Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-58-2013.pdf
PDF · 86.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/58/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvii Hýbelovej a sudcov: Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci navrhovateľky: E. P., rod. T., nar. X.XX.XXXX, bydlisko W. XX, T. E., proti odporcovi: E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom M. P. XXX, M., zastúpenému JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou, Dukelských hrdinov 2946/6, Malacky, o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: A. P., nar. XX.XX.XXXX a A. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Senica, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 23. októbra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výživného na maloletého A. a maloletú A. a v časti náhrady trov konania štátu p o t v r d z u j e a v časti určenia účinnosti výživného z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 135,- eur mesačne a na výživu mal. A. 105,- eur mesačne počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky. Navrhovateľke určil povinnosť uhradiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu v sume 131,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva účastníkov konania na úpravu práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Navrhla deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcovi určiť výživné 200,- eur na každé dieťa. Zároveň navrhla upraviť styk otca s deťmi. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.5.2011, č. k. 10C 137/2010-75 tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, mal. A. a A. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi upravil styk s maloletými deťmi. Zároveň mu uložil povinnosť prispievať na výživu mal. A. 200,- eur mesačne a mal. A. 150,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci na ich náhradu nemajú právo a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť štátu v sume 131,60 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2011 v časti rozvodu manželstva zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky úpravy styku odporcu s maloletými deťmi. Na odvolanie odporcu predmetom odvolacieho konania sa stalo preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného. V tejto odvolaním napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa uznesením č. k. 11Co 254/2011-100 zo dňa 31.1.2012 zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takže predmetom konania zostalo rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom na čas po rouvode. Súd prvého stupňa v intenciách pokynov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a zistil, že odporca mal za zdaňovacie obdobie 2009 priemerný mesačný prijem 585,67 eur, za obdobie roku 2010 - 290,35 eur,
za rok 2011 - 304 eur a za obdobie od 10/ 2009 doposiaľ poberal od Sociálnej poisťovni, pobočka Senica nemocenské dávky celkom v sume 77,60 eur. Za obdobie od 31.1.2012 do 30.6.2012 vyfaktúroval odberateľovi E. P. sumu 4.076,55 eur. Mesačne platí odvody do sociálnej poisťovne v sume 112,66 eur a zdravotnej poisťovni 47,58 eur, za mobil 10,- eur a na domácnosť a bežné potreby vynakladá 155,- eur. Požičal si sumu 700,- eur od svojej sestry na platenie výživného so splatnosťou 1 rok. Navrhovateľka nie je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nie je ani poberateľkou dávok a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi ani rodičovského príspevku. Je poberateľkou prídavkov na deti v sume 22,54 eur na každé. Matka v období od 22.9.2011 do 12.12.2011 a od 13.2.2012 do 18.5.2012 a od 18.6.2012 do 22.6.2012 pracovala v spoločnosti Slovenská pošta, a.s. Navrhovateľka uviedla, že má náklady na maloleté deti vo vyššej miere keď mal. A. začala navštevovať škôlku čím sa zvýšili výdavky mesačne v sume 32,- eur na stravu a poplatok za škôlku a polročne 33,- eur na pracovné zošity, časopis Vrabček a ZRPŠ. Maloletému sa zhoršil zdravotný stav, nosí dioptrické okuliare s výškou dioptrie 4. Má dvoje okuliare na šport a do školy. Každého pol roka je potrebné meniť na týchto okuliaroch sklá, čo stojí 92,- eur. Maloletým založila poistky, ktoré mesačne platí 26,- a 20,- eur. Maloletému A. platí aj počítačový krúžok 13,- eur mesačne. Na chod domácnosti v ktorej býva spolu s rodičmi prispieva sumou 100,- eur. Odporca s poukazom na svoj zdravotný stav preukázaný správou MUDr. E. Z. uviedol, že je značne obmedzený vo výbere zamestnania, nakoľko nemôže vykonávať ťažké manuálne práce, práce vo výškach a na nočné smeny, pričom zlepšenie stavu sa neočakáva. Momentálne chodí pracovať od marca 2012 do Rakúska na základe ústnej dohody a za svoju prácu fakturuje odberateľovi 400,- až 430,- eur. V spoločnej domácnosti býva s matkou, bratom i jeho manželkou a ich spoločným dieťaťom. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa §§ 62 a 75 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že pri určení výšky výživného je potrebné vychádzať z preukázaného zárobku otca, ktorý pracuje na základe ústnej dohody ako živnostník pre rakúskeho odberateľa Marta Krakowiak, Wien, s.r.o. kde zarobil mesačne v priemere 679,43 eur ako aj z faktu, že tento nemá iné vyživovacie povinnosti a aj z odôvodnených potrieb maloletých detí a príjmu matky, ktorá sa o deti osobne stará. Došlo k poklesu príjmu na strane otca maloletých detí. Otcov príjem bol v čase posledného rozhodovania o výživnom na maloleté deti 10.12.2009 1.100,- eur nakoľko pracoval ako živnostník v Rakúsku. Od tej doby sa mu však zhoršil zdravotný stav, čo ho značne obmedzuje vo výbere zamestnania. Momentálne pracuje ako živnostník pre tú istú firmu, avšak nelepí plagáty ale len vykonáva pomocné práce, čo je menej platené. Pokiaľ ide o matku maloletých detí táto nie je na predĺženej rodičovskej dovolenke, nie je evidovaná ako uchádzačka. Otec napriek jeho príjmom a výdavkom prejavil vôľu, že chce a najmä je schopný prispievať na výživu detí sumou 240,- eur mesačne. Tomuto návrhu otca súd vyhovel a určil mu povinnosť platiť na maloletého A. 135,- eur mesačne a mal. A. 105,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Takto určená výška je s ohľadom na vek maloletých detí a primerané potreby ich veku zodpovedajúca. Vzhľadom na skutočnosť, že vyúčtovaná odmena znalca bola uhradená v sume 131,60 eur z rozpočtových prostriedkov súdu a len navrhovateľka nezložila preddavok na znalecké dokazovanie, súd jej určil povinnosť zaplatiť trovy štátu na účet súdu prvého stupňa. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v časti určenia výživného podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že súd prvého stupňa preukázal síce príjmy odporcu avšak sa nezaoberal otázkou jej osoby. Náklady na maloleté deti od posledného súdneho rozhodnutia vzrástli, čo súd neakceptoval. Opak je pravdou znížil výživné na deti a tiež jej nariadil uhradiť trovy štátu v sume 131,60 eur. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil odporcovi prispievať na výživu mal. A. 200,- eur mesačne a na výživu mal. A. 200,- eur mesačne.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súdom určená výška výživného je primeraná odôvodneným potrebám maloletých detí vo veku 5 a 11 rokov s prihliadnutím na to, že navrhovateľka poberá rodinné prídavky vo výške 22,54 eur na každé dieťa, čím sú ich potreby pokryté sumou 127,54 eur u mal. A. a 157,54 eur u mal. A.. Schopnosti a možnosti odporcu dosahovať vyšší zárobok sú vzhľadom na jeho pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav viac ako obmedzené, vyživovaciu povinnosť k deťom má aj ich matka, ktorá je nezamestnaná, pričom nie je ani evidovaná na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Životná úroveň detí je priamo i nepriamo závislá od životnej úrovne rodičov a pokiaľ ju títo nie sú schopní zabezpečiť vo vyššom štandarde môžu byť náklady pokryté len do takej miery do akej to dovoľujú zárobkové a existenčné pomery rodičov. Odporca je vôbec rád, že má aspoň nejakú prácu nakoľko pracovných príležitostí pre muža s takými zdravotnými obmedzeniami aké sú uvedené v lekárskej správe MUDr. Z. veľa nie je. Nie je schopný zabezpečiť si z dôvodov objektívnych prekážok na jeho strane ktoré nemôže subjektívne ovplyvniť lepšie platenú prácu. Operáciu odporca
odkladá i napriek doporučeniu lekárov zámerne, nakoľko si je vedomý toho, že by po nej musel ísť na invalidný dôchodok pričom by už vôbec nesmel pracovať. Maloleté deti už nevidel 3 roky nakoľko navrhovateľka nerešpektuje rozhodnutie súdu o úprave styku Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol v časti určenia výživného potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých nie je dôvodné pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti určenia výšky výživného vecne správny avšak v časti určenia účinnosti výživného odvolací súd mal za to, že nie sú dôvody pre potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod spis. zn. 10C 137/2010-75 je návrh navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom A. nar. XX.XX.XXXX a A. nar. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým po tom ako bolo manželstvo rodičov právoplatne rozvedené a maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky určil súd prvého stupňa výživné odporcu na mal. A. v sume 135,- eur mesačne a na výživu mal. A. sumou 105,- eur mesačne počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku a navrhovateľke určil povinnosť uhradiť na účet OS Senica trovy štátu v sume 131,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa pokiaľ sa týka určenia výšky výživného vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa tu v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ sa týka určenia výšky výživného prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, vec posúdil správne aj po právnej stránke, z ktorých dôvodov sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o primeranosti výšky výživného na mal. A. v sume 135,- eur a mal. A. v sume 105,- eur mesačne, ktoré odvolací súd považoval za primerané a to tak ako odôvodneným potrebám maloletých detí tak aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, keď u otca bolo možné vychádzať z jeho priemerného zárobku vo výške 679,43 eur brutto a bolo potrebné do úvahy otca brať aj jeho zdravotný stav. U matky maloletých detí súd zistil, že táto nie je zamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce tak, že má sa za to, že je dobrovoľne nezamestnaná. Odvolací súd tak má za to, že pokiaľ navrhovateľka ako matka maloletých detí dostane od odporcu výživné a rodinné prídavky na maloleté deti, tak bude mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb spojených s výživou a výchovou maloletých detí. Navyše matka maloletých detí vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal a tak isto žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu určenej výšky výživného.
Pokiaľ sa týka povinnosti uloženej navrhovateľke zaplatiť trovy štátu tak v tejto časti odvolací súd považoval takisto rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny keď uvedená suma predstavuje pomernú časť nákladov vynaložených na znalečné v uvedenej sume 131,60 eur zo štátnych prostriedkov.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v časti určenia výšky výživného a v časti náhrady trov konania štátu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ sa týka účinnosti určenia výživného na maloleté deti odvolací súd poukazuje na pochybenie súdu prvého stupňa, keď tento určil výživné právoplatnosťou rozsudku č. k. 10C 137/2010-166 zo dňa 23. októbra 2012. Predmetné výživné je však určené na čas po rozvode manželstva účastníkov, takže výživné sa určuje s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. V predmetnej veci bolo manželstvo účastníkov rozvedené rozsudkom Okresného súdu Senica, č. k. 10C
137/2010-75, právoplatným v časti rozvodu dňa 7.7.2011. Takže výživné na maloleté deti na čas po rozvode manželstva má byť správne určené od tohto dátumu. Vzhľadom k tomu, právoplatnosť rozvodu manželstva bola 7.7.2011, teda pred dvoma rokmi za uvedené obdobie dvoch rokov je potrebné zisťovať, či vznikol nedoplatok na výživnom alebo nevznikol a o tomto nedoplatku v prípade jeho vzniku rozhodnúť. Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa skutočnosť o platení výživného za predmetné obdobie nevyplýva, takže o tomto nároku nemohol odvolací súd rozhodnúť v dôsledku čoho bolo potrebné v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., v ktorom súd prvého stupňa zistí akým spôsobom od 7.7.2011 odporca na výživu maloletých detí prispieval, vykonané dôkazy vyhodnotí a rozhodne o účinnosti určeného výživného, o výške nedoplatku a spôsobe jeho úhrady poprípade o tom, že nedoplatok nevznikol. Zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.