Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-141-2012.pdf
PDF · 101.35 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/141/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté deti
U. A., nar. XX. 1. XXXX a
A. A., nar. XX. 3. XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom ako matka, deti rodičov: matka O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., M. X a otec C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., M. 2, prechodne bytom S. XXX, právne zastúpený JUDr. Janou Hanulákovou, advokátkou so sídlom v Rakovej 702, kancelária Matičné námestie 1427, Čadca, o zmenu úpravy práv a povinnosti k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Maloletý A., nar. XX.XX.XXXX, a maloletá U., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. A. a mal. U. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa Zákona o životnom minime účinného v tom ktorom období na každé dieťa , a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca.
Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s mal. A. a mal. U. každý víkend v párnom týždni v čase od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. Otec je p o v i n n ý mal. deti odovzdať a prevziať v mieste bydliska matky v stanovený čas.
Súd u r č u j e nad výchovou mal. A. a mal. U. dohľad po dobu jedného roka.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 4C 200/2009 - 96 zo dňa 22.3.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co 216/2010 zo dňa 2.12.2010 v časti výchovy a výživy mal. A. a mal. Ivany.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 28. 3. 2012 sa otec domáhal zverenia mal. U. do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného matky vo výške 60 € mesačne s odôvodnením, že mal. U., ktorá bola dosiaľ
zverená matke, si s touto nerozumie, všetok voľný čas trávi u otca a prejavu trvalý záujem zotrvať v jeho starostlivosti.
Na základe podnetu otca predneseného na pojednávaní dňa 18.7.2013 súd z úradnej moci začala konanie o zmenu zverenia mal. A. do jeho osobnej starostlivosti.
Matka k zmene zverenia mal. detí zaujala ambivalentný postoj, na jednej strane je zo starostlivosti mal. detí unavená a ponechala by ich otcovi, na strane druhej považuje seba za osobu vhodnejšiu pre ich výchovu.
Kolízny opatrovník odporučil mal. deti zveriť otcovi a nad ich výchovou nariadiť dočasný dohľad.
Na základe súhlasu otca súd vo veci pojednával a rozhodol bez prítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorý nebol na pojednávanie predvolaný v súlade s ust. § 115 ods. 1 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a maloletých detí, ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi o príjmoch a výdavkoch účastníkov konania, správami kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov u rodičov, správami základnej školy o prospechu a správaní mal. U. a oboznámením sa s podstatným obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu spis. zn. 37P/47/2012 (o príspevok na výživu rozvedenej manželky) a spis. zn. 4C/200/2009 (o rozvod manželstva) a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 24 Zákona o rodine:
- ods. 1, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- ods.2, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
- ods. 3, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- ods. 4, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
- ods. 5, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine:
- odsek 1, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- odsek 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- odsek 3, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
- odsek 4, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
- odsek 5, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 78 Zákona o rodine:
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 37 ods. 2 písm. c/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťa, súd určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je dôvod na zmenu
doterajšej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa z 20. 11. 1989, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika, sa dieťaťu musí zabezpečiť, ak je schopné formulovať svoje názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Z uvedeného je zrejmé, že dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor a to najmä v konaní, ktoré sa ho bytostne dotýka, akým v danom prípade bola aj otázka zmeny zverenia do osobnej starostlivosti, pričom jeho požiadavky majú byť brané do úvahy s ohľadom na jeho fyzickú, mentálnu a mravnú vyspelosť.
V danej veci mal. deti jednoznačne vyjadrili svoju vôľu byť v starostlivosti otca, pričom túto vôľu vyjadrili slobodne, bez nátlaku, neovplyvnene. Maloletí v súčasnosti jednoznačne emočne preferujú otca. Naopak k matke v súčasnosti zastávajú kritický postoj, v predchádzajúcom období sa k nej nevhodne, drzo správali, jej spôsob výchovy vnímajú ako direktívny, negatívne ladený. Súd berie do úvahy, že mal. deti sú vo vzťahu k matke nadmerne kritické (vnímajú vzťah horšie než v skutočnosti je) a nerešpektujú ju ako autoritu, ich vzťah je napätý, poznačený konfliktami a naproti tomu vzťah k otcovi je pozitívne ladený, pričom najmä mal. U. si vzťah k otcovi mierne idealizuje. Uvedené je spôsobené jednak obdobím puberty, v ktorom sa maloletí nachádzajú, ako aj nejednotnosťou rodičov vo výchove. Súd dospel k záveru, že pre zdravý fyzický a emocionálny vývin maloletých bude v súčasnosti vhodnejšie, aby boli zverené otcovi; i keď výchova otca je oproti matke benevolentnejšia, oboma maloletými je pozitívne prijímaná a títo vnímajú otca ako prirodzenú autoritu, jeho výchovný štýl ako viac partnerský, voľnejší, blízky, poskytujúci dostatok opory. Súd mal za to, že takýto štýl výchovy je v súčasnej napätej situácii (tak medzi rodičmi navzájom, ako aj medzi matkou a deťmi) vhodnejší a v konečnom dôsledku bude viesť k sebauvedomeniu u maloletých a dobrovoľnému plneniu si povinností tak v domácnosti ako aj v škole; uvedenému nasvedčuje aj správa základnej školy zo dňa 18.6.2013, podľa ktorej došlo k výraznému pozitívnemu posunu v správaní sa mal. U. a čiastočnému zlepšeniu jej školských výsledkov od obdobia, keď je vo výlučnej starostlivosti otca (marec 2013).
Zároveň súd mal za preukázané, že otec je schopný zabezpečiť mal. deti aj po hmotnej stránke, či je to už bývanie, stravovanie alebo iné ich potreby.
Vzhľadom k tomu súd rešpektujúc názor detí, ktoré právo má mať na ich strane aj svoju aplikáciu pri reálnom rozhodovaní, maloleté deti zveril otcovi. Avšak vzhľadom k tomu, že zo strany kolízneho
opatrovníka nebolo možné úplne preskúmať pomery u otca v poslednom období (posledná správa je z 25.6.2012) a súčasne, aby bolo kontrolované plnenie si rodičovských povinností aj vo vzťahu k vzdelávaniu maloletých detí, keďže otec dosiaľ nepreukázal dostatočný záujem o školské výsledky mal. detí, nad výchovou maloletých určil výchovný dohľad po dobu jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Tento dohľad bude vykonávaný v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom, školou a obcou, v ktorej obvode budú maloletí bývať.
Zároveň, aby bol zabezpečený aj kontakt s rodičom, ktorému deti neboli zverené t. j. s matkou, súd rozhodol o úprave styku tak ako je uvedené v odseku treťom výroku tohto rozsudku, pričom v tejto časti prihliadol na návrhy matky aj otca, t. j. čo do rozsahu stretávania ako aj zabezpečenia dopravy na stretávanie, tak ako boli prezentované na súdnom pojednávaní.
Pri určovaní výživného súd vychádzal z možností, schopností, majetkových pomerov matky. Matka je vlastníčkou rodinného domu, ktorý je čiastočne zrekonštruovaný. Býva v byte, ktorý je v spoluvlastníctve mal. detí pochádzajúcich z manželstva s otcom. Matka je dlhodobo od 22. 7. 2011 práceneschopná, pričom po dobu jedného roka jej boli vyplácané nemocenské dávky vo výške od 117,20 € - 129,70 € mesačne a úrazové príplatky vo výške 57,10 € - 59 € mesačne. Zároveň matke bola vyplatená náhrada nákladov spojených s liečením vo výške 213,80 €, náhrada za bolesť vo výške 2 712 € a jednorazové vyrovnanie vo výške 555,20 €, ktoré dávky však neboli posúdené vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti ako príjem jednak pre to, že ide o jednorazové vyplatenie dávok z titulu pracovného úrazu z 25.7.2011, jednak pre to, že slúžia na kompenzáciu nákladov a bolesti spojených s týmto úrazom.
Následne matke boli preddavkovo vyplácané dávky v hmotnej núdzi vo výške 159,39 € mesačne od 1.9.2012 a 124,70 € od 1.4.2013. Matka podstúpila v mesiaci júl 2012 operáciu kolena a v mesiaci jún 2013 operáciu ramena a v súčasnosti je naďalej práceneschopná. Nakoľko matka má ešte vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému synovi C., nar. XX.X.XXXX, žijúcemu v domácnosti otca, v súdom určenej výške 30 € mesačne a dlhodobo nedosahuje žiaden príjem z pracovnej činnosti, súd určil vyživovaciu povinnosti matky vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, čomu od 1. 7. 2013 zodpovedá podľa zákona č. 601/2003 o životnom minime v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 Z. z. suma 27,13 € (táto suma sa každoročne mení k 1.7.)
Toto výživné bude matka povinná platiť odo dňa doručenia rozsudku, nakoľko rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
Súd neurčil výživné spätne za obdobie, keď deti fakticky boli v osobnej starostlivosti otca (od marca 2013), nakoľko matka si od uvedeného obdobia dosiaľ plnila svoju vyživovaciu povinnosť tým, že zabezpečovala deťom v škole stravu a školské pomôcky, ako aj čiastočne stravovanie vo svojej domácnosti, za mal. A. zaplatila škodu za poškodenú tabuľu vo výške 105 € a zakúpila mu okuliare za 46,90 €, ďalej im zakupovala obuv, ošatenie a podobne, pričom zároveň za mal. deti zaplatila aj poplatok za komunálny odpad.
Vzhľadom na okolnosti na strane matky je uvedené výživné postačujúce, pričom otec ako samostatne zárobkovo činná osoba (pilčík) je spôsobilý zabezpečiť ostatné potreby maloletých detí, čo sám jednoznačne deklaroval, bez ohľadu na to, že má ešte tri ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. P. D., nar. XX.XX.XXXX, mal. A. D., nar. XX.X.XXXX, a plnoletému C., pričom jeho družka je na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok a príjmy otca z podnikania dosiahli za rok 20111 sumu 4 000 € a za rok 2012 sumu 4 700 €. Súd prihliadol aj ku skutočnosti, že po zverení mal. detí otec bude na ne poberať tak rodinné prídavky, ako aj daňový bonus. Súd mal za to, že potreby mal. detí budú zabezpečované v rozsahu zodpovedajúcom životnej úrovni rodičov, pri čom súd na ich strane nezistil náklady presahujúce bežné potreby detí ich veku.
Keďže rozhodnutím súdu došlo k zmene ostatného rozsudku o výchove a výžive mal. detí, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.
Po vyhlásení rozsudku sa otec vzdal práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.