Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-159-2013.pdf
PDF · 111.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/159/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľa B. V. K.. XX.X.XXXX, O. G. XXXX/X, F., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová 14, Košice, adresa na doručovanie Nerudova 14, Košice proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, B.Němcovej 22 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325 452 sp.zn. 2C/3288/2012 zo dňa 19.1.2012.
Súčasne odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325 452 sp.zn. 2C/3288/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Rybára náhradu trov konania vo výške 430,26 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/3288/2012 zo dňa 19.1.2012 a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že uvedeným rozsudkom bol zaviazaný k zaplateniu dlžnej pohľadávky vo výške 54,51 eur a k náhrade trov konania vo výške 276,- eur. Rozsudok mu bol doručený dňa 15.4.2013. V návrhu na začatie rozhodcovského konania odporca uviedol, že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je súčasťou všeobecných poistných podmienok v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami a k podpisu mu bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovská doložka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak, než v rozhodcovskom konaní. Fakticky mu bola odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ako spotrebiteľ nemal možnosť výberu vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými podmienkami. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy obe zmluvné strany podpísali aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku. Priemerný spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka vyžaduje od navrhovateľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, ktoré vopred určil dodávateľ. Zároveň navrhol, aby bola súdom odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského konania. Žiadal priznať náhradu trov konania.
Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že konanie, v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a zo žalobného návrhu nie je možné zistiť, či navrhovateľ podal proti doručenému rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok. Uviedol, že naďalej je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pretože rozhodcovské konanie začalo skôr. Je preukázané jeho pokračovanie a po podaní odporu navrhovateľom je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným zo zákona. Preto všeobecný súd v tomto konaní nemá založenú príslušnosť konať a rozhodovať pre nedostatok podmienok konania. Vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že rozhodcovská doložka je platná, pretože navrhovateľ ju osobitne podpísal, teda bola individuálne dojednaná.
Tvrdil, že žalovaný účastník splnil podmienky poistnej zmluvy a poistník t.j. navrhovateľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvného dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky, o čom svedčia osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007, všeobecné zmluvné podmienky a poistná zmluva. Navrhovateľ podpisoval osobitne poistnú zmluvu, osobitne všeobecné zmluvné podmienky a zmluvné dojednania, ktoré definujú rozhodcovskú doložku. Teda účastníci zmluvného vzťahu potvrdili svojim podpisom, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto súdneho konania podrobia konaniu pred rozhodcovským súdom. Navrhovateľ mal teda dve možnosti - buď podpísať osobitné zmluvné dojednania t.j. rozhodcovskú doložku s tým, že sa naňho bude vzťahovať právomoc rozhodcovského súdu alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania a teda by podliehal právomoci všeobecného súdu. Podľa tvrdenia odporcu osobitné dojednanie bolo výrazne oddelené od textu všeobecných poistných podmienok práve preto, aby aj navrhovateľovi bolo jasné, zrejmé a nezameniteľné s ostatným textom všeobecných poistných podmienok a poistnej zmluvy. Odporca tvrdil, že navrhovateľ bol náležite poučený prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia, ktorý je vedený na zozname NBS a dostáva licenciu na túto činnosť. O poučení navrhovateľa svedčí aj záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý účastníci zmluvného vzťahu podpisovali spolu s poistnou zmluvou. Odporca mal za to, že poisťovňa vytvorila dostatočné garancie plynúce zo zámeru spotrebiteľského práva, aby aj priemerne obozretný spotrebiteľ bol riadne odborne a dostatočne informovaný a aby vznik poistného vzťahu t.j. uzavretie poistnej zmluvy nebol podmienený dohodou v rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustálenú judikatúru Slovenskej republiky na ochranu práv spotrebiteľa a čl. 4 ods. 1 Smernice č. 93/2013 EHS, ktorá hodnotí neprijateľnosť zmluvných podmienok takýchto typov zmlúv so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb. Konštatoval, že predmetná poistná zmluva je plne eurokonformná so všetkými prílohami a nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čo konštatujú rôzne súdy Slovenskej republiky na rôznych stupňoch, ktoré posúdili rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú a preto platnú.
Navrhovateľ v účastníckom výsluchu uviedol, že dňa 30.10.2008 podpísal poistnú zmluvu a sprostredkovateľkou mu bolo vysvetlené iba to, čo si zmluvou poisťuje, aká bude výška zrážok a dokedy bude zmluva trvať. Tvrdil, že nebol poučený, akým spôsobom sa budú riešiť spory zo zmluvy a pri podpise zmluvy nemal k dispozícii všeobecné poistné podmienky, ktoré mu boli doručené až po podpise zmluvy. I keď podpísal časť osobitné zmluvné dojednania, nebol si vedomý toho, že spory má riešiť rozhodcovský súd, pričom nemal vedomosť o tom, čo rozhodcovský súd vôbec je a s takýmto pojmom sa stretol až vtedy, keď mu bol doručený rozsudok rozhodcovského súdu. Pokiaľ podpisoval listiny opakovane dva alebo trikrát, zotrval v domnienke, že podpisuje niekoľko rovnopisov poistnej zmluvy tak, že jeden rovnopis zostane jemu a druhý druhej zmluvnej strane.
Súd si vyžiadal od Arbitrážneho súdu Košice zaslanie kompletného spisového materiálu 2C/3288/2012 a zistil, že na základe návrhu zo dňa 4.1.2012 sa odporca na rozhodcovskom súde dožadoval zaplatenia sumy 54,51 eur s odkazom na ustanovenie časti XVII ods. 7a (resp. ods. 8) z titulu nákladov poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia. K návrhu bola priložená poistná zmluva č. 4413900051 zo dňa 30.10.2008, výňatok všeobecných poistných podmienok, oznámenie odporcu adresované navrhovateľovi dňa 25.3.2010 o zániku poistenia, príručka obchodnej služby, potvrdenie Arbitrážneho súdu Košice o prijatí návrhu dňa 4.1.2012, písomné potvrdenie prijatia rozhodovania v spore vedenom pred Arbitrážnym súdom v Košiciach, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom z 9.1.2012, rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice v úplnom znení od 10.3.2011 a rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.1.2012, ktorý bol doručený účastníkom konania (navrhovateľovi dňa 20.4.2013).
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 8 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,
a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),
c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.
Podľa § 12 ods. 6 citovaného zákona, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona, rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 1 písm. j) citovaného zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa 40 ods. 2 citovaného zákona, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu opodstatnený.
V prvom rade súd skúmal, či navrhovateľ svoj nárok uplatnil včas. Zistil, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený 20.4.2013 a návrh bol podaný na súde dňa 9.5.2013, z čoho vyplýva, že nárok navrhovateľa bol uplatnený v zákonnej lehote 30 dní.
Je nesporné, že účastníci konania (odporca s predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko- slovenská poisťovňa Rapid, a.s.) uzavreli dňa 30.10.2008 poistnú zmluvu č. 4413900051, ktorej súčasťou sú i všeobecné poistné podmienky, prevzatie ktorých navrhovateľ podpísal dňa 30.10.2008. Súčasťou týchto všeobecných poistných podmienok je i osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4413900051, na základe ktorého účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV týchto všeobecných poistných podmienok. Zároveň prehlásili, že toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument) alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve.
V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania dojednaná ako rozhodcovská doložka v rámci všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve č. 4413900051.
Súd skúmal, či rozhodcovská doložka (napriek podpisu oboch zmluvných strán) bola medzi stranami dojednaná jednotlivo.
Súd skonštatoval, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná iba formálne, nakoľko v zmysle smernice rady č. 93/2013 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, takto dohodnutá doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice) a nič nemení na tom ani skutočnosť, že navrhovateľ podpísal osobitné zmluvné dojednanie týkajúce sa riešenia sporov v rozhodcovskom konaní zvlášť, keď si účastníci nezvolili konkrétny rozhodcovský súd alebo konkrétneho rozhodcu.
V čl. XV všeobecných poistných podmienok v súlade s osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4413900051 sa účastníci dohodli na riešení ich sporov v rozhodcovskom konaní. Podľa čl. XV všeobecných podmienok odporcu s názvom rozhodcovské konanie, bodu 1 tohto článku sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov, s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných podmienkach. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných poistných podmienok. Je upravená práve čl. XV týchto všeobecných poistných podmienok a súčasťou neprehľadného dlhého textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Takto formulovaná rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým je spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na smernicu rady č. 93/13 EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. g/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mal spočívať na inej zmluvnej strane. Preto je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka tak ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatná aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca, čo je v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1, 2, § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z., podľa ktorých sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu alebo sa dohodnú na osobe rozhodcu alebo rozhodcov. V prípade, že by k dohode nedošlo, ustanovenie § 8 ods. 1, 2 určuje postup dodatočného ustanovenia, pričom zakladá práva na určení rozhodcu každej zmluvnej strany. Preto ak sa účastníci konania dohodli v rozhodcovskej doložke na riešení sporov pred rozhodcovským súdom bez toho, aby si dohodli konkrétneho rozhodcu alebo rozhodcovský súd, ide o neurčitý právny úkon, ktorý je neplatný. Účastníci zmluvy v zmluvných dojednaniach nešpecifikovali osobu rozhodcu, nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v zmysle § 8 ods. 1 citovaného zákona a tiež sa nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu.
Podľa Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice účinného od 10.3.2011 - prvej vety preambuly Arbitrážny súd Košice je stálym rozhodcovským súdom. Na prejednávaní sporov pred týmto konkrétnym súdom sa však účastníci nedohodli, tento súd určil výlučne odporca a navrhovateľ nemal možnosť oboznámiť sa so štatútom rozhodcovského súdu a spôsobom jeho rozhodovania podľa rokovacieho poriadku.
Osobitné zmluvné dojednanie týkajúce sa riešenia vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom, ktoré je súčasťou zmluvy z 30.12.2008, hodnotí súd ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatný a zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom č. 244/2002 (pokiaľ sa týka ustanovenia § 8 ods. 1 a § 12 ods. 6), je teda i podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným úkonom, pričom v oboch prípadoch ide o absolútnu neplatnosť.
Na základe týchto skutočností považoval súd rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku) za neplatnú v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.
Navrhovateľ namietal i neplatnosť doložky s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z.
K tomu súd dodáva, že v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 71/2009 Z.z. (t.j. poslednou novelou zákona č. 244/2002 Z.z.), s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora mal rozhodca pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadniť i konkrétnu judikatúru, najmä:
- Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia; -Elisa María Mostaza Claro - C 168/05 - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoci spotrebiteľ nekalosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal
- Cofidis - C 473/00 - povinnosť súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
I ustanovenie § 33 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu, podľa ktorej nemožno rozhodcovským rozsudkom prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Z tohto pohľadu sa mal rozhodca vo svojom rozhodnutí zaoberať samotným predmetom rozhodcovského konania, a to požiadavkou odporcu na zaplatenie sumy 147,12 eur uplatnenej na základe časti XVII ods. 7a (resp. 8) všeobecných poistných podmienok.
V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z.z., ak voči spotrebiteľovi boli použité nekalé praktiky, alebo ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné vôbec uvažovať, aby rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie. Zároveň ide aj o prevenčné ustanovenie, aby sa dodávatelia zdržiavali používania nekalých praktík alebo neprijateľných zmluvných podmienok. Nejaké zužovanie dopadu neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej praktiky by sa míňalo cieľom, ktorý sleduje návrh zákona. Nijako pritom nie sú dotknuté nároky dodávateľov uplatniť svoj nárok pred sudcom a novela občianskeho súdneho poriadku poskytuje veľmi efektívne nové mechanizmy poskytnutia spravodlivosti, vrátane prvkov ochrany spotrebiteľa. Ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, bez ďalšieho pôjde o dôvod na podanie žaloby na okresnom súde, ak pri rozhodovaní boli porušené ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Už len z dôvodu, že neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne vypočítané, nie je možné vypočítať všetky ustanovenia, porušenie ktorých bude dôvodom na podanie žaloby na zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či rozhodca predmet sporu posudzoval či neposudzoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, či toto ustanovenie všeobecných poistných podmienok bolo individuálne dojednané. Súd zároveň poukazuje na to, že z predloženého záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4413900051 nevyplýva, že by o predmete rozhodcovského konania odporca touto formou navrhovateľa vôbec poučoval. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odporca prostredníctvom právneho zástupcu dal na zváženie vypočuť sprostredkovateľku zmluvy Máriu Fabriciovú. Súd tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol, pretože i keby sprostredkovateľka vypovedala o tom, že navrhovateľa náležite poučila o spôsobe riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, v žiadnom prípade ho nemohla poučiť o tom, že si účastníci zmluvného vzťahu zvolili na prejednanie sporov konkrétneho rozhodcu alebo konkrétny rozhodcovský súd v zmysle § 8 ods. 1,2 a § 12 ods. 6 citovaného zákona.
Súd teda skonštatoval i existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení.
Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku v plnom rozsahu vyhovel.
Navrhovateľ požadoval rozhodnúť i o odložení vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku.
S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodol súd i o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
K námietkam odporcu (resp. jeho právneho zástupcu) súd považuje za potrebné dodať, že sa nestotožňuje s tvrdením, že nie je daná miestna nepríslušnosť procesného súdu. Naopak, s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 2 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku, na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko. Z dikcie zákona teda vyplýva, že miestna príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves je daná, pretože rozhodcovské konanie vychádzalo zo spotrebiteľskej zmluvy a zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol odporcom identifikovaný na základe rodného čísla (nie na základe DIČ) a z obsahu zmluvy nevyplýva, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy s odporcom nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Zároveň namietal, že poplatková povinnosť sa má vyrubiť navrhovateľovi podľa položky 3 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov a v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku navrhol zastaviť konanie.
Súd však poukazuje na to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. je navrhovateľ ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov, pričom toto ustanovenie odkazuje pod č. 4aa napr. na zákon o ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľ je teda jednoznačne ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva oslobodený od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní.
K podaniu právneho zástupcu odporcu, ktorým namietal i nedostatok právomoci súdu na rozhodnutie o tejto veci a navrhol konanie zastaviť podľa § 106 Občianskeho súdneho poriadku súd udáva, že takýto postup by bolo možné zvoliť len pre prípad, ak by sa vec mala podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie nie je pre daný prípad použiteľné, pretože ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. odkazuje na prejednanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušným súdom a nie rozhodcom. Teda ani táto námietka zástupcu odporcu neobstojí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 s použitím § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný. Výšku trov právneho zastúpenia vyčíslil právny zástupca navrhovateľa v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. s tým, že základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby je v tomto prípade podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky 60,07 eur pre rok 2013. Za úkony právnej služby si podľa § 14 tejto vyhlášky uplatnil štyri úkony a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby dňa 6.5.2013 a účasť na pojednávaní dňa 3.7.2013 t.j. 240,28 eur, k čomu treba pripočítať režijný paušál 4 x 7,81 eur t.j. 31,24 eur. Odmena spolu predstavuje sumu 271,52 eur, k čomu treba pripočítať náhradu výdavkov podľa § 17 citovanej vyhlášky a to strata času na pojednávaní dňa 18.7.2013 t.j. 8 polhodín po 13,01 eur, spolu 104,08 eur a cestovné na trase Košice - Spišská Nová Ves a späť osobným motorovým vozidlom vo výške 54,66 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 430,26 eur. Súd považoval právnym zástupcom navrhovateľa takto vyčíslené trovy za dôvodné a preto zaviazal žalovaného účastníka ako neúspešného účastníka v konaní na ich náhradu.
O povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch s poukazom na položku 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkoch. Keďže navrhovateľ bol v tomto konaní zo zákona oslobodený od ich platenia, v súlade s citovaným ustanovením zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka na jeho zaplatenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.