Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/88/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, proti povinnej: A. L., E.. XX.XX.XXXX, I. K. M. G. XXX, pre vymoženie 770,30 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. -41 zo dňa 20.3.2013

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie.

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 31,40 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie v sume 42,22 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodol tak s poukazom na ust. , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), až a , , , o spotrebiteľských úveroch. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 10.9.2007, ktorý zaviazal povinnú zaplatiť sumu vo výške 23.206,27,- Sk spolu so 6 % ročným úrokom od 11.6.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 77,- Sk a náhradu trov konania vo výške 1.000,- Sk.

Podkladom pre vydanie tohto rozhodcovského rozsudku bola dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom zo dňa 22.2.2007, uzavretá medzi oprávneným a povinnou, na základe ktorej sa povinná v zmysle postúpenej pohľadávky zaviazala splatiť istinu vo výške 15.358,13,-Sk. Túto dohodu o uznaní dlhu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože bola uzavretá medzi oprávneným, ktorý má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinnou ako fyzickou osobou, nepodnikateľom, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že klauzula o aplikácii , či označenie zmluvy ako zmluvy podľa nie je prekážkou pri aplikácii ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa preskúmal rozhodcovskú doložku, ktorá bola uzavretá v bode 9 zmluvných ustanovení, ktoré sú súčasťou dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, kde v zmysle bodu 9.1, 9.2.1 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi Dohody alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody a všetky nároky alebo spory vyplývajúce zo záväzkových vzťahov špecifikovaných v bode (B) a (C) tejto Dohody, z ktorých záväzky Dlžník uznal čo do dôvodu a výšky v článku 2 tejto Dohody, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky. Výber jednej z alternatív riešenia sporov je na žalobcovi. Súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 9 zmluvných ustanovení- Rozhodcovská doložka, je v rozpore so znením ust. a je v súlade s ust. absolútne neplatná, na čo musel prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako bola formulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (správne v Dohode o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom - poznámka odvolacieho súdu) bolo, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pritom výber rozhodcu v prípade, že ani jeden z rozhodcov určených v zmluve nebude môcť prevziať túto funkciu, je výhradne na veriteľovi (dodávateľovi). Rozhodcovská doložka bola vyjadrená v zmluve tak malými písmenami, že výrazne sťažovala spotrebiteľovi, aby sa s ňou oboznámil. Rozhodcovská doložka úplne splývala s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami, o ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ často vôbec neoboznamuje, napriek tomu, že v samotnej zmluve deklaruje opak. Súd mal za to, že rozhodcovská doložka v znení, v akom bola dohodnutá a vyjadrená v zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Rozhodnutie vydané na jej základe preto nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom.

O trovách exekúcie rozhodol podľa , , , Exekučného poriadku v spojení s vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení do 30.4.2008 (ďalej len „“) tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko ten podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nie je možné pokračovať. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa , á 6, € za 1 začatú účelne vynaloženú hodinu exekučnej činnosti za získanie poverenia (20 min.) a spracovanie podnetu na odklad a zastavenie exekúcie (20 min.), z odmeny podľa , , á 3, za 1 úkon exekučnej činnosti, t.j. spolu 6x 3, €, teda 19, € (za doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 2x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného), z náhrady hotových výdavkov podľa , , , a to z poštovného 6, € a nákladov so zavedením spisu v sume 2, €. Odmenu zvýšil o 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov o sumu 7,04 €. Spolu takto priznal trovy exekúcie v sume 42,22 € (6,64 € + 19,92 € + 8,62 € + 7,04 €).

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietal, že exekučný súd prekročil rozsah svojej preskúmavacej právomoci vo vzťahu k exekučnému titulu. Poukázal na ust. , a rozhodnutie vo veci C-40/08 Astorcum Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrígez Nogueira. Uviedol, že dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nahradil exekučný súd svojim postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v zákona o rozhodcovskom konaní, pričom práve túto otázku riešil Súdny dvor Európskej únie v bode 47 odôvodnenia rozhodnutia vo veci C-40/08. Uviedol, že návrh zmluvy (vrátane rozhodcovskej doložky) predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinná sa rozhodla zmluvu uzavrieť, čím prijala návrh rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ ako právny predchodca oprávneného dal povinnému dlžníkovi možnosť prijať alebo odmietnuť rozhodcovskú doložku, pričom dlžník mal možnosť vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas s riešením sporov v rozhodcovskom konaní. Uviedol, že rozhodcovská zmluva (vo forme rozhodcovskej doložky) bola uzavretá plne v súlade s ustanoveniami zákona a so súhlasom povinnej, nie je preto možné ju posúdiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy a z toho dôvodu

neplatnú podľa . Exekučný súd svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom - právnym predchodcom oprávneného a dlžníkom ako povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Dodal, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Uviedol, že podľa súčasnej platnej právnej úpravy je rozsudok vydaný rozhodcovským súdom rovnocenný rozsudkom vydanými všeobecnými súdmi v občianskom súdnom konaní. Na záver uviedol, že mu bolo postupom súdu prvého stupňa odňaté právo konať pred súdom.

Povinná a súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je čiastočne dôvodné.

Uznesenie je vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné :

Podľa ust. zák. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 citovaného zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa ust. Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Vychádzajúc z ust. , o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (ust. Exekučného poriadku). Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie v spojení s určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava aj na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitne prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní ( zákona o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinností uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu k zásadnej otázke v uznesení Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. -19).

Z vyššie uvedených dôvodov nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Správne teda súd prvého stupňa v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Z týchto dôvodov je nenáležitá aj odvolacia námietka o nemožnosti uplatniť si právo pre prekážku res iudicata.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je záver súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

V zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Obč. zákonníka).

V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zákonníka).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

Takouto rozhodcovskou doložkou je aj rozhodcovská doložka zakotvená v bode 9.2, 9.2.1 Dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, lebo síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak ak by sa podľa rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplývala zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

Čiastočne dôvodné je však odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie, ktoré boli priznané v nesprávnej výške.

V zmysle ust. v exekučných konaniach začatých do 30.4.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Keďže v danom prípade exekučné konanie začalo do 30. apríla 2008, je potrebné výšku odmeny exekútora posúdiť podľa v znení účinnom do 1.5.2008.

Podľa ust. vyššie citovanej súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľa ust. citovanej ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu

b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa ust. citovanej základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a/ je 200,-Sk (6, €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa ust. citovanej paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,-Sk (3, €).

Podľa ust. citovanej paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie

b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie

c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

d/ doručenie exekučného príkazu

e/ doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie

f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní

g/ každé zisťovanie bydliska povinného

h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného

i/ každé zisťovanie účtu povinného

j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného

Podľa ust. citovanej o odmene súdneho exekútora za vykonávanie činnosti na základe poverenia súdu rozhodne súd.

Podľa ust. citovanej súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ust. citovanej v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

V zmysle vyššie citovanej je potrebné na účely odmeňovania súdneho exekútora rozlišovať úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou (taxatívne určené úkony) a ostatné úkony, ktoré sú odmeňované tzv. časovou odmenou (podľa počtu hodín účelne vynaložených), pričom je vylúčená kumulácia týchto dvoch druhov odmien. Za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou, nie je možné priznať aj časovú odmenu a opačne.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne postupoval pri určení odmeny súdneho exekútora v zmysle v znení účinnom do 30.4.2008, túto však čiastočne nesprávne aplikoval na prejednávanú vec, ak priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa , za získanie poverenia, pretože tento úkon je odmeňovaný paušálnou sumou podľa ust. v spojení s ust. , a preto je neprípustné, aby sa tento úkon exekučnej činnosti odmeňoval aj podľa časového hľadiska. Za úkon spracovanie podnetu na odklad a zastavenie exekúcie taktiež nepatrí časová odmena, pretože ide o administratívny úkonom, za ktorý náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora v zmysle ust. a nie je možné ho osobitne odmeňovať. Exekútorovi preto nepatrí v zmysle žiadna odmena.

Súdnemu exekútorovi teda patrí len odmena určená podľa vo výške 19, €, ako je špecifikovaná v odôvodnení uznesenia súdu prvého stupňa.

Správne súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa za poštovné v sume 6, €, nesprávne však priznal náhradu aj hotových výdavkov so zavedením spisu, pretože ide o administratívne práce, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene podľa .

Takto celkovo trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa , vo výške 19, €, náhrady hotových výdavkov podľa (poštovného) vo výške 6, € a % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 5, €, t.j. spolu 31, € (19,92 € + 6,25 € + 5,23 €).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie v zmysle ust. tak, že zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 31,40 €.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. O. s. p v spojení s ust. .

Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.