Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-49-2013.pdf
PDF · 78.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/49/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti obžalovanému W.. M. O. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 17. júla 2013 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. januára 2013, sp. zn. 1T/8/2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. januára 2013, sp. zn. 1T/8/2012, bol obžalovaný W.. M. O. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 9.1.2012 pod č. k. 2Pv 320/10 - 48, a podanej na okresnom súde dňa 12.01.2012 pre skutok kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že
dňa 08.04.20101 v čase okolo 13.00 hod. na trávnatom poraste v Diviackej Novej Vsi, v časti zvanej Pod Kameňolomom, po tom, čo bol vyzvaný na predloženie dokladov v súvislosti s preverovaním jeho oznámenia, najskôr pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával a kričal na hliadku Obvodného oddelenia PZ Nitrianske Rudno v zložení práp. O. W. a práp. L. L., že ich zabije, že ich rozseká sekerou, následne zobral do ruky drevené poleno o rozmere 30 x 12 cm, týmto sa zaháňal na hliadku polície, pričom policajti sa museli pred ním uhýňať, až boli voči nemu hliadkou použité donucovacie prostriedky.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení včas podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného W.. M. O. t. j. výrokov o vine a treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania namietal správnosť výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby s poukazom na to, že podľa jeho názoru vo veci vykonanými dôkazmi bol obžalovaný usvedčený zo spáchania zažalovaného skutku. Poukazoval na to, že obžalovaný síce spáchanie skutku poprel a bránil sa tým, že práve on bol napadnutý policajtmi a že pri jeho zdravotnom stave by nevládal zdvihnúť poleno a zahnať sa ním, pričom na dôkaz tohto tvrdenia predložil znalecký posudok o svojom zdravotnom stave, podľa ktorého, potvrdeného aj výpoveďou znalca, vyplýva, že by mal problémy poleno aj zdvihnúť, že by s ním nebol schopný rotovať nad hlavou vo výške pliec a že manipulovať s konským postrojom by mohol pri opretí o korbu vozidla. Samotný obžalovaný však ešte v procesnom postavení zadržaného - podozrivého dňa 09.04.2010 vypovedal, že vo vozidle zn. Nissan bol konský postroj - kovová trubka s lankom, ktorý vybral a dal do svojho vozidla, že preniesol postroj pripustil aj na hlavnom pojednávaní, pričom znalec toto konanie vysvetlil tým, že pôsobením adrenalínu je človek schopný i vecí, ktorých by nebol schopný v bežnej situácii, z čoho je podľa názoru prokurátora zrejmé, že pôsobením adrenalínu nemožno ani vylúčiť
u obžalovaného také narábanie s dreveným polenom, ako ho opísali poškodení. Prokurátor poukazoval ďalej na to, že obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní navrhol vypočuť dvoch svedkov - N. a W., ktorí mali vidieť skutok, avšak týchto neuviedol ani pri výsluchu a hneď po skutku ako zadržaný, ani sa nebránil týmito dôkazmi v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čo vzbudzuje pochybnosti o hodnovernosti týchto dôkazov a to vzhľadom aj na nezrovnalosti v ich výpovediach, keď napr. svedok N. videl, ako obžalovaný podával policajtom občiansky preukaz, pričom svedok W. vypovedal, že k tomuto nedošlo, pričom manipuláciu s konským postrojom ani jeden z nich nevidel, hoci aj samotný obžalovaný ju pripustil. Za veľmi zvláštne tiež považoval, že zostali schovaní v kríkoch a celý incident sledovali zo vzdialenosti cca 20 m napriek tomu, že podľa nich bol zo začiatku rozhovor medzi obžalovaným a policajtmi kľudný a ani jeden z nich nevidel ani úder polenom do evidenčnej tabuľky vozidla zn. Nissan, hoci bolo dokázané, že bola po skutku preliačená a nie je zrejmé, akým spôsobom, ak nie útokom obžalovaného, ktorý bol rozčúlený, by k tomu v lese došlo na odparkovanom vozidle. Naproti tomu, poškodení príslušníci PZ, podľa názoru prokurátora v priebehu celého trestného konania jednoznačne usvedčovali obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a rozpory v ich výpovediach, ktoré podľa neho ani nie sú zásadného charakteru, možno odôvodniť odstupom času, keď poškodení si už nemuseli pamätať všetky podrobnosti okolností prípadu. Podľa názoru prokurátora je však možno jednoznačne za objektívne nepravdepodobné domnievať sa, že poškodení ako príslušníci PZ by bez zjavného motívu chceli krivo obviniť im neznámeho človeka z útoku na nich. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný W.. M. O. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu i vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 16. mája 2013, vykonal dňa 17. júla 2013 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného W.. M. O. spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, keď podľa jednej, prezentovanej obžalobou na podklade predovšetkým svedeckých výpovedí práp. O. W. a práp. L. L., mohol obžalovaný W.. M. O. spáchať žalovaný skutok spôsobom uvedeným v obžalobe, avšak podľa druhej, prezentovanej obžalovaným W.. M. O. a potvrdzovanej svedkami W. N. a O. W., ako aj znalcom MUDr. Pavlom Cikatricisom, skutok uvedený v obžalobnom návrhu tam uvedeným spôsobom obžalovaný W.. M. O. nespáchal, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto
dôkazy i ďalšie vo veci okresným súdom vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného i výpovede svedkov W. N. a O. W., ako aj znalecký posudok a výpoveď znalca MUDr. Pavla Cikatricisa, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej tento skutok tam uvedeným spôsobom sa nestal a obžalovaný W.. M. O. ho nespáchal. Dôkazy, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňujú vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Znamená to, že obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak obvinený niektorú skutočnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti a rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé. Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný W.. M. O. už v priebehu prípravného konania v trestnom oznámení zo dňa 6.5.2010 (čl. 3 - 4), teda v krátkom čase po začatí trestného stíhania a po vznesení obvinenia, uvádzal, že na miesto činu „neprišiel sám, ale s dvomi ďalšími osobami, ktoré poslal, aby zistili miesto a osobu, ktorá neoprávnený výrub stromov v jeho lese vykonávala“ a v súlade so svojím právom na obhajobu vyplývajúcim z ustanovenia § 2 ods. 9 Tr. por. a § 34 Tr. por. tieto dve osoby - W. N. a O. W. ako svedkov navrhol v konaní pred súdom vypočuť. Rovnako obžalovaný už od začatia trestného stíhania poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav a aj v tomto smere predložil relevantný znalecký posudok o jeho aktuálnom zdravotnom stave. Neopodstatnená je preto odvolacia námietka prokurátora, že obžalovaný sa týmito dôkazmi nebránil už v prípravnom konaní a že by z toho dôvodu mali byť pochybnosti o hodnovernosti týchto dôkazov.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a podľa § 285 písm. a/ Tr. por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení obžalovaného W.. M. O. zodpovedá stavu veci a zákonu.
Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného za dôvodné, preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.