Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-502-2012.pdf
PDF · 85.13 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/502/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom vo Švajčiarsku, Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, IČO CHE-100.023.266, práv. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanému J. E., bytom Y. nad T., Y. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Vážecká 16, Prešov, IČO 42 176 778, práv. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie 396,99 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 360,90 Eur, zmluvnú pokutu 36,09 Eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 360,90 Eur od 21.9.2009 do zaplatenia. Uviedol, že jeho právny predchodca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok poskytla žalovanému na základe zmluvy o pôžičke úver vo výške 557,06 Eur, ktoré sa žalovnaý zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.9.2009. Žalovaný si svoje zmluvne dojednané povinnosti v určenom čase neplnil, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo žiadať od neho zaplatenie zostatku dlžnej istiny, podľa identifikácie v čase postúpenia pohľadávky vo výške 360,90 Eur a zmluvnej pokuty 36,09 Eur. Z tejto dlžnej sumy žalovaný doposiaľ nič neuhradil.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Drobnými spormi sú v zmysle § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spory, v priebehu ktorých nepresiahne predmet konania sumu 1 000 eur. Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca vyššie uvedenú čiastku, nebolo vo veci nariadené pojednávanie, ale verejne vyhlásený rozsudok v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom
Dňa 11.9.2008 uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX. Pôžička bola poskytnutá na nákup tovaru, bicykla Merida. Z obsahu zmluvy ďalej vyplýva, že kúpna cena tohto tovaru bola 497,24 Eur, celková suma pôžičky 557,06 Eur, pôžička - finančné plnenie 348,07 Eur, akontácia 149,17 Eur. Akontácia predstavovala 30 %, bolo dohodnutých 12 splátok po
33,99 Eur za ročnej úrokovej sadzby 34,93 % pri hodnote RPMN 34,93 %. Z obsahu zmluvy ďalej možno dovodiť, že išlo o zmluvu o pôžičke realizovanú prostredníctvom internetu, ktorú zabezpečil ako sprostredkovateľ predajca tovaru, spoločnosť Cyklo, s.r.o. Trenčín. Podpisom zmluvy žalovaný potvrdil prevzatie tovaru uvedeného v zmluve v rovnaký deň ako bola zmluva uzavretá. Z konkrétnych podmienok k zmluve o pôžičke ďalej vyplýva, že celková suma pôžičky znamená súčet všetkých splátok dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve, pôžička je definovaná ako spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej klientovi spoločnosťou, splátka je definovaná ako peňažná čiastka dohodnutá medzi klientom a spoločnosťou v zmluve za obdobie jedného mesiaca, ktorou klient spláca pôžičku.
Podľa § 52 ods.1-3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods.4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
So vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až §60) a uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Predmetný zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe zmluvy o pôžičke je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 občianskeho zákonníka. Súdu prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok ,s cieľom vylúčiť zo života ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života, naplniť ciele článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS a postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Po preskúmaní obsahu uvedenej zmluvy súd dospel k záveru, že táto, svojou povahou spotrebiteľská zmluva, neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku, ktorá by mala za následok nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán výrazným spôsobom v neprospech spotrebiteľa. Preskúmať uvedenú zmluvu aj z tohto pohľadu bolo potrebné z vyššie uvedených dôvodov aj napriek tomu, že vzťah medzi účastníkmi bol založený na ustanoveniach obchodného zákonníka a nimi sa i riadi, pokiaľ nedochádza k ohrozeniu žalovaného, ktorý má postavenie spotrebiteľa.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu nemožno ustáliť, čo sa nim chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom zákonných interpretačných pravidiel.
Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva nie je dostatočne zrozumiteľná, konkrétne v časti týkajúcej sa výšky poskytnutej pôžičky, a to ani v zmysle definícii konkrétnych pojmov, ktoré sú v zmluve uvedené. Nie je zrozumiteľné, aká suma konkrétne bola žalovanému poskytnutá, či tzv. celková suma pôžičky 557,06 Eur alebo tzv. pôžička - finančné plnenie 348,07 Eur. Dvanásť splátok po 33,99 Eur, ktoré by mal žalovaný zaplatiť, vrátane poistenia a pravdepodobne úrokov, predstavuje sumu 407,88 Eur, z čoho vyplýva, že pravdepodobne žalovanému nebola poskytnutá suma označená ako celková suma pôžičky vo výške 557,06 Eur, ako je v zmluve uvedené a ako je uvedené aj v písomnej žalobe, ale ani suma 348,07 Eur, keďže žalovaný zaplatil akontáciu 149,17 Eur, čo je pravdepodobne tzv. prvá splátka, ktorú v hotovosti žalovaný zaplatil pri kúpe tovaru. Kúpna cena tovaru 497,24 Eur pozostáva zo sumy 348,07 Eur (pôžička) a sumy 149,17 Eur (akontácia). Suma 557,06 Eur (celková suma pôžičky) pozostáva zo sumy 149,17 Eur (akontácia) a 12 splátok po 33,99 Eur (407,88 Eur) a mala by znamenať súčet všetkých splátok dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve. Ak pôžička 348,07 Eur znamená podľa zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver, výška tejto sumy nezodpovedá súčtu 12 dohodnutých splátok po 33,99 Eur. Táto pôžička spoločne s akontáciou predstavujú kúpnu cenu tovaru, a ak by žalovaný akontáciu pri kúpe tovaru zaplatil, čo nie je možné bez pochybností z obsahu zmluvy dovodiť, bol by spotrebiteľský úver poskytnutý bez úrokov. Vychádzajúc z celkovej hodnoty 12 splátok (407,88 Eur) po odpočítaní pôžičky 348,07 Eur by rozdiel 59,81 Eur mohol znamenať úroky z požičaných peňazí, čo ale v žiadnom prípade nezodpovedá ročnej úrokovej sadzbe 34,93 %, pretože za jeden rok 34,93 % zo sumy 348,07 Eur je 121,58 Eur. 348,07 Eur a 121,58 Eur je spolu 469,65 Eur, čo nezodpovedá žiadnej sume, ktorá sa v zmluve uvádza. Nie je teda dostatočne zrozumiteľné, či žalovaný zaplatil akontáciu pri kúpe tovaru, aká suma mu bola skutočne poskytnutá a akú sumu mal zaplatiť ako úroky. Zmluvu o pôžičke súd preto považoval za absolútne neplatný právny úkon. Za tejto situácie by prichádzala do úvahy povinnosť žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zák., ak k nemu došlo. Pretože žalobca nepreukázal bez pochybností, akú sumu vlastne žalovanému zaplatil a koľko žalovaný vrátil, súd žalobu zamietol (žalovaná istina 360,90 Eur je vyššia ako poskytnuté finančné plnenie podľa zmluvy 348,07 Eur).
Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného by mali nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., tá im však nebola priznaná, nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli a vedľajší účastník si žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).