Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/113/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED so sídlom Nerine Chambers, P. O. Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, IČ: 1503447, zast. Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s. r. o. so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: MOLO, s. r. o. so sídlom Jurkovičova 11, 949 01 Nitra, IČO: 34 110 453, o vymoženie sumy 608,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. septembra 2012, č. k. -28, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil, aby súdnej exekútorke JUDr. Blanke Ružekovej so sídlom Exekútorského úradu v Senici, Fajnorova 1547/13, zaplatil trovy exekúcie v sume 12,56 eura, v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , v znení neskorších predpisov, ako aj vykonaným dokazovaním, na základe ktorého dospel k záveru, že povinný bol súdom zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z Obchodného registra, preto nebolo možné žiadnym zo zákonných spôsobov vykonať exekúciu a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného vymáhanú v tomto konaní. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa skonštatoval, že pohľadávka oprávneného je nedobytná, resp. nevymožiteľná a to z dôvodu zrušenia povinného a jeho následného výmazu z Obchodného registra pre jeho nemajetnosť. Navyše, exekútorka v priebehu vykonávania exekúcie zistila, že povinný je aj nemajetný. Súd prvého stupňa mal teda za preukázané, že nastali okolnosti, ktoré predpokladá zákonné ustanovenie Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Pre prípad zastavenia exekúcie si súdna exekútorka uplatnil trovy exekúcie, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na , , , Exekučného poriadku, , , , , , , , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov tak, že zaviazal oprávneného, aby exekútorke zaplatil trovy exekúcie v sume 12,56 eura pozostávajúce z paušálnej odmeny za 2 úkony exekučnej činnosti vo výške 6,64 eura a z náhrady hotových výdavkov vo výške 5,92 eura. Okrem toho rozhodol, že súdnej exekútorke nepriznal odmenu v sume 200,- Sk za oznámenia súdu, pretože mal za to, že takéto úkony exekučnej činnosti ustanovenie vyhlášky nepozná a ani neupravuje.

Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, namietajúc neúplne zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že rozsah povinnosti na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie

je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Trval na tom, že samotnú skutočnosť, že došlo takmer po desiatich rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za jeho zavinenie a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Následne k svojej povinnosti nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že ani na základe tohto odseku nie je možné ho zaviazať na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu zániku povinného - právnickej osoby. Uvedené preto podľa neho viedlo k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácie nebolo možné priznať trovy exekúcie. Okrem toho dodal, že založenie spisu

- archivácia v zmysle Registratúrneho poriadku exekútorského úradu schváleného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je úkon, ktorý nesmeruje priamo k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a je to zároveň administratívny úkon. V zmysle vyššie uvedené navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie zrušiť ako nedôvodné a predčasné.

K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila súdna exekútorka, stotožňujúc sa s názorom oprávneného, že k zastaveniu exekúcie neprišlo jeho zavinením, no zároveň zdôraznila skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie neprišlo ani jej zavinením. Okrem toho mala za to, že zánik obchodnej spoločnosti je dôvod, ktorý zákon konkrétne nevypočítava, no možno ho subsumovať pod dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná a pre ktorý je možné zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň dodala, že pri každom návrhu na exekúciu ide oprávnený do určitého rizika, že exekúcia nemusí byť úspešná. Rovnako ako pri návrhu na vykonanie exekúcie voči fyzickej osobe, kde oprávnený si musí byť vedomý skutočnosti, že povinný raz zomrie, tak aj pri exekúcii vedenej proti právnickej osobe musí počítať s tým rizikom, že zanikne. S poukazom na § 203 Exekučného poriadku sa domnievala, že aj v danom prípade ide o prípad osobitného zreteľa a je nevyhnutné, aby súd posúdil jej žiadosť o náhradu trov konania najmä z hľadiska potreby zabrániť strate vlastných finančných prostriedkov vložených do úkonov exekučného konania, v ktorom už nemožno pokračovať.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie podľa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 26. 07. 2002, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 05. 08. 2002 poveril súdnu exekútorku Mgr. Blanku Ružekovú vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia a to rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Nitra, č. k. /Z zo dňa 09. 07. 2001. Dňa 09. 02. 2010 došiel súdu prvého stupňa návrh súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením, ako aj rozhodol o zmene oprávneného uznesením zo dňa 29. novembra 2010, č. k. -16.

Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), v znení účinnom v čase začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonanej exekúcie. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na to, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 03. 2012, č. k. -41, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2012, bol povinný zrušený bez likvidácie a povinný bol až následne dňa 26. 05. 2012 vymazaný z obchodného registra, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a teda v danej veci boli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie znáša oprávnený a to i v prípade, že pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. S poukazom na námietky oprávneného odvolací súd zdôrazňuje, že ak v priebehu exekúcie súd zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, po rozhodnutí o jeho zrušení bez likvidácie pre nedostatok majetku. Zániku povinného a strate jeho právnej spôsobilosti totiž predchádza zistenie jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2012, sp. zn. , uznesenie z 11. októbra 2012, sp. zn. ). Súd prvého stupňa správne určil aj výšku trov exekúcie súdneho exekútora v sume 12,56 eura (6,64 eura v zmysle vyhlášky + 5, eura poštovné), preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, podľa ako vecne správne potvrdil.

Záverom odvolací súd len dodáva, že námietkou oprávneného týkajúcou sa priznania odmeny za úkon

- založenie spisu - archivácia v zmysle Registratúrneho poriadku exekútorského úradu schváleného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky sa odvolací súd nezaoberal, pretože takýto úkon súdom prvého stupňa priznaný nebol a ani súdna exekútorka náhradu trov za takýto úkon nepožadovala.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.