Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Er/1953/2010

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Pavol Malík, so sídlom ul. 1.mája 22, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: X/ X.. S. J., R.. XX.XX.XXXX, W. X, XXX XX Ž., X/ X.. Š.T. Ž., R.. XX.X.XXXX, U.. XX.X.XXXX, R. D. Š. XX, D., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Martin Burian, so sídlom Štúrova 1, 010 01 Žilina, proti povinnému: X.. N. Š.R., W. XXXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpený advokátom Mgr. Patrik Pálffy, so sídlom Námestie SNP 5, 036 01 Martin, o námietkach povinného proti exekúcii a návrhu na odklad exekúcie, takto

rozhodol:

Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

Návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného zo dňa 30.4.2010, exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu v Žilina č.k. -44 zo dňa 25.1.2010, právoplatný a vykonateľný dňa 24.2.2010 a žiadosti exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie nárokov z exekučného titulu.

Dňa 2.10.2010 prevzal povinný upovedomenie o začatí exekúcie, voči ktorému vzniesol v zákonnej lehote námietky. Námietky boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 8.9.2010.

Povinný v námietkach uvádza: Spochybňuje nároky z exekučného titulu, poukazuje na vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti a nájomný vzťah medzi oprávnenými a povinným, z ktorého boli odvodené nároky v exekučnom titule. Keďže oprávnení a povinný sa nijako nedohodli na výške nájomného, ide o nároky nezákonné. Z týchto tvrdení odvodzuje, že exekúcia je neprípustná, je tu dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať do skončenia súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Žilina č.k. , v ktorom sa rozhoduje o vlastníckom práve k predmetnej nehnuteľnosti. Až po vyriešení tejto otázky bude možné jednoznačne určiť, či nárok oprávnených je v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené žiada o odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP až do právoplatného skončenia súdneho konania , nakoľko je tu možno predpokladať, že exekúcia bude zastavená.

Oprávnený v písomnom vyjadrení k námietkam uvádza, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti. Žiaden iný dôvod neprípustnosti exekúcie podľa názoru oprávneného neexistuje. Povinný v námietkach argumentuje vecnými dôvodmi, ktoré mohli byť využité v základnom konaní, konkrétne v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý však nebol podaný. Preto tvrdenia povinného v tejto fáze sú irelevantné. K návrhu na odklad exekúcie uvádza, že s poukazom na ustanovenie § 57 ods.1 EP, nevidí dôvod na zastavenie exekúcie a teda ani dôvod na jej odklad.

O námietkach rozhodol súd (vyšší súdny úradník) pôvodným uznesením č.k. -29 zo dňa 7.12.2012 a námietky zamietol z nasledovných dôvodov:

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Podľa § 50 ods. 2 EP o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).

Podľa § 38 ods. 2 EP oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Námietky proti exekúcii sú prostriedkom obrany povinného v exekučnom konaní, prostredníctvom ktorého sa môže brániť, konkrétne v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Súd na podklade podaných námietok povinného proti exekúcii skúma to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z povahy konania o námietkach je zrejmé, že sa jedná o návrhové konanie, ktorého iniciátorom je povinný.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom (v danom prípade platobný rozkaz Okresného súdu Žilina), nakoľko námietky nie sú opravným prostriedkom proti exekučnému titulu, ale ako je vyššie uvedené, je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok sporu o prípustnosť exekúcie. Námietky majú smerovať proti výkonu exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Takéto skutočnosti povinný mohol namietať (v zmysle bol oprávnený namietať) iba v pôvodnom konaní, vrátane využitia možných opravných prostriedkov.

Základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, exekučný súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Súd zo spisu tunajšieho súdu konštatuje, že platobný rozkaz bol povinnému riadne doručený dňa 8.2.2010, nebol voči nemu podaný riadny či mimoriadny opravný prostriedok a stal sa právoplatným a vykonateľným dňa 24.2.2010.

Ako už vyššie súd uvádza, v štádiu exekučného konania sú námietky smerujúce voči povinnosti uloženej v exekučnom titule irelevantné. Oprávnený sa preto dôvodne domáha vykonania exekúcie. Súd námietky povinného s poukazom na zákonné vymedzenie námietkových dôvodov podľa § 50 EP zamietol ako nedôvodné.

Podľa § 56 ods. 2 EP, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§57).

V priebehu daného exekučného konania nebolo preukázané, že by mohlo dôjsť k zrušeniu exekučného titulu. Konanie, na ktoré poukazuje povinný začalo v roku 2005, platobný rozkaz bol vydaný v roku 2009, z čoho je zrejmé, že povinnému už v tej dobe boli známe dôvody, ktoré namieta. Povinný až v exekučnom konaní namieta exekučný titul, pričom tieto námietky mal a mohol využiť v základnom konaní o vydanie platobného rozkazu - podaním odporu. Ak právo nevyužil, sám dal podklad na správoplatnenie exekučného titulu, hoci bol v platobnom rozkaze poučený, že v prípade nesplnenia povinnosti môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie. Súd konštatuje, že exekučný titul je spôsobilým na vykonanie exekúcie, nebol zrušený, nebola odložená jeho vykonateľnosť, a poukaz na výsledok konania nespôsobí priamo zrušenie exekučného titulu. Základným účelom odkladu

exekúcie je ochrana toho, kto o jeho odklad žiada, zároveň však musia byť rešpektované práva toho, kto sa domáha núteného výkonu na podklade judikovaného nároku.

Z hľadiska posudzovania dôvodov na odklad exekúcie predpokladaných v ustanovení § 56 Exekučného poriadku súd konštatuje, že tieto neboli splnené a preto návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu podal včas podal odvolanie povinný a uviedol, že oprávnený 2) zomrel, dedičské konanie po ňom nie je skončené a nie sú ustanovení dedičia po ňom. V iných veciach súd konanie z týchto dôvodov prerušil ( a ). Žiadal exekúciu zastaviť alebo povoliť jej odklad do vyriešenia nástupníctva po oprávnenom 2)

Oprávnený sa vyjadril k odvolaniu tak, že exekučný titul existuje a nebol zrušený ani nie je na to predpoklad. Pokiaľ súd prerušil konanie v občiansko-právnych konaniach, tak súd tak učinil na návrh oprávneného 1) z dôvodu, že oprávnený 2) zomrel a zákonní dedičia odmietli dedičstvo po ňom. Do ustálenia okruhu dedičov nie je zrejmé, s kým má súd konať. Ide o základné konanie, v ktorých sa rozhoduje vo veci samej, ide o tzv. nachádzacie konanie. Exekučné konanie nie je možné prerušiť a nie je ani potrebné rozhodovať o procesnom nástupníctve, ide o univerzálnu sukcesiu, exekútor priamo pokračuje s dedičmi po poručiteľovi.

Podaním odvolania došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia, pretože EP síce proti uzneseniam o zamietnutí námietok a návrhu na odklad exekúcie odvolanie nepripúšťa, ale ak rozhoduje vyšší súdny úradník, odvolanie je prípustné vždy. Vyplýva to z veta prvá a tretia : „Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.“

Súd (sudca) novým uznesením opätovne námietky aj návrh na odklad zamietol, pričom odkazuje v plnom rozsahu na pôvodné odôvodnenie rozhodnutia. K tomu súd dodáva:

Ak aj konanie by skončilo priaznivo pre povinného, nič to nezmení na právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu. Dôvody, ktoré uvádzal, mohol použiť v základnom konaní pri podaní odporu. Exekučný súd už nie je oprávnený skúmať správnu vecnosť platobného rozkazu, teda rozhodnutia súdu.

Pokiaľ ide o úmrtie oprávneného 2), tak súd odkazuje na § a 514 :

Podľa § 513: Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.

Podľa § 514: Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.

Z týchto ustanovení je zrejmé, že ak povinný bol zaviazaný zaplatiť pohľadávku oprávneným spoločne a nerozdielne, má ktorýkoľvek z oprávnených právo vymáhať dlh v celom rozsahu. Je vecou veriteľov (oprávneného 1 a dedičov po oprávnenom 2), ako sa medzi sebou následne dohodnú alebo nedohodnú.

Nie je preto dôvod exekúciu ani zastaviť ani povoliť jej odklad. Exekučný titul existuje a jeden z oprávnených si pohľadávku uplatňuje nepretržite.

Ak súd v iných veciach konanie prerušil, tak išlo o základné konanie, kde súd rozhoduje o tom, či právo (pohľadávka) existuje a kto je za ňu zodpovedný. Ak zomrie v priebehu základného konania účastník, súd podľa povahy veci postupuje podľa a : „(1) Ak účastník stratí spôsobilosť byť

účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. (3) Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.“

V základných konaniach, na ktoré odkazuje povinný, súd konanie prerušil, pretože sa oprávnený 2) obrátil na súd ako navrhovateľ a zomrel. Súd aj ex offo musí zistiť právneho nástupcu a v konaní s ním pokračovať (prípadne môže navrhnúť nový navrhovateľ konanie zastaviť). Zatiaľ však nie je možné dedičov zistiť - zákonní dedičia totiž odmietli dedičstvo.

V exekúcii už exekučný titul existuje a v konaní vystupuje aspoň jeden oprávnený, čo postačuje na ďalší priebeh exekúcie. Ak budú zistení dedičia, postupom podľa § 37 EP je možné, aby došlo k zmene účastníkov na strane oprávneného 2). Súd však nesúhlasí s názorom zástupcu oprávneného 1), že sa tak deje ex offo a automaticky. Právna úprava v EP je osobitná a vždy vyžaduje rozhodnutie súdu (aj v prípade prevodu aj prechodu práv - teda aj smrti účastníka).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.