Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-29-2024.pdf
PDF · 113.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/29/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: MURMAN NR, s.r.o., so sídlom Majakovského 9, Bratislava, IČO: 52 883 094, zastúpeného: Advokátska kancelária IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského 9, Bratislava, IČO: 54 199 808, proti žalovanému: DOMO PLUS spol. s.r.o., so sídlom Bancíkovej 7, Bratislava, IČO: 35 841 125, zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 51 411 491, o určenie vlastníctva nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/36/2022 - 89 zo dňa 10.02.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/36/2022 - 89 zo dňa 10.02.2023 potvrdzuje.
II. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, špecifikovaných v žalobe. 2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom podanú žalobu zamietol a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem uvedenia skutkových zistení a právnych východísk odôvodnil nasledovne: „Právny zástupca žalobcu na pojednávaní v zmysle § 79 CSP navrhol pristúpenie do konania spoločnosti DOMO, spol. s r.o. na strane žalovaného. Súd uznesením návrh žalobcu zamietol. ... 31. Žalobca a spoločnosť DOMO, spol. s r.o. (ďalej len „tretia spoločnosť“) uzatvorili dňa 14.07.2021 Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej sa za splnila v nej uvedených podmienok tretia spoločnosť zaviazala na žalobcu previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor pre okres Q., obec Q., katastrálne územie Q.. Následne boli tieto nehnuteľnosti prevedené z tretej spoločnosti na žalovaného v priebehu mesiaca január 2022 (dátum bližšie neurčený). 32. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva v prospech tretej spoločnosti (§ 137 písm. c) CSP), pričom svoj návrh odôvodňoval skutočnosťami, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a treťou spoločnosťou je neplatným právnym úkonov z dôvodu, že sa podľa jeho názoru malo jednať o predstieraný právny úkon s účelom, aby sa tretia spoločnosť vyhla plneniu svojich povinností vyplývajúcich pre ňu zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy (§ 137 písm. d) CSP).
34. Súd v danom spore dospel k záveru, že nakoľko bola ťažiskovým argumentom žalobcu namietaná neplatnosť kúpnej zmluvy (prípadne iného právneho úkonu na základe ktorého došlo k prevodu vlastníctva z tretej spoločnosti na žalobcu), na úspešnosť žaloby bolo potrebné, aby na strane žalovaných vystupovali všetky subjekty namietaného právneho vzťahu. Uvedený názor zastáva aj konštantná judikatúra. (napríklad ZSP 3/2004, s. 66: V občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní.) 35. Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania (sporovej strany) k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t. j. či bol nositeľom tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu - nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie účastníkov konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Túto otázku rieši súd z úradnej povinnosti, a teda bez ohľadu na skutočnosť, či by žalovaný namietol alebo nenamietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd by bol povinný túto okolnosť skúmať a vysporiadať sa s ňou v podobe zamietnutia žaloby alebo ďalšieho konania o veci samej. 36. Keďže žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, žalobu musel súd pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnuť (§ 78 ods. 2 CSP). 37. Nad rámec uvedeného súd podotýka, že materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa prejavuje predovšetkým v záväznosti rozhodnutia, resp. záväznosti výroku rozhodnutia pre určitý počet subjektov. Hovoríme o subjektívnej hranici záväznosti súdneho rozhodnutia. V tomto zmysle je výrok právoplatného rozsudku záväzný predovšetkým pre sporové strany (§ 228 ods. 1 CSP). Vyhovením žalobnému návrhu by súd zavial osobu, ktorá nevystupovala v konaní ako jeho účastník. ... 41. Pokiaľ ide o trovy konania, súd v danom prípade rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspešnosti v spore. Keďže žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania, a to v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. “ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 78 ods. 1, § 137 písm. c), písm. d), § 149 až § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. 5. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/36/2022 - 89 zo dňa 10.02.2023 podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalobca vymedzil odvolací dôvod ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) /nesprávny procesný postup/ CSP. 6. Žalobca s napadnutým rozsudkom nesúhlasil a považoval ho za nesprávny, nespravodlivý a zároveň aj za arbitrárny a preto nepreskúmateľný. 7. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok je založený na tom, že na strane žalovaných nevystupovali všetky subjekty namietaného právneho vzťahu, t. j. kúpnej zmluvy, ktorú žalobca považoval za neplatnú. 8. Uviedol, že na pojednávaní dňa 10.02.2023 (na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok) právny zástupca žalobcu navrhol v zmysle § 79 CSP pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, konkrétne spoločnosti DOMO, spol. s r.o., Považanova 2, 841 02 Bratislava, IČO: 31 363 211. Je to právnická osoba, ktorá mala dotknutú nehnuteľnosť previesť zo svojho výlučného vlastníctva, a ktorá bola po žalovanom druhou zmluvnou stranou vo vzťahu, ku ktorému sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva. Súd priamo na pojednávaní vydal uznesenie, ktorým tento návrh žalobcu zamietol. 9. Žalobca argumentoval tým, že ustanovenie § 79 CSP slúži priamo na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie, teda na odstránenie nedostatku, na ktorom je založený napadnutý rozsudok. Teda zákon výslovne predpokladá situáciu, ktorá nastala aj v tomto prípade, keď od začiatku konania nie je vymedzený okruh strán sporu v súlade s hmotným právom. Zároveň CSP pozná inštitút, ako takýto nedostatok napraviť. Tým je práve pristúpenie do konania. To, že súd znemožnil túto nápravu, znamená, že odoprel žalobcovi možnosť zhojiť uvedený nedostatok a tak sám iniciatívne zabezpečil neúspech žalobcu v konaní. 10. Podľa názoru žalobcu neobstojí ani tvrdenie, že pripustenie pristúpenia do konania ďalším subjektom je nehospodárne. V tomto prípade totiž rozsudok nezakladá prekážku rozhodnutej veci, preto žalobcovi nič nebráni v tom, aby podal znovu tú istú žalobu s rovnakým predmetom konania a s rovnakými dôvodmi, len doplnil osobu, ktorej vstup do konania navrhoval. Teda, celý súdny proces bude prebiehať od znova, s potrebou vykonať znovu tie iste úkony, ktoré tu už vykonané boli. Preto takýto postup nie je možné považovať za hospodárny či efektívny.
11. Žalobca bol preto názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, ktorým zamietol jeho návrh na pristúpenie DOMO, spol. s.r.o. do konania na strane žalovaného v zmysle § 79 CSP znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12. Naviac, voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol, že pristúpenie subjektu do konania nepripustí, nie je prípustné odvolanie. Preto podľa názoru žalobcu sa zdôvodnenie takéhoto rozhodnutia má pretaviť aj do odôvodnenia rozsudku samotného, keďže ide v konaní o zásadnú vec pre posúdenie. V tomto prípade však zdôvodnenie takéhoto postupu zo strany súdu úplne absentuje. Preto je podľa mienky žalobcu rozsudok arbitrárny a nepreskúmateľný. Táto skutočnosť taktiež zakladá vadu rozhodnutia, ktorú je možné subsumovať pod odvolací dôvod vymedzený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Nie je prípustné, aby sa súd ani okrajovo nevyjadril, prečo takto postupoval, čo ho k tomu viedlo a teda prečo neumožnil žalobcovi uplatňovať jeho procesné práva. 13. Zo skôr uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 05.06.2023 tak, že odvolanie žalobcu považuje za účelové, neopodstatnené a nedôvodné. Bol názoru, že napadnuté rozhodnutie je správne, bez akýchkoľvek vád a nedostatkov. 15. K zamietnutiu návrhu žalobcu na pripustenie ďalšieho subjektu žalovaný poukázal na to, že žalobca bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), ktorého povinnosťou bolo správne a v súlade s právnymi predpismi stanoviť nielen predmet žaloby, ale aj okruh osôb, ktoré chce žalovať, a ktoré majú byť sporovými stranami. 16. Ďalej uviedol, že žalobca označil svoju žalobu „O určenie neplatnosti právneho úkonu“, avšak navrhovaným petitom žiadal súd, aby priznal vlastníctvo k označenej nehnuteľnosti osobe, ktorú ani len neoznačil ako sporovú stranu, t.j. za žalovaného. 17. Poukázal aj na to, že súd prvej inštancie ešte listom zo dňa 16.09.2022 vyzval žalobcu, aby súdu písomne oznámil v lehote 5 dní„...či trváte na podanej žalobe, nakoľko spoločnosť MURMAN NR, s.r.o. nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva spoločnosti DOMO, spol. s.r.o. ......... . Aktívnu vecnú legitimáciou na podanie predmetnej žaloby má v zásade účastník právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Z predbežného právneho posúdenia žaloby, je zrejmé že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie danej žaloby, nakoľko žiada o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby. S pohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žiadame v lehote 5 dní písomne oznámiť, či trváte na podanej žalobe, a to s ohľadom na ustanovenia § 138 Civilného sporového poriadku a tiež v súlade so zásadou hospodárnosti v čl. 17 Civilného sporového poriadku.“. Na uvedenú výzvu žalobca písomne oznámil súdu, že i naďalej trvá na podanej žalobe. 18. Vo vzťahu k ustanoveniu § 79 CSP žalovaný uviedol, že toto ustanovenie neznamená, že súd bez ďalšieho návrhu podľa tohto ustanovenia vyhovie, ale iba zakotvuje možnosť súdu tak urobiť, pričom súd tak môže urobiť len v prípade, ak sú dodržané ďalšie súvisiace právne predpisy. Takéto rozhodnutie podľa žalovaného nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Ak je zjavné, a ukazuje sa napr. že by pristúpenie ďalšieho účastníka konania vyvolalo ďalšie dokazovanie, ktoré by inak nebolo potrebné a vo svojich dôsledkoch by viedlo k oddialeniu meritórneho rozhodnutia medzi doterajšími účastníkmi, nie sú dané dôvody pre pripustenie ďalšieho účastníka do konania. Preto ak súd prvej inštancie usúdil, že nie je hospodárne, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v rámci už začatého súdneho konania aj voči ďalšej osobe, žalovaný bol názoru, že takéto rozhodnutie súdu je správne a zákonné. V takomto rozhodnutí súdu prvej inštancie nevidel rozpor procesného postupu so zákonom a ani porušenie práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie súdu o (ne)pripustení vstupu ďalšej strany sporu do konania aj s ohľadom na procesné štádium a dĺžku trvania súdneho sporu je vždy na úvahe konajúceho súdu (zákonná norma hovorí o možnosti, nie o povinnosti súdu pripustiť vstup ďalšieho subjektu do konania). 19. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca až v záverečnej reči navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby, pričom svoj návrh na pripustenie ďalšej osoby ani žiadnym spôsobom neodôvodnil. Preto postup konajúceho súdu v súlade s procesnou normou účinnou v deň konania pojednávania (§181 ods. 2 prvá veta CSP) nepredstavuje podľa žalovaného procesné pochybenie, ktorým by došlo k zásahu do práv žalobcu na spravodlivé súdne konanie. 20. K tvrdeniu žalobcu, že vzhľadom na skutočnosť, že proti uzneseniu o nepripustení/zamietnutí návrhu na zmenu žaloby odvolanie nepripúšťa, malo byť označené uznesenie odôvodnené v napadnutom rozsudku, žalovaný uviedol, že podľa neho sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne vysporiadal s týmto svojím rozhodnutím.
21. Žalovaný záverom uviedol, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska prípadnej namietanej vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP je potrebné vychádzať z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej iba skutočnosť, že sa odvolateľ t.j. žalobca s právnym názorom so súdom prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia. (napr. I. ÚS 188/06). Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku o trovách konania (II. výrok Rozhodnutia), hoci aj tento odvolaním formálne napadol. 22. Poukázal aj na to, že odvolací súd posudzuje iba tie dôvody, ktoré uvedie odvolateľ sám z vlastnej iniciatívy vo včas podanom odvolaní. Žalovaný bol názoru, že odvolací súd by mal postupovať podľa § 386 písm. d) CSP a odvolanie, ktoré nemalo zákonom požadované náležitosti odmietnuť. V danom prípade síce žalobca podal odvolanie a v ňom uviedol jeden odvolací dôvod v súlade s ich znením uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, avšak nešpecifikoval konkrétne dôvody, teda konkrétne okolnosti prípadu, ktoré by mali byť predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. A vo vzťahu k II. výroku žalobca neuviedol žiadny odvolací dôvod, preto sa odvolací súd nemôže ani zaoberať odvolaním žalobcu vo vzťahu k II. výroku. 23. Zo skôr uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 100%. 24. Žalobca doplnil svoju argumentáciu podaním zo dňa 11.07.2023, v ktorom uviedol, že po tom, čo súd prvej inštancie prezentoval svoj predbežný právny názor, žalobca navrhol, aby súd podľa § 79 zákona CSP pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do konania. Žalobca tak mienil zhojiť nedostatok prezentovaný súdom. 25. Námietka o nesúlade medzi označením žaloby a samotným jej obsahom vrátane žalobného návrhu (petitu) podľa žalobcu nemôže mať akýkoľvek vplyv na právne posúdenie podanej žaloby resp. skutkových okolností a teda nemôže ani žiadnym spôsobom čokoľvek zmeniť na rozhodnutí súdu. Podľa žalobcu je zrejmé, že išlo len o pisársku chybu. 26. Žalobca trval na tom, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, a že svoje rozhodnutie riadne a náležite nezdôvodnil. 27. Poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie pri aplikácií právnej normy je uprednostniť princíp spravodlivosti a ochrany subjektívnych práv účastníkov konania pred formalistickým prístupom znamenajúcim nemožnosť riadneho a efektívneho výkonu práv strany sporu. To však tomto prípade súd nenaplnil a svojim rozhodnutím o tom, že nepripúšťa vstup ďalšieho subjektu do konania, porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. 28. Žalobca nesúhlasil ani s tým, že vo svojom návrhu neodôvodnil, prečo požaduje vstup ďalšieho subjektu do konania a čoho sa mieni týmto domáhať. Tvrdil, že v priebehu konania deklaroval dôvod a účel žaloby. Zdôvodnil, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu bola na žalovaného účelovo prevedená práve od spoločnosti DOMO, spol. s r.o., Považanova 2, 841 02 Bratislava, IČO: 31 363 211, teda od subjektu, ktorý žalobca navrhoval pripustiť do konania na strane žalovaného. 29. Žalobca jasne deklaroval aj svoju snahu zvrátiť nezákonný postup spoločnosti DOMO, spol. s r.o., ktorá sa takto zbavila svojho záväzku voči žalobcovi. Žalobca zopakoval, že spoločnosť DOMO, spol. s r. o. mala vo vzťahu k žalobcovi záväzok. Aby sa tohto záväzku zbavila, formálne previedla predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného, s ktorým je nespochybniteľne spriaznená. Takto zabránila žalobcovi uplatniť jeho nároky a nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. Ak by súd žalobe vyhovel, a teda nehnuteľnosť by sa vrátila do vlastníctva DOMO, spol. s r.o., žalobca by sa mohol domáhať splnenia svojho nároku. Preto je podanie žaloby v tomto konaní podľa žalobcu jediný spôsob, ako dosiahnuť uspokojenie nárokov, ktoré mu právom patria. 30. Žalobca považoval podanú žalobu, ale najmä odvolanie za dôvodné a opodstatnené a zotrval na svojom odvolacom návrhu. 31. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 32. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 33. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 34. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
35. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 36. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal najmä všetky listinné dôkazy, predložené procesnými stranami. Prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 37. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 38. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 39. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 40. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 41. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 42. Žalobca nenamietal závery súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že účastníkmi konania na strane žalovaného mal byť aj ďalší účastník konania, avšak namietal to, že k tomuto záveru súd prvej inštancie prišiel po tom, ako nesprávne zamietol návrh žalobcu na pripustenie ďalšieho účastníka konania a naviac toto rozhodnutie o nepripustení ďalšieho účastníka konania ani náležite v rozsudku neodôvodnil. 43. Návrh na pripustenie ďalšieho účastníka konania predniesol žalobca (zastúpený právnym zástupcom) ústne do zápisnice na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. 44. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nedostatku nesprávneho rozhodnutia o jeho procesnom návrhu odvolací súd poukazuje na formu právnych úkonov, ktorú Civilný sporový poriadok v konaní podľa tohto zákona pripúšťa: 45. Podľa § 125 ods. 1 CSP /Forma podania/, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. 46. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 47. Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. 48. Vyššie citované ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet foriem podania, ktoré možno pri komunikácii so súdom uplatniť. Forma podania ústne do zápisnice sa v tomto taxatívnom výpočte nenachádza (na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v ustanovení § 42 ods. 1 umožňoval urobiť podanie okrem písomnej a elektronickej formy aj ústne do zápisnice alebo telefaxom). Podanie vo forme ústne do zápisnice nie je preto spôsobilou formou podania, ktorou možno v civilnom súdnom konaní uplatniť
procesný návrh. Na rozdiel od elektronického podania, pri ktorom je možné nedostatočnú formu zhojiť zákonom ustanoveným postupom, pri forme podania ústne do zápisnice CSP možnosť zhojiť nedostatok formy podania neposkytuje. 49. Ak teda v prejednávanej veci uplatnil žalobca procesný návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka konania iba vo forme „ústne do zápisnice“, neurobil to vo forme predpokladanej Civilným sporovým poriadkom, preto súd prvej inštancie nemal na takýto procesný návrh vôbec prihliadať a rozhodovať o ňom. Ak súd prvej inštancie o tomto procesnom návrhu rozhodol, jeho rozhodnutie nie je v súlade so zákonom pre absenciu riadneho procesného návrhu, avšak vydaním dotknutého rozhodnutia v danom prípade nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu, keďže výsledkom správneho procesného postup by bol daný rovnaký dôvod na zamietnutie žaloby. 50. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 51. Skutočnosť, že voči niektorému z rozhodnutí, ktoré predchádzajú vydaniu meritórneho rozhodnutia Civilný sporový poriadok nepripúšťa odvolanie nemá za následok povinnosť súdu v meritórnom rozhodnutí všetky takéto rozhodnutia náležite odôvodňovať. Zákon takýto postup nepredpokladá, keď náležitosti rozhodnutí upravuje najmä v § 220 a § 236 CSP. Neprípustnosť odvolania nemá za následok ani to, že by súd svoje rozhodnutie nemusel odôvodniť. Ak teda súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka, bolo jeho úlohou toto rozhodnutie odôvodniť a poskytnúť subjektom konania poučenie o opravnom prostriedku. Podľa obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 10.02.2023 súd prvej inštancie tento postup dodržal (str. 7 zápisnice). 52. Ak by tak neurobil, mohlo by to dôvodom odvolania voči napadnutému rozsudku, nie však dôvodom dožadovať sa náležitého odôvodnenia dotknutého rozhodnutia v tomto rozsudku. Nemožno preto akceptovať dôvodnosť odvolacej námietky žalobcu o tom, absencia odôvodnenia uznesenia o zamietnutí návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka konania (t.j. odôvodnenie postupu súdu pri rozhodovaní o tomto návrhu) v napadnutom rozsudku má za následok jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť, prípadne že to má za následok inú vadu napadnutého rozhodnutia. 53. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že „neobstojí ani tvrdenie, že pripustenie pristúpenia do konania ďalším subjektom je nehospodárne“, táto je skôr potvrdením toho, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil práve hospodárnosťou konania. 54. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 55. Princíp hospodárnosti konania, zakotvený v Čl.17 CSP, predpokladá taký postup súdu v konaní o konkrétnej prejdnávanej veci, aby táto bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Žalobca namietal, že nemožno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že vyhovenie jeho návrhu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pričom dôvodil tým, že mu nič nebráni podať novú žalobcu, kde súd bude musieť vykonať tie isté úkony, ktoré už v tomto konaní vykonané boli. 56. Prípadná možnosť podania novej žaloby žalobcom v prípade jeho neúspechu v prejednávanej veci nemá bez ďalšieho vplyv na hospodárnosť tohto konania. Ak by v danom štádiu konania súd pripustil do konania ďalšieho účastníka konania, musel by znovu vykonať všetky úkony potrebné k príprave pojednávania, čím by sa konanie rozhodne predĺžilo najmenej o niekoľko mesiacov a rozhodne by to malo vplyv na dĺžku tohto konania a teda aj jeho hospodárnosť. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že v prípadnom novom konaní bude musieť súd vykonať tie isté úkony, ktoré boli v tomto konaní urobené
- v oboch prípadoch, teda či už v tomto konaní alebo v prípadnom novom konaní by súd prvej inštancie musel vykonať opätovne vykonať všetky úkony smerujúce k príprave pojednávania. Jediným rozdielom je to, že vykonanie označených úkonov by značne predĺžilo iba toto konanie. Nie je jediná vec, ktorú súd v tomto konaní vykonal a musel by ju v novom konaní zopakovať nad rámec úkonov, ktoré by v prípadnom novom konaní súd musel aj tak vykonať. 57. Ak preto súd prvej inštancie odôvodňoval zamietnutie dotknutého procesného návrhu žalobcu práve hospodárnosťou konania, nemožno jeho odôvodnenie považovať za nesprávne. Inú vadu označeného procesného rozhodnutia žalobca neuviedol a jediný ním označený dôvod nesprávnosti tohto rozhodnutia odvolací súd nezistil. 58. Je potrebné poznamenať aj to, že zásadu hospodárnosti konania je potrebné hodnotiť objektívne, nie iba vo vzťahu k jednému z účastníkov konania (žalobcovi). 59. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 60. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).