Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-24-2023.pdf
PDF · 82.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/24/2023
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: A. W., R.. XX.XX.XXXX, T.W. D.: T. XXX/X, XXX XX X. N. A., v zast. JUDr. Barbora Slovíková, advokátka, miesto podnikania: Rubínova 1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 51 618 389, proti žalovanému: S. S., R.. XX.XX.XXXX, T.W. D.: A. XX/XXXX, XXX XX X. N. A., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.07.2023 domáha, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie spočívajúce zriadení záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného: pozemok parcely reg. „.“, parc. č. XXXX/XX druh pozemku ostatná plocha o výmere 827 m2, pozemok parcely reg. „.“, parc. č. XXXX/ XXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 454 m2, stavba so súp. č. XXXX montovaná hala postavená na pozemku parcely reg. „P.“., parc. č. XXXX/XXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 454 m2 v k.ú. D., obec D., okres I. evidované na LV č. XXXX, - pozemok parcely reg. „P., parc. č. XXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 445 m2, stavba so súp. č. XXXX rodinný dom postavený na pozemku parcely reg. „P.“, parc. č. XXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 445 m2, v k.ú. F., obec X. N. A., okres I. evidované na LV č. XXXX, - pozemok parcely reg. „.“, parc. č. XXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 762 m2, pozemok parcely reg. „.“, parc. č. XXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 49 m2, v k.ú. K. A., V. K. A., V. A. I., evidované na LV č. XXXX, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 120 000 Eur s príslušenstvom vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.07.2018, uznanej dňa 23.07.2021 na Notárskom úrade JUDr. Petra Kriška, PhD. v Bratislave, Prievozská 4/A, v rámci notárskej zápisnice evidovanej pod č. R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX.
2. Žalobca zabezpečovacie opatrenie odôvodnil najmä tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke zo dňa 25.07.2018, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 120 000 Eur žalovanému zo strany žalobcu, pričom sa žalovaný zaviazal vrátiť svoj dlh žalobcovi v lehote do 01.09.2018 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“). Strany sa dohodli na bezúročnej pôžičke a v prípade omeškania s vrátením pôžičky sa dohodli, že žalovaný uhradí žalobcovi zákonný úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu až do jeho úplného zaplatenia. Nakoľko žalovaný dlh v dohodnutej lehote nesplatil a to ani čiastočne, dodatočne dňa 23.07.2021 na Notárskom úrade JUDr. Petra Kriška, PhD. v Bratislave, Prievozská 4/A, v rámci notárskej zápisnice evidovanej pod č. R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, žalovaný ako povinná osoba uznal svoj dlh v plnom rozsahu, čo do základu, dôvodu aj výšky, pričom sa dlh zaviazal vrátiť v dodatočnej lehote najneskôr do 23.09.2021 prevodom na účet žalobcu. Zároveň žalovaný vyjadril v rámci tejto
notárskej zápisnice aj súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Exekučného poriadku pre prípad, že uznaný dlh v dodatočnej lehote neuhradí. Zo strany žalovaného k úhrade dlžnej sumy nedošlo. Z uvedeného dôvodu žalobca pristúpil k podaniu návrhu na začatie exekučného konania voči žalovanému, v ktorom si vymáha svoju pohľadávku v plnej výške. Nakoľko sa žalovaný dlhodobo vyhýba splneniu svojho dlhu, žalobca má obavu, že žalovaný po zistení, že je jeho dlh predmetom exekúcie, sa začne zbavovať svojho majetku. Aj s ohľadom na obsah predložených listov vlastníctva aj s ohľadom na register poverení na vykonanie exekúcie je zrejmé, že žalovaný má viac veriteľov, a to okrem žalobcu aj spoločnosť Tatra banka, a.s. IČO: 00 686 930 a Obec Bernolákovo. Žalobca má obavu, že do momentu zriadenia jeho exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného môže dôjsť k scudzeniu týchto nehnuteľností za účelom uspokojenia pohľadávok ďalších veriteľov žalovaného, čím by sa zmarila možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu (pohľadávky veriteľov by sa uspokojili a zostatok výťažku z predaja by bol vydaný žalovanému, ktorý by však z neho dobrovoľne pohľadávku žalobcu neuspokojil). Zároveň nie je vylúčené, že môže medzi exekútorom a žalovaným dôjsť k dohode o scudzení nehnuteľnosti predajom určitej osobe a žalobcovi opätovne hrozí riziko, že jeho pohľadávka sa neuspokojí a to ani čiastočne. Taktiež je možné, že žalovaný nehnuteľnosť scudzil ešte v čase pred zriadením exekučného záložného práva v prospech Tatra banka, a.s., a vtedy existuje riziko, že jeho právny úkon je platný a príslušný kataster by mohol povoliť vklad vlastníckeho práva na základe tohto právneho úkonu. Ak povinný uzavrel zmluvu o prevode nehnuteľnosti alebo o inej dispozícii s nehnuteľnosťou pred tým, ako mu upovedomenie bolo doručené, je jeho právny úkon platný. Otázkou zostáva, či je možné vklad vlastníckeho práva na základe takéhoto úkonu povoliť. Všeobecne rozšírený názor v praxi je v prospech nepovolenia vkladu. Takýto výklad však zrejme nie je správny, keďže žiadne zákonné ustanovenie prekážku povolenia vkladu v takomto prípade výslovne neustanovuje.“ Žalobca má z uvedeného dôvodu obavu, že v prípade ak dôjde k scudzeniu nehnuteľností predtým, než bude zriadené exekučné záložné právo v jeho prospech, bude uspokojenie jeho pohľadávky úplne zmarené.
3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to: návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, Zmluva o pôžičke, notárska zápisnica zo dňa 23.07.2021, návrh na začatie exekúcie, list vlastníctva č. XXXX, list vlastníctva č. XXXX, list vlastníctva č. XXXX, register poverení na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 324 ods. 1 za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy´ poriadok v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov (dˇalej len „CSP“), pred zacˇati´m konania, pocˇas konania a po jeho skoncˇeni´ su´d mo^zˇe na na´vrh nariaditˇ neodkladne´ opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladne´ opatrenie su´d nariadi iba za predpokladu, ak sledovany´ u´cˇel nemozˇno dosiahnutˇ zabezpecˇovaci´m opatreni´m.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladne´ opatrenie mo^zˇe su´d nariaditˇ, ak je potrebne´ bezodkladne upravitˇ pomery alebo ak je obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prva´ CSP, su´d mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie pojedna´vania.
8. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladne´ opatrenie je vykonatelˇne´ dorucˇeni´m, ak osobitny´ predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpecˇovaci´m opatreni´m mo^zˇe su´d zriaditˇ za´lozˇne´ pra´vo na veciach, pra´vach alebo na iny´ch majetkovy´ch hodnota´ch dlzˇni´ka na zabezpecˇenie penˇazˇnej pohlˇada´vky veritelˇa, ak je obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Za´lozˇne´ pra´vo sa zriadˇuje vydani ´m uznesenia o zabezpecˇovacom opatreni´. Za´lozˇne´ pra´vo vznika´ za´pisom do pri´slusˇne´ho registra. Vy´kon za´lozˇne´ho pra´va mo^zˇe nastatˇ azˇ po tom, ako bola pohlˇada´vka pra´voplatne priznana´ su´dnym rozhodnuti´m.
10. Podlˇa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatreni´ sa pouzˇiju´ primerane aj na zabezpecˇovacie opatrenie.
11. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom tohto záložného práva, teda až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.
12. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
13. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
14. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu proporcionality.
15. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam ako spôsobilému predmetu záložného práva zriaďovaného na základe tohto zabezpečovacieho opatrenia, mal súd za osvedčené z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. D., z listu vlastníctva č. XXXX J..Ú.. F., z listu vlastníctva č. 1XXX k.ú. K. A., že žalovaný je vlastníkom uvedených nehnuteľností. Následne súd skúmal, či žalobca osvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, resp. zmarená. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený patrí predovšetkým také konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku povinnej osoby, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery povinnej osoby. Súd mal z listín predložených žalobcom za osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorú žalobca žiadal zabezpečiť záložným právom, titulom nevrátenia pôžičky vo výške 120 000 Eur s príslušenstvom. Žalobcovi sa nepodarilo dostatočným spôsobom osvedčiť dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie. Záver o osvedčení dôvodnosti obavy z ohrozenia exekúcie je potrebné spájať s aktívnym konaním žalovaného, teda s osvedčením realizácie konkrétneho správania sa žalovaného, v rámci ktorého tento činí úkony, ktoré vedú alebo by mohli viesť k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie. V danom prípade žalobca neosvedčil, že by žalovaný robil takéto úkony. Skutočnosť, že žalobca má obavu, že žalovaný po zistení, že je jeho dlh predmetom exekúcie, sa začne zbavovať svojho majetku a tým má dôvodnú obavu, že žalovaný bude robiť právne úkony bez existencie konkrétneho konania žalovaného, nemožno založiť dôvodnosť obavy z možného zmarenia budúcej exekúcie. Súd zdôrazňuje, že žalobca musí osvedčiť nielen tvrdením
skutočností, ale aj predložením konkrétnych dôkazov, že obava z ohrozenia exekúcie je reálna a konkrétna. Žalobca takéto dôkazy súdu nepredložil. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich obavu z ohrozenia exekúcie nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
16. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to dôvodná obava zmarenia exekúcie, a preto súd návrh na jeho nariadenie zamietol.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol z dôvodu hospodárnosti konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci bol v konaní úspešný, keďže z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy vzniknúť nemohli, keď s ním súd v konaní vôbec nekonal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.