Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-65-2013.pdf
PDF · 98.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/65/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s. so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. JUDr. Jurajom Vrábelom, bytom Bratislava, Tolstého 1, proti povinnej: T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., X. XXXX/XX, o vymoženie sumy 662,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 27. novembra 2012, č. k. 28Er/805/2012-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a , aby pôvodný oprávnený Poštová banka, a. s. so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, z konania vystúpil a aby do konania na strane oprávneného vstúpila spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. so sídlom Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpená JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Martinčekova 13.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, 822 01 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 10. 2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 45 ods. 1 písm. a), b), c), § 45 ods. 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, , § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj zisteným skutkovým stavom. Preskúmaním všeobecných obchodných podmienok oprávneného zistil, že v čl. 11.2. obchodných podmienok je obsiahnutá neprijateľná rozhodcovská doložka. Mal za to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Dodal, že rozhodcovská doložka sa v takejto forme často vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Bol toho názoru, že na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Svoj názor oprel o to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. S poukazom na uvedené ustálil, že takto
formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Mal za to, že takáto neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Bol toho názoru, že takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z. Na základe uvedených skutočností mal za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že nesprávne právne posúdenie veci týkajúcej sa rozhodcovskej doložky vychádza zo skutočnosti, že súd aplikoval správny právny predpis, ktorý ale nesprávne vyložil. Namietol, že súd sa pri odôvodnení svojho názoru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vôbec nevyjadril ku kritériám uvedeným v čl. 3 ods. 3 písm. q) Smernice Rady o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a teda nevyložil smernicu v súlade s jej doslovným znením. Mal za to, že aj z dôvodu neaplikovania uvedenej právnej normy sa súd nesprávne snažil vyvodiť právny názor, ktorý je v rozpore s pravidlami uvedenými v smernici. Bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej - neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady ani § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka býva niekedy nesprávne interpretované tak, že spôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Z gramatického i logického výkladu podľa neho vyplýva, že rozhodcovská doložka v rozsahu, v akom vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní od dodávateľa, zostáva v platnosti. Dodávateľ je tak i podľa súčasnej právnej úpravy oprávnený riešiť svoj spor so spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní, pričom tento záver jednoznačne potvrdzuje autentický výklad ustanovenia. Bol toho názoru, že spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle uvedeného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda podľa neho v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že rozhodcovská doložka, tak ako je formulovaná v článku 3 ods. 6 Zmluvy o úvere a bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, nakoľko sú obsiahnuté na zadnej strane predmetnej zmluvy, je v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi a nie je možné ju považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za podmienku, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že súd svojim rozhodnutím vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu, t.j. domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom. Namietol, že exekučný súd svojim postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, pričom ten žiadnym spôsobom neprejavil vôľu napadnúť alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok. Podľa neho ani pozícia spotrebiteľa ako „slabšej strany“ nemôže v právnom štáte odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky vyplývajúcej zo záväzku, ktorý na seba spotrebiteľ prevzal dobrovoľne ako svojprávna dospelá osoba spôsobilá na právne úkony. Mal za to, že novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Záverom poukázal aj na to, že zamietnutím udelenia poverenia je výrazne poškodený oprávnený.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
V priebehu odvolacieho konania súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane oprávneného, ktorým spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. oznámila skutočnosť, že došlo k prevodu práv vyplývajúcich z exekučného titulu. Vo svojom podaní oznámila, že dňa 18. 12. 2012 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a. s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED so sídlom Arch. Makariou & Kalograion 4, Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P.C. 6016, Larnaca, Cyprus, č. reg.: HE 275 225 ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z exekučného titulu voči povinnej a dňa 15. 01. 2013 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a obchodnou spoločnosťou PRO CIVITAS, s. r. o. ako postupníkom, na základe čoho došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z exekučného titulu voči povinnej na spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. Týmto podaním v súlade s ustanovením § 37 Exekučného poriadku a § 92 OSP spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. oznámila prevod práv vyplývajúcich z exekučného titulu a navrhla zmenu účastníka konania na strane oprávneného na obchodnú spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. Zároveň vyjadrila aj svoj súhlas so vstupom do predmetného konania.
K návrhu na zmenu účastníka konania spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. predložila Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1/2012 a Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1/2013.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po pripustení, aby pôvodný oprávnený Poštová banka, a. s. so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890 z konania vystúpil a aby do konania na strane oprávneného vstúpila spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. so sídlom Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpená JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Keďže v odvolacom konaní bolo preukázané, že spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. so sídlom Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, sa stala dňa 15. 01. 2013 vlastníkom pohľadávky, ako aj súhlasila so zmenou účastníkov konania, odvolací súd dospel k záveru, že po začatí exekučného konania nastala právna skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, preto návrhu spoločnosti PRO CIVITAS, s. r. o. na zmenu účastníka vyhovel.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 08. 10. 2012, kedy došiel súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. IG-B/0411/0068 zo dňa 23. 03. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 04. 2012 a vykonateľnosť dňa 21. 05. 2012. Súdny exekútor dňa 12. 11. 2012 doručil súdu prvého stupňa návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
- rozhodcovským rozsudkom, plnomocenstvom, zmluvou o úvere a Obchodnými podmienkami, verzia 1/2007.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z Exekučného poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Možno preto vyvodiť, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade, že ich zistí, musí žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).
Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.
Z uvedeného vyplýva, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Vychádzajúc z obsahu spisu, zmluvu o úvere zo dňa 14. 09. 2007 súd prvého stupňa správne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase jej uzatvorenia, ako aj správne na ňu aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvárania zmluvy medzi účastníkmi tohto konania o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo novelizované ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od účinnosti tohto zákona, t. j. 1. januára 2008 podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie § 879j zák. č. 568/2007 Z. z. výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; treba posudzovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú a vzťah za spotrebiteľský, a to i napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Formuláciu rozhodcovskej doložky, obsiahnutú v článku 3 bode 6 Zmluvy o úvere, ako aj v článku 11, bode 11.2 Obchodných podmienok (verzia 1/2007), nemožno považovať v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože opomenula povinnosť stanovenú v § 93b ods. 2 zák. č. 483/2001 Z. z. a to dať klientovi možnosť neprijať rozhodcovskú doložku - "Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (OSP, Exekučný poriadok)." Okrem toho rozhodcovská doložka je vsunutá medzi ostatné podmienky, drobným ťažko čitateľným písmom a v zmluve o úvere je podpisovaná v čase nižšej bdelosti klienta, kedy sa klient najmä sústreďuje na získanie finančných prostriedkov a nepredpokladá, že by sa dostal s ich platením do omeškania. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Záverom odvolací súd poukazuje aj na to, že ak za neprijateľnú zmluvnú podmienku musí byť považovaná rozhodcovská doložka poskytujúca spotrebiteľovi len obmedzený prístup k všeobecnému súdu, nútiaca ho však pre prípad výberu rozhodcovského súdu dodávateľom sa podrobiť právomoci rozhodcu, tým skôr musí byť neprijateľnou (a preto i neplatnou) taká doložka, ktorá spotrebiteľovi ani žiadny výber neposkytuje. O takýto prípad išlo aj v konkrétnej veci.
Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené a zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v tomto štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.