Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/155/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľky: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, L., zastúpená advokátmi: JUDr. Ivana Potocká, bytom Križkova 8, Bratislava a JUDr. Peter Fratrič, so sídlom Timravina 9, Bratislava, proti odporcovi: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, L., zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností voči mal. dieťaťu: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a , že odporca H. V., narodený XX.XX.XXXX v L., štátny občan Slovenskej republiky, ročné číslo XXXXXX/XXXX j e o t c o m maloletej C. H., narodenej XX.XX.XXXX z matky E. H., narodenej XX.XX.XXXX.

II. Maloletá s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej od 11.12.2011 do 10.12.2012 sumou 160 eur mesačne a od 11.12.2012 sumou 130 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej.

IV. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 11.12.2011 do 31.07.2012 vo výške 2.078,06 eur súd odporcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 60,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia, s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.

V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na náhrade trov konania sumu 66,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. JUDr. Ivana Potockej.

odôvodnenie:

Na návrh doručený súdu dňa 28.12.2011 sa na tunajšom súde pod sp. zn. 155/2011 vedie konanie o určenie otcovstva k maloletej C. H., s ktorým konaním je v súlade s ust. (ďalej len ) o rodine spojené konanie o výchove a výžive maloletej. Navrhovateľka sa okrem určenia otcovstva odporcu voči maloletej domáhala určenia rozsahu jeho vyživovacej povinnosti vo výške 350 eur mesačne.

Návrh bol odôvodnený tým, že účastníci konania sa poznajú ešte z čias základnej školy. Vo februári r. 2011 ich vzťah prerástol do intímnej známosti. S odporcom si spočiatku veľmi dobre rozumeli, zdalo sa, že majú spoločné ciele, uznávajú spoločné hodnoty a aj preto sa zhodli, že sa nebudú brániť mať

myšlienke mať spolu dieťa. Z tohto dôvodu pri spoločných intímnych chvíľach nevoli žiadny spôsob ochrany. V apríli 2011 odporcovi oznámila, že je tehotná. Tejto správe sa navonok potešil a v každej chvíli, ktorú trávili oddelene ju utvrdzoval v tom, ako veľmi sa na spoločné dieťa teší. Už v máji v r. 2011 jej však oznámil, že čaká ešte jedno dieťa s inou ženou a bude sa ženiť, z ktorého dôvodu nemôže zostať s navrhovateľkou. Neskôr vysvitlo, že druhá matka jeho dieťaťa a jeho nastávajúca, odo dňa 30.09.2011 už manželka, neboli jednou a tou istou osobou. Neskôr začal odporca dokonca vyvracať, že sa teší na spoločné dieťa a uviedol, že otcovstvo k dieťaťu neuzná. V rozhodnom čase navrhovateľka udržiavala pohlavný styk iba s odporcom a preto je otcovstvo iného muža k maloletej C. vylúčené. O pomere s odporcom vedela rodina navrhovateľky a aj jej priatelia.

Na základe testov DNA, vykonaných mimo súdneho konania, ktorými bolo preukázané otcovstvo odporcu, tento súdu oznámil, že otcovstvo k maloletej uznáva a z tohto dôvodu sa nedostavil ani na pojednávanie nariadené vo veci na 16.08.2012. Z dôvodu na strane odporcu doposiaľ nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným matričným úradom, keďže sa otec bez konkrétneho a relevantného dôvodu odmietol dostaviť na matriku. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 14.02.2013 odporca osobne pred súdom výslovne uznal svoje otcovstvo k maloletej. Opakovane deklaroval svoju ochotu uznať otcovstvo na matrike, pričom tvrdil, že tak skôr neurobil z dôvodu, že mu všetci právnici radili, že sa všetko vybaví na súde. Vzhľadom k predchádzajúcim skúsenostiam matka trvala na tom, aby bolo aj vo veci určenia otcovstva rozhodnuté rozsudkom.

Uznesením zo dňa 14.02.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -149 zo dňa 25.04.2013 súd v predmetnej veci nariadil predbežné opatrenie, ktorým bol odporca od uvedeného dátumu zaviazaný do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, potvrdením o výške ich príjmov a výdavkov, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci.

Narodenie maloletej C. H. je zapísané v knihe narodení Matričného úradu Bratislava - Ružinov vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XX pod por. č. XXXX, pričom v prvom rodnom liste zostal otec neuvedený.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že intímny vzťah s odporcom udržiavala od februára 2011, pričom k počatiu maloletej prišlo už v marci. Posledný intímny styk mali v 4. mesiaci tehotenstva, na čo sa rozišli, keďže odporca mal v tom čase údajne čakať dieťa s inou ženou. napokon sa oženil so svojou súčasnou manželkou. K maloletej sa hlásil a priznával otcovstvo, kým sa neoženil.

Odporca potvrdil skutočnosti uvádzané navrhovateľkou ohľadom ich vzťahu a intímneho spolužitia. Od mája 2011 sa mu navrhovateľka začala vyhýbať a následne mu povedala, aby si žil svoj život. Od začiatku hovoril, že je to jeho dieťa, neskôr to však už chcel mať preverené, lebo začal mať z dôvodu, že sa mu navrhovateľka vyhýbala pochybnosti. Priznal, že mal aj inú priateľku a myslel si, že s ňou tiež čaká dieťa, čo však napokon nebola pravda. Manželstvo uzavrel 01.10.2011. Manželka v čase rozhodovania súdu bola na materskej dovolenke a očakávala narodenie dieťaťa.

v poslednom mesiaci ich známosti a to v septembri 2011 a tiež začiatkom októbra 2011. Rozišli sa 15.10.2011. Po rozchode iný vzťah s nikým iným nenadviazala. Že je tehotná v 3. až 4. týždni zistila 22.10.2011. Po tom, čo to oznámila odporcovi ju okamžite požiadal, aby išla na interrupciu a to aj neskôr, po druhej návšteve lekárky, na ktorú ju doprevádzal, aby sa uistil o jej tehotenstve. Odporca sa mal vyjadriť tak, že pokiaľ si dieťa nechá, nikdy ho nebude chcieť vidieť a nikdy sa oň nebude starať.

Odporca výpoveď navrhovateľky o dobe intímnych stykov medzi nimi nepoprel a potvrdil svoj negatívny postoj k narodeniu dieťaťa. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že sa neskôr dohodli, že bude matke pomáhať, ako sa bude dať. Navrhovateľke pravidelne mesačne prispieval od decembra 2011 do marca 2012 a tiež v máji 2012 sumou 100 eur mesačne. Navrhovateľke opakovane navrhoval, aby si dali

urobiť testy DNA. Na Okresnom súde Bratislava IV prebieha konanie o príspevok na výživu nevydatej matke, kde im tiež bolo navrhnuté, aby si dali urobiť takéto testy mimosúdne. Nevedeli sa však dohodnúť na subjekte, ktorý by ich mal vykonať. Na testoch trval, keďže si nebol istý, či je dieťa jeho a či sa navrhovateľka nestýka ešte s niekým iným.

Zo záverov znaleckého posudku č. vypracovaného znalcom z odboru Genetika Doc. K.. Y. O. je pravdepodobnosť otcovstva odporcu voči maloletej v číselnom vyjadrení 99,99998%, pričom pravdepodobnosť, že by bol odporca ako označený muž vylúčený z otcovstva, ak by nebol otcom dieťaťa je 99,99997%. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo odporcu voči maloletej ako testovanému dieťaťu za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

Navrhovateľke je od narodenia maloletej vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur, resp. od januára 2013 vo výške 199,60 eur. Okrem sú jej vyplácané rodinné prídavky na maloletú vo výške 22,54 eur, resp. od januára 2013 vo výške 23,10 eur. Do 14.06.2012 študovala na Stavebnej fakulte STU dennou formou, ku ktorému dňu ukončila inžinierske štúdium ukončila. S maloletou užívajú samostatnú izbu v dvojizbovom byte s ďalšími dvomi osobami, za čo matka vynaloží mesačne 185 eur. Náklady na výživu maloletej, ktorá má podľa udania matky predispozíciu na alergiu (sama navrhovateľka trpí astmou a alergiou, s čím má spojené zvýšené mesačné výdavky vo výške cca 20 eur), matka vyčíslila na sumu 290-300 eur, vrátane nákladov na bývanie, v čom sú zahrnuté náklady na stravu v celkovej výške cca 125 eur, plienky (34,58 eur), lieky (15,72 eur), kozmetiku a cestové.

Odporca pracuje na pozícii prípravár, IT technik v OHL Pozemné stavby, a.s., kde za obdobie od novembra 2011 do októbra 2012 dosiahol priemerný netto príjem 1.020 eur mesačne. Svoje pravidelné mesačné náklady si vyčíslil spolu na sumu 733,37 eur, v čom je zahrnutá suma 332,11 eur na zálohové platby členského podielu titulom obstarávacích nákladov na dvojizbový družstevný byt (o výmere 36,50 m2) vo výstavbe v J. L. na základe Zmluvy o budúcej zmluve o uzavretí nájomnej zmluvy a pridelení družstevného bytu a 160 eur mesačne splátky úveru a ďalších 19,67 eur na poistenie úveru, ktorý úver si vzal na zloženie jednorazovej časti zálohového členského podielu vo výške 10.789,59 eur. V byte po jeho dokončení bude bývať spolu so svojim bratom, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. Aktuálne od októbra 2012 býva u svojich rodičov, ktorým na bývanie neprispieva. Platí si životné poistenie vo výške 30,86 eur mesačne a ďalšie poistenie vo výške 26,13 eur mesačne.

Podľa o rodine v platnom znení (ďalej len ZoR) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ZoR ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 ZoR za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Súd mal v danom prípade súhlasnými výpoveďami účastníkov za preukázané, že v rozhodnom období pre počatie maloletej udržiavali spolu intímne styky. Odporca po súkromných testoch DNA prestal svoje otcovstvo popierať. Pretože žiadne zistené okolnosti odporcu z otcovstva nevylúčili, súd podľa § 94 odst. 2 ZoR určil, že odporca je otcom maloletej.

S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého ( ).

Podľa o rodine v platnom znení (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Pretože rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, bolo potrebné rozhodnúť, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. Na návrh matky a kolízneho opatrovníka zveril súd maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky. O maloletú sa navrhovateľka doposiaľ starala výlučne sama, keď sa o ňu odporca žiadnym spôsobom po jej narodení nezaujímal. Súd teda nevidel dôvody pre zmenu doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa, v ktorom žiadne nedostatky neboli signalizované a v ktorom dieťa zjavne prospieva.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 a 5 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Matka pred nástupom na MD pracovala v stavebnej firme s príjmom cca 660 eur netto. Materská vo výške 500 eur jej bola vyplácaná do mája 2012 o 2 týždne dlhšie než po zákonnú dobu z dôvodu, že je slobodná matka. Od júna 2012 poberá výlučne rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Od mája 2013 začala rodičom pomáhať pri prevádzke bufetu. Mama jej navrhla, že sa bude starať o maloletú, pričom za vykonanú prácu im rodičia následne pomáhajú so stravou. Dcérku vozí autom v prípade ak idú napríklad na detské ihrisko. Do jasieľ zatiaľ nechodí, keďže osobnú celodennú starostlivosť okrem času, kedy jej pomáha stará matka, zabezpečuje sama matka maloletej. V apríli mala maloletá kožné problémy, preto mali vyššie náklady na kozmetiku a lieky. Okrem toho má problémy s nohami a má odporúčané ortopedické topánky. S dcérou užívajú 3-izbový byt vo vlastníctve matky, ktorý jej kúpili rodičia. Okrem toho vlastní OMV Hyundai GETZ r.v. 2008, ktoré nadobudla v r. 2010. Maloletá je stále na plienkach, pričom náklady na kozmetiku zahŕňajú aj plienky. Kojila ju iba 6 týždňov. Následne bola na umelom mlieku, za ktoré dávali cca 35 eur mesačne, s ktorým sme prestali asi v máji 2013. Od 4. mesiaca je maloletá prikrmovaná a v súčasnosti už pije iba kravské mlieko.

Odporca je fyzickou osobou podnikateľom, ktorý v dňovom priznaní za r.2012 vykázal príjmy vo výške 33.855,83 eur a výdavky vo výške 30.259,24 eur. Je vyučený strojný mechanik, pričom podniká vo svojom obore. Je vlastníkom 3-izbového bytu na Hálovej 19 v Bratislave a spoluvlastníckych podielov na viacerých nehnuteľnostiach v okrese Liptovský Mikuláš. K svojim osobným, zárobkovým a majetkovým

pomerom ďalej uviedol, že jeho súčasná manželka odchádzala na materskú dovolenku zo zamestnania v spoločnosti A. Z., s.r.o.. Posledné mesiace bola už práceneschopná. V tom čase jej boli priznané nemocenské dávky vo výške 11,1353 eur denne. Výšku materskej manželky v čase posledného pojednávanie ešte nevedel uviesť. Čo sa týka dlhov, kvôli ktorým sú voči nemu vedené exekúcie, najväčší bol kvôli zostatku leasingu, potom čo mu ukradli leasované auto. Dlhy v hodnote 6000 eur zdedil spolu s bytom, ktorým má momentálne v osobnom vlastníctve, kam sa budú s manželkou sťahovať. Ďalšie dlhy boli použité na bežnú prevádzkovú réžiu v podnikaní. Okrem bytu vlastní pozemky, ktoré sú ale súčasťou urbáru, dodávku, ktorú používa na podnikanie a spláca leasing na OMV zn. M. C3 vo výške 380 eur mesačne, pričom aj toto auto používa na podnikateľské účely. Od sobáša s manželkou bývali v kamarátovom byte na Šustekovej, kde platili iba réžiu cca 180 eur mesačne. Jeho byt doposiaľ údajne užíval jeho kamarát, s ktorým nemali uzavretú zmluvu a platil iba režijné náklady. Miesto nájmu dával do poriadku byt, kt. bol predtým takmer neobývateľný. Na spresnenie neskôr uviedol, že bol byt v pôvodnom stave.

Súd neprihliadal na matkou vyčíslené náklady, vrátane nákladov na výživu maloletej mesačne na sumu od 500 do 700 eur mesačne, ale vychádzal z bežných primeraných nákladov, keď v plnej výške zohľadňoval iba preukázané náklady na bývanie vo výške 211,37 eur. Rovnako na primerané náklady súd prihliadal aj v súvislosti so zabezpečením detskej výbavičky, ktoré matka vyčíslila po odrátaní štátneho príspevku na ďalších 1.300 eur. Matka spresnila, že na kočík vynaložila 350 eur, postieľku kúpila za 65 eur, autosedačku za 170 eur, odsávačku na mlieko za 50 eur, matrac za 40 eur. Ďalšie náklady mala na oblečenie novorodenca, textilné plienky, zavinovačky a pod. Otec matke za týmto účelom nepoukázal žiadnu sumu.

Pri určení vyživovacej povinnosti odporcu súd vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia mali v rozhodnom období vyživovací povinnosť výlučne k maloletej J.. Súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletej od jej vzniku, teda od narodenia dieťaťa. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd odlíšil obdobie prvého roka veku maloletej od nasledujúcej doby. Hoci v dobe narodenia dieťaťa sú náklady na jeho vlastnú výživu najnižšie, v tejto dobe je treba zaistiť zabezpečenie výbavičky, ktorá je súčasťou odôvodnených potrieb dieťaťa. Navyše mala maloletá zvýšené výdavky už aj v prvom roku života vzhľadom na odkázanosť na umelé mlieko. Pre dobu po narodení maloletej do 10.12.2012 určil preto súd vyživovaciu povinnosť odporcu v rozsahu 160 eur mesačne, v ktorej sume sú premietnuté aj primerané náklady na výbavičku. Po dovŕšení 1 roku života dieťaťa súd považoval za primeranú odôvodneným potrebám maloletej sumu 130 eur mesačne. Prihliadal pritom na nepravidelné zvýšené náklady na výživu maloletej v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom a zohľadňoval schopnosti, možnosti a tiež majetkové pomery otca, ktorým rozhodne nezodpovedá ním navrhovaná suma 70 eur mesačne, ktorý by pokrývala potreby dieťaťa iba v minimálnom rozsahu. Na strane otca bolo potrebné prihliadnuť aj ku skutočnosti, že do vyhlásenia rozsudku svoj byt neužíval sám, ale ani nevyužíval na komerčný nájom, čím sa dobrovoľne vzdával možného príjmu. Súd nemohol s poukazom na ust. § 62 ods. 5 ZoR prihliadať na výdavky odporcu, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (napr. náklady na exekúcie, ktoré sú proti nemu vedené, resp. splátky leasingu). Na strane maloletej súd zohľadňoval predovšetkým bežné výdavky na odôvodnené potreby na výživu dieťaťa v jej útlom veku. Súd tiež zohľadnil, že sa navrhovateľka o dieťa osobne stará a časťou svojej osobnej starostlivosti plní svoj diel vyživovacej povinnosti voči maloletej (§ 62 odst. 4 ZoR), pričom však jediným aktuálnym príjmom matky je od júna 2012 iba rodičovský príspevok. Tiež bola zohľadnená skutočnosť, že časť nákladov na bežnú mesačnú výživu maloletej je pokrytá rodinnými prídavkami, resp. na zabezpečenie nevyhnutných potrieb novorodenca slúžil aj štátny príspevok pri narodení dieťaťa a na zabezpečenie ďalších zvýšených výdavkov spojených so zabezpečením potrieb dieťaťa príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, poskytované podľa o príspevku pri narodení dieťaťa v znení neskorších predpisov (matke v súvislosti s narodením maloletej vznikol nárok na vyplatenie sumy 151,37 eur titulom príspevku pri narodení dieťaťa a ďalšej sumy 678,49 eur titulom príplatku k príspevku, t.j. spolu na sumu 829,86 eur). Hoci otec netrval na svojom návrhu na úpravu styku s maloletou, keď akceptoval argumentáciu matky, ktorá poukazovala na skutočnosť, že maloletú od narodenia nevidel a až do rozhodnutia súdu o ňu neprejavoval skutočný záujem, súd v tejto časti nepovažoval za potrebné konanie zastaviť, keďže tvorí neoddeliteľnú súčasť konania o rozsahu vyživovacej povinnosti otca, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Keďže odporca na výživu maloletej po jej narodení začal prispievať až po nariadení predbežného opatrenia súdom od februára 2013 mesačne vo výške 100 eur a okrem toho prispel matke za týmto účelom sumou 240 eur, za obdobie od narodenia maloletej do rozhodovania súdu mu vznikol dlh na výživnom v celkovej sume 2.078,06 eur (160 eur x 12 mesiacov + 88,06 eur alikvotná čiastka za mesiac december 2012 + 7 x 130 eur - 600 eur = 1.920 + 88,06 + 910 - 600 - 240 = 2.078,06 eur). Tento nedoplatok uložil súd odporcovi zaplatiť v primeraných mesačných splátkach, tak aby bol uhradený do 3 rokov od rozhodnutia, keď zohľadňoval to, že odporca má v súčasnosti zvýšené výdavky v súvislosti s očakávaním narodenia ďalšieho dieťaťa. Splátky boli odporcovi povolené pod hrozbou straty ich výhody, čo znamená, že ak stanovené splátky nebudú dodržané, môže matka žiadať zaplatenie celého neuhradeného dlhu na výživnom.

O náhrade trov konania súd rozhodol za použitia ustanovenia , podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže podľa zásady úspechu posudzoval základné konanie o určenie otcovstva, úplné nevyhovenie návrhu v spojenom konaní o úprave rodičovských práv a povinností, v ktorom súd nie je návrhom viazaný žiadnemu z účastníkov sa v ňom náhrada trov konania nepriznáva, súd nepovažoval za neúspech navrhovateľky a preto jej priznal plnú náhradu trov konania. Keďže si právny zástupca navrhovateľky náhradu trov právneho zastúpenia na poslednom pojednávaní pred rozhodnutím súdu neuplatnil, súd navrhovateľke priznal náhradu trov vyplývajúcich zo spisu, t.j. za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 66,- eur. Náhradu trov konania je odporca povinný v súlade s ust. zaplatiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.