Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4P/124/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou vo veci starostlivosti o maloletú Y. F., X.. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky H. X., X.. X.X.XXXX, L. Č. XXXX, zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, Čadca a otca J. F., X.. XX.X.XXXX, L. Č. XX, F., zast. Centrom právnej pomoci, Moyzesova 18, Košice, v konaní o určenie výživného takto

rozhodol:

I. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloleté dieťa Y. X., X.. X.X.XXXX z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky, ktorú p o v e r u j e zastupovaním maloletej a správou majetku maloletej v bežných veciach.

Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú Y. X., X.. X.X.XXXX vo výške 30 € mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom podania návrhu 19.11.2012.

Zameškané výživné za čas od 19.11.2012 do 18.7.2013 (8 mesiacov) vo výške 240 € z a p l a t í otec matke spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred v pravidelných mesačných splátkach 5 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej lehote.

Otec m á p r á v o s t y k u s maloletou Y. X., X.. X.X.XXXX každú tretiu sobotu v každom druhom kalendárnom mesiaci v čase od 11.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky v predajni V. Č. s tým, že matka j e p o v i n n á dieťa na styk pripraviť v stanovený čas a otec j e p o v i n n ý dieťa matke v stanovený čas odovzdať.

II. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podľa ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Na pojednávaní dňa 18.7.2013 sa všetci účastníci výslovne vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku, preto súd v odôvodnení rozsudku uvádza iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Predmetom konania vedeného pod sp. zn. bol návrh matky zo dňa 19.11.2012, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na maloletú Y.K. X., X.. X.X.XXXX na sumu 200 € mesačne, počnúc dňom, ktorý tri roky predchádza dňu podania návrhu. Na čl. 44 súdneho spisu žiadala priznať výživné len od podania návrhu, teda od 19.11.2012. Netrvala na výživnom za čas tri roky pred podaním návrhu do podania návrhu 19.11.2012.

Vo veci vedenej pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. rovnakej zákonnej sudkyne bol podaný návrh dňa 12.2.2013. Návrh podal otec maloletého dieťaťa Y. X., X.. X.X.XXXX. Žiadal maloletú zveriť do výchovy a starostlivosti matky, výživné určiť vo výške 30 € mesačne a upraviť právo styku otca s maloletým dieťaťom.

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 18.7.2013 vzniesla procesný návrh na spojenie veci totožnej zákonnej sudkyne vedených pod sp. zn. a .

Súd spojil konanie vedené pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. s konaním vedeným pod sp. zn. . V tomto konaní vedenom pod sp. zn. ďalej súd konal a aj rozhodol. Stupeň dokazovania v tejto veci bol vo vyššom štádiu. Obidve veci sa týkali toho istého maloletého dieťaťa. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby veci boli upravené naraz, kompletne, v jednom rozhodnutí. V konaní, ktoré sa týka maloletých detí, súd v nadväznosti na a , , môže ísť i nad návrh.

Vzhľadom k uvedenému spojeniu veci predmetom konania bola úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu po spojení vecí sp. zn. a sp. zn. , otázka výživného maloletého dieťaťa, zverenia maloletého dieťaťa do výchovy a starostlivosti, úpravy styku s maloletým dieťaťom.

Na pojednávaní dňa 18.7.2013 vo veci maloletého dieťaťa rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd v nadväznosti na § 24 ods. 2 Zákona o rodine schválil. Mal zato, že táto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a v súlade s platnými právnymi predpismi.

V rámci dohody rodičia dohodli, že dieťa bude zverené do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude poverená výchovou, starostlivosťou o maloleté dieťa, zastupovaním maloletého dieťaťa a správou majetku maloletej v bežných veciach.

Z prešetrenia pomerov je zrejmé, že takáto rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa, pretože v starostlivosti matky o maloleté dieťa neboli zistené žiadne závady. Jej starostlivosť o maloleté dieťa je vzorná. Nie je ani v záujme maloletého dieťaťa, aby došlo k zmene výchovného prostredia vzhľadom k dlhšiemu časovému obdobiu, v ktorom sa otec s maloletým dieťaťom nestretával. Ani otec neprejavil záujem o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti. Súd mal zato, že výrok o zverení dieťaťa do výchovy a starostlivosti matky v rámci uzavretej rodičovskej dohody je v súlade s platnými predpismi a v súlade so záujmom dieťaťa.

Matka bude dieťa zastupovať v majetkových a iných veciach, v bežných veciach. Pre zastupovanie v ostatných veciach platí ustanovenie § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní

maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, ktorá nie je bežnou správou majetku, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Pre všetky uvedené prípady platí, že v bežných veciach o tom na základe rodičovskej dohody rozhoduje matka v zmysle uzavretej rodičovskej dohody. Pokiaľ nepôjde o bežnú vec, ale podstatnú vec, vtedy rozhodujú obidvaja rodičia po dohode. Ak sa nedohodnú, musí o podstatnej veci rozhodnúť súd.

Vo výroku II sa rodičia dohodli, že otec bude platiť výživné 30 € mesačne počnúc dňom 19.11.2012 a zaplatí aj zameškané výživné od 19.11.2012 do 18.7.2013 za 8 mesiacov vo výške 240 € v pravidelných mesačných splátkach 5 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej lehote.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Otec žiadal výživné v konaní pod sp. zn. znížiť na sumu 30 € mesačne. V konaní sp. zn. kolízny opatrovník v Košiciach prešetril pomery otca. Zistil, že jediným príjmom otca je jeho invalidný dôchodok vo výške 92,30 € mesačne, iný príjem nemá. Nie je vedený na úrade práce, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Býva spolu s matkou a jej priateľom, prispieva im na chod domácnosti 20 - 30 € mesačne. Matka mu čiastočne zabezpečuje stravovanie a pomáha so splácaním dvoch pôžičiek vo výške 69,67 € mesačne a 25,67 € mesačne. Teda matka mu mesačne prispieva sumou 100 €.

V konaní sp. zn. matka uviedla, že otec sa na výžive svojej dcéry od narodenia do septembra 2010 nepodieľal. V júli 2010 sa dohodli na platení výživného vo výške 150 € mesačne. Otec

platil výživné nepravidelne a vo výške, ktorú uznal za vhodnú. Október - december 2010 zaplatil výživné vo výške 100 €, január - marec 2011 neplatil, apríl 2011 zaplatil výživné 50 €, máj 2011 - máj 2012 100 €. Po uvedenom časovom období prestal platiť.

Z uvedeného mal súd preukázané, že výživné žiada matka určiť od podania návrhu, teda od 19.11.2012. Tým mal zároveň preukázané, že od uvedeného časového momentu 19.11.2012 až do rozhodnutia súdu 18.7.2013 otec neplatil na maloleté dieťa žiadne výživné. Matka uzavrela manželstvo s V. X. XX.X.XXXX. Maloletá Y. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý vyžaduje osobitnú starostlivosť. Z tohto dôvodu je matka na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 €. Dieťa má značné zdravotné problémy so zrakom. Bola jej zistená vrodená vada kongenitálna katarakta bilater. Je dedičná, trpí ňou aj otec maloletého dieťaťa, čo zatajil pred počatím maloletého dieťaťa. S tým má matka zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, čo predstavuje sumu 90 - 170 € (okuliare, oprava okuliarov, výmena sklíčok, čistiace prostriedky, kvapky a masti na oči, cestovné náhrady z dôvodu jednotlivých kontrol u lekárov a vyšetrenia). Ďalšie náklady má matka v súvislosti so stravovaním a pobytom v predškolskom zariadení 40 € strava, doma 90 €, náklady na oblečenie 70 €, osobná hygiena 35 €, hračky 25 €, poznávacie výlety, kúpaliská, ZOO 45 €. Celkovo mesačne vynakladá na dieťa 425

- 475 €, časť vyživovacej povinnosti matka spláca naturálnym spôsobom podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine osobnou starostlivosťou o dieťa, a preto žiadala, aby výživné pre otca bolo určené vo výške 200 € mesačne.

Súd dospel k záveru, že náklady dieťaťa by vyžadovali výživné požadované matkou 200 € mesačne. Schválil však dohodu rodičov o výške výživného 30 € mesačne, pretože potreby dieťaťa treba porovnať aj s možnosťami otca, ktorý t.č. poberá len invalidný dôchodok vo výške 92,80 €. Nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné v požadovanej výške. Takáto rodičovská dohoda o výživnom vo výške 30 € mesačne podľa názoru súdu je v súlade so zákonom, a to § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Ide o minimálne výživné, ktoré musí platiť každý občan bez ohľadu na jeho príjem. Súd však podotýka, že prístup otca k plneniu si rodičovských povinností je dlhodobo nevhodný. Je preukázané, že dlhé časové obdobie vôbec neprispieval na výživu dieťaťa a matka mala právo podať trestné oznámenie na zanedbávanie povinnej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Otec taktiež vie, že dieťa má genetickú chybu zdedenú po ňom, ktorá znamená nadlimitné náklady a v žiadnom prípade sa nepodieľa na zvýšených ekonomických nákladoch, ani na zvýšenej osobnej námahe, ktoré sú s tým spojená. Súd schválil rodičovskú dohodu v tejto časti s tým, že má za to, že otec by mal zvýšiť svoje úsilie zadovážiť si pracovnú príležitosť tak, aby mohol zabezpečiť riadnu výživu a zdravý vývoj svojho dieťaťa. Matka má dieťa v osobnej starostlivosti, ktorá je aj vzhľadom na zdravotný stav náročná. Otec dieťa v osobnej starostlivosti nemá, a preto má dostatočný časový priestor vytvorený na to, aby zvýšil príjem a platil výživné vo vyššej miere, než je táto minimálna miera, na ktorú bola uzavretá rodičovská dohoda. Za tejto situácie však bolo v záujme maloletého dieťaťa, aby sa situácia stabilizovala, aby dieťa dostávalo aspoň nejaké výživné, kým sa otec nepostará o vylepšenie svojej ekonomickej situácie a zvýšenie platby výživného, ktoré by zodpovedalo potrebám dieťaťa. Potreby dieťaťa a jeho záujmy majú prednosť pred potrebami a záujmami rodičov. Z týchto dôvodov súd schválil rodičovskú dohodu aj v uvedenom výroku.

Pokiaľ ide o výrok, ktorý sa týkal úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, úpravy styku sa dožadoval otec v konaní pod sp. zn. . Matka v konaní styk otca s dieťaťom nevylúčila, avšak uviedla, že otec navštevoval matku s dieťaťom len sporadicky, dochádzal z Z.. Asi po troch mesiacoch po narodení dieťaťa začal značne požívať alkohol. Nemal žiadne finančné prostriedky a matka maloletého dieťaťa mu musela financovať i spiatočnú cestu. Nepodieľal sa na výžive a výchove maloletého dieťaťa. Z tohto dôvodu spoločný vzťah s otcom maloletého dieťaťa ukončila a uzavrela manželstvo s V.Š. X..

V rámci rodičovskej dohody rodičia sa dohodli, že otec sa bude stýkať s maloletou Viktóriu každú tretiu sobotu v každom druhom kalendárnom mesiaci v čase od 11.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť v stanovený čas a otec je povinný dieťa matke v stanovený čas odovzdať.

Súd mal zato, že táto rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa, v súlade so zákonom, preto rodičovskú dohodu schválil aj v tomto bode.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže i bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 - 4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Ku dňu rozhodovania súdu podľa súd považoval takto uzavretú rodičovskú dohodu za dohodu, ktorá je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, a to aj s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a zároveň za dohodu, ktorá je aj v súlade so zákonom. Dieťa po dlhšiu dobu sa s otcom nestýkalo, preto je vhodné pre maloleté dieťa, aby styk otca s dieťaťom bol v prítomnosti matky. Taktiež za vhodné súd považoval, aby styk prebiehal na neutrálnom prostredí vzhľadom k tomu, že matka uzavrela manželstvo a je potrebné predchádzať zásahom do ich súkromia a zbytočným kolíziám. Je potrebné rešpektovať, že otec má právo kontaktu s maloletým dieťaťom a matka je povinná rešpektovať jeho právo styku a zabezpečiť dieťa na tento styk. Súd však poukazuje na to, a to s ohľadom na vykonané dokazovanie, že pokiaľ otec svoje práva voči maloletému dieťaťu bude porušovať, zneužívať styk na iné účely, môže mu byť styk s maloletým dieťaťom obmedzený alebo zakázaný. Styk otca s dieťaťom slúži na jeho kontakt s dieťaťom na rozumovej úrovni dieťaťa. Tento kontakt nesmie zneužívať na iné účely, vybavovanie si záležitosti s matkou maloletého dieťaťa v prítomnosti dieťaťa, resp. na iné nedovolené účely. Styk musí smerovať k záujmu maloletého dieťaťa a nie k zneužívaniu práv otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu a jeho matke.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré sa týka starostlivosti o maloleté deti ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.