Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-52-2024.pdf
PDF · 85.94 KB
Case nature
Subarea
6S/52/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: Mgr. Eva Ivančová, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 55/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 31143300, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania, so sídlom Limbová 2, P. O. BOX 52, 837 52 Bratislava 37, o preskúmanie zákonnosti uznesenia Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 31 zo dňa 30.11.2023, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) dňa 16.05.2024 domáhala preskúmania zákonnosti uznesenia Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 31 zo dňa 30.11.2023 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) a navrhla, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania na ďalšie konanie.
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že bola vyšetrená v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica akademika L. Dérera, Limbová 5 na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a UNB pre podozrenie na chorobu z povolania. Podozrenie na chorobu z povolania bolo u diagnóz - impigment syndróm (pozn. správneho súdu: správne malo byť „impingement“ syndróm) bilat., radiálna epikondylitída humeru bilat., SKT vpravo. Bola vyšetrená v dňoch 12.12.2022 až 16.12.2022, diagnózy boli uvedené v prepúšťacej správe. Dňa 13.01.2023 bola žalobkyňa konzultovaná v kolektíve lekárov Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie so záverom, že bude vyžiadaný hygienický prieskum pracoviska so zameraním na impingement syndróm ramien bilat., radiálna epikondylitída bilat. lakťov a SKT vpravo (karpálny tunel). Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne (ďalej aj len „regionálny úrad“) vykonal prešetrenie pracovných podmienok a spôsob práce žalobkyne u zamestnávateľa: spoločnosti Gabor spol. s r.o., so sídlom J. Gabora 1, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 322 067 a vydal odborné stanovisko č. RÚVZTN/ OPPL/993/10544/2023 zo dňa 19.06.2023 (ďalej aj len „odborné stanovisko“). V závere tohto odborného stanoviska regionálny úrad uviedol, že pre diagnózu impingement syndróm bilat. nie je možné potvrdiť súvis s podmienkami práce u posudzovanej osoby. V prípade diagnózy radiálna epikondylitída humeru bilat. nemožno jednoznačne vylúčiť súvis s podmienkami práce. Súvis s podmienkami práce považoval za pravdepodobný v prípade diagnózy SKT vpravo. Na základe tohto odborného stanoviska vydalo špecializované pracovisko Univerzitná nemocnica Bratislava, Nemocnica akademika L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie lekársky posudok č. 64/2023 zo dňa 21.07.2023, ktorým žalobkyni neuznala chorobu z povolania z dôvodu, že neboli splnené kritéria pre priznanie choroby z povolania a nepotvrdila sa príčinná súvislosť poškodenia zdravia s pracovnou expozíciou.
3. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že nakoľko regionálny úrad v závere odborného stanoviska konštatoval pravdepodobný súvis s podmienkami práce a diagnózou SKT vpravo a v prípade diagnózy radiálna epikondylitída humeru bilat. súvis s podmienkami práce nevylúčil, je neuznanie choroby z povolania špecializovaným pracoviskom v rozpore s týmto záverom. Na základe tohto rozporu požiadala žalobkyňa Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania o opätovné posúdenie choroby z povolania dňa 28.09.2023, domnievajúc sa, že predošlé posúdenie bolo nesprávne. Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania vydala napadnuté uznesenie, ktorým na základe predloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyni neschválila chorobu z povolania. Na základe napadnutého uznesenia vydalo špecializované pracovisko Univerzitná nemocnica Bratislava, Nemocnica akademika L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie lekársky posudok č. 118/2023 zo dňa 30.11.2023, ktorým žalobkyni nebola uznaná choroba z povolania z dôvodu, že bola konzultovaná na Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania, ktorá jej chorobu z povolania neuznala.
4. Záverom žalobkyňa dodala, že napadnutým uznesením bola ukrátená na svojich právach. Zamestnávateľ GABOR spol. s r.o. s ňou ukončil pracovný pomer dňa 01.02.2024 z dôvodu dlhodobej nespôsobilosti na výkon práce.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky„).
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
11. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z. 355/2007“), chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania (ďalej len „choroba z povolania“) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.
12. Podľa § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len „odborné stanovisko pri
podozrení na chorobu z povolania“), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d.
13. Podľa § 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).
14. Podľa § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z., stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné. Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16).
15. Podľa § 31d ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., minister zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje celoslovenskú komisiu ako svoj poradný orgán na posudzovanie chorôb z povolania. Činnosť celoslovenskej komisie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky.
16. Podľa § 31d ods. 5 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., Celoslovenská komisia posudzuje opätovne uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania podľa § 31c.
17. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z., všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na uznanie choroby z povolania podľa § 31a a 31c.
19. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a či v konaní neexistuje prekážka, ktorá by mu bránila meritórne rozhodnúť. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.
20. Z podanej žaloby, jej príloh ako aj z petitu navrhovaného žalobkyňou vyplýva, že správna žaloba smeruje voči uzneseniu Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 31 zo dňa 30.11.2023. Univerzitná nemocnica Bratislava, Nemocnica akademika L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie vydala dňa 21.07.2023 lekársky posudok č. 64/2023, ktorým žalobkyni neuznala chorobu z povolania. Povinným podkladom pre vydanie lekárskeho posudku č. 64/2023 zo dňa 21.07.2023 bolo odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce zo dňa 19.06.2023, ktoré vydal regionálny úrad ako príslušný orgán verejného zdravotníctva.
21. Žalobkyňa sa so záverom lekárskeho posudku č. 64/2023 zo dňa 21.07.2023 nestotožnila, preto písomne požiadala o opätovné posúdenie neuznanej choroby z povolania v zmysle § 31c ods. 1 zákona
č. 355/2007 Z. z. podaním zo dňa 25.09.2023, adresovaným Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania. V žiadosti tiež namietala, že regionálna hygienička v odbornom stanovisku zo dňa 19.06.2023 nevychádzala z aktuálneho lekárskeho nálezu a nezohľadnila jej každodenné bolesti a obmedzenú hybnosť oboch ramien, resp. fakt, že obe ruky v súčasnosti nezdvihne ani nad hlavu, čo má podľa nej jednoznačne súvis s podmienkami práce u zamestnávateľa GABOR spol. s r.o.
22. Špecializované pracovisko Univerzitná nemocnica Bratislava, Nemocnica akademika L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie vydalo zároveň lekársky posudok č. 118/2023 zo dňa 30.11.2023, ktorým neuznalo žalobkyni chorobu z povolania. Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania ako poradný orgán ministra zdravotníctva Slovenskej republiky vydala napadnuté uznesenie k posudku žalobkyne, ktorým jej neschválila chorobu z povolania.
23. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté uznesenie nespĺňa atribúty rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, nakoľko nie je správnym aktom, ktorý by sa vyznačoval konštitutívnymi účinkami alebo ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobkyne priamo dotknuté. Napadnuté uznesenie preto nespĺňa kvalifikačné znaky opatrenia alebo rozhodnutia podľa ustanovenia § 3 SSP. Zrušením napadnutého uznesenia by sa situácia žalobkyne nijako nezmenila. Podľa názoru správneho súdu až meritórne konečné rozhodnutie vo veci samej, vydané priamo pre osobu žalobkyne, ktorým bude priamo zasiahnuté do jej práv a právom chránených záujmov alebo povinností, bude možné podrobiť súdnemu prieskumu.
24. Nemožnosť súdneho prieskumu napadnutého uznesenia opiera správny súd aj o právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uzneseniach sp. zn. 9Sžsk/112/2019 zo dňa 11.12.2019 a sp. zn. 9Sžsk/87/2020 zo dňa 03.12.2020, a to vo vzťahu k listinám vydaným príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri posudzovaní podozrenia na chorobu z povolania.
25. Súdna prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/54/2018 zo dňa 25.09.2019) sa tiež ustálila v názore, že špecializované pracovisko, ktoré (ne)uznáva chorobu z povolania a ani Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania ako poradný orgán Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nie sú správnymi orgánmi, ktorých rozhodnutia by boli preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.
26. Obiter dictum správny súd dodáva, že ak žalobkyňa nie je spokojná so závermi uvedenými v napadnutom uznesení, v zmysle ustálenej súdnej praxe sa môže ako bývalý zamestnanec domáhať žalobou proti bývalému zamestnávateľovi v civilnom sporovom konaní určenia zodpovednosti, resp. miery zavinenia zamestnávateľa za vznik choroby z povolania, resp. v jej prípade si môže v rámci predmetného konania uplatniť námietky ohľadom neuznania choroby z povolania a posúdenia miery zodpovednosti bývalého zamestnávateľa na vzniku danej choroby.
27. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého uznesenia, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu (ide o nespôsobilý predmet prieskumu) podľa § 7 písm. e) SSP, a preto v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú.
28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.