležitosti notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je predpísaná priamo Exekučným poriadkom v ustanovení § 41 ods. 2 písm. c/. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva, sa uplatňujú obdobné kritéria a preto záver o ich splnení alebo nesplnení (formálnych a materiálnych náležitostí) sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu- notárskej zápisnice so zákonom, preto neobstojí. Závery o povinnosti (nielen oprávnenosti) exekučného súdu venovať náležitú pozornosť formálnym a materiálnym náležitostiam notárskej zápisnice, pokiaľ má byť uznaná za spôsobilý exekučný titul, taktiež vyplývajú z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4Cdo 267/2007 zo dňa 18.12.2007), ako aj z nálezov a uznesení Ústavného súdu SR (napr. nález I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000). V predmetnom náleze naviac Ústavný súd vyslovil osobitný akcent na dôsledné skúmanie notárskej zápisnice v exekučnom konaní, keď vyslovil, že je nutné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici, ako exekučnému titulu, nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva tak, ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu.
Podľa § 323 ods. 1/ zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 574 ods. 2/ Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Krajský súd po preskúmaní predmetného spisového materiálu dospel k záveru, že splnomocnenie, ktoré udelila povinná v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) reálne v budúcnosti nastanú. Zástupca povinnej navyše v notárskej zápisnici určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia na takýto prejav vôle povinnou a povinnú tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohla mať vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho exekučný súd považoval za neplatné.
Okrem toho okresný súd tiež správne poukázal na rozpor záujmov povinnej a „ňou zvoleného" zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2/ Občianskeho zákonníka. Ani argument o nezávislom postavení advokáta za daných konkrétnych okolností neobstojí. Už len samotná skutočnosť, že súdom je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že konkrétny oprávnený - Pohotovosť - vo všetkých zmluvách o úvere priamo v predtlači mal už vopred zakomponované udelené plnomocenstvo dlžníka len tomuto jedinému konkrétnemu advokátovi, naznačuje určitú väzbu oprávneného a konkrétneho advokáta, čo spochybňuje predpoklad jeho nestrannosti a objektívnosti pri hájení záujmov dlžníka pri výkone právnych úkonov vyplývajúcich z udeleného plnomocenstva. Taktiež zmluvná voľnosť povinnej pri „zvolení" si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri jedinej možnej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jej slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť.
Exekučný titul - notársku zápisnicu, ktorá bola spísaná v mene povinnej bez platne dojednaného splnomocnenia, je preto nutné považovať za nulitný právny akt, ktorý nemohol nadobudnúť účinky vykonateľného rozhodnutia vo vzťahu k povinnej. Pokiaľ sa tak exekúcia v danej veci začala na podklade nespôsobilého exekučného titulu, teda rozhodnutia, ktoré sa dosiaľ nestalo vykonateľným, je to dôvodom na zastavenie nezákonne vedenej exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1/ O. s. p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.